Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5Csp-66-2021.pdf
PDF · 107 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/66/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcu: Protourion Slovakia, s.r.o., so sídlom Kutlíková 17, 852 50 Bratislava - Petržalka, IČO: 36 752 681, právne zastúpený: Nosko & Partners s. r. o. - advokátska kancelária, so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, adresa na doručovanie: Zámocká 14, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: S. T., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XXX, XXX XX Z. H., občan SR, v konaní o zaplatenie 256,02 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 96,- eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne: zo sumy 4,- eur od 15.9.2018 do zaplatenia, zo sumy 4,- eur od 16.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 4,- eur od 16.11.2018 do zaplatenia, zo sumy 84,- eur od 14.12.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.7.2021 domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 256,02 eur, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z tam uvedených súm a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 22.6.2018 spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. uzatvorila so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. sa so žalovanou dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Žalovaná si neplnila svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradila O2 Slovakia, s.r.o. vystavené faktúry. Žalovaná je s úhradou faktúr v omeškaní, preto si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a náhradu trov konania.
2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola spolu s prílohami, poučeniami o procesných právach a povinnostiach doručená dňa 1.12.2021 do vlastných rúk, písomne nevyjadrila.
3. Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy 256,02 eur s príslušenstvom, pričom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, pojednávanie nebolo potrebné podľa § 297, písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 31.1.2022 o 8.30 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 19.1.2022.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
5. Dňa 12.11.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. na žalobcu. Spoločnosť O2 Slovakia s.r.o. uzavrela dňa 18.6.2018 so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb s predmetom zmluvy: O2 Paušál s dátumom aktivácie 18.6.2018 a dňa 17.7.2018 Kúpnu zmluvu č. 2380742788 s predmetom zmluvy: telekomunikačné zariadenie alebo darčeková poukážka na nákup telekomunikačného zariadenia. Na základe tejto zmluvy sa spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. zaviazala dodávať žalovanej telekomunikačné služby v rámci dohodnutého programu a žalovaná sa zaviazala za tieto služby dohodnutým spôsobom platiť.
6. Cenu poskytnutých služieb právny predchodca žalovanej vyúčtoval faktúrami pod variabilným symbolom číslo:
- 1198488589 na sumu 16,34 eur, splatnou 13.8.2018; z nej si žalobca uplatňuje v tomto konaní sumu 16,01 eur;
- 1200976545 na sumu 134,19 eur, splatnou 14.9.2018; z nej si žalobca uplatňuje v tomto konaní sumu 132,19 eur;
- 1203570736 na sumu 50,72 eur, splatnou 15.10.2018; z nej si žalobca uplatňuje v tomto konaní sumu 9,72 eur;
- 1206309623 na sumu 6 eur, splatnou 15.11.2018; z nej si žalobca uplatňuje v tomto konaní sumu 4 eur;
- 1310010602 na sumu 124,04 eur, splatnou 13.12.2018; z nej si žalobca uplatňuje v tomto konaní sumu 84 eur;
7. Upomienkou za neuhradené faktúry zo dňa 4.1.2019 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na okamžitú úhradu dlžnej sumy 328,96 eur. Z výzvy na úhradu zo dňa 24.3.2020 súd zistil, že žalobca predtým ako podal žalobu, vyzval žalovanú, aby pohľadávku uhradila.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
8. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
10. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
11. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
12. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.
13. Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
14. Podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
15. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
16. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
17. Podľa § 43 ods. 13 zák. citovaného zákona ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
18. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
20. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. 5 %.
Právne posúdenie veci:
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo dňa 18.6.2018 k uzavretiu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, prostredníctvom ktorých žalobca poskytol žalovanej možnosť využívať elektronické komunikačné služby a žalovaná sa zaviazala za tieto poskytnuté služby zaplatiť. Dňa 17.7.2018 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili kúpnu zmluvu č. 2380742788, predmetom ktorej bo záväzok právneho predchodcu žalobcu dodať žalovanej mobilné zariadenie: Doogee X60L čierny a záväzok žalovanej dodaný tovar prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú kúpnu cenu. Uvedené zmluvy majú spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenými zmluvami vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ, ktorému boli žalobcom poskytnuté služby a žalobca mal postavenie dodávateľa, ktorý telekomunikačné služby dodával v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti.
22. V predmetnom konaní sa súd vysporiadal s otázkou aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby a ďalšie vedenie predmetného sporového konania žalobcom v tomto konaní a skúmaním tejto
otázky dospel k záveru, že pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky v časti 96,- eur vyplývajúcej z kúpnej zmluvy predstavujúcej neuhradenú kúpnu cenu za telekomunikačné zariadenie (mobilný telefón), toto nepredstavuje pohľadávku za služby podľa zákona o elektronických komunikáciách, a preto na jej postúpenie nebolo potrebné splniť špeciálne podmienky podľa zákona o elektronických komunikáciách. Za neuhradenú kúpnu cenu právny predchodca žalobcu žalovanej vyúčtoval faktúry, ktoré žalovaná riadne a včas neuhradila. Súčet nezaplatených súm, ktoré mala žalovaná uhradiť žalobcovi na základe vyúčtovaných faktúr predstavuje celkovo sumu 96,- eur; (fa č. 1200976545 vo výške 4,- eur, fa č. 1203570736 vo výške 4,- eur, fa č. 1206309623 vo výške 4,- eur a fa č. 1310010602 vo výške 84,- eur). Súd preto priznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok v tomto rozsahu, pričom povinnosť žalovanej zaplatiť kúpnu cenu za telekomunikačné zariadenie vyplýva zo samotnej zmluvy.
23. Súd sa ďalej zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby a ďalšie vedenie sporového konania vo vzťahu k pohľadávke vo výške 160,02 eur z titulu zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dospel k záveru, že pokiaľ však ide o pohľadávku v časti 160,02 eur je potrebné žalobu zamietnuť, nakoľko na strane žalobcu nie je daná aktívna vecná legitimácia v tomto spore.
24. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
25. V danom prípade podľa názoru súdu nebolo preukázané, že by medzi obchodnou spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. ako pôvodným veriteľom pohľadávky a jej príslušenstva, ktorej úhrady sa voči žalovanej v tomto spore domáha žalobca, a samotným žalobcom došlo k platnému postúpeniu uvedenej pohľadávky vo výške 160,02 eur.
26. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor. Zároveň ďalšími, zo zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami), ktoré musí veriteľ splniť prv, než pristúpi k postúpeniu pohľadávky, je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy telekomunikačného podniku dlžníkovi (v omeškaní) a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky telekomunikačného podniku na tretiu osobu, nakoľko zákon o elektronických komunikáciách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku.
27. Ide o postup obdobný ako v prípade postupu predvídaného § 92 ods. 8 tretia veta zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v prípade nedodržania ktorého u bánk je pochybenie takéhoto postupu sankcionované neplatnosťou prípadného postúpenia takejto pohľadávky (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, zverejnený v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018).
28. V danom spore žalobca nepredložil súdu poštovú doručenku, resp. poštový hárok preukazujúci skutočnosť, že výzva na splnenie dlhu v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z zo dňa 4.1.2019 bola skutočne postupcom doručená žalovanému, respektíve, že sa táto výzva dostala do jeho dispozičnej sféry.
29. Ako už súd vyššie uviedol podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR v prípade obdobného znenia zákona o bankách jednou zo základných požiadaviek k tomu, aby pohľadávka voči žalovanému mohla byť z banky (v tomto spore teda telekomunikačného podniku) postúpená na tretí subjekt, je splnenie podmienky, že žalovanému bola výzva na splnenie jej omeškaných úhrad voči banke (v tomto spore teda telekomunikačnému podniku, pozn.) preukázateľné zaslaná (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, zverejnený v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018).
30. Podľa názoru súdu je takýto výklad textu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách aplikovateľný aj na výklad ustanovenia § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení platnom v čase, kedy bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb medzi spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. a žalovanou. Týmto smerom sa uberá aj rozhodovacia činnosť slovenských súdov (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/328/2017 zo dňa 30.05.2019, príp. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/151/2018 zo dňa 19.09.2019).
31. Táto požiadavka preukázateľného doručovania výzvy na splnenie dlhu žalovanej v konečnom dôsledku vyplýva aj zo samotného zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. takáto výzva na splnenie dlhu zo strany žalovaného pred postúpením uvedenej pohľadávky musí mať písomnú podobu, pričom v prípade, že sa táto písomná výzva právneho predchodcu doručovala žalovanému obyčajnou zásielkou, žalobca nepreukázal jej doručenie bežnou judikatúrou najvyššieho súdu akceptovanou fikciou doručenia.
32. Podľa tejto sa listiny považujú za doručené do sféry ich adresáta momentom ich uloženia do poštovej schránky žalovaného, resp. vhodenia oznámenia o uložení tejto zásielky na pošte do poštovej schránky s možnosťou si jej vyzdvihnutia v odbernej lehote (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 4Obdo 73/2016 uverejnené v časopise zo Súdnej praxe pod č. 45/2018, príp. uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo 129/2010 uverejnené v systéme ASPI pod č. 27/2011), pričom v tomto spore sa nepreukázalo splnenie žiadnej z uvedených podmienok.
33. Súd tiež poznamenáva, že podľa platnej judikatúry v prípade sporu o doručenie písomnosti dôkazné bremeno o doručení písomnosti zaťažuje odosielateľa (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejnené pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021 - Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych).
34. V tejto súvislosti súd len poznamenáva, že sprísnená ochrana spotrebiteľa vyžaduje, aby sa v prípade, ak sú dané pochybností o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb medzi právnym predchodcom žalobcom a žalovaným, použil výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Je nepochybné, že výklad, v zmysle ktorého, pokiaľ sa riadne nepreukáže splnenie všetkých podmienok na postúpenie pohľadávok vedených voči jeho osobe z telekomunikačného podniku na súčasného žalobcu je priaznivejší a je na mieste ho aplikovať.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že nebolo preukázané splnenie podmienok uvedených v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., na základe ktorých by bolo možné postúpenie pohľadávok vo výške 160,02 eur vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb voči žalovanej, ktoré sú predmetnom tohto sporu, z postupcu na žalobcu (ako postupníka), považovať za súladné so zákonom, a teda za platné.
36. V tejto súvislosti neobstojí ani v spojení s § 151 ods. 1 CSP prípadný poukaz na to, že žalovaná nepoprela doručenie uvedených listín, a to poukazujúc na analytickú právnu vetu uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 246/2019 zo dňa 11.06.2019, podľa ktorej „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená)“. Žalobca v danom spore nepreukázal doručenie výzvy na plnenie žalovanej v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011, tak aby sa dalo posúdiť splnenie požiadaviek § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v danom sporovom prípade.
37. Okrem toho povinnosť posúdiť ex offo nekalý charakter niektorých podmienok v spotrebiteľských zmluvách predstavuje v danej veci procesnú požiadavku, ktorá neplatí pre jednotlivcov, ale pre súdne orgány (pozri analogicky rozsudky z 10. septembra 2014, Kušionová, C-34/13, EU:C:2014:2189, bod 67, ako aj z 18. februára 2016, Finanmadrid EFC, C-49/14, EU:C:2016:98, bod 35 a citovanú judikatúru). Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou súdu pri posudzovaní sporov, v ktorých vystupuje slabšia strana sporu v pozícii spotrebiteľa je pri dôkladnom posudzovaní obsahu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami ex offo dôsledne napĺňať ustanovenia úniového spotrebiteľského práva vo veci ochrany spotrebiteľa. To znamená, že súd je povinný posúdiť aj otázku platnosti, či neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky zo spotrebiteľského sporu bez ohľadu na to, či to žalovaný ako spotrebiteľ namieta alebo nenamieta.
38. Súd teda uzatvára, že v prípade pohľadávky vo výške 160,02 eur, ktorá je predmetom tohto sporu, vzhľadom na nesplnenie podmienok vyžadovaných § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z a síce podmienky preukázateľného zaslania písomnej výzvy na splnenie dlhu (doručovania) zo strany O2 Slovakia, s.r.o. žalovanej, nie je cesia tejto pohľadávky vo výške 160,02 eur podľa tohto osobitného predpisu (t. j. Zákona o elektronických komunikáciách) dovolená, v dôsledku čoho ani nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky a prípadná Zmluva o postúpení pohľadávok by tak v časti týkajúcej sa pohľadávky obchodnej spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. voči žalovanej, ktorá pohľadávka je predmetom tohto sporu, bola absolútna neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia by musel prihliadnuť súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Ak totiž dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť. Súd preto žalobu žalobcu v časti pohľadávky vo výške 160,02 eur zamietol.
39. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s platením svojich peňažných záväzkov, zaviazal ju súd na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti faktúry, t. j. vo výške 5 % ročne (uplatnený úrok neprevyšuje zákonný úrok z omeškania) zo sumy 4,- eur od 15.9.2018 do zaplatenia, sumy 4,- eur od 16.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 4,- eur od 16.11.2018 do zaplatenia a zo sumy 84,- eur od 14.12.2018 do zaplatenia.
40. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP).
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP. Vo vzťahu k uplatnenému nároku v celkovej výške 256,02 eur bol žalobca úspešný pokiaľ ide o zaplatenie sumy v celkovej výške 96,- eur, t. j. v časti ktorej bolo žalobe vyhovené. Žalovaná bola úspešná pokiaľ ide o zaplatenie sumy v celkovej výške 160,02 eur, t.j. v časti ktorej bola žaloba zamietnutá. Žalobca bol teda úspešný v 37,50 % a žalovaná v 62,50 %. Po odpočítaní úspechu žalovanej v rozsahu 62,50 % od úspechu žalobcu v rozsahu 37,50 % čistý úspech žalovanej je tak vo výške 25 %. Žalovanej tak vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 25 %.
44. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.2.2018, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.