Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/8/2023

Identifikačné číslo spisu: 2313213640 Dátum vydania rozhodnutia: 30.01.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Moravčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:2313213640.3

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu E., nar. XX.X.XXXX, J. Z. XX,. zastúpenému advokátkou JUDr. Alexandrou Machanovou, Mierové nám. 19, Senec, proti žalovanému AVA-stav, s.r.o., Puškinova 700/90, Galanta, IČO: 43 989 268, zastúpenému Advokátska kancelária SPÁL & Partners, s.r.o., Kapitulská 454/12, Trnava, IČO: 54 252 601, o zaplatenie 33 457,36 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Galanta sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -807 z 11. októbra 2022, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Okresný súd v Galante (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k. -462 zo dňa 21.11.2016, v znení opravného uznesenia č. k. -659 zo dňa 11.9.2019, v prvom výroku rozhodol, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť istinu 18 943,51 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 15.12.2009 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 33 457,36 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11 228,89 eur od 22.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 9 281,33 eur od 15.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 12 947,14 eur od 17.12.2009 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si objednávkou zo dňa 11.9.2009 objednal montáž kanalizácie, kanalizačných prípojok a podvŕtanie ciest v obci Topoľnica a následne aj v obci Tomášikovo. Cena práce bola dohodnutá cenovou ponukou žalobcu zo

dňa 5.9.2009. Žalobca dielo riadne zhotovil, odovzdal žalovanému a zhotovenie diela fakturoval v celkovej výške 45 624,34 eur. Žalovaný na prvé 2 faktúry zaplatil splátku 2 x po 2 000,- eur, časť tretej faktúry bola uhradená vzájomným započítaním pohľadávok a časť faktúry bola zaplatená vymožením spoločnosťou CCV Slovakia s.r.o.. Z prvej faktúry zostal žalovaný dlžný sumu 11 228,89 eur, z druhej faktúry sumu 9 281,33 eur a z tretej faktúry sumu 12 947,14 eur.

3. Súd prvej inštancie riešil ako zaplatenie ceny za vykonané práce na diele v obci Topoľnica, tak aj zaplatenie ceny za vykonané práce na diele v obci Tomášikovo. K práci na diele Topoľnica súd prvej inštancie uzavrel, že medzi žalovaným a žalobcom vznikla ústna zmluvu o dielo, o čom svedčí to, že pre objednávateľa ZIPP Bratislava spol. s r.o. bol na tomto objekte zhotoviteľom žalovaný, tiež písomná cenová ponuka žalobcu vo vzťahu k žalovanému a napokon sporná objednávka žalovaného zo dňa 11.9.2009, ako aj výpovede svedkov. Žalobca s vedomím žalovaného vykonával práce na diele, čo preukazoval aj stavebný denník žalobcu, ktorý bol čiastočne podpísaný i stavbyvedúcim žalovaného, ktorý potvrdil, že tým, že podpísal protokol o prevzatí, tak potvrdil vykonanie diela bez ohľadu na to, že v stavebnom denníku po 4.11.2009 nie je jeho podpis. Súd prvej inštancie nemal pochybnosti, že práce uvedené v stavebnom denníku žalobcu boli v plnom rozsahu vykonané, čo bolo potvrdené i znaleckým dokazovaním a nespochybňoval to ani objednávateľ diela, ktorý žalovanému za zhotovenie diela dohodnutú cenu vyplatil. Podľa súdu prvej inštancie bolo potrebné skúmať, aká bola dohoda účastníkov zmluvného vzťahu ohľadom ceny diela. V zmysle cenovej ponuky žalobcu sa zmluvné strany dohodli na spôsobe určenia ceny a v rámci znaleckého dokazovania súd prvej inštancie zistil, že všeobecná hodnota vykonaných prác na tomto diele zo strany žalobcu bola 31 110,49 eur. Z tejto ceny bolo uhradených 2 x 2 000,- eur, 4 392,53 eur bolo uhradených ako vzájomné započítanie pohľadávok a 3 774,45 eur bolo uhradených na základe vymoženia dlhu cez CCV Slovakia s. r. o. Nezaplatená zostala suma 18 943,51 eur, ktorú súd prvej inštancie žalobcovi priznal.

4. K práci na diele Tomášikovo súd prvej inštancie uviedol, že žalobca síce vykonával určité práce na diele v obci Tomášikovo, ostalo však sporné, pre koho a na základe akého zmluvného vzťahu. Zo stavebného denníka podpisovaného stavbyvedúcimi spoločnosti ZIPP Bratislava spol. s r. o. a svedeckej výpovede vyplynulo, že žalobca tam pracoval, spornou bola skutočnosť, kto bol zadávateľom týchto prác. Na základe toho v tejto časti súd prvej inštancie žalobe nevyhovel. Keďže vlastníkom diela sa žalovaný nestal, ani posúdenie nároku ako vydanie bezdôvodného obohatenia nemohlo byť úspešným. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia (ďalej aj „“) tak, že žalobca má nárok na náhradu vzniknutých trov konania v 13,24 %.

5. O odvolaní žalovaného rozhodol pôvodne Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k. -599 zo dňa 18.12.2018 (prvým v poradí) v znení opravného uznesenia č. k. -668 zo dňa 24.10.2019 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti výroku II. zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ďalších 12 729,55 eur s 9 % úrokom z omeškania od 17.12.2009. Druhým výrokom vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu 90 % trov konania. Následne o dovolaní žalovaného rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) uznesením sp. zn. zo dňa 2.6.2020, ktorým dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd konštatoval, že v uvedenom spore došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže odvolací súd zaťažil konanie vadou zmätočnosti spočívajúcou v nesprávnom vyhodnotení procesnej situácie súvisiacej so zastúpením žalovaného pred súdom.

6. Po vrátení veci rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. -807 zo dňa 11.10.2022 (druhý v poradí) tak, že v prvom výroku potvrdil zamietajúci výrok II. v časti o zaplatenie sumy 1 784,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 17.12.2009 do zaplatenia. Druhým výrokom pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 31 673,06 eur

s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18 943,51 eur od 15.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 12 729,55 eur od 17.12.2009 do zaplatenia, rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. -462 zo dňa 21.11.2016 v časti o zaplatenie istiny 31 673,06 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18 943,51 eur od 15.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 12 729,55 eur od 17.12.2009 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania zrušil a v tejto časti konanie zastavil. Tretím výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vzniknutých do 29.1.2019 v rozsahu 89,34 %. Ďalším výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. Napokon priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v časti o zaplatenie 1 784,30 eur s príslušenstvom, vzniknutých po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu, v plnom rozsahu, a zároveň žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v časti o zaplatenie 31 673,06 eur s príslušenstvom, vzniknutých po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu, v plnom rozsahu.

7. Po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu zobral žalobca na pojednávaní dňa 13.9.2022 žalobu späť v časti istiny prevyšujúcej sumu 1 784,30 eur s 9 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 17.12.2009 do zaplatenia, t.j. zobral žalobu späť v časti istiny 31 673,06 eur a príslušenstva, ktoré mu boli priznané rozhodnutím odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil. Vzhľadom na to odvolací súd podľa (ďalej aj „“) v spojení s ods. 1 a 2 CSP rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, zrušení napadnutého rozsudku a zastavení konania v tomto rozsahu (výrok II). Odvolací súd konštatoval, že pripustením čiastočného späťvzatia žaloby došlo k vybaveniu i odvolania žalovaného, pretože účinné späťvzatie žaloby má vplyv na celé konanie, teda i na konanie pred odvolacím súdom, keďže bez žaloby nemôže obstáť ako konanie prvoinštančné, tak i konanie odvolacie.

8. Následne odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zostal predmetom odvolacieho konania po čiastočnom späťvzatí (1 784,30 eur a prísl.), pričom dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správny. Odvolací súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie ( ), na ktorom zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi ako výsluchmi konateľa žalovaného a svedkov, pričom po zopakovaní dokazovania sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý žalobu v tejto časti zamietol.

9. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) včas dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ustanovenia a zároveň aj z ust. . Dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal dovolateľovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

10. Vadu podľa ust videl dovolateľ v skutočnosti, že skoršie dovolanie žalovaného, o ktorom rozhodol najvyšší súd rozhodnutím sp. zn. , mu súdom prvej inštancie nebolo doručené, a teda nemal možnosť sa k nemu vyjadriť. Tvrdil, že o podaní dovolania sa nemal ani ako dozvedieť a o tom, že bolo podané, sa dozvedel až v okamihu doručenia zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu. Mal za to, že uvedeným konaním súdu prvej inštancie a jeho nesprávnym procesným postupom po podaní dovolania žalovaným, bolo žalobcovi znemožnené sa k nemu vyjadriť, a teda bolo znemožnené uskutočňovať jeho procesné práva. V ďalšom poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -32, týkajúcich sa doručovania dovolania protistrane a možnosti vyjadrenia sa k nemu.

11. Dovolací dôvod podľa ust. dovolateľ odôvodnil tým, že rozsudok odvolacieho súdu je založený na právnom posúdení veci, ktoré je v rozpore s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. Uviedol, že odvolací súd v prvom výroku rozsudku rozhodol tak, že zvyškovo

zamietajúci výrok II. súdu prvej inštancie, v časti o zaplatenie sumy 1 784,30 eur spolu s úrokom z omeškania, potvrdil. Žalobca namietal, že počas celého konania tvrdil, že podkladom pre určenie ceny za dielo - práce na kanalizácii v Tomášikove, bola cenová ponuka na práce na kanalizácii v Topoľnici, čo malo byť preukázané aj výsluchom konateľa žalovaného v trestnej veci (ČVS: ORP-208/OEK-GA-2012). Mal za to, že nakoľko preukázateľne existovala dohoda o cene za dielo, súd nemohol určiť cenu znaleckým posudkom, resp. nebol dôvod na určovanie obvyklej ceny.

12. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, uviedol, že vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa ust. nie sú žalobcom splnené základné procesnoprávne predpoklady, pričom jeho námietky smerujú voči skoršiemu rozhodnutia dovolacieho súdu v tejto veci. K tvrdenému dovolaciemu dôvodu podľa ust. uviedol, že dovolanie žalobcu ani podľa tohto ustanovenia nie je procesné prípustné. Najvyššiemu súdu navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť ako nedôvodné, a priznať žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že dovolanie podal včas žalobca, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpený v súlade s ust. , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( veta pred bodkočiarkou), viazaný dovolacími dôvodmi ( ) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

K námietke porušenia práva na spravodlivý proces v zmysle

14. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval primárne z ust. , nakoľko mu ako žalobcovi mal súd nesprávnym procesným postupom znemožniť, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K tvrdenej vade zmätočnosti predpokladanej ustanovením malo dôjsť v dôsledku toho, že súd prvej inštancie ešte v časovo prechádzajúcom konaní, nemal doručiť dovolanie žalovaného žalobcovi, a ten následne nemal možnosť sa k podanému dovolaniu vyjadriť. Uvedeným postupom došlo podľa žalobcu k nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie po podaní dovolania žalovaným (v skoršej časti konania) tvrdiac, že v dôsledku tohto porušenia bolo žalobcovi znemožnené vyjadriť sa k dovolaniu žalovaného ako aj uskutočňovať procesné práva žalobcu.

15. Ustanovenie zakladá prípustnosť a súčasne dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany ako dôsledok nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Relevantnými znakmi, charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle tohto ustanovenia, sú zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov.

16. Zo súdneho spisu vyplýva, že v časovo predchádzajúcom dovolacom konaní bolo dovolanie žalovaného (čl. 633) súdu prvej inštancie doručené elektronickými prostriedkami dňa 28.3.2019 (záznam - elektronicky prijaté dokumenty z eŽaloby na č.l. 630). Následne súd prvej inštancie zaslal dovolanie žalovaného na vyjadrenie žalobcovi (čl. 641), rovnako tak v súdnom spise sa nachádza aj informácia o výsledku doručenia listinného rovnopisu (čl. 648), z ktorého vyplýva že súd prvej inštancie doručoval žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k dovolaniu s prílohami, pričom dokumenty boli listinne doručené žalobcovi dňa 14.5.2019. Doručenie preukazuje aj informatívny výpis zo stránky www.posta.sk , v časti sledovanie zásielok, po zadaní podacieho čísla SK002737306SK, z ktorého vyplýva, že išlo o úradnú zásielku do vlastných rúk s doručenkou, ktorá bola prevzatá dňa 14.5.2019 o 12:52 hod.

Dovolací súd zároveň poukazuje aj na to, že samotný žalobca sa k tomuto dovolaniu žalovaného aj v súdom určenej lehote vyjadril (č.l. 650).

17. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že mu v časovo predchádzajúcom konaní nebolo súdom prvej inštancie doručené dovolanie žalovaného, ku ktorému sa nemal možnosť vyjadriť, a z ktorého dôvodu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v časovo predchádzajúcom konaní doručil dovolanie žalovaného žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu, pričom žalobca sa k nemu aj písomne v lehote určenej súdom vyjadril.

18. Najvyšší súd konštatuje, že dovolacia argumentácia dovolateľa v tejto časti ide zjavne nad rámec ustanovenia , tvrdenia žalobcu predstavujú iba jeho nepodložený a nepreukázaný záver, ktorý nemá oporu ani v skutočnostiach obsiahnutých v samotnom súdnom spise. Argumentácia žalobcu navyše smeruje výlučne voči časovo predchádzajúcemu konaniu súdu prvej inštancie, pred prvým dovolaním, t. j. v žalobcom aktuálne podanom dovolaní absentuje akákoľvek spojitosť ním uvádzaných skutočností s dovolaním napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu. 19. Z vyššie uvedených dôvodov boli vo vzťahu k tejto časti dovolania splnené podmienky pre jeho odmietnutie podľa ako podaného proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci a k prípustnosti dôvodov dovolania zmysle 20. V súvislosti s uplatnenými dôvodmi prípustnosti dovolania podľa ust. dovolací súd uvádza, že pre úspešnosť dovolania pre riešenie právnej otázky podľa ust. , alebo c) , musí dovolateľ vymedziť dovolací dôvod spôsobom upraveným v ust. a . Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska ust. , alebo c) , musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zároveň dovolací súd uvádza, že argumentácia dovolateľa musí byť prispôsobená tomu, že dovolanie opierajúce sa o dovolací dôvod podľa ust. je zamerané výlučne na riešenie právnych otázok, ktoré sú významné aj pre rozhodnutie konkrétneho sporu, čo znamená, že nesmie ísť o otázky hypotetické, prípadne akademické.

21. Dovolací súd zároveň konštatuje, že prípustnosť dovolania podľa je obmedzená nielen ustanovením ale aj ustanovením . V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je dovolanie neprípustné v tzv. bagateľných veciach. Skutočnosť, či ide o bagateľnú vec je limitovaná predmetom konkrétneho konania, teda tým, o čo strane v tej ktorej posudzovanej veci ide (, , ). Ak sa jedná o bagateľnú vec, dovolací súd dovolanie odmietne bez toho, aby skúmal správnosť právnych záverov odvolacieho súdu (resp. aj súdu prvej inštancie).

22. Podľa ust. , dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení (s výnimkou sporov s ochranou slabšej strany) neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada.

23. Podľa na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

24. V rozhodovanej veci bol predmetom konania podľa žaloby po jej čiastočnom späťvzatí nárok voči žalovanému na zaplatenie zostatku sumy vo výške 1.784,30 eur s príslušenstvom. Minimálna mzda ku dňu začatia konania (22. mája 2013) predstavovala podľa nariadenia vlády č. sumu 337,70 eur. Dovolací súd konštatuje, že v posudzovanom prípade ide o bagateľnú vec, keďže nie je splnená podmienka uvedená v ustanovení , v zmysle ktorej pre prípustnosť dovolania podaného podľa musí výška dovolateľom žiadaného peňažného plnenia prevyšovať desaťnásobok minimálnej mzdy ku

dňu začatia konania. Z uvedeného dôvodu je tak zrejmé, že prípustnosť dovolania žalobcu v zmysle je vylúčená ex lege v súlade s ust. .

25. Keďže dovolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je procesne prípustné, najvyšší súd ho odmietol podľa ustanovenia v spojení s ust. , bez toho, aby skúmal vecnú správnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia.

26. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje ( druhá veta v spojení s ). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie ( ).

27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.