Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 376/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2007 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a zo sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti , ,

zastúpenej advokátom , , ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Svidník v konaní

vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Svidník

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Svidník p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk

(slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Svidník povinný

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Svidník je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia 6 825,40 Sk (slovom šesťtisícosemstodvadsaťpäť slovenských korún a štyridsať

halierov) na účet jej právneho zástupcu , ,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 30. novembra 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom ,

, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou okresnému súdu

23. októbra 2001 domáha zaplatenia sumy 800 000 Sk od pätnástich žalovaných z dôvodu

vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť žalovaným investíciami

sťažovateľky do domu v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Sťažovateľka uviedla, že

od podania žaloby do podania sťažnosti ústavnému súdu sa neuskutočnilo ani jedno

pojednávanie. Pojednávanie vo veci nariadené na 10. máj 2005 sa nekonalo z dôvodu

práceneschopnosti právneho zástupcu sťažovateľky. Zároveň sťažovateľka uviedla, že

listom okresného súdu z 5. januára 2006 bola vyzvaná oznámiť, či medzi účastníkmi došlo

k dohode a či trvá na žalobe, resp. oznámiť, aké dôkazy navrhuje vykonať. Na základe

výzvy cestou svojho právneho zástupcu listom z 19. januára 2006 upovedomila okresný súd,

že k dohode medzi účastníkmi nedošlo a trvá na podanej žalobe.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

vo veci právoplatne skončené.

V sťažnosti sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa

rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , a súčasne žiadala, aby jej ústavný

súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 000 Sk.

Okresný súd sa k sťažnosti sťažovateľky vyjadril podaním doručeným ústavnému

súdu 15. januára 2007, v ktorom potvrdil, že v predmetnej veci došlo k prieťahu v konaní,

keďže prvé pojednávanie bolo nariadené až na 10. máj 2005, pričom žaloba bola

sťažovateľkou podaná okresnému súdu 23. októbra 2001. Okresný súd poukázal na doterajší

priebeh konania vo veci, dôvody zmien zákonných sudcov, ktorým bola vec pridelená,

dôvod odročenia prvého pojednávania vo veci konaného 10. mája 2005 bez prerokovania

veci, úmrtie dvoch žalovaných a potrebu zistenia ich právnych nástupcov. Okresný súd

uviedol, že ďalšie pojednávanie vo veci sa konalo 28. augusta 2006, na ktorom bola

prítomná len sťažovateľka a jej právny zástupca a nebol prítomný nikto zo žalovaných.

Ústavný súd sa oboznámil s obsahom celého spisového materiálu okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal 30. novembra 2006 na ďalšie konanie III. senát

ústavného súdu. Dňa 22. januára 2007 skončilo funkčné obdobie sudcovi spravodajcovi,

ktorému bola vec na ústavnom súde pridelená. Po schválení Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na rok 2007 a prerozdelení vecí novovymenovaným sudcom sa

sudkyňou spravodajkyňou v tejto veci stala Marianna Mochnáčová, ktorá je členkou

IV. senátu. Z uvedeného dôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol IV. senát

ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 889/01 ústavný

súd zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľka podala žalobu okresnému súdu 23. októbra 2001, ktorá smerovala proti

pätnástim žalovaným. Touto žalobou sa domáhala zaplatenia sumy 800 000 Sk z dôvodu

vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovaným investíciami sťažovateľky do

nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovaných.

Od podania žaloby 23. októbra 2001 do 14. februára 2002 okresný súd priebežne

vykonával procesné úkony smerujúce k príprave pojednávania. V uvedenom období došlo

15. januára 2002 k zmene zákonného sudcu. Okresný súd 15. januára 2002 vyzval

sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok a žalovaných výzvou zo 14. februára 2002

požiadal, aby sa k žalobe vyjadrili v lehote 15 dní od jej doručenia. Vyjadrenia piatich

žalovaných boli okresnému súdu doručené v priebehu mesiaca február 2002 a ostatné

vyjadrenie bolo doručené až 29. mája 2002. Okresný súd zaslal právnemu zástupcovi

sťažovateľky len jedno z doručených vyjadrení.

V období od 14. februára 2002 do 29. októbra 2003 okresný súd nevykonal žiadny

procesný úkon, ktorý by smeroval k príprave pojednávania a meritórnemu prerokovaniu

veci.

Okresný súd listom z 29. októbra 2003 požiadal Okresný súd v Ostrave o oznámenie

okruhu dedičov, resp. právnych nástupcov zomrelého žalovaného v 8. rade. Po uplynutí

piatich mesiacov okresný súd urgoval odpoveď na túto žiadosť, ktorá mu bola napokon

doručená 13. mája 2004.

V období od 13. mája 2004, kedy okresnému súdu boli známi všetci účastníci

konania a ich právni nástupcovia, až do nariadenia pojednávania uznesením z 20. apríla

2005, resp. do pojednávania 10. mája 2005 okresný súd nevykonal žiadny procesný úkon,

ktorý by smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky.

Prvé pojednávanie vo veci konané 10. mája 2005 bolo odročené na neurčito pre

neprítomnosť účastníkov konania. Neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil aj právny

zástupca sťažovateľky z dôvodu svojej práceneschopnosti a požiadal o jeho odročenie.

V období od prvého pojednávania 10. mája 2005 do nariadenia druhého

pojednávania 28. augusta 2006 okresný súd nevykonal žiadny úkon, ktorý by bolo možné

hodnotiť ako úkon smerujúci k zisteniu skutkového stavu veci. Okresný súd dvakrát vyzval

sťažovateľku, aby mu oznámila, či trvá na podanom návrhu, a to výzvou zo 14. júna 2005

a následne (po opätovnej zmene zákonného sudcu dňa 10. októbra 2005) výzvou

z 5. januára 2006. Sťažovateľka vo svojich odpovediach na tieto výzvy (doručených

22. júna 2005 a 19. januára 2006) okresnému súdu oznámila, že na podanej žalobe trvá

a neberie ju späť, zároveň uviedla, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemá. K ďalšej zmene

zákonného sudcu došlo 20. júna 2006. Z úradného záznamu spísaného 2. augusta 2006

vyplýva, že v tento deň okresný súd zistil, že proti sťažovateľke je vedené trestné konanie

pred Okresným súdom Svidník pod sp. zn. pre trestný čin sprenevery.

Z obsahu spisu je zrejmé, že tento trestný spis nebol k spisu v tejto veci okresným súdom

pripojený.

Druhé pojednávanie vo veci konané 28. augusta 2006 bolo odročené na neurčito pre

neprítomnosť žalovaných, pričom prítomná sťažovateľka a jej právny zástupca navrhli

vypočutie žalovaných na súdoch príslušných podľa miesta bydliska a až následne nariadiť

pojednávanie.

Ostatným úkonom okresného súdu zo 4. septembra 2006 bola výzva Obvodnému

súdu Praha 4 v súvislosti so zisťovaním právnych nástupcov zomrelej žalovanej v 6. rade.

Od 15. januára 2007 sa spis okresného súdu nachádzal na ústavnom súde.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (m. m. , , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

pričom za súčasť tohto kritéria sa považuje aj povaha veci a o čo ide sťažovateľovi pri

uplatňovaní základného práva na súdnu ochranu, (2) správanie účastníka súdneho konania a

(3) postup samotného súdu.

1. Predmetom sporu je nárok sťažovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia,

ktoré malo vzniknúť žalovaným zhodnotením ich nehnuteľnosti investíciami na

rekonštrukciu nehnuteľnosti vynaloženými sťažovateľkou. Ide o vec, ktorá po právnej

stránke patrí k štandardnej agende všeobecných súdov. Väčší počet účastníkov konania na

strane žalovaných (15), ktorých súčinnosť musí okresný súd v predmetnom konaní

zabezpečiť, ovplyvňuje skutkovú zložitosť tejto veci. Podľa zistenia ústavného súdu však

vzhľadom na súčasný stav konania možno konštatovať, že jeho predĺženie nebolo

zapríčinené skutkovou alebo právnou zložitosťou veci.

2. Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky tohto konania, ústavný súd

nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by jej mohli byť pričítané na ťarchu.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd v preskúmavanom konaní zistil viaceré obdobia nečinnosti okresného

súdu, ktoré mali výrazný vplyv na jeho predĺženie. Okresný súd v tomto konaní

nevykonával bez existencie zákonnej prekážky žiadne procesné úkony smerujúce

k prerokovaniu merita veci a odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v dvadsať

mesačnom období trvajúcom od 14. februára 2002 do 29. októbra 2003. Nečinnosťou bolo

poznačené aj obdobie trvajúce jedenásť mesiacov, a to od 13. mája 2004 do 20. apríla 2005

a aj obdobie od 10. mája 2005 do 2. augusta 2006 trvajúce pätnásť mesiacov. V tomto

konaní bol teda okresný súd nečinný 46 mesiacov, resp. 3 roky a 10 mesiacov.

Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd dosiaľ v tomto konaní realizoval len

jednoduché procesné úkony, ktoré svojím charakterom patria do štádia prípravy prvého

pojednávania, celkovú dĺžku tohto konania nemožno považovať za ústavne akceptovateľnú

z hľadiska práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, v ktorej uviedol,

že závažnosť doby nečinnosti súdu sa zvyšuje, keď všeobecný súd vykonáva iba jednoduché

úkony, ktoré si nevyžadujú dlhodobé štúdium alebo inú prípravu (napr. m. m.

).

Okresný súd skutočnosť, že v predmetnom súdnom konaní došlo „k prieťahu“, vo

svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky potvrdil.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd preto dospel k záveru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

IV.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Sťažovateľka ústavný súd požiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume

1 000 000 Sk z dôvodov uvedených v jej sťažnosti.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke finančné

zadosťučinenie v sume 70 000 Sk. Táto suma zohľadňuje stav konania, jeho doterajšiu

dĺžku i predmet, ako aj dĺžku zbytočných prieťahov spôsobených nečinnosťou okresného

súdu (46 mesiacov, resp. 3 roky a 10 mesiacov) a s tým spojenú ujmu sťažovateľky.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom

. Sťažovateľka ich požadovala uhradiť v sume 6 825,40 Sk

(slovom šesťtisícosemstodvadsaťpäť slovenských korún a štyridsať halierov). Vzhľadom na

to, že suma požadovaná sťažovateľkou neprekračovala sumu podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd priznal úhradu

trov konania sťažovateľke v sume ňou požadovanej.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2007