Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 149/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2009

prerokoval sťažnosť spoločnosti , zastúpenej

, právne zastúpenej advokátom

, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 26

-177 z 27. novembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 21. januára

2009 doručená sťažnosť spoločnosti (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej , vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. -177

z 27. novembra 2008 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2.1 Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v konaní vedenom na Okresnom súde

Levice (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. bola v postavení žalobkyne

proti odporcovi , o zaplatenie 64 410 Sk

z titulu prepravného za prepravu tovaru vykonanú žalobkyňou na základe objednávky

žalovaného č. -1999 zo 4. novembra 1999. Okresný súd o žalobe rozhodol

rozsudkom č. k. -140 z 30. apríla 2008 tak, že žalobu zamietol, žalobcu

zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v sume 30 695 Sk a konanie v časti

o zaplatenie 55 208 Sk zastavil. Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka odvolanie,

o ktorom krajský súd napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu

v napadnutej časti potvrdzuje a o trovách odvolacieho konania rozhodne až po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta, že

krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní proti rozsudku okresného súdu „vec efektívne

neprejednal a neodpovedal na principiálne fakty v odôvodnení rozsudku, porušil zákon

a zároveň aj práva zaručené a dohovoru“.

2.2 Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci

takto rozhodol:

„1. Základné práva podľa )

na súdnu ochranu, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 na spravodlivé súdne konanie

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli rozsudkom KS NI 26

zo dňa 27. 11. 2008 porušené.

2. Krajskému súdu v Nitre vracia vec sp. zn.: zo dňa 27. 11. 2008

na ďalšie konanie.“

3. Z odvolania sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu v časti, v ktorej bola

žaloba zamietnutá, vyplýva, že sťažovateľka podala odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a),

b), d) a f) z dôvodu, že okresný súd vo svojom rozsudku

vychádzal z výsledkov, ktoré z dokazovania nevyplynuli, a naopak neprihliadol na

skutočnosti, ktoré boli preukázané, v dôsledku čoho rozhodnutie okresného súdu

považovala za arbitrárne a tvrdila, že bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces

a nestranný súd, a namietala tiež nesprávnosť právneho posúdenia veci okresným súdom.

Podľa skutočností uvádzaných sťažovateľkou v sťažnosti krajský súd pri rozhodovaní

o odvolaní proti rozsudku okresného súdu na vec aplikoval komunitárne právo napriek

tomu, že žalovaný nebol účastníkom cestnej nákladnej dopravy podľa vyhlášky ministra

zahraničných vecí č. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej

nákladnej doprave (CMR) (ďalej len „CMR“), neprerokoval odvolacie dôvody

sťažovateľky, v ktorých sa odvolala na platnosť Obchodný

zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), znemožnil

realizáciu procesných práv sťažovateľky priznaných Občiansky

súdny poriadok (ďalej len „“) a nevysporiadal sa so všetkými

skutkovými a právnymi skutočnosťami.

4. Krajský súd ako súd nadriadený okresnému súdu preskúmal odvolanie

sťažovateľky na ústnom pojednávaní a za jej účasti, viazaný rozsahom a dôvodmi

uvedenými v odvolaní, oboznámil sa s obsahom spisu a v napadnutom rozhodnutí dospel

k záveru, že odvolanie je neopodstatnené, keďže rozhodnutie okresného súdu vychádza zo

správne zisteného skutkového stavu, ale nestotožnil sa s jeho právnymi závermi.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) v zásade každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva na

súdnu ochranu zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru

rozsudkom krajského súdu č. k. -177 z 27. novembra 2008.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie

základného práva zaručeného v a práva zaručeného v

dohovoru napadnutým rozhodnutím, ktorým krajský súd rozhodol o potvrdení rozsudku

okresného súdu v napadnutej časti, je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Porušenie práva na súdnu ochranu podľa by v prípade

sťažovateľky prichádzalo do úvahy vtedy, ak by podmienky na prístup k súdu ustanovené

neboli zo strany krajského súdu rešpektované a boli

arbitrárne. V uvedenom prípade však k takejto situácii nedošlo, sťažovateľka mala priznané

postavenie účastníka súdneho konania a krajský súd jej odvolanie prerokoval na ústnom

pojednávaní a za jej účasti a vo veci rozhodol, aj keď nie v súlade s jej predstavami

a očakávaniami.

Ústavný súd zhodne so svojou konštantnou judikatúrou vyslovil, že nie je opravnou

inštanciou všeobecných súdov, a preto nemôže preskúmavať rozhodnutia všeobecných

súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade s právami na súdnu a inú

právnu ochranu zakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy ( až 50 ).

V súlade s uvedenými princípmi ústavný súd posúdil napadnuté rozhodnutie krajského

súdu.

7. Krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania o ňom, po uskutočnenom

ústnom pojednávaní, na ktorom mala sťažovateľka možnosť vyjadriť sa k prerokovávanej

veci, rozhodol ako o neodôvodnenom. V napadnutom rozhodnutí odvolací súd uviedol

dôvody, ktoré označila sťažovateľka v odvolaní proti rozsudku okresného súdu za také,

ktoré majú za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia

krajský súd uviedol, že sa odvolacími dôvodmi, ktoré sťažovateľka vymedzila odkazom na

ustanovenie a , pre ich

nešpecifikáciu nezaoberal. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z okresným

súdom zisteného skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania, a v celom

rozsahu na neho poukázal. Nestotožnil sa s právnymi závermi okresného súdu, pretože tieto

nepovažoval za správne, tento jeho záver však nemal vplyv na vecnú správnosť

prvostupňového rozhodnutia, ktoré v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (v znení účinnom od 15. októbra 2008) potvrdil. Krajský súd vo svojom

rozhodnutí potvrdil, že na vzťah účastníkov sa správne aplikoval Dohovor o prepravnej

zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ktorého uplatnenie spochybnila

sťažovateľka až na pojednávaní pred odvolacím súdom. Pri právnom posúdení veci sa tiež

zaoberal otázkou, či právo na žalované peňažné plnenie vzniklo sťažovateľke z titulu

prepravného, a dospel k záveru, že v prvostupňovom konaní neboli preukázané skutočnosti,

ktoré by odôvodňovali zaplatenie prepravného v celej dohodnutej výške, ale nevzniklo ani

právo zo zodpovednosti za výdavky a škody podľa čl. 7 ods. 1 CMR, ani právo na peňažné

plnenie z titulu náhrady škody podľa čl. 11 ods. 2 CMR.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že krajský súd jednoznačne

a zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu

potvrdil. Závery krajského súdu pri odôvodňovaní rozsudku vo veci nemožno považovať za

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd

v žiadnom prípade neznemožnil sťažovateľke realizáciu jej procesných práv a pri

formulovaní svojich právnych záverov vykladal a aplikoval príslušné právne predpisy

ústavne konformným spôsobom. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom

krajského súdu nestotožňuje, nevedie sama osebe k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor

krajského súdu svojím vlastným. Skutkové a právne závery súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň

by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mudandis

, , , , ).

Podľa názoru ústavného súdu napadnuté rozhodnutie krajského súdu takéto

nedostatky neobsahuje, a preto sťažnosť podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2009