Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 856/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátom

, , vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. januára 2012 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom ,

, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. . V označenom exekučnom konaní sa sťažovateľ domáhal

rozhodnutia o námietkach proti exekúcii vedenej súdnou exekútorkou

, Exekútorský úrad , pod sp. zn. EX 2006/2011 a o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. zo dňa 6. 7. 2009

obsahoval výrok: „Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 1., 2. rade náhradu trov

konania vo výške 4 760,24 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“. Vo výroku

však nebolo uvedené, že „podľa ustanovenia ak advokát zastupoval

účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená

náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi“ (strana 9 druhý odsek rozsudku)...

Tento nedostatok bol dôvodom, že Odporca 1)

) sa považovali

za oprávnených... a podali dňa 22. 8. 2011 prostredníctvom advokátky (ktorej som poštou,

lebo číslo účtu mi neoznámila, poslal 4 760,24 €) návrh na exekúciu...

O námietke doručenej exekútorovi 10. 11. 2011... a Okresnému súdu Bratislava V

23. 11. 2011... 16. 1. 2012 nebolo do teraz rozhodnuté. Takisto súd nerozhodol ani o návrhu

na predbežné opatrenie z 19. 12. 2011.

Listom zo dňa 11. 1. 2012... som požiadal predsedu súdu o prijatie. Stretnutie

sa uskutočnilo 17. 1. 2012, kde mi bolo ústne avizované, že námietky ako aj nariadenie

predbežného opatrenia budú zamietnuté z dôvodu, že výrok rozsudku znel tak, že trovy

konania mám zaplatiť odporcom a nie advokátke a že nie je povinnosťou súdu skúmať

odôvodnenie rozsudku na základe ktorého sa exekúcia uskutočnila.

Poverenie na vykonanie exekúcie vydané súdom Bratislava V podpísané sudkyňou

číslo 5105*106441 zo dňa 21. 9. 2011... považujem za závažné

porušenie s nenapraviteľnými následkami.

V zmysle ustanovenia § 38 ods. 1 Exekučného poriadku, návrh na vykonanie

exekúcie môže podať len oprávnený. Z charakteru pohľadávky vyplýva, že náhradu trov

konania platí povinný vždy na účet advokáta a nie účastníkovi, ktorému súd náhradu

priznal. Oprávneným v tomto prípade je teda , ktorá ale návrh na

exekúciu nepodala a v rozpore s ustanovením žiadala uhradiť

ňou vyúčtované trovy právneho zastúpenia na účet komory a nie na svoj účet...

Podaním zo dňa 17. januára 2012 som požiadal odvolací Krajský súd

v Bratislave (č. ), aby zosúladil výrok rozsudku Okresného súdu

Bratislava I č. zo dňa 6. 7. 2009 s textom na strane 9 druhý odsek „podľa

ustanovenia ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená

náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť

ju advokátovi.“... V zmysle tohto príkazu som náhradu trov konania vo výške 4 760,24 €

priznanú odporcom zaplatil poštovým peňažným poukazom advokátke...

Sťažovateľ podáva sťažnosť na Ústavný súd SR z toho dôvodu, že o ochrane ním

označených základných práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ v súlade s dikciou vyčerpal opravné

prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Proti

exekučnému príkazu nie je prípustný opravný prostriedok...

Sťažovateľ okrem iného v návrhu petitu od Ústavného súdu SR požaduje,

aby rozhodol o primeranom finančnom zadosťučinení v sume 10 000, € (slovom

Desať tisíc €). Takto uplatnenú sumu finančného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že napriek

tomu, že povinnosť uloženú rozhodnutím súdu splnil, nezákonná exekúcia nebola doteraz

zastavená...»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho

návrhu rozhodol takto:

„1. Základné právo vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. zrušuje Poverenie súdneho exekútora č. 5105*106441 z 21. 9. 2011 a vec

mu vracia na ďalšie konanie.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom

Desať tisíc €), ktoré mu je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia na účet

právneho zástupcu sťažovateľa, , advokát so sídlom

, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť na účet advokáta

do dvoch mesiacov od tohto nálezu.“

Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu vydať aj „dočasné opatrenie“,

a to „do rozhodnutia o návrhu na zrušenie Poverenia č. 5105*106441 pozastaviť

prebiehajúcu exekúciu“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, ak namietaným postupom alebo

rozhodnutím orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

ktorých porušenie sa namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu alebo

rozhodnutia orgánu štátu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. , ,

, ).

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru postupom okresného súdu sp. zn. .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

V zmysle čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch...

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva

podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (m. m. ). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe

ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným

právam v zásade identické ().

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa je poskytnúť

uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné

podmienky súdneho konania. Zmyslom tohto základného práva je umožniť každému reálny

prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu konať vo veci. K jeho porušeniu by

mohlo dôjsť iba v tom prípade, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a

rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Článok 46 ods. 1 je prvotným východiskom pre zákonom upravené konanie

súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany

zaručenej v siedmom oddiele druhej hlavy ( až ).

Ústavný súd, zohľadňujúc svoju doterajšiu judikatúru, uvádza, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré

ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a uplatňovania s , respektíve

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto

postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov

len v prípade, ak v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo svojvoľné, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, ).

Ústavný súd poukazuje na to, že podľa je systém ústavnej ochrany základných

práv a slobôd rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc

všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (m. m. , , ).

Sťažovateľ sa návrhom na predbežné opatrenie domáhal určenia, že uskutočnenie

výkonu rozhodnutia nariadeného okresným súdom č. 5105*106441, sp. zn. Ex 2006/2011

z 21. septembra 2011 sa predbežne zastavuje. Okresný súd o tomto návrhu rozhodol

uznesením č. k. z 11. januára 2012 tak, že návrh sťažovateľa zamietol.

V odôvodnení uviedol, že „výkon rozhodnutia nemožno predbežne zastaviť, pretože

Exekučný poriadok predbežné zastavenie exekúcie pojmovo nepozná“.

Sťažovateľ proti postupu okresného súdu podal sťažnosť ústavnému súdu

19. januára 2012 (doručenú ústavnému súdu 23. januára 2012), v ktorej namieta postup

okresného súdu. Okrem toho žiada ústavný súd o zrušenie poverenia č. 5105*106441

súdneho exekútora z 21. septembra 2011, odvodzujúc právomoc ústavného súdu z dikcie,

že proti exekučnému príkazu nie je prípustný opravný prostriedok.

Zo zistení ústavného súdu a zo súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľ sa v odvolaní

podanom (v lehote určenej na odvolanie) 25. januára 2012, ktoré okresný súd doručil

Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ako súdu odvolaciemu

27. januára 2012, domáhal toho, aby odvolací súd zmenil uznesenie okresného

súdu č. k. z 12. januára 2012 tak, že vyhovie jeho návrhu

z 8. novembra 2011 a že exekúciu vedenú pod sp. zn. , sp. zn.

EX 2006/2011 zastaví a zruší súvisiace uznesenia okresného súdu č. k. ,

51, 53, 55.

Sťažovateľ tým, že podal odvolanie proti predmetnému rozsudku okresného súdu

krajskému súdu, sám uznal, že v rámci vedeného súdneho konania má k dispozícii opravný

prostriedok v systéme všeobecného súdnictva. Vychádzajúc z týchto záverov, ústavný súd

nezistil žiadny ústavný dôvod na to, aby sa v tejto veci neriadil princípom subsidiarity

svojej právomoci, ktorý je ustanovený v , a preto, aplikujúc tento

článok a , odmietol sťažnosť v časti, v ktorej

sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu vo veci sp. zn. ,

pre nedostatok svojej právomoci.

Nad rámec svojho rozhodnutia a jeho odôvodnenia ústavný súd na okresnom súde

zistil, že krajský súd rozhodol o skutočnostiach, ktoré sťažovateľ namietal v odvolaní proti

citovaným uzneseniam okresného súdu (ako aj v sťažnosti doručenej ústavnému súdu v roku

2012)

uznesením č. k. , z 18. apríla 2012

(právoplatným 17. mája 2012) v prvom výroku tak, že uznesenie okresného súdu

č. k. , ktorým bol zamietnutý návrh povinného (sťažovateľa)

na nariadenie predbežného opatrenia, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, a v druhom výroku tak, že uznesenie okresného súdu č. k.

z 11. januára 2012, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok

za nariadenie predbežného opatrenia, zrušil,

uznesením č. k. 130, č. k. z 18. apríla 2012

(právoplatným 18. mája 2012) odvolanie povinného o vznesení námietok proti exekúcii

odmietol a povinnosť sťažovateľa zaplatiť súdny poplatok za námietky proti exekúcii

potvrdil.

Ústavný súd ďalej zo spisu zistil, že okresný súd uznesením

č. k. z 30. augusta 2012 návrh sťažovateľa z 29. mája 2012

na zastavenie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu sa sťažovateľ odvolal. Krajský súd

predmetné uznesenie zrušil uznesením č. k. 180 z 23. januára 2013 a vec

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením č. k.

zo 7. mája 2013 návrhy sťažovateľa z 29. mája 2012 a 15. januára 2013 na zastavenie

exekúcie zamietol (právoplatným 30. mája 2013).

Ústavný súd tiež zistil, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vrátené

13. septembra 2013 (exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva

a trov exekúcie 27. augusta 2013), vec je skončená a od 30. januára 2014 je v archíve

okresného súdu.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok už pri jej predbežnom prerokovaní,

ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2014