Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 784/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2015 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta o sťažnosti ,

, zastúpeného KOVAL & spol., advokátska kancelária, s. r. o.,

Komenského 3, Banská Bystrica, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát

JUDr. Juraj Koval, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet KOVAL

& spol., advokátska kancelária, s. r. o., Komenského 3, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

5. septembra 2014 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného KOVAL & spol., advokátska kancelária, s. r. o.,

Komenského 3, Banská Bystrica, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát

JUDr. Juraj Koval, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2,

a (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ (žalobca, pozn.)

sa v napadnutom konaní vedenom okresným súdom domáha proti Ministerstvu

spravodlivosti Slovenskej republiky (žalovaný, pozn.) zaplatenia škody v sume

594 768,64 € s príslušenstvom, ktorá mu vznikla rozhodnutím ministra spravodlivosti

Slovenskej republiky o pozastavení výkonu jeho exekútorského úradu č. k.

zo 16. júla 2002, na základe ktorého bol výkon jeho exekútorského úradu pozastavený

až do skončenia trestného stíhania začatého voči nemu uznesením Okresného úradu

justičnej polície Policajného zboru Dolný Kubín ČVS: OUV 129/2002 Št. z 20. júna 2002

pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Rozhodnutím Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. zo 16. júla 2004

bol sťažovateľ podľa oslobodený spod obžaloby pre trestný

čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. c)

a pre trestný čin marenia úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti podľa §

159 ods. 1 a 2 písm. b) . Rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín sp.

zn. nadobudlo právoplatnosť 6. apríla 2005, keď Krajský súd v Žiline

uznesením sp. zn. zamietol odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry

Dolný Kubín.

Okresný súd rozsudkom č. k. z 30. júna 2008 žalobu sťažovateľa

zamietol a náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Na základe

odvolania sťažovateľa Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) označený rozsudok

okresného súdu uznesením č. k. zo 4. mája 2010 zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní vydal

4. decembra 2012 uznesenie, ktorým zamietol návrh žalovaného na zloženie preddavku

na trovy konania z 20. novembra 2012. Označené uznesenie okresného súdu v spojení

s opravným uznesením okresného súdu č. k. zo 14. decembra 2012

na základe odvolania krajský súd uznesením sp. zn. z 30. septembra 2013

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd následne uznesením

č. k. zo 7. júla 2014 uložil sťažovateľovi povinnosť zložiť preddavok

na trovy konania v sume 29 938,432 €.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa

sťažovateľ argumentuje takto:

„Právna otázka predložená sťažovateľom Okresnému súdu Bratislava I

nepredstavuje právne ani fakticky zložitú problematiku, aby si vyžadovala riešenie po dobu

takmer 7 rokov, pričom vec ešte nie je právoplatne skončená. Uplatňované právo nie je

zložité a tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, pričom rozhodovacia

činnosť všeobecných súdov v obdobných veciach sa opiera o ustálenú judikatúru.

Skutočnosť, že v prípade predmetného sporu sa nejedná o vec zložitú svedčí aj to, že

Okresný súd Bratislava I necelý rok po doručení žalobného návrhu prvýkrát vydal

meritórne rozhodnutie, ktorým návrh sťažovateľa v celom rozsahu zamietol, pričom o veci

rozhodol na základe skutočností špecifikovaných v písomných podaniach účastníkov

konania, predložených listinných dôkazoch, ako aj na základe ústnych prejavov účastníkov

konania. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania možno, počas doterajšej doby

konania, hodnotiť ako aktívne a súčinné, v dôsledku čoho nemohlo prispieť k zdĺhavosti

konania a nevykazuje znaky, ktoré by mali byť v neprospech sťažovateľa pri posudzovaní

zbytočných prieťahov v tomto konaní. Zároveň poukazujeme na to, že ak rozhodnutia

prvostupňového súdu boli zrušené, nie je možné označiť za pôvodcu tohto stavu sťažovateľa,

nakoľko tento stav svedčí o nedostatku nevyhnutnej starostlivosti zo strany prvostupňového

súdu.“

Ku konkrétnym obdobiam nečinnosti okresného súdu sťažovateľ uvádza:

„Prvé obdobie nečinnosti Okresného súdu Bratislava I je prítomné na začiatku

konania, keď konajúci súd po ôsmich mesiacoch od doručenia žalobného návrhu vytýčil

pojednávanie vo veci a zároveň zaslal sťažovateľovi vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktoré

žalovaný doručil konajúcemu súdu už dňa 02. 11. 2007. Okrem nečinnosti na začiatku

konania nekonal Okresný súd ďalších 29 mesiacov, a to v období od vrátenia veci

odvolacím súdom na ďalšie prejednanie do pojednávania konaného dňa 22. 10. 2012.

Ďalšie obdobie nečinnosti v trvaní 4 mesiacov je možné sledovať od vydania uznesenia

Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 30. 09. 2013 do vydania Výzvy

na dokladovanie pomerov sťažovateľa zo dňa 12. 02. 2014.“

Sťažovateľ sa domáha tiež priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 €, čo odôvodňuje „svojou povinnosťou trpieť stav právnej neistoty, v ktorej sa už

sedem rokov nachádza“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva ... a to právo na súdnu ochranu zaručené

v , právo na spravodlivý súdny proces zaručené

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo vlastniť majetok

podľa a právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod č. k. porušené boli.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa

07. 07. 2014 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

3. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod č. k. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

4. ... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000, €,

ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

5. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť ... trovy

konania v sume 340,90 €... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd vyzval predsedníčku

okresného súdu, aby sa k nej vyjadrila. Predsedníčka okresného súdu reagovala na výzvu

ústavného súdu v prípise sp. zn. Spr 3653/2014 z 23. októbra 2014, v ktorom okrem

prehľadu procesných úkonov okresného súdu k sťažovateľom namietanému porušeniu

základného práva podľa postupom okresného súdu v napadnutom

konaní predovšetkým uviedla:

«Celkovú dĺžku konania ovplyvnila skutočnosť akou je zmena zákonnej sudkyne,

vysoký nápad vecí v oddelení „4C“ vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, čím sa

jednotlivé časové úseky medzi úkonmi zákonnej sudkyne predĺžili. V období od 21. 07. 2010

(kedy súd doručoval uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 144

na vedomie účastníkom konania) do 20. 07. 2012 (kedy zákonná sudkyňa vo veci určila

termín pojednávania) síce nebol vo veci uskutočnený žiaden procesný úkon zo strany súdu,

avšak z objektívnych dôvodov, so zreteľom na nadmernú zaťaženosť sudcov

občianskoprávneho úseku a vysoký počet pridelených vecí. Okrem uvedeného obdobia súd

konal v danej veci priebežne. Sťažovateľ si vo svojej sťažnosti uplatnil v dôsledku

pretrvávajúcich prieťahov v predmetnej veci na okresnom súde finančné zadosťučinenie

vo výške 5.000, eur. Takto vyčíslenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia

sťažovateľ odôvodnil ako protihodnotu utrpenej nemajetkovej ujmy spôsobenej zbytočnými

prieťahmi v konaní Okresným súdom Bratislava I a tým, že sa sťažovateľ je povinný trieť

stav právnej neistoty, v ktorej sa už sedem rokov nachádza. V prípade, že Ústavný súd

Slovenskej republiky dospeje k záveru, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov navrhujem, aby sťažovateľovi nepriznal finančné

zadosťučinenie, resp. mu toto finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške, a to

z dôvodu, že uplatnené finančné zadosťučinenie sťažovateľ podľa môjho názoru riadne

neodôvodnil finančné zadosťučinenie za prieťahy v konaní pred súdom (resp. výška tohto

zadosťučinenia) závisí od rozsahu v akom sa zasiahlo do práv účastníkov konania.»

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. 27

z 13. novembra 2014 ju prijal na ďalšie konanie v časti, ktorou sťažovateľ namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , a

vo zvyšnej časti ju odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresného

súdu, aby oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a prípadne

doplnila svoje vyjadrenie k sťažnosti z 23. októbra 2014. Predsedníčka okresného súdu

v prípise sp. zn. Spr 3653/2014 doručenom ústavnému súdu 9. decembra 2014 oznámila,

že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, pričom možnosť doplniť svoje

vyjadrenie k sťažnosti nevyužila.

Dňa 11. decembra 2014 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa

vyjadril k vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu

19. decembra 2014 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. a z písomných

vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tento priebeh napadnutého konania:

Dňa 9. augusta 2007 bola okresnému súdu doručená žaloba o zaplatenie škody

v sume 17 918 000 Sk s príslušenstvom.

Dňa 15. augusta 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie originálu plnej

moci; sťažovateľ na výzvu reagoval podaním doručeným okresnému súdu 30. augusta 2007.

Okresný súd 10. septembra 2007 vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, ktoré

bolo okresnému súdu doručené 2. novembra 2007 a následne 16. apríla 2008 doručené

sťažovateľovi.

Dňa 18. marca 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 12. máj 2008.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 28. marca 2008 podanie označené ako

„Rozšírenie dôvodov žaloby“.

Žalovaný 9. mája 2008 požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 12. máj

2008; pojednávanie bolo následne odročené na 30. jún 2008.

Dňa 20. mája 2008 si okresný súd vyžiadal od Okresného súdu Dolný Kubín spis

vedený týmto súdom pod sp. zn. .

Dňa 30. júna 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo dokazovanie

vyhlásené za skončené a zároveň bol vyhlásený rozsudok sp. zn. , ktorým

bola žaloba zamietnutá (ďalej len „rozsudok okresného súdu z 30. júna 2008“).

Proti rozsudku okresného súdu z 30. júna 2008 podal sťažovateľ 29. júla 2008

odvolanie, ktoré bolo 26. augusta 2008 doručované žalovanému, ktorý bol zároveň vyzvaný

na vyjadrenie k odvolaniu a k tomu, či súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu

bez nariadenia pojednávania.

Dňa 17. septembra 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného

k odvolaniu sťažovateľa; následne bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní.

Krajský súd uznesením sp. zn. zo 4. mája 2010 (ďalej len „uznesenie

zo 4. mája 2010“) rozsudok okresného súdu z 30. júna 2008 zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na nové konanie.

Dňa 21. júla 2010 bolo uznesenie krajského súdu zo 4. mája 2010 doručované

účastníkom konania.

Okresný súd nariadil 25. júla 2012 pojednávanie na 22. október 2012, ktoré bolo

následne odročené na 19. november 2012.

Uznesením sp. zn. z 29. októbra 2012 okresný súd nariadil znalecké

dokazovanie znalcom z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvia účtovníctva, daňovníctva

a kontrolingu.

Dňa 12. novembra 2012 bolo pojednávanie nariadené na 19. november 2012

odročené na neurčito z dôvodu vykonávania znaleckého dokazovania.

Dňa 20. novembra 2012 žalovaný doručil okresnému súdu návrh na zloženie

preddavku na trovy konania podľa

(ďalej len „OSP“), o ktorom rozhodol okresný súd uznesením č. k. 135

zo 4. decembra 2012 (ďalej len „uznesenie zo 4. decembra 2012“) tak, že tento zamietol.

Dňa 14. decembra 2012 okresný súd uznesením č. k. (ďalej len

„uznesenie zo 14. decembra 2012“) opravil uznesenie okresného súdu zo 4. decembra 2012

v časti poučenie.

Dňa 24. januára 2013 žalovaný doručil okresnému súdu odvolanie proti jeho

uzneseniu zo 4. decembra 2012, ktoré bolo 25. januára 2013 doručené sťažovateľovi.

Dňa 12. februára 2013 bol spis vzťahujúci sa na napadnuté konanie predložený

krajskému súdu na rozhodnutie o opravnom prostriedku. Krajský súd o opravnom

prostriedku rozhodol uznesením č. k. 144 z 30. septembra 2013 (ďalej len

„uznesenie z 30. septembra 2013“), ktorým bolo uznesenie okresného súdu

zo 4. decembra 2012 v spojení s uznesením okresného súdu zo 14. decembra 2012 zrušené

a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie; spis bol okresnému súdu vrátený

30. októbra 2013.

Dňa 5. novembra 2013 okresný súd uznesenie krajského súdu z 30. septembra 2013

doručoval účastníkom konania.

Dňa 12. februára 2014 okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie vyplneného

tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania; sťažovateľ na výzvu reagoval podaním

doručeným okresnému súdu 22. apríla 2014.

Uznesením č. k. zo 7. júla 2014 okresný súd uložil sťažovateľovi

povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 29 938,432 €; sťažovateľ ho uhradil 18.

augusta 2014.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje

v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod

na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie

o žalobe sťažovateľa vo veci náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

Ústavný súd z obsahu súdneho spisu vedeného okresným súdom, z obsahu sťažnosti, ako aj

z vyjadrenia samotného okresného súdu k sťažnosti nezistil, že by išlo v danom prípade

zo skutkového a ani z právneho hľadiska o zložitú vec. Ústavný súd v tejto súvislosti

poznamenáva, že veci s obdobným predmetom sporu patria do štandardnej rozhodovacej

agendy tých okresných súdov, v ktorých územnom obvode sídli podstatná časť ústredných

orgánov štátnej správy konajúcich v mene štátu vo veciach náhrady škody.

2. Vo vzťahu k ďalšiemu kritériu, t. j. správaniu sťažovateľa (v spore žalobcu) ako

účastníka namietaného konania, ústavný súd nezistil žiadnu významnejšiu skutočnosť, ktorá

mohla prispieť k predĺženiu doterajšieho priebehu konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. . Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry,

v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním,

ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, ,

).

Vychádzajúc z prehľadu procesných úkonov vykonaných v namietanom konaní

ústavný súd identifikoval jedno dlhodobejšie obdobie absolútnej neodôvodnenej nečinnosti

okresného súdu (od júla 2010, keď bolo uznesenie krajského súdu zo 4. mája 2010

doručované účastníkom konania, až do októbra 2012, keď sa uskutočnilo pred okresným

súdom pojednávanie), ako aj obdobia krátkodobejšej absolútnej neodôvodnenej nečinnosti

(od novembra 2007, keď žalovaný doručil okresnému súdu vyjadrenie k žalobe,

až do apríla 2008, keď bolo vyjadrenie žalovaného doručované sťažovateľovi,

a od októbra 2013, keď bolo účastníkom konania doručované uznesenie krajského súdu

z 30. septembra 2013, až do februára 2014, keď okresný súd vyzval sťažovateľa

na predloženie dokladov nevyhnutných na dokladovanie jeho pomerov). Ako obdobie

nečinnosti ústavný súd kvalifikuje tiež aj obdobie od júla 2014, keď okresný súd uložil

sťažovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, až do rozhodnutia ústavného

súdu o sťažnosti, počas ktorého okresný súd nevykonal vo veci žiadny procesný úkon.

Ústavný súd v tejto súvislosti prihliadal aj na skutočnosť, že spis vzťahujúci sa na napadnuté

konanie bol v období od 29. októbra 2014 do 14. novembra 2014 zapožičaný ústavnému

súdu na objektívne posúdenie opodstatnenosti sťažnosti.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojou

neodôvodnenou nečinnosťou v napadnutom konaní spôsobil vznik zbytočných prieťahov,

čím porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (bod 1 výroku tohto nálezu).

V súvislosti s obranou okresného súdu, podľa ktorej nečinnosť okresného súdu bola

spôsobená objektívnymi dôvodmi súvisiacimi s nadmernou zaťaženosťou sudcov

občianskoprávneho úseku a vysokým počtom pridelených vecí, ústavný súd poukazuje

na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase

konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý

oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom

na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní (m. m. , ).

Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vychádzajúc z doterajšej dĺžky namietaného konania, ako aj období, v ktorých došlo

k neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € bude primerané konkrétnym okolnostiam

posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade

trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním

KOVAL & spol., advokátska kancelária, s. r. o. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní

o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Za dva úkony vykonané v roku 2014 tak priznal po 134 €, t. j. spolu 268 €, režijný

paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2014 po 8,04 €, čo spolu

po zvýšení o 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH, pozn.) predstavuje

sumu 340,90 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2015