Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 35/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti BAU land, spol. s r. o., Levočská 2,

Poprad, zastúpenej advokátom JUDr. Mikulášom Buzgóom, Štúrova 20, Košice,

pre namietané porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením zo 7. júna 2013 a postupom Krajského

súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 26. augusta 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti BAU land, spol. s r. o., o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 16. júna 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti BAU land, spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,

v citáciách aj „sťažovateľ“ alebo „žalobca“), ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa a (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 7. júna 2013 a postupom Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 26. augusta 2013.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Sťažovateľ je ako žalobca účastníkom základného konania o 4 256,46 eur pred

Okresným súdom Kežmarok č. k. .

Konanie o takto uplatnenom nároku začalo v r. 2003 v konaní , kde

dňa 12. 11. 2003 Okresný súd Kežmarok vydal platobný rozkaz na zaplatenie 128.230, Sk

s prísl. od 14. 7. 2002, ktorý platobný rozkaz bol z dôvodu podaného odporu zrušený a vec

preradená do registra „Cb“ pod č. .

Dňa 27. 7. 2007 Okresný súd Kežmarok po tom, čo zrušil svoje predchádzajúce

uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania , nariadil znalecké

dokazovanie .

Okresný súd Kežmarok pojednával v predmetnej právnej veci dňa 19. 2. 2004,

11. 3. 2004, 30. 3. 2004, 29. 9. 2004, 21. 2. 2006, 15. 10. 2007, 17. 4. 2008. Dňa 21. 4.

2008 došlo k vyhláseniu rozsudku a o určení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi

128.230, Sk so 14,6 % úrokom z omeškania ročne od 14. 7. 2002 do zaplatenia a nahradiť

trovy konania a tiež bol zaviazaný k úhrade súdneho poplatku vo výške 6 410, Sk.

V dôsledku podaného odvolania žalovaným dňa 11. 8. 2008, Krajský súd v Prešove

svojim uznesením č. zo dňa 12. 5. 2009 zrušil napadnutý rozsudok a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Okresný súd Kežmarok po vrátení veci konal na pojednávaní dňa 24. 11. 2010,

22. 12. 2010 a 12. 1. 2011, kedy došlo k vyhláseniu rozsudku. V dôsledku uznesenia

Krajského súdu v Prešove č. zo dňa 15. 5. 2012, bolo prvostupňové

rozhodnutie zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa.

Posledné pojednávanie v tejto právnej veci bolo dňa 8. 10. 2012 a aj keď súd

následne určil termín pojednávania, k rozhodnutiu vo veci samej k dnešnému dňu

o uplatnenom nároku nedošlo.»

Ďalej sťažovateľka uviedla:

«Okresný súd Kežmarok v konaní sp. zn. uznesením zo dňa 7. 6. 2013

zrušil pôvodné uznesenie o predbežnom opatrení zo dňa 10. 3. 2011 v prebiehajúcom

konaní o zaplatenie 4.256,46 € s prísl., keď pôvodným rozhodnutím zakázal scudziť, zaťažiť,

zameniť, prenajať, alebo inak zmeniť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného na LV č.

k. ú. .

Okresný súd Kežmarok svoje rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia zrušil

na základe písomného návrhu konateľa spoločnosti na prijatie peňazí

do úschovy a na základe jeho návrhu na zrušenie predbežného opatrenia.

Žalobca využijúc procesnú možnosť vyjadriť sa k návrhu na zrušenie predbežného

opatrenia v písomnom vyjadrení zo dňa 3. 6. 2013 pod bodom 1. vzniesol námietku

prekážky konania, ktorú náležite odôvodnil. Okresný súd Kežmarok v odôvodnení svojho

rozhodnutia, ktorým zrušil svoje pôvodné uznesenie, nijakým spôsobom okrem citovania

tejto námietky vznesenej žalobcom sa touto procesnou prekážkou nijako nezaoberal a v

žiadnom rozsahu svoje rozhodnutie neodôvodnil.

Na základe podaného odvolania žalobcom zo dňa 25. 6. 2013, vo veci rozhodoval

Krajský súd v Prešove, ktorý svojim uznesením sp. zn. zo dňa 26. 8. 2013

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd nijakým

spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolacou námietkou spočívajúcou v prekážke

konania sa nezapodieval. Nijakým spôsobom túto relevantne namietanú skutočnosť

neposudzoval, k tejto sa nijako nevyjadril.

Na základe podaného dovolania, Najvyšší súd SR rozhodoval o dôvodnosti dovolania

proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 26. 8. 2013

a dovolanie odmietol. Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že

namietaná vada konania podľa nespôsobuje vadu konania v zmysle

uvádzaného ustanovenia. Najvyšší súd SR nesprávne, nedôvodne a neakceptovateľne

namietaný nedostatok považoval za vyriešený v postupe krajského súdu v zmysle svojho

odôvodnenia a videl ho v postupe podľa ustanovenia odvolacím súdom.

Žalobca nemôže súhlasiť s tvrdením, že ktorákoľvek časť odôvodnenia rozhodnutia

odvolacieho súdu je reakciou odvolacieho súdu na jeho odvolaciu námietku vo vzťahu

k prekážke konania. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí právne vysvetľoval podstatu

a rozdiel medzi jednotlivými úschovami, pričom použitím ustanovenia

sa nemohol stotožniť odvolací súd s dôvodmi súdu prvého stupňa v namietanom smere,

keďže ten takéto vo svojom rozhodnutí taktiež nemal. Takto v procese rozhodovania súdu

prvého stupňa, ani odvolacieho súdu, ich rozhodnutia nemali ustanovenie hodnotiace

uvádzanú procesnú námietku žalobcu.

Napriek uvedenému Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol: „Pod odňatím

možnosti konať pred súdom možno rozumieť taký vážny postup súdu v občianskom súdnom

konaní, ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia tých jeho procesných práv

a povinností, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Procesná vada v zmysle §237 písm. f/

zakladá aj navrhovateľom namietanú absenciu riadneho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia, ktorú však dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia,

ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, nezistil.“ Najvyšší súd SR odkázal svojim

odôvodnením na rámcovú úpravu v ustanovení a tiež

a uviedol: „V opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku, alebo

argument v opravnom prostriedku, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().“

Vzhľadom na konkrétnu obsahovú, vecnú a právnu stránku dovolaním napadnutého

rozhodnutia mal NS SR za to, že právo žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia

porušené nebolo, nedošlo preto k namietanej vade konania v zmysle

Sťažovateľ nesúhlasí s takým výkladom interpretáciou právneho predpisu, pričom

má zato, že ide o tak značný nesúlad, ktorý odôvodňuje korekciu ústavným súdom...».

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok

sp. zn. zo dňa 7. 6. 2013 a Krajského súdu v Prešove uznesením

zo dňa 26. 8. 2013 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa zo dňa

26. 8. 2013 zrušuje a prikazuje mu vo veci znovu konať a rozhodnúť.

3. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

4. Okresnému súdu Kežmarok prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

5. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 256,46 €,

ktoré je Okresný súd Kežmarok povinný mu zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

6. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastupovania za 2 úkony v sume 284,08 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia na účet právneho zástupcu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. To znamená, že

ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , ). Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby

požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym

zástupcom, advokátom. Povinnosti advokáta vyplývajúce zo

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval

úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú

na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , , ).

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Podľa k návrhu na začatie

konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom...

V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom. Podľa sťažnosť okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva

alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie,

proti komu sťažnosť smeruje.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť

nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, pretože sťažovateľka je kvalifikovane zastúpená

advokátom:

v petite sťažnosti sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa

a práva podľa dohovoru „postupom Okresného súdu

Kežmarok sp. zn. zo dňa 7. 6. 2013 a Krajského súdu v Prešove uznesením 1

Cob 52/2013 zo dňa 26. 8. 2013“, ktoré navrhuje zrušiť,

ďalej sa v petite sťažnosti domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a vyslovenia príkazu konať v tomto konaní

bez zbytočných prieťahov.

K sťažnosti však sťažovateľka predložila splnomocnenie na zastupovanie advokátom

„vo veci: Ústavná sťažnosť proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn.

zo dňa 28. februára 2014“, ktoré v petite sťažnosti nenamieta a ani sa nedomáha jeho

zrušenia.

Z uvedeného je zrejmé, že predmetné splnomocnenie nekorešponduje s petitom

sťažnosti, ktorý je pre konanie pred ústavným súdom záväzný a vymedzuje rozsah

samotného konania ústavného súdu o sťažnosti. Pritom ani samotný obsah splnomocnenia

nezodpovedá uvedenému ustanoveniu .

Sťažovateľka k sťažnosti nepripojila ani kópie rozhodnutí, na ktoré poukazuje

a ktorými podľa jej názoru malo dôjsť k porušeniu jej v sťažnosti označených práv.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky nespĺňa

už citované náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

Ústavný súd pripomína, že takéto nedostatky zákonom predpísaných náležitostí nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Nedostatok, resp. nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí návrhu účastníka konania je v zmysle konštantnej judikatúry

ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa

(podobne napr. , , , ).

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími nárokmi v nej uvedenými

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2015