Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 70/2015
PDF · 236.82 KB
No categories available
I. ÚS 70/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom , , , vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 Co 146/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. októbra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 146/2013, ktoré bolo skončené doručením jeho
uznesenia z 23. apríla 2014.
2. Zo stručnej a neúplnej sťažnosti vyplýva, že krajský súd rozhodnutím zrušil
rozsudok Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) zo 14. januára 2013 a vec mu
vrátil 9. júna 2014 na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby vyslovil porušenie v bode 1 označených práv
a prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu zadosťučinenie
33 000 € a náhradu trov konania.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatneným.
6. Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie v bode 1
označených práv postupom krajského súdu, ktorého konanie bolo skončené doručením jeho
uznesenia, t. j. 16. júna 2014.
7. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej
podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je
dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia lebo
upovedomia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď
sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je
zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty neumožňuje zákona o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť
(§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde) (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04,
8. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že
sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny
prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,
III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06).
9. Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený
právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum doručenia rozhodnutia
krajského súdu sťažovateľovi 16. júna 2014, ako aj so zreteľom na deň doručenia sťažnosti
ústavnému súdu (20. októbra 2014), ústavný súd považoval za dostatočne preukázané
podanie sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty (obdobne napr. III.
ÚS 301/04, III. ÚS 315/05, III. ÚS 81/06). Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej
sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene (§ 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde).
10. Ďalším dôvodom na odmietnutie sťažnosti bola skutočnosť, že sťažovateľ
kvalifikovane zastúpený advokátom, ktorý aj koncipoval a podpísal samotnú sťažnosť –
sťažnosť vôbec ústavnoprávne neodôvodnil, čo treba považovať buď za neznalosť
procesných predpisov alebo ako snahu advokáta za každú cenu získať materiálny prospech
(odmenu), čo je porušením buď zákonných alebo etických povinností advokáta. To bolo
ďalším dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie zákonných náležitosti (§ 25 ods. 2
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2015