Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 82/2015
PDF · 424.83 KB
No categories available
I. ÚS 82/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2015
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti bnt restructuring k. s., odvolanej
správkyne majetku úpadcu, Cintorínska 7, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou
bnt attorneys at law, s. r. o., Cintorínska 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Bratislava I č. k. 4 K 20/2014 117 z 24. novembra 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti bnt restructuring k. s. o d m i e t a z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára
2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti bnt restructuring k. s., odvolanej správkyne
majetku úpadcu (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) č. k. 4 K 20/2014 117 z 24. novembra 2014 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej prílohy vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn.
4 K 20/2014 z 13. mája 2014 (zverejneným v Obchodnom vestníku 20. mája 2014
pod č. OV 94/2014) ustanovil sťažovateľku do funkcie správkyne úpadcu
, . Ako ďalej sťažovateľka uvádza, „... dňa 20.08.2014
schôdza veriteľov... v zmysle § 36 ZKR schválila návrh na výmenu doterajšieho správcu bnt
restructuring k. s. a do funkcie správcu schválila nového správcu ,
S 1316. Navrhnutý správca bol schôdzou veriteľov schválený za nového správcu úpadcu
a doterajší správca bol vymenený. Dňa 28.08.2014 doručil sťažovateľ, ako odvolaný
správca úpadcu, Okresnému súdu Bratislava I návrh na priznanie paušálnej odmeny
správcu do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 6 638,78 € v zmysle § 43 ods. 1 veta
prvá ZKR v spojení s § 12 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 665/2005 Z. z. ...
Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 4 K 20/2014 117 z 24.11.2014 priznal
sťažovateľovi paušálnu odmenu za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze
veriteľov vo výške 663,88 € ako v prípade konkurzu fyzickej osoby nepodnikateľa, a nie
ako žiadal sťažovateľ, t. j. vo výške 6 638,78 € ako v prípade konkurzu fyzickej osoby
podnikateľa.“.
3. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd nepostupoval správne, ak osobu úpadcu
považoval za fyzickú osobu – nepodnikateľa, pretože „... z informácií získaných v priebehu
činnosti správcu úpadcu správca zistil, že činnosť úpadcu pred vyhlásením konkurzu bola
podnikaním, pričom hneď na prvom osobnom stretnutí dňa 26.05.2014 úpadca uviedol, že
celý svoj produktívny život podnikal prostredníctvom nasledovných spoločností, či už ako
spoločník, alebo konateľ. ...
Drvivá väčšina pohľadávok prihlásených veriteľmi do konkurzu na majetok úpadcu
sú pohľadávkami vzniknutými z podnikateľskej činnosti úpadcu v období od 08.04.2009
do 01.08.2013. Uvedené potvrdil úpadca.“.
4. Sťažovateľka s poukazom na relevantnú právnu úpravu, ako aj rozsiahlu judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie, ústavného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
argumentuje detailnou analýzou a komparáciou pojmov fyzická osoba – podnikateľ vs.
fyzická osoba – nepodnikateľ, ktorou formuluje závery, podľa ktorých by sa „... úpadca mal
v zmysle ZKR a vyhlášky k ZKR považovať za fyzickú osobu podnikateľa“. Zároveň
v nadväznosti na citácie častí odôvodnenia uznesenia č. k. 4 K 20/2014 117 z 24. novembra
2014 sťažovateľka spochybňuje a rozporuje právne závery okresného súdu a formuluje
závery, v zmysle ktorých okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia „... uviedol...
formalistickú, neodôvodnenú a nepresvedčivú argumentáciu spornej časti uznesenia...
ohľadom právneho statusu úpadcu, t. j. či je fyzickou osobou podnikateľom alebo fyzickou
osobou nepodnikateľom, odkazujúcu na ustanovenia § 79 ods. 1 veta prvá a druhá, § 79
ods. 1 veta piata a § 153 ods. 2 OSP, a k právnej otázke prečo považuje porušovateľ úpadcu
za FO nepodnikateľa a vyjadrení sa k právne a skutkovo relevantným argumentom
sťažovateľa len formalisticky konštatuje a opakuje, že tieto argumenty považuje za
irelevantné, lebo v dlžníckom návrhu na vyhlásenie konkurzu a v uznesení súdu o vyhlásení
konkurzu je navrhovateľ uvedený ako FO nepodnikateľ...“.
5. V závere sťažnosti sťažovateľka upriamuje pozornosť na potrebu náležitého
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj dostatočného a relevantného zdôvodnenia
právnej a skutkovej stránky veci zo strany súdu a navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie a po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa, správcovskej spoločnosti bnt restructuring k. s.,
správcu zapísaného v zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod
značkou: S 1598, , so sídlom: Cintorínska 7, 811 08 Bratislava, SR,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sr, vložka číslo:
1168/B, na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36
ods. 1 Listinou základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Bratislava I č. k. 4 K 20/2014 117 zo dňa 24.11.2014 porušené bolo.
2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 4 K 20/2014 117 zo dňa 24.11.2014
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I, aby
v nej znovu konal a rozhodol.
3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 5 974,90 €.
4. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 355,75 € na účet advokátskej kancelárie bnt attorneys at law, s.r.o.,
so sídlom Cintorínska 7, 811 08 Bratislava, ,
do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd návrh na začatie
konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody
na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
7. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle
konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú
neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo
slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva
alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť
medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne
(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).
8. Ústavný súd v úvode konštatuje, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol
náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu
všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti
účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami
o ľudských právach a základných slobodách.
Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie
všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným
rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery
všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak
by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného
práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).
Takto ustálené zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov
pri ochrane ústavnosti tvorili aj v tejto veci základ na rozhodnutie ústavného súdu.
9. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu
č. k. 4 K 20/2014 117 z 24. novembra 2014 (body 1 a 5).
10. V zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 36 ods. 1 listiny sa každý môže domáhať ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
11. Ústavný súd (po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia okresného
súdu) v intenciách podanej sťažnosti posudzoval ústavnú akceptovateľnosť dôvodov,
na základe ktorých okresný súd napadnutým uznesením č. k. 4 K 20/2014 117
z 24. novembra 2014 priznal sťažovateľke paušálnu odmenu v namietanej výške 663,88 €.
Podľa názoru ústavného súdu okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď
príslušné ustanovenia relevantných právnych noriem [zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)
a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška
č. 665/2005 Z. z.“)], podstatné pre posúdenie veci, boli interpretované a aplikované správne
a úvahy okresného súdu, ktoré vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, legitímne
a ústavnoprávne akceptovateľné.
12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd v úvode oboznámil doterajší
priebeh konkurzného konania a žiadosť sťažovateľky o priznanie paušálnej odmeny vo výške
6 638,78 €. Po citácii relevantných ustanovení, najmä však ustanovenia § 43 ods. 1 prvej
vety a § 43 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ustanovenia § 12 ods. 1 vyhlášky
č. 665/2005 Z. z. okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:
«Vychádzajúc zo spisového materiálu dňa 16.04.2014 bol súdu doručený návrh
dlžníka fyzickej osoby nepodnikateľa na vyhlásenie konkurzu. V návrhu sa dlžník označil
menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom, údajom o štátnom občianstve.
Z označenia dlžníka v návrhu je tak zrejmé, že sa dlžník domáhal vyhlásenia konkurzu
na svoj majetok ako fyzickej osoby nepodnikateľa. Vzhľadom k tomu, že návrh dlžníka
spĺňal zákonom predpísané náležitosti, súd uznesením zo dňa 30.04.2014 č. k. 4 K 20/2014
44, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.2014, začal konkurzné konania voči dlžníkovi.
Uznesením zo dňa 13.05.2014 č. k. 4 K 20/2014 47, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 21.05.2014, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: ,
, rozhodol o otvorení malého konkurzu
a do funkcie správcu ustanovil spoločnosť bnt restructuring, k. s..
V návrhu na priznanie paušálnej odmeny do konania prvej schôdze veriteľov zo dňa
28.08.2014 si správca uplatňuje priznanie paušálnej odmeny vo výške 6 638,78 € s odkazom
na ust. § 43 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 12 ods. 2 písm. c) vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z.
Správca sa v návrhu odvoláva na skutočnosť, že úpadca je v zmysle zákona č. 136/2001 Z. z.
o ochrane hospodárskej súťaže, ako aj v zmysle judikatúry ESD považovaný za podnikateľa
a v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EU o uplatňovaní zásady
rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúci činnosť ako samostatne
zárobkovo činné osoby a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za samostatne zárobkovo činnú
osobu.
Navyše ZKR, ani vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z. neobsahuje akúkoľvek definíciu
pojmu „fyzická osoba nepodnikateľ“, pričom ZKR ani vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z.
neobsahuje legislatívny odkaz na ustanovenia iného právneho predpisu, ktorý by pojem
„fyzická osoba nepodnikateľ“ alebo pojem „fyzická osoba podnikateľ“ pre účely ZKR
a vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z. definoval.
Správca poukazuje na ust. § 168 ods. 2 ZKR, ktorý nepriamo ustanovuje ako možnosť
podnikania „fyzickej osoby – podnikateľa“ prostredníctvom účasti spoločníka
na spoločnosti s ručením obmedzeným.
Úpadca kontinuálne v období od 26.03.2003 do dňa vyhlásenia konkurzu
(21.05.2014), resp. do 16.06.2014 podnikal v správcom uvedených spoločnostiach ako
spoločník a v tom istom období vykonával v uvedených spoločnostiach aj funkciu konateľa.
Ako uvádza správca vzťah úpadcu, či už ako spoločníka alebo konateľa, k uvedeným
spoločnostiam je obchodným záväzkovým vzťahom a spravuje sa Obchodným zákonníkom.
Ustanovenie § 79 ods. 1 OSP jasne definuje, akým spôsobom je potrebné
identifikovať účastníka konania. Ak je účastníkom fyzická osoba, návrh musí obsahovať
meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov,
prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve. V prípade fyzickej osoby podnikateľa
zákon vyžaduje, aby bola táto označená obchodným menom, sídlom a identifikačným
číslom, ak je pridelené.
Z návrhu dlžníka, ako aj z uznesenia súdu zo dňa 30.04.2014 č. k. 4 K 20/2014 44,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.2014, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok
dlžníka jednoznačne vyplýva, že konkurz bol vyhlásený na majetok fyzickej osoby
nepodnikateľa, nakoľko dlžník bol v návrhu označený menom, priezviskom, dátumom
narodenia, rodným číslom, ako aj údajom o štátnom občianstve. V uznesení o vyhlásení
konkurzu súd zároveň rozhodol o otvorení malého konkurzu.
Súd má navyše za to, že s odkazom na ust. § 153 ods. 2 OSP. ani v konkurznom
konaní na majetok úpadcu nemožno prekročiť návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu,
a preto súd v súlade s návrhom dlžníka vyhlásil konkurz na fyzický osobu:
, .
V čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, ani v súčasnosti nie je dlžník
zapísaný v Živnostenskom registri SR. Vyššie uvedené skutočnosti, na podklade ktorých
považuje odvolaný správca úpadcu za fyzickú osobu podnikateľa a na podklade ktorých
žiada o priznanie paušálnej odmeny vo výške 6 638,78 € sú podľa názoru súdu irelevantné,
nakoľko má súd za to, že úpadca je fyzickou osobou nepodnikateľom, čo vyplýva jednak
z návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu, ako aj z uznesenia súdu zo dňa 30.04.2014 č. k.
4 K 20/2014 44, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.2014, ktorým súd vyhlásil
konkurz na majetok dlžníka fyzickej osoby nepodnikateľa.
Vzhľadom k uvedenému súd posudzoval návrh správcu na priznanie paušálnej
odmeny ako návrh v zmysle § 43 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 12 ods. 1 vyhl. MS SR
č. 665/2005 Z. z.»
Okresný súd sa následne vysporiadal s opodstatnenosťou nároku správcu na priznanie
paušálnej odmeny do konania prvej schôdze veriteľov nahliadnutím do spisového materiálu
a s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení
s ustanovením § 12 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. priznal správcovi paušálnu odmenu
za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 663,88 €.
13. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom napadnutého uznesenia okresného súdu
a nezistil v ňom sťažovateľkou vytýkané nedostatky, respektíve taký výklad právnych
noriem aplikovaných v danej veci, ktorý by mohol vyvolať účinky nezlučiteľné s čl. 46
ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to namieta
sťažovateľka.
Podľa názoru ústavného súdu dal okresný súd sťažovateľke korektnú odpoveď na jej
požiadavku o priznanie paušálnej odmeny vrátane výšky priznanej odmeny. V napadnutom
uznesení okresný súd vyhodnotil konkrétne okolnosti danej veci, predovšetkým skutočnosť,
že konkurz bol vyhlásený na majetok úpadcu ako fyzickej osoby – nepodnikateľa. Úvahy
okresného súdu, ktoré boli založené predovšetkým na tomto fakte, sú plne legitímne
a ústavne akceptovateľné. Závery, ku ktorým okresný súd dospel, preto nemožno označiť za
svojvoľné (arbitrárne) alebo zjavne neodôvodnené, pretože majú oporu v zákone o konkurze
a reštrukturalizácii a vyhláške č. 665/2005 Z. z. a sú jasne a dostatočne právne zdôvodnené.
Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľky, že by išlo o formalizmus pri
výklade ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na sťažovateľkinu vec. Skutočnosť,
že sťažovateľka sa s právnym názorom okresného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe
viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani
oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor okresného súdu svojím vlastným (m. m. I.
ÚS 313/2010, II. ÚS 134/09). O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m.
I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že
všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití
relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne
závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich
súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Uvedené nedostatky
však z napadnutého uznesenia okresného súdu nevyplývajú.
14. Ústavný súd v tejto súvislosti zároveň pripomína, že nie je a ani nemôže byť
ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.
15. Z dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi napadnutým uznesením okresného
súdu a základným právom sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36
ods. 1 listiny, ako i právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako
zjavne neopodstatnenú.
16. V závere ústavný súd poznamenáva, že jeho pozornosti neušla ani vada
predloženého splnomocnenia sťažovateľky vykazujúceho znaky neurčitosti, pretože
špeciálna úprava ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyžaduje (spolu
s návrhom na začatie konania pred ústavným súdom) predloženie splnomocnenia
na zastupovanie navrhovateľa pred ústavným súdom zo strany advokáta (teda osoby
fyzickej), a nie osoby právnickej, tak ako to bolo v uvedenom prípade.
17. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky na rozhodnutie ústavného súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2015