Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 82/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti bnt restructuring k. s., odvolanej

správkyne majetku úpadcu, Cintorínska 7, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou

bnt attorneys at law, s. r. o., Cintorínska 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Bratislava I č. k. z 24. novembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti bnt restructuring k. s. o d m i e t a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára

2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti bnt restructuring k. s., odvolanej správkyne

majetku úpadcu (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) č. k. z 24. novembra 2014 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej prílohy vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn.

z 13. mája 2014 (zverejneným v Obchodnom vestníku 20. mája 2014

pod č. OV 94/2014) ustanovil sťažovateľku do funkcie správkyne úpadcu

, . Ako ďalej sťažovateľka uvádza, „... dňa 20.08.2014

schôdza veriteľov... v zmysle schválila návrh na výmenu doterajšieho správcu bnt

restructuring k. s. a do funkcie správcu schválila nového správcu ,

S 1316. Navrhnutý správca bol schôdzou veriteľov schválený za nového správcu úpadcu

a doterajší správca bol vymenený. Dňa 28.08.2014 doručil sťažovateľ, ako odvolaný

správca úpadcu, Okresnému súdu Bratislava I návrh na priznanie paušálnej odmeny

správcu do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 6 638,78 € v zmysle § 43 ods. 1 veta

prvá v spojení s vyhlášky č. ...

Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 117 z 24.11.2014 priznal

sťažovateľovi paušálnu odmenu za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze

veriteľov vo výške 663,88 € ako v prípade konkurzu fyzickej osoby nepodnikateľa, a nie

ako žiadal sťažovateľ, t. j. vo výške 6 638,78 € ako v prípade konkurzu fyzickej osoby

podnikateľa.“.

3. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd nepostupoval správne, ak osobu úpadcu

považoval za fyzickú osobu – nepodnikateľa, pretože „... z informácií získaných v priebehu

činnosti správcu úpadcu správca zistil, že činnosť úpadcu pred vyhlásením konkurzu bola

podnikaním, pričom hneď na prvom osobnom stretnutí dňa 26.05.2014 úpadca uviedol, že

celý svoj produktívny život podnikal prostredníctvom nasledovných spoločností, či už ako

spoločník, alebo konateľ. ...

Drvivá väčšina pohľadávok prihlásených veriteľmi do konkurzu na majetok úpadcu

sú pohľadávkami vzniknutými z podnikateľskej činnosti úpadcu v období od 08.04.2009

do 01.08.2013. Uvedené potvrdil úpadca.“.

4. Sťažovateľka s poukazom na relevantnú právnu úpravu, ako aj rozsiahlu judikatúru

Súdneho dvora Európskej únie, ústavného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

argumentuje detailnou analýzou a komparáciou pojmov fyzická osoba – podnikateľ vs.

fyzická osoba – nepodnikateľ, ktorou formuluje závery, podľa ktorých by sa „... úpadca mal

v zmysle a vyhlášky k považovať za fyzickú osobu podnikateľa“. Zároveň

v nadväznosti na citácie častí odôvodnenia uznesenia č. k. 117 z 24. novembra

2014 sťažovateľka spochybňuje a rozporuje právne závery okresného súdu a formuluje

závery, v zmysle ktorých okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia „... uviedol...

formalistickú, neodôvodnenú a nepresvedčivú argumentáciu spornej časti uznesenia...

ohľadom právneho statusu úpadcu, t. j. či je fyzickou osobou podnikateľom alebo fyzickou

osobou nepodnikateľom, odkazujúcu na ustanovenia § 79 ods. 1 veta prvá a druhá, § 79

ods. 1 veta piata a , a k právnej otázke prečo považuje porušovateľ úpadcu

za FO nepodnikateľa a vyjadrení sa k právne a skutkovo relevantným argumentom

sťažovateľa len formalisticky konštatuje a opakuje, že tieto argumenty považuje za

irelevantné, lebo v dlžníckom návrhu na vyhlásenie konkurzu a v uznesení súdu o vyhlásení

konkurzu je navrhovateľ uvedený ako FO nepodnikateľ...“.

5. V závere sťažnosti sťažovateľka upriamuje pozornosť na potrebu náležitého

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj dostatočného a relevantného zdôvodnenia

právnej a skutkovej stránky veci zo strany súdu a navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie a po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa, správcovskej spoločnosti bnt restructuring k. s.,

správcu zapísaného v zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod

značkou: S 1598, , so sídlom: Cintorínska 7, 811 08 Bratislava, SR,

zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sr, vložka číslo:

1168/B, na súdnu ochranu zaručeného a

ods. 1 Listinou základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Bratislava I č. k. zo dňa 24.11.2014 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa 24.11.2014

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I, aby

v nej znovu konal a rozhodol.

3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 5 974,90 €.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 355,75 € na účet advokátskej kancelárie bnt attorneys at law, s.r.o.,

so sídlom Cintorínska 7, 811 08 Bratislava, ,

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd návrh na začatie

konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody

na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

7. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

8. Ústavný súd v úvode konštatuje, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách.

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie

všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak

by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (mutatis mutandis , , ).

Takto ustálené zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov

pri ochrane ústavnosti tvorili aj v tejto veci základ na rozhodnutie ústavného súdu.

9. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa a listiny, ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu

č. k. z 24. novembra 2014 (body 1 a 5).

10. V zmysle každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny sa každý môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Ústavný súd (po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia okresného

súdu) v intenciách podanej sťažnosti posudzoval ústavnú akceptovateľnosť dôvodov,

na základe ktorých okresný súd napadnutým uznesením č. k. 117

z 24. novembra 2014 priznal sťažovateľke paušálnu odmenu v namietanej výške 663,88 €.

Podľa názoru ústavného súdu okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď

príslušné ustanovenia relevantných právnych noriem [zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa

vykonávajú niektoré ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška

č. “)], podstatné pre posúdenie veci, boli interpretované a aplikované správne

a úvahy okresného súdu, ktoré vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, legitímne

a ústavnoprávne akceptovateľné.

12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd v úvode oboznámil doterajší

priebeh konkurzného konania a žiadosť sťažovateľky o priznanie paušálnej odmeny vo výške

6 638,78 €. Po citácii relevantných ustanovení, najmä však ustanovenia § 43 ods. 1 prvej

vety a § 43 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ustanovenia § 12 ods. 1 vyhlášky

č. okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

«Vychádzajúc zo spisového materiálu dňa 16.04.2014 bol súdu doručený návrh

dlžníka fyzickej osoby nepodnikateľa na vyhlásenie konkurzu. V návrhu sa dlžník označil

menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom, údajom o štátnom občianstve.

Z označenia dlžníka v návrhu je tak zrejmé, že sa dlžník domáhal vyhlásenia konkurzu

na svoj majetok ako fyzickej osoby nepodnikateľa. Vzhľadom k tomu, že návrh dlžníka

spĺňal zákonom predpísané náležitosti, súd uznesením zo dňa 30.04.2014 č. k.

44, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.2014, začal konkurzné konania voči dlžníkovi.

Uznesením zo dňa 13.05.2014 č. k. , ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 21.05.2014, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: ,

, rozhodol o otvorení malého konkurzu

a do funkcie správcu ustanovil spoločnosť bnt restructuring, k. s..

V návrhu na priznanie paušálnej odmeny do konania prvej schôdze veriteľov zo dňa

28.08.2014 si správca uplatňuje priznanie paušálnej odmeny vo výške 6 638,78 € s odkazom

na ust. v spojení s ust. vyhl. MS SR č.

Správca sa v návrhu odvoláva na skutočnosť, že úpadca je v zmysle

o ochrane hospodárskej súťaže, ako aj v zmysle judikatúry ESD považovaný za podnikateľa

a v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EU o uplatňovaní zásady

rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúci činnosť ako samostatne

zárobkovo činné osoby a o službách zamestnanosti a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za samostatne zárobkovo činnú

osobu.

Navyše , ani vyhl. MS SR č. neobsahuje akúkoľvek definíciu

pojmu „fyzická osoba nepodnikateľ“, pričom ani vyhl. MS SR č.

neobsahuje legislatívny odkaz na ustanovenia iného právneho predpisu, ktorý by pojem

„fyzická osoba nepodnikateľ“ alebo pojem „fyzická osoba podnikateľ“ pre účely

a vyhl. MS SR č. definoval.

Správca poukazuje na ust. , ktorý nepriamo ustanovuje ako možnosť

podnikania „fyzickej osoby – podnikateľa“ prostredníctvom účasti spoločníka

na spoločnosti s ručením obmedzeným.

Úpadca kontinuálne v období od 26.03.2003 do dňa vyhlásenia konkurzu

(21.05.2014), resp. do 16.06.2014 podnikal v správcom uvedených spoločnostiach ako

spoločník a v tom istom období vykonával v uvedených spoločnostiach aj funkciu konateľa.

Ako uvádza správca vzťah úpadcu, či už ako spoločníka alebo konateľa, k uvedeným

spoločnostiam je obchodným záväzkovým vzťahom a spravuje sa .

Ustanovenie jasne definuje, akým spôsobom je potrebné

identifikovať účastníka konania. Ak je účastníkom fyzická osoba, návrh musí obsahovať

meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov,

prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve. V prípade fyzickej osoby podnikateľa

zákon vyžaduje, aby bola táto označená obchodným menom, sídlom a identifikačným

číslom, ak je pridelené.

Z návrhu dlžníka, ako aj z uznesenia súdu zo dňa 30.04.2014 č. k. ,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.2014, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok

dlžníka jednoznačne vyplýva, že konkurz bol vyhlásený na majetok fyzickej osoby

nepodnikateľa, nakoľko dlžník bol v návrhu označený menom, priezviskom, dátumom

narodenia, rodným číslom, ako aj údajom o štátnom občianstve. V uznesení o vyhlásení

konkurzu súd zároveň rozhodol o otvorení malého konkurzu.

Súd má navyše za to, že s odkazom na ust. . ani v konkurznom

konaní na majetok úpadcu nemožno prekročiť návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu,

a preto súd v súlade s návrhom dlžníka vyhlásil konkurz na fyzický osobu:

, .

V čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, ani v súčasnosti nie je dlžník

zapísaný v Živnostenskom registri SR. Vyššie uvedené skutočnosti, na podklade ktorých

považuje odvolaný správca úpadcu za fyzickú osobu podnikateľa a na podklade ktorých

žiada o priznanie paušálnej odmeny vo výške 6 638,78 € sú podľa názoru súdu irelevantné,

nakoľko má súd za to, že úpadca je fyzickou osobou nepodnikateľom, čo vyplýva jednak

z návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu, ako aj z uznesenia súdu zo dňa 30.04.2014 č. k.

, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.2014, ktorým súd vyhlásil

konkurz na majetok dlžníka fyzickej osoby nepodnikateľa.

Vzhľadom k uvedenému súd posudzoval návrh správcu na priznanie paušálnej

odmeny ako návrh v zmysle v spojení s ust. vyhl. MS SR

č. »

Okresný súd sa následne vysporiadal s opodstatnenosťou nároku správcu na priznanie

paušálnej odmeny do konania prvej schôdze veriteľov nahliadnutím do spisového materiálu

a s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení

s ustanovením vyhlášky č. priznal správcovi paušálnu odmenu

za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 663,88 €.

13. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom napadnutého uznesenia okresného súdu

a nezistil v ňom sťažovateľkou vytýkané nedostatky, respektíve taký výklad právnych

noriem aplikovaných v danej veci, ktorý by mohol vyvolať účinky nezlučiteľné s čl. 46

ods. 1 a listiny, ako aj dohovoru, tak ako to namieta

sťažovateľka.

Podľa názoru ústavného súdu dal okresný súd sťažovateľke korektnú odpoveď na jej

požiadavku o priznanie paušálnej odmeny vrátane výšky priznanej odmeny. V napadnutom

uznesení okresný súd vyhodnotil konkrétne okolnosti danej veci, predovšetkým skutočnosť,

že konkurz bol vyhlásený na majetok úpadcu ako fyzickej osoby – nepodnikateľa. Úvahy

okresného súdu, ktoré boli založené predovšetkým na tomto fakte, sú plne legitímne

a ústavne akceptovateľné. Závery, ku ktorým okresný súd dospel, preto nemožno označiť za

svojvoľné (arbitrárne) alebo zjavne neodôvodnené, pretože majú oporu v zákone o konkurze

a reštrukturalizácii a vyhláške č. a sú jasne a dostatočne právne zdôvodnené.

Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľky, že by išlo o formalizmus pri

výklade ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na sťažovateľkinu vec. Skutočnosť,

že sťažovateľka sa s právnym názorom okresného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor okresného súdu svojím vlastným (m. m. I.

ÚS 313/2010, ). O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m.

, , ). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že

všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití

relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich

súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Uvedené nedostatky

však z napadnutého uznesenia okresného súdu nevyplývajú.

14. Ústavný súd v tejto súvislosti zároveň pripomína, že nie je a ani nemôže byť

ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

15. Z dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi napadnutým uznesením okresného

súdu a základným právom sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a

ods. 1 listiny, ako i právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

16. V závere ústavný súd poznamenáva, že jeho pozornosti neušla ani vada

predloženého splnomocnenia sťažovateľky vykazujúceho znaky neurčitosti, pretože

špeciálna úprava ustanovenia vyžaduje (spolu

s návrhom na začatie konania pred ústavným súdom) predloženie splnomocnenia

na zastupovanie navrhovateľa pred ústavným súdom zo strany advokáta (teda osoby

fyzickej), a nie osoby právnickej, tak ako to bolo v uvedenom prípade.

17. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky na rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2015