Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 106/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015

predbežne prerokoval sťažnosť Základnej školy Sama Cambela, Školská 14, Slovenská

Ľupča, zastúpenej spoločnosťou KOVAL & spol., advokátska kancelária, s. r. o.,

Komenského 3, Banská Bystrica, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta

JUDr. Juraja Kovala, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa , ako aj práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a rozhodnutím Rozhodcovského súdu pri Slovenskej

arbitrážnej komore, s. r. o., Zvolen, sp. zn. z 8. decembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Základnej školy Sama Cambela o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára

2015 doručená sťažnosť Základnej školy Sama Cambala (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom a rozhodnutím Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej

komore, s. r. o. (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn. z 8. decembra 2014

(ďalej len „napadnutý rozhodcovský rozsudok“).

2. Z obsahu sťažnosti, ako i z jej príloh ústavnému súdu vyplynulo, že

«... sťažovateľka je v procesnom postavení žalovanej v konaní vedenom pred

Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. ... v právnej veci žalobcu

POLY SLOVAKIA s.r.o. ... o zaplatenie 16 976 € s príslušenstvom.

Žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným Rozhodcovskému súdu domáhal

voči sťažovateľke zaplatenia sumy vo výške 16 976 € s príslušenstvom na tom skutkovom

základe, že dňa 23.06.2011 ako predávajúci uzavrel so sťažovateľkou ako kupujúcou Kúpnu

zmluvu č. A1B986 SK, predmetom ktorej bol predaj pretlakovej nafukovacej haly

za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 70 440 €, ktorá mala byť zo strany sťažovateľky

uhradená v piatich pravidelných ročných splátkach vo výške 11 088 € a že dňa 23.06.2011

bola medzi ním ako zhotoviteľom a sťažovateľkou ako objednávateľkou uzavretá Zmluva

o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie diela „dodávka a položenie umelého povrchu“,

pričom cena za uvedené dielo bola dohodnutá vo výške 29 440 € a rovnako mala byť

uhradená v piatimi splátkami vo výške 5 888 € s ročnou periodicitou. Dôvodom podania

žalobného návrhu bola skutočnosť, že zo strany sťažovateľky nebola uhradená pravidelná

ročná splátka v zmysle vyššie uvedených zmlúv.».

3. Ako ďalej sťažovateľka uvádza, uplatnený nárok žalobcu považovala za zaniknutý

„... z dôvodu písomného započítania zo dňa 31.01.2014, ktorým voči vyššie uvedenej

pohľadávke žalobcu započítala svoju pohľadávku z titulu Odstúpenia od Zmluvy o dielo

datovaného dňa 23.06.2011. K ukončeniu platnosti Zmluvy o dielo zo strany sťažovateľky

došlo z dôvodu, že žalobcom vykonané dielo vykazovalo vady takého rozsahu, pre ktoré ho

nebolo možné riadne užívať. Z dôvodu odstúpenia od Zmluvy o dielo žiadala sťažovateľka

od žalobcu vrátenie pomernej časti ceny za dielo, ktorá bola zo strany sťažovateľky do

okamihu ukončenia platnosti predmetnej zmluvy uhradená.

Rozhodcovský súd vydal dňa 08.12.2014 Rozhodcovský rozsudok č. k. ,

ktorým zaviazal sťažovateľku na zaplatenie sumy 16 976 € s príslušenstvom žalobcovi,

úhradu trov rozhodcovského konania a trov právneho zastúpenia, všetko do troch dni od

právoplatnosti tohto rozsudku. Zo strany sťažovateľky bola do podania tejto sťažnosti

uhradená v prospech žalobcu suma 11 088 €.“.

4. S poukazom na rozhodovaciu prax ústavného súdu, ako i Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sťažovateľka následne ďalej konštatuje, že „... právomoc

Rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť bola založená rozhodcovskou zmluvou vo

forme rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku VIII. Kúpnej zmluvy a v článku XIV. bod

7 Zmluvy o dielo.

Rozhodnutie Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. ... č. k.

VK 30/2014 zo dňa 08.12.2014... je konečným rozhodnutím, nakoľko sťažovateľka a žalobca

si v rozhodcovských doložkách nedohodli možnosť jeho preskúmania. Sťažovateľka zároveň

nie je oprávnená domáhať sa pred príslušným všeobecným súdom zrušenia napadnutého

rozsudku, nakoľko tento prípad nie je možné subsumovať ani pod jeden zo zákonných

dôvodov na zrušenie napadnutého rozsudku vymedzených v § 40 ods. 1. písm. a) zákona

č. o rozhodcovskom konaní...

Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je spôsobilým predmetom

preskúmania Ústavným súdom Slovenskej republiky, nakoľko je nesprávny, svojvoľný

a spôsobuje porušenie základných práv sťažovateľky...“. Formuluje tiež právne závery

týkajúce sa arbitrárnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku.

Argumentujúc skutkovou podstatou veci sa sťažovateľka ďalej domnieva, že

„... právny názor rozhodcovského súdu pri výklade zmluvy je nielen neodôvodnený, ale

predovšetkým je vo svojej podstate tak excesný, arbitrárny a svojvoľný, že súd ním hrubo

zasiahol do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a inú právnu ochranu

zaručeného v , i do základného práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.“. Sťažovateľka zároveň žiada o odklad vykonateľnosti

napadnutého rozhodcovského rozsudku, pretože nepovolenie odkladu vykonateľnosti

napadnutého rozhodcovského rozsudku by podľa jej názoru malo za následok ohrozenie

verejného záujmu, ktorým poskytovanie vzdelania jednoznačne je. Navyše, ako ďalej sama

uviedla, vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu v súčasnej dobe nie je schopná splniť si

svoj celý súdom priznaný záväzok.

5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie a po rozhodnutí o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského

rozsudku vydal tento nález:

„1. Základné právo Základnej školy Sama Cambela, so sídlom Školská 14, 976 13

Slovenská Ľupča na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v či. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím

Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., so sídlom V.P. Tótha

1081/17, 960 01 Zvolen, č. k. zo dňa 08.12.2014 porušené bolo.

2. Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore,

s.r.o., so sídlom V.P. Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen, č. k. zo dňa 08.12.2014

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., so sídlom V.P. Tótha

1081/17, 960 01 Zvolen, je povinný uhradiť Základnej škole Sama Cambela, so sídlom

Školská 14, 976 13 Slovenská Ľupča trovy konania v sume 355,73 Eur na účet spoločnosti

KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská

Bystrica, ICO: 36 648 892, vedený

, s uvedením variabilného symbolu

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

10. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľkou namietané porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ako i práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, k porušeniu ktorých malo dôjsť

postupom rozhodcovského súdu a následným vydaním napadnutého rozhodcovského

rozsudku.

V danom prípade v namietanom konaní rozhodol rozhodcovský súd rozsudkom

sp. zn. z 8. decembra 2014, ktorým zaviazal sťažovateľku zaplatiť žalobcovi

sumu 16 976 € s príslušenstvom a trovy konania.

11. Primárnou podmienkou na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie a jej následné

meritórne prerokovanie a rozhodnutie je existencia právomoci ústavného súdu

o nej rozhodnúť. Ako totiž z vyplýva, právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu v prípade namietaného porušenia základných práv a slobôd (ľudských

práv a základných slobôd) je iba subsidiárna, t. j. ústavný súd poskytuje ochranu len vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd (vrátane práva na súdnu a inú právnu ochranu)

nerozhoduje iný súd. Iným súdom je pritom všeobecný súd, ktorý v rámci svojej

a zákonom zverenej právomoci môže poskytnúť sťažovateľke ochranu pred namietaným

porušením jej práv a slobôd. Ak takýto súd existuje, jeho právomoc predchádza právomoci

ústavného súdu, ktorý z tohto dôvodu nemôže sťažnosť prijať na ďalšie konanie a meritórne

o nej rozhodnúť (mutatis mutandis , ).

12. Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú

v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny

prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám alebo právnickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio – inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, , ,

).

Z princípu subsidiarity rovnako vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť

ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (m. m. ).

13. Konanie pred rozhodcovským súdom je v zásade jednoinštančné. Rozhodcovský

rozsudok môže na základe žiadosti účastníka rozhodcovského konania preskúmať iný

rozhodca, len ak sa na tom účastníci konania dohodli v rozhodcovskej zmluve, inak je jeho

preskúmanie iným rozhodcom vylúčené, ak zákon o rozhodcovskom konaní neustanovuje

inak [ o rozhodcovskom konaní v znení zákona

č. účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní

v znení účinnom do 31. decembra 2014“)].

14. Preskúmanie rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom je zákonom

o rozhodcovskom konaní taktiež limitované, a to dôvodmi na podanie žaloby, pre ktoré

sa účastník rozhodcovského konania môže domáhať na príslušnom všeobecnom súde

zrušenia rozhodcovského rozsudku.

V zmysle dikcie ustanovenia § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení

účinnom do 31. decembra 2014 takto môže účastník rozhodcovského konania postupovať

len ak:

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom

rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne

rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej

zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník

rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným

zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania

vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne

schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím

podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského

konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov

konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv

spotrebiteľa.

15. Účastníci rozhodcovského konania pritom ustanovenia zákona týkajúce sa

zrušenia rozhodcovského rozsudku nemôžu v rozhodcovskej zmluve vylúčiť, s výnimkou

dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. h) zákona o rozhodcovskom konaní (ustanovenie § 42

zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. decembra 2014).

16. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky sa preto ústavný súd zaoberal

otázkou, či v jej prípade neboli naplnené dôvody, pre ktoré sa mohla domáhať na príslušnom

všeobecnom súde zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Keďže z obsahu sťažnosti ústavný súd zistil, že podstatné sťažnostné námietky

sťažovateľky vo vzťahu k postupu rozhodcovského súdu a rozhodcovskému rozsudku

sa týkajú predovšetkým skutočnosti, že

v dôsledku odstúpenia od zmluvy o dielo došlo k zániku nároku žalobcu

uplatneného v rámci konania pred rozhodcovským súdom, a teda že dojednanie

rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej možno od zmluvy odstúpiť iba z dôvodov v nej

uvedených [a nie v zmysle dôvodov uvedených v príslušných ustanoveniach zákona

č. (ďalej len „“)], bolo neplatné

(respektíve nesmelo odporovať zneniu ),

bola potom takáto argumentácia sťažovateľky jednoznačne dôvodom postupu podľa

a o rozhodcovskom konaní v znení účinnom

do 31. decembra 2014.

17. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd zastáva názor, že v danom prípade bola

sťažovateľka oprávnená domáhať sa ochrany svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

, ako i práva podľa dohovoru (k namietanému porušeniu ktorých malo

dôjsť postupom rozhodcovského súdu a napadnutým rozhodcovským rozsudkom sp. zn.

VK 30/2014 z 8. decembra 2014) podaním žaloby o zrušenie tohto rozhodnutia podľa § 40

ods. 1 písm. c) a d) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. decembra

2014, o ktorej je oprávnený a aj povinný rozhodnúť príslušný (všeobecný) súd.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd nemá právomoc rozhodnúť o sťažnosti

sťažovateľky, pretože právomoc rozhodnúť o ochrane namietaného porušenia jej základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu (respektíve jej práva na spravodlivé súdne konanie)

napadnutým rozhodcovským rozsudkom má všeobecný súd.

18. Ústavný súd konštatuje, že za daného stavu mala sťažovateľka pred všeobecnými

súdmi k dispozícií účinný právny prostriedok na ochranu namietaného porušenia svojich

práv s tým, že v prípade, ak by okresný súd jej žalobe o zrušenie napadnutého

rozhodcovského rozsudku nevyhovel, mohla sa domáhať nápravy v opravnom konaní

v rámci riadneho inštančného postupu, prípadne a za splnenia zákonom ustanovených

podmienok aj využitím mimoriadneho opravného prostriedku (m. m. ).

19. V spojitosti s tým je potrebné uviesť, že sťažnosť podľa

nepredstavuje právny prostriedok nápravy, ktorý možno využiť súčasne popri iných

prostriedkoch nápravy, ktoré má sťažovateľka k dispozícii; takúto sťažnosť možno uplatniť

iba v tom prípade, ak napriek vyčerpaniu všetkých prípustných prostriedkov nápravy došlo

podľa tvrdenia sťažovateľky k porušeniu jej základných práv alebo slobôd

(m. m. ).

20. Sťažovateľka si preto nemôže vyberať orgán verejnej moci, ktorý jej má poskytnúť

ochranu pred namietaným porušením jej práv. Povinnosťou sťažovateľky je vyčerpať všetky

právne prostriedky ochrany ňou označených práv, porušenie ktorých namieta tak, ako to

umožňuje právny poriadok Slovenskej republiky. Až po ich vyčerpaní a za predpokladu, že

by boli splnené ostatné ústavné aj zákonné podmienky, by mohla byť daná právomoc

ústavného súdu ().

21. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (,

), ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po jej predbežnom prerokovaní odmietol

pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie ( ).

22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať

o ďalších návrhoch sťažovateľky vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého

rozhodcovského rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015