Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 94/2015
PDF · 238.36 KB
No categories available
I. ÚS 94/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ,
, zastúpenej advokátom , ,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 v spojení
s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Cob 61/2014
z 30. júna 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti , o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. februára 2015 doručená sťažnosť spoločnosti (ďalej len „sťažovateľka“),
v ktorej namietala porušenie svojho základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 v spojení
s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Cob 61/2014 z 30. júna 2014, ktoré jej
bolo doručené 1. augusta 2014.
2. Podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže ústavný
súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,
na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
3. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
4. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že
sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je časovo neobmedzeným právnym prostriedkom ochrany
základných práv a slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných
podmienok jej prijatia na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.
Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol
o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Nedodržanie
tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej
oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti musel zaoberať v prvom rade otázkou, či sťažnosť
bola podaná včas.
5. V tejto súvislosti je zároveň potrebné pripomenúť, že ustanovenie o lehote
na podanie sťažnosti je ustanovením kogentným, to znamená, že ústavný súd nemôže
zmeškanie tejto lehoty odpustiť alebo ju predĺžiť (pozri napr. m. m. I. ÚS 64/03,
I. ÚS 188/03, IV. ÚS 14/03, II. ÚS 330/06).
6. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že táto je vo vzťahu
k postupu a uzneseniu krajského súdu podaná oneskorene.
7. K námietke sťažovateľky treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry ústavného
súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť
osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo
dostupné. Ustanovenie § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku neukladá totiž
generálnemu prokurátorovi povinnosť (nevzniká ani právny nárok) vyhovieť každému
podnetu fyzickej osoby či právnickej osoby. Je na úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť
o tom, či podá alebo nepodá mimoriadne dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade,
keď zistí, že zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené).
Oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania preto nemá charakter práva, ktorému je
poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. II. ÚS 42/01, I. ÚS 67/02, III. ÚS 11/04).
8. Takýto podnet nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ
v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde povinný vyčerpať na ochranu svojich
základných práv alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto nemá
na plynutie lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde žiadny vplyv. Plynutie
uvedenej lehoty nie je totiž závislé na snahe sťažovateľa využiť mimoriadne opravné
prostriedky, ale na naplnení skutočností uvedených v ustanovení § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde (I. ÚS 209/03, I. ÚS 233/03).
9. So zreteľom na deň nadobudnutia právoplatnosti (1. augusta 2014) uznesenia
krajského súdu z 30. júna 2014 a na deň doručenia predmetnej sťažnosti ústavnému súdu
(13. februára 2015), je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že sťažnosť bola podaná
v čase, keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný
súd sa preto nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti.
10. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015