Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 129/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ALLIANZ –

SLOVENSKÁ POISŤOVŇA, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, zastúpenej advokátom

Mgr. Markom Benedikom, Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s. r. o., Rudnayovo

námestie 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý

svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v

uznesením Okresného súdu Michalovce sp. zn. z 19. decembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti ALLIANZ – SLOVENSKÁ POISŤOVŇA, a. s.,

o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej

prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára

2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ALLIANZ – SLOVENSKÁ POISŤOVŇA,

a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

základného práva nebyť odňatá svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1

(ďalej len „“) uznesením Okresného súdu Michalovce

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 19. decembra 2013 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že «Okresný súd MICHALOVCE uznesením

sp. zn. zo dňa 19. 12. 2013 rozhodol tak, že spája na spoločné konanie „vec

vedenú na súde pod č. spolu s vecami pod č. a pod č. 8 C

244/2013, ktoré konanie sa bude ďalej viesť pod číslom konania “.

Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené dňa 27. 12. 2013.

Ako vyplýva z obsahu uznesenia, na Okresný súd MICHALOVCE boli doručené tri

návrhy na začatie konania pridelené trom rozličným sudcom. Tieto veci boli podľa § 112

ods. 1 v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) spojené na spoločné konanie, v ktorom bude konať sudca JUDr. Zdenko

ŠVÁRNY.

Podľa poučenia v predmetnom uznesení odvolanie nie je proti nemu prístupné.

Napriek uvedenému podal sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu odvolanie,

o ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté.

Avšak v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. za uznesenie,

ktorým sa upravuje vedenie konania, sa považuje napríklad aj uznesenie o spojení vecí

na spoločné konanie. Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje

vedenie konania [, ].

Predmetnú ústavnú sťažnosť podáva sťažovateľ z dôvodu, že súdna prax považuje

uznesenie o spojení veci na ďalšie konania za uznesenie o vedení konania, proti ktorému

odvolanie nie je prípustné.».

Podľa názoru sťažovateľky napadnutým uznesením okresného súdu bolo porušené jej

základné právo nebyť odňatá svojmu zákonnému sudcovi, pričom v odôvodnení sťažnosti

bližšie argumentuje:

«Napadnuté uznesenie možno považovať za také, ktorým sa záväzne vyriešila určitá

procesná otázka. Z povahy veci, vzhľadom na dôvody, ktoré súd k spojeniu vecí viedli,

vyplýva, že súd už nebude môcť vylúčiť veci na samostatné konanie; je totiž vylúčené, aby sa

tieto dôvody zmenili (spoločný skutkový a právny základ, rovnakí odporcovia). Súčasne ide

o také rozhodnutie, ktoré ovplyvňuje výsledok konania ako taký, pretože rozhodnutie vydané

nezákonným sudcom nemôže byť ani ústavné a ani zákonné.

... pre určenie zákonného sudcu je rozhodujúce to, že sudca je určený v súlade

so zákonom a v súlade s rozvrhom práce. Obe podmienky musia byť splnené súčasne.

V danom prípade je nepochybné, že všetky pôvodne samostatne vedené veci boli

pridelené zákonným sudcom, a to podľa Rozvrhu práce OKRESNÉHO SÚDU

MICHALOVCE na rok 2013 číslo: ÚZ sudcovi JUDr. Milanovi

MITTERPÁKOVI, JUDr. Stanislavovi VOJTKOVI a JUDr. Zdenkovi ŠVÁRNEMU.

Nakoľko zákonný sudca bol určený a následne došlo k jeho zmene, je potrebné

skúmať, či sú splnené podmienky pre prerozdelenie vecí, ergo pre odňatie veci zákonnému

sudcovi a pre jej pridelenie novému sudcovi, t. j. či sa tak stalo (1) na základe zákona, resp.

v súlade s ním a (2) v súlade s rozvrhom práce. ...

Spôsob prideľovania vecí podľa rozvrhu práce upravuje § 51 ZoSS. Zmenu v osobe

zákonného sudcu upravuje v § 51 v ods. 4, 6 a 7 ZoSS. Zmenu v osobe sudcu v dôsledku

spojenia vecí na spoločné konanie ZoSS nepozná.

Procesný inštitút spojenia vecí na spoločné konanie aplikovaný v predmetnej veci je

upravený v Z jeho obsahu však osobitne nevyplýva, že spojenie vecí je

dôvodom pre zmenu zákonného sudcu. Právna prax naopak považuje spojenie vecí

za neprípustné v prípadoch, ak by ním malo dôjsť k zmene obsadenia súdu (ŠTEVČEK, M.,

FICOVÁ, S. a kol.: , I. diel, Komentár, 2. Vydanie, C.H.BECK,

str. 405).

Ak by aj právnu úpravu v bolo možné považovať za dôvod pre

zmenu zákonného sudcu, nebola splnená iná ústavná a zákonná podmienka kreovania

zákonného sudcu, a to je pridelenie veci náhodným výberom pomocou technických

prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR

tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí (§ 51 ods. 1 ZoSS). Podľa

§ 51 ods. 4 ZoSS sa náhodný výber pomocou technických prostriedkov a programových

prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR aplikuje aj v prípade

prerozdeľovania vecí.

Ako vyplýva z obsahu napadnutého uznesenia, o spojených veciach sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. bude rozhodovať sudca

JUDr. Zdenko ŠVÁRNY z dôvodu, že mu ako prvému napadla jedna z vecí spájaných na

spoločné konanie. Sudca JUDr. Zdenko ŠVÁRNY však nebol vybraný náhodným výberom

pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených

Ministerstvom spravodlivosti SR. ...

Vychádzajúc z obsahu napadnutého uznesenia, toto neobsahuje odôvodnenie

s poukazom na obsah Rozvrhu práce OKRESNÉHO SÚDU MICHALOVCE na rok 2013

číslo: ÚZ (ďalej len „Rozvrh práce“).

V časti Určenie zákonného sudcu Rozvrh práce neobsahuje ustanovenie o tom, že

spojenie vecí je dôvodom pre zmenu zákonného sudcu. Rozvrh práce má síce ustanovenia

o tom, ktorý sudca bude prejednávať vec vylúčenú na samostatné konanie, resp. veci

rozdelené na samostatné konania a ako sa bude spojené konanie označovať (body 17 a 22),

ale vôbec nepredpokladá zmenu zákonného sudcu v prípade spojenia vecí na spoločné

konanie. Rovnako Rozvrh práce neobsahuje pravidlá, podľa ktorých by sa určilo, ktorý

sudca:

(i) rozhoduje o spojení veci na spoločné konanie;

(ii) rozhoduje v ďalšom konaní po spojení vecí (v spoločnom konaní).

V danom prípade teda nebola splnená ani tá ústavná a zákonná podmienka, že

k zmene zákonného sudcu došlo v súlade s rozvrhom práce.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko sudca, ktorý v predmetnej veci rozhodol

o spojení veci na spoločné konanie a ktorý bude rozhodovať v spoločnom konaní, nebol

určený v súlade so zákonom a v súlade s rozvrhom práce, sme toho názoru, že došlo

k porušeniu práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi garantovaného

SR.»

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť

na ďalšie konanie a vydal tento nález:

„1. Okresný súd MICHALOVCE uznesením sp. zn. zo dňa

19. 12. 2013 porušil právo sťažovateľa nebyť odňatý zákonnému sudcovi garantované čl. 48

ods. 1 SR.

2. Uznesenie Okresného súdu MICHALOVCE sp. zn. zo dňa

19. 12. 2013 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva nebyť

odňatá svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v uznesením okresného

súdu sp. zn. z 19. decembra 2013, ktorým okresný súd spojil na spoločné

konanie vec vedenú pod sp. zn. s vecami vedenými pod sp. zn.

a sp. zn. , pričom spoločné konanie ďalej viedol pod sp. zn. .

V týchto spojených konaniach sťažovateľka vystupuje ako žalovaná v 2. rade.

Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Významnou podmienkou ústavného súdu limitujúcou jeho rozhodovaciu právomoc

v konaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby vyjadrenou v citovanom čl. 127

ods. 1 je, že o ochrane základných práv alebo slobôd sťažovateľa, porušenie ktorých

pred ústavným súdom namieta, nerozhoduje iný súd.

Zo samotnej sťažnosti, ako aj z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 11. februára 2014

napriek poučeniu o neprípustnosti opravného prostriedku podala proti napadnutému

uzneseniu okresného súdu odvolanie, o ktorom odvolací súd dosiaľ nerozhodol.

Vzhľadom na uvedené základným predpokladom na vznik právomoci ústavného súdu

v konaní o sťažnostiach podľa je to, aby o ochrane namietaného

porušenia základného práva alebo slobody nerozhodoval iný súd.

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal z toho, že

sťažovateľka v konaní pred všeobecnými súdmi podala proti rozhodnutiu okresného súdu

odvolanie, a to napriek poučeniu v ňom uvedenému, s ktorým sa nestotožnila a ktoré

považovala za nesprávne, čo napokon uviedla aj v odôvodnení odvolania. Okresný súd

odvolanie sťažovateľky spolu so spisom predložil Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) ako odvolaciemu súdu, v právomoci ktorého je o odvolaní rozhodnúť.

Ústavný súd nie je oprávnený a povinný poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach,

v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými

dovolenými a ustanovenými procesnými úkonmi (podobne

napr. , , ). Ak všeobecný súd v súlade so všeobecnou

právomocou podľa má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o

ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody, v takom prípade ústavný súd s

prihliadnutím na princíp subsidiarity vyjadrený v nie je oprávnený vo

veci namietaného porušenia základného práva alebo slobody konať (obdobne ).

Pretože sťažovateľka požiadala ústavný súd o ochranu základného práva zaručeného

v vo vzťahu k postupu a rozhodnutiu okresného súdu v súvislosti

s otázkou, ktorá zároveň má byť predmetom odvolacieho konania krajského súdu, ústavný

súd sa v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci meritom podanej sťažnosti

nezaoberal, ale túto podľa odmietol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky

v nej uvedených už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2015