Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 211/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

podľa postupom Okresného súdu Námestovo

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra

2014 prostredníctvom telefaxu doručená a 22. októbra 2014 doručením originálu doplnená

sťažnosť , , advokáta so sídlom

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa domáha ochrany

svojho základného práva v dedičskej veci po poručiteľovi neb. ,

, zomr. naposledy bytom . Namieta, že od

začatia konania uplynuli viac ako tri roky a dosiaľ nebolo vydané meritórne rozhodnutie

a konanie nebolo právoplatne skončené. Uvádza, že on ako účastník konania neprispel

k prieťahom v konaní, jeho predĺženie „zavinil súdny komisár

a súdna komisárka tým, že vo veci riadne nekonali /a stále

nekonajú/ a Okresný súd Námestovo, ktorý ich nekonanie v tejto veci toleroval“.

Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy predsedníčke okresného súdu, ktorá v odpovedi

sp. zn. Spr. 4528/14 z 23. mája 2014 uviedla, že súdny komisár nekonal o veci priebežne

a v období od 21. júna 2012 do vybavenia sťažnosti nebol vykonaný žiadny úkon smerujúci

k jej vybaveniu. Vzhľadom na zistené prieťahy v konaní nariadila vo veci dohľad

v pravidelných trojmesačných intervaloch.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Námestovo v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Námestovo sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde

Námestovo pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4 000, EUR, ktoré

je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľovi... do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa v sťažnosti jednoznačne nevyjadril k otázke svojho procesného

postavenia v napadnutom konaní, uviedol len, že jeho správanie ako účastníka konania

neprispelo k prieťahom. Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 4528/14

z 23. mája 2014 uviedla: „Sťažnosť podávate ako veriteľ...“

Podľa (ďalej len „OSP“) účastníkmi konania

sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých

osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v prípade § 175p, v prípade,

keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní podľa § 175h

ods. 2 je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb.

Podľa účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo

sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov. Táto dohoda podlieha schváleniu súdu,

ktorý dohodu schváli, ak neodporuje zákonu; ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní

po právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa ak sa po právoplatnom skončení konania objaví ďalší

majetok, postupuje sa podľa odseku 1. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd

ako dedičstvo.

Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy a z osvedčenia o dedičstve sp. zn.

, z 29. septembra 2014 vydaného notárkou

ako súdnou komisárkou poverenou okresným súdom, ktoré si ústavný súd

zabezpečil v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti, ústavný súd konštatuje,

že v čase podania sťažnosti sťažovateľ nespĺňal podmienky ani jedného prípadu, kedy

je veriteľ účastníkom dedičského konania podľa .

Článok 48 ods. 2 v spojení s poskytujú ochranu

pred porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní

pred súdom v zásade len jeho účastníkovi, pretože len vo vzťahu k nemu sa plní účel tohto

základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (, ). Z doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných práv

na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba len v záujme ochrany svojich

základných práv alebo slobôd (napr. , ). Sťažovateľ musí teda

namietať porušenie svojich základných práv alebo slobôd, pričom ak ide o vec, ktorá

je spojená s konaním pred všeobecným súdom, to prichádza do úvahy v zásade len vtedy,

ak je účastníkom súdneho konania, v ktorom namieta porušenie svojich základných práv

alebo slobôd (m. m. , ). Z uvedených dôvodov ústavný súd

sťažnosť odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Okrem uvedeného je však potrebné doplniť, že aj v prípade, ak by sťažovateľ

oprávnene namietal porušovanie svojho základného práva, a teda v čase podania sťažnosti

bol účastníkom napadnutého konania, sťažnosť by musela byť odmietnutá ako zjavne

neopodstatnená vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie bolo právoplatne skončené

osvedčením o dedičstve z 29. septembra 2014, ktoré v ten deň aj nadobudlo právoplatnosť.

Podľa osvedčenia dedičstvo nadobudla jediná dedička, dcéra poručiteľa, ktorá sa vzdala

práva na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve, a teda osvedčenie

nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve.

Súčasťou judikatúry ústavného súdu je aj právny názor (napr. ,

, , , ), že ochrana základnému právu

podľa sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci

(v tomto prípade všeobecným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď bola sťažnosť ústavnému

súdu doručená, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného práva,

ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Napadnuté konanie bolo právoplatne skončené pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu, a teda sťažnosť by aj v prípade jej podania účastníkom konania bola zjavne

neopodstatnená.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2015