Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 213/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Piovarčím ml., Štúrova 20,

Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 15. augusta 2001

okresnému súdu žalobu o zaplatenie 1 255,13 € s príslušenstvom, o ktorej nebolo dosiaľ

právoplatne skončené. V sťažnosti uvádza podrobný prehľad úkonov, podľa ktorého okresný

súd prvýkrát o veci rozhodol rozsudkom z 13. júna 2006, ktorým žalobu zamietol. Krajský

súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na odvolanie sťažovateľa zrušil rozsudok súdu

prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Okresný súd rozhodol rozsudkom zo 7.

decembra 2010, proti ktorému sa odvolal žalovaný. Rozsudkom sp. zn.

z 18. decembra 2013 odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o istine

a vo výroku o príslušenstve a trovách konania rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie. Okresný súd následne rozhodol rozsudkom z 27. novembra 2014, proti

ktorému podal sťažovateľ 14. januára 2015 odvolanie. Do podania sťažnosti nebolo

odvolanie sťažovateľa predložené na rozhodnutie krajskému súdu.

Sťažovateľ poukazuje na neprimeranú dobu konania, ktoré trvá už trinásť a pol roka

a dosiaľ nebolo v celom rozsahu právoplatne skončené. Uvádza, že v postupe okresného

súdu sa vyskytli viaceré obdobia nečinnosti a nesústredenej činnosti, a poukazuje

aj na neprimeranú dĺžku odvolacieho konania.

Sťažovateľ využil na ochranu svojho základného práva aj možnosť podať sťažnosť na

prieťahy predsedovi okresného súdu, ako aj podnet verejnému ochrancovi práv.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2) Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3) Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 5 000 €, ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4) Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označila

sťažovateľka, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ). O zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená procesná situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

. Zo sťažnosti vyplýva, že namietané konanie nebolo do dňa podania sťažnosti

ústavnému súdu právoplatne skončené, o veci však okresný súd rozhodol rozsudkom z 27.

novembra 2014, proti ktorému sťažovateľ podal odvolanie 15. januára 2015. Sťažnosť

ústavnému súdu podal predtým, ako bolo odvolanie predložené na rozhodnutie odvolaciemu

súdu, k čomu podľa zistenia ústavného súdu došlo 23. februára 2015.

Ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti sťažovateľa poukazuje

na svoj právny názor tvoriaci súčasť jeho ustálenej judikatúry (napr. , IV. ÚS

61/03, , ), podľa ktorého ochranu základnému právu podľa čl. 48

ods. 2 (a dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy,

ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi

verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď

sťažnosť ústavnému súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť v zásade odmieta ako zjavne

neopodstatnenú ( ). Tento právny názor ústavného súdu

akceptuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva [pozri napr. rozhodnutie vo

veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 16970/05 (, m.

m. , atď.)].

V posudzovanej veci bola sťažnosť ústavnému súdu doručená 10. februára 2015,

t. j. po tom, ako okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 27. novembra 2014, teda v čase,

keď už v zásade nemohol porušovať sťažovateľom označené základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, čo v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu

zakladá dôvod na jej odmietnutie z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Sťažovateľ poukazuje

na to, že vec sa v čase podania sťažnosti stále nachádzala v dispozícii okresného súdu. Podľa

názoru ústavného súdu táto skutočnosť neznamená, že okresný súd ešte môže konať o veci

sťažovateľa a mohla by opodstatňovať prijatie sťažnosti na ďalšie konanie vtedy, ak by sa

namietaný súd dopustil prieťahov v súvislosti s predložením veci na rozhodnutie

odvolaciemu súdu. V prípade sťažovateľa bolo odvolanie predložené odvolaciemu súdu 23.

februára 2015, teda mesiac a pol po podaní opravného prostriedku, čo ústavný súd

nepovažuje za neprimerane dlhú lehotu na vykonanie úkonov v súvislosti s podaným

odvolaním podľa a považuje takýto postup za

účelový zo strany sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

uviesť, že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období (po prípadnom opätovnom

zrušení jeho rozsudku z 27. novembra 2014 odvolacím súdom) v napadnutom konaní

bez ospravedlniteľného dôvodu nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľovi

nič nebráni v tom, aby sa opätovne obrátil na ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude

namietať porušenie svojho základného práva podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2015