Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 142/2015
PDF · 426.74 KB
No categories available
III. ÚS 142/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. apríla 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o., Miletičova 23, Bratislava, v mene
ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Jozef Štefánik, vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1 Er 315/2012 z 8. decembra 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
16. februára 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 Er 315/2012
z 8. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania povinnou
v súdnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 1 Er 315/2012. Sťažovateľka je
podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 nehnuteľnosti, ktorá je vedená v katastri
nehnuteľností pre katastrálne územie , obec , okres , na LV
2
ako parcela registra ,,C“, parc. č. , druh ̶lesné pozemky, o výmere 373 773 m (ďalej
len „nehnuteľnosť“).
Napadnutým uznesením okresného súdu bol udelený súhlas so znížením najnižšieho
podania na dražbe nehnuteľností na sumu 90 250 €, teda v najvyššej možnej
prípustnej miere, ktorú umožňuje § 145 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), t. j. na polovicu
najnižšieho podania určeného podľa § 142 ods. 2 Exekučného poriadku. Uznesenie však
podľa názoru sťažovateľky „neobsahuje presvedčivé odôvodnenie, akými úvahami sa riadil
súd pri konkrétnom znížení v tejto najvyššej možnej miere“.
Sťažovateľka je toho názoru, že jej v sťažnosti označené základné práva podľa ústavy
a právo podľa dohovoru „boli porušené v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci v
konaní vedenom OS NMV pod sp. zn. 1 Er/315/2012. Inými slovami účinky uvedeného
nesprávneho právneho posúdenia v právnej interpretácii a aplikácii sú nezlúčiteľné
s Ústavou SR a Dohovorom vo vyššie uvedených právach“. Právny záver všeobecného súdu
bol podľa jej názoru „zjavne neodôvodnený a arbitrárny, a preto z ústavného hľadiska
neospravedlniteľný a neudržateľný, zároveň mal za následok porušenie vyššie uvedených
základných práv podľa Ústavy SR ako aj podľa Dohovoru... Uznesenie OS NMV je vecne
nesprávne a nepreskúmateľné pre jeho arbitrárnosť (odôvodnenie tohto uznesenia je
nepresvedčivé, čím bolo porušené právo sťažovateľa na náležité odôvodnenie súdneho
rozhodnutia).“.
Podľa názoru sťažovateľky „neúspešná už v poradí druhá dražba nemohla byť sama
o sebe spoľahlivým podkladom pre tak výrazné zníženie najnižšieho podania. Neobstojí
úvaha súdu o tom, že ak by nedošlo k zníženiu ceny, tak by nebol predpoklad, že by sa
dražby niekto zúčastnil, nakoľko takáto úvaha nerieši konkrétnu výšku zníženia najnižšieho
podania... Súd si mal obstarať aj ďalšie podklady, na základe ktorých by vyhodnotil
primerané zníženie najnižšieho podania podľa § 145 ods. 1 EP.“.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal vo veci takéto
rozhodnutie:
„I. Práva sťažovateľa na... domáhanie sa svojho práva zákonom ustanoveným
postupom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR... vlastnenie majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy
SR... a právo na spravodlivý súdny proces podľa článku čl. 6 ods. 1 Dohovoru boli
uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1Er/315/2012 171 zo dňa 08. 12.
2014 porušené.
II. Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1 Er/315/2012 171
zo dňa 08. 12. 2014 sa zrušuje.
III. Vec sa vracia späť Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom na ďalšie konanie.
IV. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 60.000, €,
ktoré mu je Okresný súd Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
V. Okresný súd Nové mesto nad Váhom uhradiť trovy právneho zastúpenia...“
Sťažovateľka zároveň požiadala ústavný súd, aby jej sťažnosť „prerokoval ako
naliehavú podľa § 26 zákona č. 38/1993 Z. z. vzhľadom na nižšie uvedené skutočnosti,
a to predovšetkým vzhľadom na termín dražby predmetnej nehnuteľnosti...“. Taktiež
požiadala o „odloženie vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
č. k. 1Er/315/2012 171 zo dňa 08. 12. 2014 podľa § 52 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,
ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle
konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú
neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo
slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva
alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť
medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne
(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).
Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch
v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol
náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu
všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti
účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami
o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva,
že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu
predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo
slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly
zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo
arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali
za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00,
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva
na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru , ktoré
má spočívať v nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým
bol udelený súhlas so znížením najnižšieho podania na dražbe nehnuteľnosti.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...
Ústavný súd poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je preto potrebné
posudzovať spoločne.
2.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to
aj znenie § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný
obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto
odôvodnenie musí obsahovať aj uznesenie (§ 167 ods. 2 OSP). Všeobecný súd pritom
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,
Uvedené východiská boli rozhodujúce aj v prípade sťažovateľky, ktorá namietané
porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zdôvodňuje nesprávnou
aplikáciou § 145 ods. 1 Exekučného poriadku a tvrdí, že okresný súd pochybil, ak aplikoval
toto ustanovenie tak, že udelil súhlas na zníženie najnižšieho podania na dražbe
nehnuteľností „v najvyššej možnej prípustnej miere ktorú umožňuje...“. Napadnuté
uznesenie taktiež podľa sťažovateľky neobsahuje presvedčivé odôvodnenie, akými úvahami
sa riadil okresný súd „pri konkrétnom znížení v tejto najvyššej možnej miere“.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti
zisťoval, či napadnuté uznesenie okresného súdu nevykazuje znaky svojvoľného
(arbitrárneho) konania spôsobilého porušiť označené základné právo sťažovateľky podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom sa sústredil predovšetkým
na to, či postup pri aplikácii uvedeného zákonného ustanovenia je ústavne udržateľný, a nie
je svojvoľný.
Ústavný súd z napadnutého uznesenia okresného súdu zistil, že okresnému súdu bola
28. októbra 2013 doručená prvá žiadosť súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajánka (ďalej len
„súdny exekútor“) o udelenie súhlasu na dražbu s nižšou cenou predmetnej nehnuteľnosti,
ktorej cena, ako bolo určená znaleckým posudkom č. 05/2013 znalcom Ing. Antonom
Pausom z 13. apríla 2013, tvorí najnižšie podanie pri dražbe nehnuteľností, a to o ½ z ceny
180 500 € na cenu 90 250 €.
Uznesením okresného súdu č. k. l Er 315/2012 153 z 29. apríla 2014 bola zamietnutá
táto žiadosť súdneho exekútora o udelenie súhlasu na dražbu s nižšou cenou. Okresný súd
svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že postup súdneho exekútora v rámci exekúcie má viesť
okrem iného k tomu, aby nároky oprávnených osôb boli uspokojené v čo najväčšej miere,
pričom súdny exekútor dosiaľ vykonal iba jednu jedinú dražbu, čo nemôže viesť k záveru,
že majetok v cene určenej znaleckým posudkom je nepredajný.
Dňa 30. júla 2014 bola okresnému súdu opätovne doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie súhlasu na dražbu s nižšou cenou, a to z ceny určenej znaleckým
posudkom.
Okresný súd sa oboznámil s návrhom súdneho exekútora a jeho prílohami a zistil,
že «Znaleckým posudkom číslo 05/2013 zo dňa 13. 04. 2013 znalca Ing. Antona Pausa
bola určená všeobecná hodnota pozemku parcely registra „C“ KN č. ... vo výške
180.500, €.
Predmetná nehnuteľnosť je v spoluvlastníctve povinnej a ako vyplýva z výpisu
pre k. ú. na ktorom je táto nehnuteľnosť zapísaná a ktorý výpis z LV je
súčasťou vyššie uvedeného znaleckého posudku, je voči povinnej vedená jedna exekúcia.
Podľa § 145 ods. 1 Exekučného poriadku ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie
podanie, exekútor nepokračuje v konaní. V konaní možno pokračovať najskôr po uplynutí
jedného mesiaca od bezúspešnej dražby. Najnižšie podanie v takom prípade môže
so súhlasom súdu tvoriť nižšia cena, ako je cena určená znaleckým posudkom, nie však
nižšia ako polovica najnižšieho podania určeného podľa § 142 ods. 2. K žiadosti o udelenie
súhlasu súdu s dražbou podľa predchádzajúcej vety pripojí exekútor aj záznam
o doterajšom priebehu dražby.
Na základe Dražobnej vyhlášky a Zápisnice o doterajšom priebehu dražby
nehnuteľnosti, sa dňa 28. 07. 2014 o 10:00 hod. konala v kancelárii súdneho exekútora
opakovaná dražba nehnuteľnosti. O termíne konania dražby boli upovedomení oprávnený,
povinný, spoluvlastník nehnuteľnosti , Správa katastra Myjava, Daňový úrad
(Myjava), Obvodný úrad Myjava, Sociálna poisťovňa Myjava, PZ povinnej, Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a. s. (pobočka Trenčín), Obecný úrad Bukovec, Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica, Slovenská konsolidačná, a. s., Colné riaditeľstvo SR,
Správa finančnej kontroly Bratislava, Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., Union zdravotná
poisťovňa, a. s., Okresný úrad Myjava.
Podľa zápisnice súdneho exekútora z priebehu dražby nehnuteľnosti zo dňa 28. 07.
2014 sa v uvedený deň konala dražba predmetnej nehnuteľnosti, na ktorej súdny exekútor
neudelil príklep, nakoľko sa na dražbu nedostavil žiadny záujemca, taktiež nebola nikým
zložená dražobná zábezpeka.
Vzhľadom k tomu že o predmet dražby nebol ani v rámci opakovanej držby prejavený
záujem, taktiež prihliadajúc na súdnym exekútorom navrhované zníženie ceny
nehnuteľnosti, ktoré je v súlade so zákonom, ako aj na splnenie všetkých podmienok
zakotvených v ust. § 138 a nasl. Exekučného poriadku v spojení s § 145 ods. 1 Exekučného
poriadku, súd žiadosti súdneho exekútora na zníženie ceny nehnuteľnosti vyhovel. Súd
poukazuje hlavne na skutočnosť, že súdny exekútor vykonal v poradí druhú
dražbu predmetnej nehnuteľnosti avšak bezvýsledne. Súd považuje vykonanie ďalšej
v poradí t. j. 3 tej (slovom „tretej“) dražby za neúčelné a nehospodárne, pričom v prípade
ak by nedošlo k zníženiu ceny nie je predpoklad, že by sa dražby niekto zúčastnil. Zároveň
súd konštatuje, že opakovanými a bezúspešnými dražbami by sa navyšovali trovy exekúcie
a dochádzalo by k neprimeraným prieťahom v exekučnom konaní, čo by mohlo zabrániť
uplatneniu pohľadávky oprávneným v celom rozsahu.».
V reakcii na námietky sťažovateľky ústavný súd posudzoval, či napadnutý výklad
danej problematiky okresným súdom je ústavne udržateľný, teda či ho nemožno
kvalifikovať ako interpretáciu natoľko extrémnu, a teda svojvoľnú, že by vybočovala
z postulátov spravodlivého procesu vyplývajúcich z čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj z čl. 6 ods. 1
dohovoru. Ústavný súd nedospel k záveru, že by namietané uznesenie okresného súdu bolo
arbitrárne alebo nedostatočne odôvodnené, a taktiež nezistil ani žiadne iné relevantné
skutočnosti, ktoré by naznačovali, že by ním mohlo byť zasiahnuté do základného práva
sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia okresného súdu
považuje postup okresného súdu pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie
súhlasu so znížením najnižšieho podania na dražbe nehnuteľnosti za legitímny s ústavne
korešpondujúcou mierou interpretácie na vec použitých zákonných ustanovení
a vylučujúcich možnosť porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V súvislosti so sťažovateľkiným prejavom nespokojnosti s napadnutým uznesením
okresného súdu ústavný súd ďalej zdôrazňuje, že obsahom základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať
očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade
so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné
kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade ústavný súd
nemá dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie
základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).
Z citovaného uznesenia okresného súdu je zrejmé, že tento založil svoje rozhodnutie
na skutočnosti, že súdny exekútor vykonal už dve dražby, pričom obe bezúspešne, a ďalšie
vykonanie dražby bez zníženia ceny by podľa názoru okresného súdu už neprinieslo žiadaný
výsledok v podobe účasti dražiteľov na dražbe s najnižším podaním zodpovedajúcim sume
180 500 € (čo predstavuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti) a taktiež by mohlo dôjsť
k navyšovaniu trov exekúcie a k vzniku prieťahov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že nič nesvedčí
o arbitrárnosti preskúmavaného rozhodnutia, resp. o arbitrárnosti záverov v ňom
vyslovených. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
2.2 K namietanému porušeniu základného práva na ochranu vlastníctva
podľa čl. 20 ods. 1 ústavy
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy ústavný súd
považuje predovšetkým za potrebné upriamiť pozornosť na svoju stabilizovanú judikatúru,
súčasťou ktorej je aj právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť
sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto
porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy
postupu vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. Keďže ústavný súd nezistil porušenie čl. 46
ods. 1 ústavy, nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou označeného práva podľa čl. 20
ods. 1 ústavy (obdobne napr. II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08, IV. ÚS 82/09, III. ÚS 103/2010).
Ústavný súd preto odmietol sťažnosť aj v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. apríla 2015