Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 142/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. apríla 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o., Miletičova 23, Bratislava, v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Jozef Štefánik, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. z 8. decembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. februára 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 8. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania povinnou

v súdnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. . Sťažovateľka je

podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 nehnuteľnosti, ktorá je vedená v katastri

nehnuteľností pre katastrálne územie , obec , okres , na LV

2

ako parcela registra ,,C“, parc. č. , druh ̶lesné pozemky, o výmere 373 773 m (ďalej

len „nehnuteľnosť“).

Napadnutým uznesením okresného súdu bol udelený súhlas so znížením najnižšieho

podania na dražbe nehnuteľností na sumu 90 250 €, teda v najvyššej možnej

prípustnej miere, ktorú umožňuje § 145 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), t. j. na polovicu

najnižšieho podania určeného podľa § 142 ods. 2 Exekučného poriadku. Uznesenie však

podľa názoru sťažovateľky „neobsahuje presvedčivé odôvodnenie, akými úvahami sa riadil

súd pri konkrétnom znížení v tejto najvyššej možnej miere“.

Sťažovateľka je toho názoru, že jej v sťažnosti označené základné práva podľa

a právo podľa dohovoru „boli porušené v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci v

konaní vedenom OS NMV pod sp. zn. . Inými slovami účinky uvedeného

nesprávneho právneho posúdenia v právnej interpretácii a aplikácii sú nezlúčiteľné

s SR a Dohovorom vo vyššie uvedených právach“. Právny záver všeobecného súdu

bol podľa jej názoru „zjavne neodôvodnený a arbitrárny, a preto z ústavného hľadiska

neospravedlniteľný a neudržateľný, zároveň mal za následok porušenie vyššie uvedených

základných práv podľa SR ako aj podľa Dohovoru... Uznesenie OS NMV je vecne

nesprávne a nepreskúmateľné pre jeho arbitrárnosť (odôvodnenie tohto uznesenia je

nepresvedčivé, čím bolo porušené právo sťažovateľa na náležité odôvodnenie súdneho

rozhodnutia).“.

Podľa názoru sťažovateľky „neúspešná už v poradí druhá dražba nemohla byť sama

o sebe spoľahlivým podkladom pre tak výrazné zníženie najnižšieho podania. Neobstojí

úvaha súdu o tom, že ak by nedošlo k zníženiu ceny, tak by nebol predpoklad, že by sa

dražby niekto zúčastnil, nakoľko takáto úvaha nerieši konkrétnu výšku zníženia najnižšieho

podania... Súd si mal obstarať aj ďalšie podklady, na základe ktorých by vyhodnotil

primerané zníženie najnižšieho podania podľa § 145 ods. 1 EP.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal vo veci takéto

rozhodnutie:

„I. Práva sťažovateľa na... domáhanie sa svojho práva zákonom ustanoveným

postupom podľa SR... vlastnenie majetku podľa

SR... a právo na spravodlivý súdny proces podľa článku čl. 6 ods. 1 Dohovoru boli

uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. zo dňa 08. 12.

2014 porušené.

II. Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 171

zo dňa 08. 12. 2014 sa zrušuje.

III. Vec sa vracia späť Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom na ďalšie konanie.

IV. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 60.000, €,

ktoré mu je Okresný súd Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

V. Okresný súd Nové mesto nad Váhom uhradiť trovy právneho zastúpenia...“

Sťažovateľka zároveň požiadala ústavný súd, aby jej sťažnosť „prerokoval ako

naliehavú podľa vzhľadom na nižšie uvedené skutočnosti,

a to predovšetkým vzhľadom na termín dražby predmetnej nehnuteľnosti...“. Taktiež

požiadala o „odloženie vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

č. k. zo dňa 08. 12. 2014 podľa “.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení , a vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch

v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva,

že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva

na ochranu vlastníctva podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru , ktoré

má spočívať v nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým

bol udelený súhlas so znížením najnižšieho podania na dražbe nehnuteľnosti.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Ústavný súd poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je preto potrebné

posudzovať spoločne.

2.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu

ochranu podľa (čo platí aj vo vzťahu k dohovoru) je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to

aj znenie v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný

obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré

nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

riadil, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto

odôvodnenie musí obsahovať aj uznesenie ( ). Všeobecný súd pritom

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (,

).

Uvedené východiská boli rozhodujúce aj v prípade sťažovateľky, ktorá namietané

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zdôvodňuje nesprávnou

aplikáciou § 145 ods. 1 Exekučného poriadku a tvrdí, že okresný súd pochybil, ak aplikoval

toto ustanovenie tak, že udelil súhlas na zníženie najnižšieho podania na dražbe

nehnuteľností „v najvyššej možnej prípustnej miere ktorú umožňuje...“. Napadnuté

uznesenie taktiež podľa sťažovateľky neobsahuje presvedčivé odôvodnenie, akými úvahami

sa riadil okresný súd „pri konkrétnom znížení v tejto najvyššej možnej miere“.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti

zisťoval, či napadnuté uznesenie okresného súdu nevykazuje znaky svojvoľného

(arbitrárneho) konania spôsobilého porušiť označené základné právo sťažovateľky podľa

a právo podľa dohovoru, pričom sa sústredil predovšetkým

na to, či postup pri aplikácii uvedeného zákonného ustanovenia je ústavne udržateľný, a nie

je svojvoľný.

Ústavný súd z napadnutého uznesenia okresného súdu zistil, že okresnému súdu bola

28. októbra 2013 doručená prvá žiadosť súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajánka (ďalej len

„súdny exekútor“) o udelenie súhlasu na dražbu s nižšou cenou predmetnej nehnuteľnosti,

ktorej cena, ako bolo určená znaleckým posudkom č. 05/2013 znalcom Ing. Antonom

Pausom z 13. apríla 2013, tvorí najnižšie podanie pri dražbe nehnuteľností, a to o ½ z ceny

180 500 € na cenu 90 250 €.

Uznesením okresného súdu č. k. z 29. apríla 2014 bola zamietnutá

táto žiadosť súdneho exekútora o udelenie súhlasu na dražbu s nižšou cenou. Okresný súd

svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že postup súdneho exekútora v rámci exekúcie má viesť

okrem iného k tomu, aby nároky oprávnených osôb boli uspokojené v čo najväčšej miere,

pričom súdny exekútor dosiaľ vykonal iba jednu jedinú dražbu, čo nemôže viesť k záveru,

že majetok v cene určenej znaleckým posudkom je nepredajný.

Dňa 30. júla 2014 bola okresnému súdu opätovne doručená žiadosť súdneho

exekútora o udelenie súhlasu na dražbu s nižšou cenou, a to z ceny určenej znaleckým

posudkom.

Okresný súd sa oboznámil s návrhom súdneho exekútora a jeho prílohami a zistil,

že «Znaleckým posudkom číslo 05/2013 zo dňa 13. 04. 2013 znalca Ing. Antona Pausa

bola určená všeobecná hodnota pozemku parcely registra „C“ KN č. ... vo výške

180.500, €.

Predmetná nehnuteľnosť je v spoluvlastníctve povinnej a ako vyplýva z výpisu

pre k. ú. na ktorom je táto nehnuteľnosť zapísaná a ktorý výpis z LV je

súčasťou vyššie uvedeného znaleckého posudku, je voči povinnej vedená jedna exekúcia.

Podľa § 145 ods. 1 Exekučného poriadku ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie

podanie, exekútor nepokračuje v konaní. V konaní možno pokračovať najskôr po uplynutí

jedného mesiaca od bezúspešnej dražby. Najnižšie podanie v takom prípade môže

so súhlasom súdu tvoriť nižšia cena, ako je cena určená znaleckým posudkom, nie však

nižšia ako polovica najnižšieho podania určeného podľa § 142 ods. 2. K žiadosti o udelenie

súhlasu súdu s dražbou podľa predchádzajúcej vety pripojí exekútor aj záznam

o doterajšom priebehu dražby.

Na základe Dražobnej vyhlášky a Zápisnice o doterajšom priebehu dražby

nehnuteľnosti, sa dňa 28. 07. 2014 o 10:00 hod. konala v kancelárii súdneho exekútora

opakovaná dražba nehnuteľnosti. O termíne konania dražby boli upovedomení oprávnený,

povinný, spoluvlastník nehnuteľnosti , Správa katastra Myjava, Daňový úrad

(Myjava), Obvodný úrad Myjava, Sociálna poisťovňa Myjava, PZ povinnej, Všeobecná

zdravotná poisťovňa, a. s. (pobočka Trenčín), Obecný úrad Bukovec, Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny Senica, Slovenská konsolidačná, a. s., Colné riaditeľstvo SR,

Správa finančnej kontroly Bratislava, Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., Union zdravotná

poisťovňa, a. s., Okresný úrad Myjava.

Podľa zápisnice súdneho exekútora z priebehu dražby nehnuteľnosti zo dňa 28. 07.

2014 sa v uvedený deň konala dražba predmetnej nehnuteľnosti, na ktorej súdny exekútor

neudelil príklep, nakoľko sa na dražbu nedostavil žiadny záujemca, taktiež nebola nikým

zložená dražobná zábezpeka.

Vzhľadom k tomu že o predmet dražby nebol ani v rámci opakovanej držby prejavený

záujem, taktiež prihliadajúc na súdnym exekútorom navrhované zníženie ceny

nehnuteľnosti, ktoré je v súlade so zákonom, ako aj na splnenie všetkých podmienok

zakotvených v ust. § 138 a nasl. Exekučného poriadku v spojení s § 145 ods. 1 Exekučného

poriadku, súd žiadosti súdneho exekútora na zníženie ceny nehnuteľnosti vyhovel. Súd

poukazuje hlavne na skutočnosť, že súdny exekútor vykonal v poradí druhú

dražbu predmetnej nehnuteľnosti avšak bezvýsledne. Súd považuje vykonanie ďalšej

v poradí t. j. 3 tej (slovom „tretej“) dražby za neúčelné a nehospodárne, pričom v prípade

ak by nedošlo k zníženiu ceny nie je predpoklad, že by sa dražby niekto zúčastnil. Zároveň

súd konštatuje, že opakovanými a bezúspešnými dražbami by sa navyšovali trovy exekúcie

a dochádzalo by k neprimeraným prieťahom v exekučnom konaní, čo by mohlo zabrániť

uplatneniu pohľadávky oprávneným v celom rozsahu.».

V reakcii na námietky sťažovateľky ústavný súd posudzoval, či napadnutý výklad

danej problematiky okresným súdom je ústavne udržateľný, teda či ho nemožno

kvalifikovať ako interpretáciu natoľko extrémnu, a teda svojvoľnú, že by vybočovala

z postulátov spravodlivého procesu vyplývajúcich z , ako aj z

dohovoru. Ústavný súd nedospel k záveru, že by namietané uznesenie okresného súdu bolo

arbitrárne alebo nedostatočne odôvodnené, a taktiež nezistil ani žiadne iné relevantné

skutočnosti, ktoré by naznačovali, že by ním mohlo byť zasiahnuté do základného práva

sťažovateľky podľa , ako aj práva podľa dohovoru.

Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia okresného súdu

považuje postup okresného súdu pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie

súhlasu so znížením najnižšieho podania na dražbe nehnuteľnosti za legitímny s ústavne

korešpondujúcou mierou interpretácie na vec použitých zákonných ustanovení

a vylučujúcich možnosť porušenia základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V súvislosti so sťažovateľkiným prejavom nespokojnosti s napadnutým uznesením

okresného súdu ústavný súd ďalej zdôrazňuje, že obsahom základného práva na súdnu

ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať

očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade

so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné

kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade ústavný súd

nemá dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie

základných práv (obdobne napr. , ).

Z citovaného uznesenia okresného súdu je zrejmé, že tento založil svoje rozhodnutie

na skutočnosti, že súdny exekútor vykonal už dve dražby, pričom obe bezúspešne, a ďalšie

vykonanie dražby bez zníženia ceny by podľa názoru okresného súdu už neprinieslo žiadaný

výsledok v podobe účasti dražiteľov na dražbe s najnižším podaním zodpovedajúcim sume

180 500 € (čo predstavuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti) a taktiež by mohlo dôjsť

k navyšovaniu trov exekúcie a k vzniku prieťahov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že nič nesvedčí

o arbitrárnosti preskúmavaného rozhodnutia, resp. o arbitrárnosti záverov v ňom

vyslovených. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

2.2 K namietanému porušeniu základného práva na ochranu vlastníctva

podľa

K namietanému porušeniu základného práva podľa ústavný súd

považuje predovšetkým za potrebné upriamiť pozornosť na svoju stabilizovanú judikatúru,

súčasťou ktorej je aj právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto

porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy

postupu vyplývajúce z až . Keďže ústavný súd nezistil porušenie

ods. 1 , nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou označeného práva podľa

ods. 1 (obdobne napr. , , , ).

Ústavný súd preto odmietol sťažnosť aj v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2015