Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 243/2015
PDF · 355.61 KB
No categories available
II. ÚS 243/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom
doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 3609/2014 až sp. zn. Rvp 3635/2014
vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
12 NcC 37/2013 z 29. novembra 2013 (Rvp 3609/2014), sp. zn. 2 NcC 343/2012
zo 17. októbra 2012 (Rvp 3610/2014), sp. zn. 2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012
(Rvp 3611/2014), sp. zn. 2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 3612/2014), sp. zn.
2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 3613/2014), sp. zn. 2 NcC 343/2012
zo 17. októbra 2012 (Rvp 3614/2014), sp. zn. 2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012
(Rvp 3615/2014), sp. zn. 2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 3616/2014), sp. zn.
2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 3617/2014), sp. zn. 2 NcC 343/2012
zo 17. októbra 2012 (Rvp 3618/2014), sp. zn. 2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012
(Rvp 3619/2014), sp. zn. 2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 3620/2014), sp. zn.
2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 3621/2014), sp. zn. 2 NcC 343/2012
zo 17. októbra 2012 (Rvp 3622/2014), sp. zn. 2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012
(Rvp 3623/2014), sp. zn. 2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 3624/2014), sp. zn.
2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 3625/2014), sp. zn. 2 NcC 343/2012
zo 17. októbra 2012 (Rvp 3626/2014), sp. zn. 2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012
(Rvp 3627/2014), sp. zn. 2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 3628/2014), sp. zn.
2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 3629/2014), sp. zn. 2 NcC 343/2012
zo 17. októbra 2012 (Rvp 3630/2014), sp. zn. 2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012
(Rvp 3631/2014), sp. zn. 2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 3632/2014), sp. zn.
2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012 (Rvp 3633/2014), sp. zn. 2 NcC 343/2012
zo 17. októbra 2012 (Rvp 3634/2014) a sp. zn. 2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012
(Rvp 3635/2014) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 3609/2014 až sp. zn. Rvp 3635/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. Rvp 3609/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre
nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 3. apríla 2014
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava
(ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 3609/2014 až sp. zn. Rvp 3635/2014
vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami
Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uvedenými v záhlaví
rozhodnutia (týkajúcimi sa námietok zaujatosti sudcov Okresného súdu Lučenec
a Okresného súdu Žiar nad Hronom – ďalej len „okresné súdy“) a jemu predchádzajúcim
postupom.
Sťažnosti sťažovateľky sú obdobné, resp. totožné, čo sa týka skutkového a právneho
stavu a samotnej argumentácie sťažovateľky so stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktoré
sťažovateľka podala a ústavný súd o nich už rozhodol. Smerom k obsahu sťažností
a sťažovateľkinej argumentácie ústavný súd odkazuje na svoje predošlé rozhodnutia v jej
veciach, napríklad na rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn.
I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn.
II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 a sp. zn.
IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013.
Sťažovateľka reagovala aj na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 89/2013
zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté z dôvodu
nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti
sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn.
I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých tento preskúmaval
rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa
sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľka
taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97.
Sťažovateľka taktiež navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade
vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy
použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP. S prihliadnutím na obsah
sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z tohto obsahu vyplývajúcu
právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe
sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,
uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
III.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 3609/2014
až sp. zn. Rvp 3635/2014 týkajúcich sa v záhlaví tohto rozhodnutia citovaných rozhodnutí
krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia
sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila
v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období
a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach
zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými
súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
V tejto veci ústavný súd nadväzuje na svoje predchádzajúce právne názory
obsiahnuté v celom rade uznesení, ktorými rozhodol o skutkovo rovnakých veciach
sťažovateľky, a keďže nezistil dôvod na to, aby sa od týchto rozhodnutí odchýlil, dospel
k rovnakému záveru, že sťažnosti sťažovateľky treba odmietnuť pre nedostatok právomoci
ústavného súdu na ich prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže
v ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi sa môže sťažovateľka domáhať
ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu,
prípadne aj dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu.
Vzhľadom na uvedené, zohľadňujúc požiadavku princípu právnej istoty, aby sa na
určitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždy
rovnaká odpoveď, sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich
rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013
z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013
z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 či mutatis mutandis sp. zn.
IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp.
podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto
a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto
v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. apríla 2015