Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 236/2015
PDF · 432.5 KB
No categories available
II. ÚS 236/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava
Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti HÍLEK
a spol., a. s., Vajanského 24, Senica, zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Nemčekom,
Čajkovského 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Trnava
sp. zn. 36 R 8/2014 zo 17. decembra 2014 o začatí reštrukturalizačného konania
a sp. zn. 36 R 8/2014 z 27. januára 2015 o povolení reštrukturalizácie dlžníka
, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a. s., o d m i e t a ako podanú
zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára
2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a. s., Vajanského 24, Senica
(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Nemčekom,
Čajkovského 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 36 R 8/2014
zo 17. decembra 2014 o začatí reštrukturalizačného konania a uznesením okresného súdu
sp. zn. 36 R 8/2014 z 27. januára 2015 o povolení reštrukturalizácie dlžníka
(ďalej len „dlžník“).
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že navrhovateľ – dlžník sa návrhom
doručeným okresnému súdu 8. decembra 2014 domáhal povolenia svojej reštrukturalizácie.
Okresný súd uznesením sp. zn. 36 K 8/2014 zo 17. decembra 2014 začal reštrukturalizačné
konanie voči dlžníkovi; označené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
č. 247/2014 z 30. decembra 2014. Následne okresný súd uznesením sp. zn. 36 R 8/2014
z 27. januára 2015 povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Súčasne vyzval veriteľov dlžníka, aby
prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Do funkcie
reštrukturalizačného správcu bol ustanovený JUDr. Erik Bilský, Pekárska 11, Trnava (ďalej
len „správca“); označené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 23/2015
zo 4. februára 2015.
Dlžník ako občianske združenie je právnickou osobou zriadenou podľa zákona
č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a je registrované
v evidencii občianskych združení vedenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
Sťažovateľka je veriteľkou dlžníka na základe peňažnej pohľadávky v sume 230 187,01 €
s príslušenstvom (ďalej len „pohľadávka sťažovateľky“) priznanej právoplatným
a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 21 Cb 95/2012 z 25. apríla
2013 v spojení s jeho opravným uznesením zo 14. júna 2013.
Povolením reštrukturalizácie sa podľa § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) zastavila exekúcia o vymoženie
pohľadávky sťažovateľky voči dlžníkovi vedená Exekútorským úradom JUDr. Ladislava
Jakubca pod sp. zn. EX 3489/2014. V dôsledku tejto skutočnosti sa podľa sťažovateľky
zmarila možnosť úplne uspokojiť jej pohľadávku.
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že jej právny zástupca „... JUDr. Ľubomír Nemček,
advokát, podal v konaní 36 R/8/2014 konajúcemu sudcovi Okresného súdu Trnava
JUDr. Martinovi Smolkovi v liste zo dňa 08. 01. 2015 podnet na zastavenie
reštrukturalizačného konania..., v ktorom ho upozornil na to, že Občianske združenie nie je
podľa platnej právnej úpravy podnikateľom, preto nemôže byť voči nemu začaté
reštrukturalizačné konanie ani povolená reštrukturalizácia a požiadal ho o zastavenie
reštrukturalizačného konania.
Napriek uvedenému podnetu povolil Okresný súd Trnava uznesením
sp. zn. 36R/8/2014 zo dňa 27. 01. 2015 reštrukturalizáciu Občianskeho združenia...“.
Sťažovateľka ďalej uvádza:
„Vzhľadom na to, že veriteľ sa stane účastníkom reštrukturalizačného konania
s právami upravenými v ZKR až prihlásením svojej pohľadávky (§ 119 ods. 1 ZKR) a včasné
neprihlásenie pohľadávky môže pre veriteľa znamenať stratu práva na jej vymáhanie
od dlžníka v reštrukturalizácii (§ 120 ods. 1 ZKR), prihlásila sťažovateľka svoju pohľadávku
s príslušenstvom voči Občianskemu združeniu v celkovej výške 314.659,09 EUR
u ustanoveného reštrukturalizačného správcu JUDr. Erika Bilského písomnou prihláškou
dňa 11. 02. 2015.
Reštrukturalizačný správca oznámením v Obchodnom vestníku č. 26/2015 zo dňa
09. 02. 2015 zvolal schôdzu veriteľov na 14. 04. 2015.“
Podľa sťažovateľky „Okresný súd Trnava postupoval v rozpore so zákonom (ZKR),
keď rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania a následne o povolení
reštrukturalizácie na návrh Občianskeho združenia, hoci pri svojom rozhodovaní mal tento
súd preukázané, že Občianske združenie nie je podnikateľom. Podľa aplikovateľných
ustanovení ZKR je totiž možné začať reštrukturalizačné konanie a povoliť reštrukturalizáciu
výlučne voči dlžníkovi, ktorý je podnikateľom...“.
V tejto súvislosti sťažovateľka argumentuje tým, že „vykonávanie podnikateľskej
(a teda zárobkovej) činnosti občianskymi združeniami, ktoré sú založené podľa zákona
č. 83/1990 Zb., nie je týmto zákonom dovolené... V prvom rade pochybil reštrukturalizačný
správca JUDr. Erik Bilský, keď v reštrukturalizačnom posudku odporučil reštrukturalizáciu
Občianskeho združenia napriek tomu, že Občianske združenie nie je podnikateľom v zmysle
ust. § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, preto nemôže mať ani podnik (§ 5 Obchodného
zákonníka), z čoho potom vyplýva, že nemôže spĺňať dva zo štyroch zákonných
predpokladov na reštrukturalizáciu, a to predpoklady podľa § 109 ods. 3 písm. a) a c) ZKR.
Ak reštrukturalizačný správca napriek týmto nedostatkom reštrukturalizáciu
odporučil, nepostupoval s odbornou starostlivosťou, ktorá mu vyplýva z ust. § 109 ods. 2
ZKR.“.
Podľa sťažovateľky „uvedené pochybenie správcu a nesplnenie predpokladov
na reštrukturalizáciu Občianskeho združenia mal zistiť Okresný súd Trnava, keď skúmal
návrh na povolenie reštrukturalizácie“.
Sťažovateľka tvrdí, že „Okresný súd Trnava v touto sťažnosťou napadnutých
uzneseniach nepodal presvedčivé odôvodnenie a aplikoval formalistický výklad ustanovení
o zákonných predpokladoch na reštrukturalizáciu dlžníka podľa ZKR... nakoľko tento súd
v nich:
a) neuviedol riadne odôvodnenie zákonných predpokladov reštrukturalizácie
Občianskeho združenia a nepodal k týmto predpokladom výklad súladný s ústavou, ale
podal len formalistický výklad,
b) nerozhodol podľa relevantných právnych noriem upravujúcich podnikateľskú
činnosť a subjekty, ktoré sú oprávnené ju vykonávať a nezdôvodnil presvedčivo, či a z akých
dôvodov je takým subjektom aj Občianske združenie,
c) svoj záver o vykonávaní podnikateľskej činnosti Občianskeho združenia urobil len
zo zistenia uvedeného správcom v reštrukturalizačnom posudku a nijakým spôsobom
neoveroval správnosť tohto zistenia,
d) použil svojvoľný a formalistický výklad ust. § 2 a § 109 ods. 3 písm. a) a c) ZKR
v tom zmysle, že na povolenie reštrukturalizácie určitého dlžníka postačí, ak tento dlžník nie
je uvedený v § 2 ZKR a správca v reštrukturalizačnom posudku o tomto dlžníkovi uvedie,
že vykonáva podnikateľskú činnosť, bez ohľadu na to, či takýto dlžník má postavenie
podnikateľa podľa Obchodného zákonníka, či má podnik a či jeho činnosť, označená
v posudku za podnikateľskú, je vôbec oprávnená.“.
Podľa sťažovateľky začatím reštrukturalizačného konania a povolením
reštrukturalizácie v rozpore so zákonom došlo okrem iného k porušeniu jej základného
práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, a to tým, že „právnymi účinkami týchto
rozhodnutí v zmysle § 114 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 3 písm. b) ZKR bola sťažovateľka
pozbavená práva disponovať svojim majetkom (pohľadávkou na zaplatenie ceny diela
priznanou právoplatným súdnym rozhodnutím) v exekúcii sp. zn. EX 3489/2014, v ktorej by
mohla dosiahnuť aj úplné uspokojenie tejto pohľadávky nakoľko však táto exekúcia bola
začatím reštrukturalizačného konania zo zákona prerušená a povolením reštrukturalizácie
zo zákona zastavená, bude sťažovateľka v prípade vykonania reštrukturalizácie odkázaná
už iba na taký spôsob a výšku uspokojenia svojej pohľadávky voči Občianskemu združeniu,
aké umožňuje reštrukturalizácia dlžníka podľa ZKR.“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a. s. vlastniť majetok
podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právoplatnými uzneseniami
Okresného súdu Trnava sp. zn. 36 R/8/2014 108 zo dňa 17. 12. 2014 a sp. zn. 36 R/8/2014
119 zo dňa 27. 01. 2015 porušené boli.
2. Uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 36 R/8/2014 108 zo dňa 17. 12. 2014
a sp. zn. 36 R/8/2014 119 zo dňa 27. 01. 2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Okresný súd Trnava je povinný zaplatiť obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a. s.
náhradu trov konania v sume 296,44 €... na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra
Nemčeka... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľka tiež
navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu
sp. zn. 36 R 8/2014 z 27. januára 2015 do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu
vo veci samej a uložil okresnému súdu a správcovi podstaty zdržať sa úkonov v konaní
vedenom pod sp. zn. 36 R 8/2014.
II.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané nikým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podstatou sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie, že napriek nesplneniu dvoch zo štyroch
zákonných predpokladov na reštrukturalizáciu podľa § 109 ods. 3 písm. a) a c) zákona
o konkurze a reštrukturalizácii (že „Občianske združenie nie je podnikateľom... preto
nemôže mať podnik“) okresný súd začal reštrukturalizačné konanie a povolil
reštrukturalizáciu dlžníka. Povolenie reštrukturalizácie podľa sťažovateľky znižuje mieru
možného uspokojenia jej pohľadávky voči dlžníkovi.
Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu sp. zn. 36 R 8/2014 z 27. januára 2015
o povolení reštrukturalizácie, ktoré sťažovateľka pripojila k sťažnosti, ústavný súd okrem
iného zistil, že „navrhovateľ – dlžník sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
08. 12. 2014 domáhal povolenia svojej reštrukturalizácie. Dlžník spolu s návrhom
na povolenie reštrukturalizácie predložil súdu reštrukturalizačný posudok správcu
JUDr. Erika Bilského, so sídlom kancelárie Pekárska 11, Trnava, zoznam majetku, zoznam
záväzkov, zmluvný prehľad, zoznam spriaznených osôb a riadnu individuálnu účtovnú
závierku ku dňu 31. 12. 2013.
Z reštrukturalizačného posudku teda vyplýva, že dlžník vykonáva podnikateľskú
činnosť a je v úpadku. Je možné odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej
časti prevádzky podniku dlžníka. V prípade povolenia reštrukturalizácie je možné
predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia
konkurzu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam správca poverený vypracovaním posudku
odporučil reštrukturalizáciu dlžníka.
Súd uznesením č. k. 36 R/8/2014 108 zo dňa 17. 12. 2014, zverejneným v
Obchodnom vestníku dňa 30. 12. 2014, právoplatným dňa 31. 12. 2014 začal
reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi.“.
Z odôvodnenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie ďalej vyplýva, že okresný súd
sa oboznámil aj s podaním JUDr. Ľubomíra Nemčeka, advokáta, doručeným okresnému
súdu 8. januára 2015, ktorým podal podnet na zastavenie reštrukturalizačného konania
z dôvodu, že dlžník je občianskym združením, ktoré nemá právny status podnikateľa
v zmysle § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Dlžník tiež nevykonáva podnikateľskú
činnosť, keďže nie je subjektom zapísaným v obchodnom registri, nepodniká ani na základe
živnostenského či iného oprávnenia.
Ústavný súd zistil, že okresný súd pred samotným skúmaním reštrukturalizačného
posudku, aj na základe podnetu JUDr. Nemčeka zvažoval, či možno povoliť
reštrukturalizáciu občianskeho združenia. Argumentáciou uvedenou v odôvodnení
uznesenia okresný súd dospel k záveru, že „Je faktom, že dlžník ako občianske združenie
nie je zapísané v Obchodnom registri ani v Živnostenskom registri. Uvedené však nie je
podmienkou na to, aby súd mohol reštrukturalizáciu dlžníka povoliť. V zmysle § 109 ods. 3
písm. a) ZKR musí dlžník vykonávať podnikateľskú činnosť. Z reštrukturalizačného posudku,
konkrétne z kapitoly IV. vyplýva, že hlavným predmetom činnosti dlžníka je okrem iného aj
poskytovanie reklamného priestoru, prenájom a podnájom športovísk, telocviční, bytových
a nebytových priestorov, ktoré má dlžník vo vlastníctve alebo v nájme, prevádzkovanie
Súkromnej športovej strednej odbornej školy v Bratislave, ktoré činnosti možno považovať
za podnikateľské. Túto skutočnosť potvrdzuje aj Príloha č. 5 reštrukturalizačného posudku –
zmluvný a iný prehľad, z ktorého je zrejmé, že dlžník má uzatvorených viacero zmlúv
o nájme pozemkov, o nájme nebytových priestorov, o podnájme nebytových prostriedkov
ako aj samotné stanovy občianskeho združenia, konkrétne článok 3 bod 1 písm. h), j), k)...
Na základe vyššie uvedeného ako aj na základe citovaných zákonných ustanovení má
súd za to, že subjekt dlžníka – občianske združenie nie je výslovne vylúčený
z reštrukturalizácie podľa § 2 ZKR, pričom súčasne spĺňa podmienku výkonu podnikateľskej
činnosti podľa § 109 ods. 3 písm. a) ZKR, a preto dospel k záveru, že za splnenia
podmienok § 109 ods. 3 ZKR je možné povoliť aj reštrukturalizáciu občianskeho
združenia...
Súd, preskúmajúc reštrukturalizačný posudok správcu zistil, že sú splnené zákonom
stanovené podmienky na povolenie reštrukturalizácie. Posudok spĺňa všetky náležitosti
ustanovené v § 110 ods. 1 a 2 ZKR. Obsah posudku je jasný a zrozumiteľný. Posudok
vypracoval správca, ktorý je zapísaný do zoznamu správcov v obvode Okresného súdu
v Trnave, a ktorý má v tomto obvode zriadenú kanceláriu. Posudok bol vypracovaný dňa
04. 12. 2014, a teda v deň podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako
30 dní. Správca poverený vypracovaním reštrukturalizačného posudku reštrukturalizáciu
odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené
predpoklady.
Súd v súlade s § 116 ods. 4, druhá veta ZKR ustanovil do funkcie správcu
JUDr. Erika Bilského... ktorý bol dlžníkom poverený na vypracovanie reštrukturalizačného
posudku.
Pri určení rozsahu právnych úkonov dlžníka, podliehajúcich počas reštrukturalizácie
súhlasu správcu, súd vychádzal z rozsahu navrhnutého správcom v predloženom posudku.
Súd v súlade s § 116 ods. 4, § 122 ods. 1 až 8 a § 199 ods. 9 ZKR vyzval veriteľov
na prihlásenie pohľadávok a poučil veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok,
následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho
prihlásenia pohľadávok.“.
Zo sťažnosti sťažovateľky a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka ako
veriteľka dlžníka doručila správcovi v predmetnom reštrukturalizačnom konaní 11. februára
2015 prihlášku nezabezpečenej pohľadávky v sume celkom 314 659,09 €. Podaním
prihlášky sa sťažovateľka stala po povolení reštrukturalizácie účastníčkou predmetného
reštrukturalizačného konania.
Keďže sťažovateľka sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy namieta, že okresný súd
v reštrukturalizačnom konaní vedenom pod sp. zn. 36 R 8/2014 napadnutými uzneseniami
porušil jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosť
bola podaná oprávnenou osobou.
Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany
základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine
v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Sťažovateľ
musí teda namietať porušenie svojich základných práv, pričom v spojení s konaním
pred všeobecným súdom to prichádza do úvahy len vtedy, ak je účastníkom súdneho
konania, v ktorom namieta porušenie svojich základných práv (m. m. II. ÚS 3/05).
O sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď namietaným
postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného
práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne
z iných dôvodov (m. m. III. ÚS 319/2012, III. ÚS 131/2012, I. ÚS 243/2011, II. ÚS
245/2011). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom,
prípadne rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť vtedy, ak sťažovateľ nie
je účastníkom namietaného konania, alebo aspoň jeho relevantnej (namietanej) časti.
V reštrukturalizačnom konaní si veritelia osobitným spôsobom vymáhajú
pohľadávky. Podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinného
od 1. januára 2012 pohľadávka, ktorá nie je prednostnou pohľadávkou, sa
v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou. Tak ako v iných konaniach, aj
v reštrukturalizačnom konaní si veriteľ musí uplatniť svoje právo, ak chce, aby jeho
pohľadávka bola uspokojená.
Podľa § 119 ods. l zákona o konkurze a reštrukturalizácii účastníkmi
reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom
ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Účastníkom konania
do povolenia reštrukturalizácie je buď len dlžník, ak sám podal návrh, alebo aj veriteľ
(veritelia), ak návrh podal. Ak podal návrh na povolenie reštrukturalizácie veriteľ, stáva sa
účastníkom konania doručením návrhu na súd. Tento záver platí napriek tomu, že samotné
reštrukturalizačné konanie sa podľa zákona začína až zverejnením uznesenia o začatí
reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku. Účastníkom konania v tomto štádiu
konania môže byť aj veriteľ, ktorý vstúpil do konania (§ 25 a § 119 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii). Po povolení reštrukturalizácie sa veriteľ, ktorému pohľadávka vznikla
pred začatím reštrukturalizačného konania, môže stať účastníkom konania len podaním
prihlášky alebo vstupom do konania [§ 119 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
(k tomu pozri ĎURICA, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Praha: C. H.
Beck 2012, s. 804)].
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd z obsahu sťažnosti, ako aj
z obsahu priložených listín zistil, že sťažovateľka v období, keď okresný súd vydal
napadnuté rozhodnutia (tak uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania
zo 17. decembra 2014, ako aj uznesenie o povolení reštrukturalizácie z 27. januára 2015),
nebola účastníčkou konania, teda v tomto období nedisponovala žiadnymi procesnými
právami, ktoré by jej vyplývali buď zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, alebo
subsidiárne z Občianskeho súdneho poriadku, a teda z ústavného hľadiska ani základnými
právami podľa ústavy a dohovoru, ktorých porušenie namieta touto sťažnosťou. Ako
veriteľka dlžníka sťažovateľka získala postavenie účastníka reštrukturalizačného konania až
prihlásením svojej pohľadávky, t. j. až po vydaní uznesenia okresného súdu sp. zn.
36 R 8/2014 z 27. januára 2015 o povolení reštrukturalizácie dlžníka.
Keďže sťažovateľka nemala v napadnutom súdnom konaní v relevantnom čase (v tej
časti reštrukturalizačného konania, v rámci ktorej došlo k vydaniu napadnutých uznesení
okresného súdu) procesné postavenie účastníka konania, nemohla v tejto časti konania
uplatňovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti. Z tohto dôvodu nemohlo
v posudzovanej časti konania dochádzať k porušovaniu jej základných práv alebo slobôd
(napr. II. ÚS 205/04).
Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka nie je aktívne vecne legitimovaným
subjektom vo vzťahu k preskúmavaniu sťažnosťou napadnutých uznesení okresného súdu ani
postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu. Keďže sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy podala
sťažovateľka, ktorá nie je aktívne legitimovaná na jej podanie, ústavný súd jej sťažnosť pri
predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú
neoprávnenou osobou (obdobne pozri napr. II. ÚS 564/2011, IV. ÚS 5/2012, IV. ÚS
476/2013).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd
zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. apríla 2015