Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 236/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti HÍLEK

a spol., a. s., Vajanského 24, Senica, zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Nemčekom,

Čajkovského 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Trnava

sp. zn. zo 17. decembra 2014 o začatí reštrukturalizačného konania

a sp. zn. z 27. januára 2015 o povolení reštrukturalizácie dlžníka

, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a. s., o d m i e t a ako podanú

zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára

2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a. s., Vajanského 24, Senica

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Nemčekom,

Čajkovského 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 17. decembra 2014 o začatí reštrukturalizačného konania a uznesením okresného súdu

sp. zn. z 27. januára 2015 o povolení reštrukturalizácie dlžníka

(ďalej len „dlžník“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že navrhovateľ – dlžník sa návrhom

doručeným okresnému súdu 8. decembra 2014 domáhal povolenia svojej reštrukturalizácie.

Okresný súd uznesením sp. zn. zo 17. decembra 2014 začal reštrukturalizačné

konanie voči dlžníkovi; označené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku

č. 247/2014 z 30. decembra 2014. Následne okresný súd uznesením sp. zn.

z 27. januára 2015 povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Súčasne vyzval veriteľov dlžníka, aby

prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Do funkcie

reštrukturalizačného správcu bol ustanovený JUDr. Erik Bilský, Pekárska 11, Trnava (ďalej

len „správca“); označené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 23/2015

zo 4. februára 2015.

Dlžník ako občianske združenie je právnickou osobou zriadenou podľa zákona

č. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a je registrované

v evidencii občianskych združení vedenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

Sťažovateľka je veriteľkou dlžníka na základe peňažnej pohľadávky v sume 230 187,01 €

s príslušenstvom (ďalej len „pohľadávka sťažovateľky“) priznanej právoplatným

a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. z 25. apríla

2013 v spojení s jeho opravným uznesením zo 14. júna 2013.

Povolením reštrukturalizácie sa podľa o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) zastavila exekúcia o vymoženie

pohľadávky sťažovateľky voči dlžníkovi vedená Exekútorským úradom JUDr. Ladislava

Jakubca pod sp. zn. EX 3489/2014. V dôsledku tejto skutočnosti sa podľa sťažovateľky

zmarila možnosť úplne uspokojiť jej pohľadávku.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že jej právny zástupca „... JUDr. Ľubomír Nemček,

advokát, podal v konaní 36 konajúcemu sudcovi Okresného súdu Trnava

JUDr. Martinovi Smolkovi v liste zo dňa 08. 01. 2015 podnet na zastavenie

reštrukturalizačného konania..., v ktorom ho upozornil na to, že Občianske združenie nie je

podľa platnej právnej úpravy podnikateľom, preto nemôže byť voči nemu začaté

reštrukturalizačné konanie ani povolená reštrukturalizácia a požiadal ho o zastavenie

reštrukturalizačného konania.

Napriek uvedenému podnetu povolil Okresný súd Trnava uznesením

sp. zn. zo dňa 27. 01. 2015 reštrukturalizáciu Občianskeho združenia...“.

Sťažovateľka ďalej uvádza:

„Vzhľadom na to, že veriteľ sa stane účastníkom reštrukturalizačného konania

s právami upravenými v až prihlásením svojej pohľadávky ( ) a včasné

neprihlásenie pohľadávky môže pre veriteľa znamenať stratu práva na jej vymáhanie

od dlžníka v reštrukturalizácii ( ), prihlásila sťažovateľka svoju pohľadávku

s príslušenstvom voči Občianskemu združeniu v celkovej výške 314.659,09 EUR

u ustanoveného reštrukturalizačného správcu JUDr. Erika Bilského písomnou prihláškou

dňa 11. 02. 2015.

Reštrukturalizačný správca oznámením v Obchodnom vestníku č. 26/2015 zo dňa

09. 02. 2015 zvolal schôdzu veriteľov na 14. 04. 2015.“

Podľa sťažovateľky „Okresný súd Trnava postupoval v rozpore so zákonom ,

keď rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania a následne o povolení

reštrukturalizácie na návrh Občianskeho združenia, hoci pri svojom rozhodovaní mal tento

súd preukázané, že Občianske združenie nie je podnikateľom. Podľa aplikovateľných

ustanovení je totiž možné začať reštrukturalizačné konanie a povoliť reštrukturalizáciu

výlučne voči dlžníkovi, ktorý je podnikateľom...“.

V tejto súvislosti sťažovateľka argumentuje tým, že „vykonávanie podnikateľskej

(a teda zárobkovej) činnosti občianskymi združeniami, ktoré sú založené podľa zákona

č. , nie je týmto zákonom dovolené... V prvom rade pochybil reštrukturalizačný

správca JUDr. Erik Bilský, keď v reštrukturalizačnom posudku odporučil reštrukturalizáciu

Občianskeho združenia napriek tomu, že Občianske združenie nie je podnikateľom v zmysle

ust. a , preto nemôže mať ani podnik ( Obchodného

zákonníka), z čoho potom vyplýva, že nemôže spĺňať dva zo štyroch zákonných

predpokladov na reštrukturalizáciu, a to predpoklady podľa a .

Ak reštrukturalizačný správca napriek týmto nedostatkom reštrukturalizáciu

odporučil, nepostupoval s odbornou starostlivosťou, ktorá mu vyplýva z ust. § 109 ods. 2

.“.

Podľa sťažovateľky „uvedené pochybenie správcu a nesplnenie predpokladov

na reštrukturalizáciu Občianskeho združenia mal zistiť Okresný súd Trnava, keď skúmal

návrh na povolenie reštrukturalizácie“.

Sťažovateľka tvrdí, že „Okresný súd Trnava v touto sťažnosťou napadnutých

uzneseniach nepodal presvedčivé odôvodnenie a aplikoval formalistický výklad ustanovení

o zákonných predpokladoch na reštrukturalizáciu dlžníka podľa ... nakoľko tento súd

v nich:

a) neuviedol riadne odôvodnenie zákonných predpokladov reštrukturalizácie

Občianskeho združenia a nepodal k týmto predpokladom výklad súladný s , ale

podal len formalistický výklad,

b) nerozhodol podľa relevantných právnych noriem upravujúcich podnikateľskú

činnosť a subjekty, ktoré sú oprávnené ju vykonávať a nezdôvodnil presvedčivo, či a z akých

dôvodov je takým subjektom aj Občianske združenie,

c) svoj záver o vykonávaní podnikateľskej činnosti Občianskeho združenia urobil len

zo zistenia uvedeného správcom v reštrukturalizačnom posudku a nijakým spôsobom

neoveroval správnosť tohto zistenia,

d) použil svojvoľný a formalistický výklad ust. a a

v tom zmysle, že na povolenie reštrukturalizácie určitého dlžníka postačí, ak tento dlžník nie

je uvedený v a správca v reštrukturalizačnom posudku o tomto dlžníkovi uvedie,

že vykonáva podnikateľskú činnosť, bez ohľadu na to, či takýto dlžník má postavenie

podnikateľa podľa , či má podnik a či jeho činnosť, označená

v posudku za podnikateľskú, je vôbec oprávnená.“.

Podľa sťažovateľky začatím reštrukturalizačného konania a povolením

reštrukturalizácie v rozpore so zákonom došlo okrem iného k porušeniu jej základného

práva vlastniť majetok podľa , a to tým, že „právnymi účinkami týchto

rozhodnutí v zmysle a bola sťažovateľka

pozbavená práva disponovať svojim majetkom (pohľadávkou na zaplatenie ceny diela

priznanou právoplatným súdnym rozhodnutím) v exekúcii sp. zn. EX 3489/2014, v ktorej by

mohla dosiahnuť aj úplné uspokojenie tejto pohľadávky nakoľko však táto exekúcia bola

začatím reštrukturalizačného konania zo zákona prerušená a povolením reštrukturalizácie

zo zákona zastavená, bude sťažovateľka v prípade vykonania reštrukturalizácie odkázaná

už iba na taký spôsob a výšku uspokojenia svojej pohľadávky voči Občianskemu združeniu,

aké umožňuje reštrukturalizácia dlžníka podľa .“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a. s. vlastniť majetok

podľa , na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právoplatnými uzneseniami

Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 17. 12. 2014 a sp. zn.

119 zo dňa 27. 01. 2015 porušené boli.

2. Uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 17. 12. 2014

a sp. zn. zo dňa 27. 01. 2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Trnava je povinný zaplatiť obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a. s.

náhradu trov konania v sume 296,44 €... na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra

Nemčeka... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažovateľka tiež

navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu

sp. zn. z 27. januára 2015 do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu

vo veci samej a uložil okresnému súdu a správcovi podstaty zdržať sa úkonov v konaní

vedenom pod sp. zn. .

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané nikým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie, že napriek nesplneniu dvoch zo štyroch

zákonných predpokladov na reštrukturalizáciu podľa § 109 ods. 3 písm. a) a c) zákona

o konkurze a reštrukturalizácii (že „Občianske združenie nie je podnikateľom... preto

nemôže mať podnik“) okresný súd začal reštrukturalizačné konanie a povolil

reštrukturalizáciu dlžníka. Povolenie reštrukturalizácie podľa sťažovateľky znižuje mieru

možného uspokojenia jej pohľadávky voči dlžníkovi.

Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu sp. zn. z 27. januára 2015

o povolení reštrukturalizácie, ktoré sťažovateľka pripojila k sťažnosti, ústavný súd okrem

iného zistil, že „navrhovateľ – dlžník sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa

08. 12. 2014 domáhal povolenia svojej reštrukturalizácie. Dlžník spolu s návrhom

na povolenie reštrukturalizácie predložil súdu reštrukturalizačný posudok správcu

JUDr. Erika Bilského, so sídlom kancelárie Pekárska 11, Trnava, zoznam majetku, zoznam

záväzkov, zmluvný prehľad, zoznam spriaznených osôb a riadnu individuálnu účtovnú

závierku ku dňu 31. 12. 2013.

Z reštrukturalizačného posudku teda vyplýva, že dlžník vykonáva podnikateľskú

činnosť a je v úpadku. Je možné odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej

časti prevádzky podniku dlžníka. V prípade povolenia reštrukturalizácie je možné

predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia

konkurzu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam správca poverený vypracovaním posudku

odporučil reštrukturalizáciu dlžníka.

Súd uznesením č. k. zo dňa 17. 12. 2014, zverejneným v

Obchodnom vestníku dňa 30. 12. 2014, právoplatným dňa 31. 12. 2014 začal

reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi.“.

Z odôvodnenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie ďalej vyplýva, že okresný súd

sa oboznámil aj s podaním JUDr. Ľubomíra Nemčeka, advokáta, doručeným okresnému

súdu 8. januára 2015, ktorým podal podnet na zastavenie reštrukturalizačného konania

z dôvodu, že dlžník je občianskym združením, ktoré nemá právny status podnikateľa

v zmysle a . Dlžník tiež nevykonáva podnikateľskú

činnosť, keďže nie je subjektom zapísaným v obchodnom registri, nepodniká ani na základe

živnostenského či iného oprávnenia.

Ústavný súd zistil, že okresný súd pred samotným skúmaním reštrukturalizačného

posudku, aj na základe podnetu JUDr. Nemčeka zvažoval, či možno povoliť

reštrukturalizáciu občianskeho združenia. Argumentáciou uvedenou v odôvodnení

uznesenia okresný súd dospel k záveru, že „Je faktom, že dlžník ako občianske združenie

nie je zapísané v Obchodnom registri ani v Živnostenskom registri. Uvedené však nie je

podmienkou na to, aby súd mohol reštrukturalizáciu dlžníka povoliť. V zmysle § 109 ods. 3

písm. a) musí dlžník vykonávať podnikateľskú činnosť. Z reštrukturalizačného posudku,

konkrétne z kapitoly IV. vyplýva, že hlavným predmetom činnosti dlžníka je okrem iného aj

poskytovanie reklamného priestoru, prenájom a podnájom športovísk, telocviční, bytových

a nebytových priestorov, ktoré má dlžník vo vlastníctve alebo v nájme, prevádzkovanie

Súkromnej športovej strednej odbornej školy v Bratislave, ktoré činnosti možno považovať

za podnikateľské. Túto skutočnosť potvrdzuje aj Príloha č. 5 reštrukturalizačného posudku –

zmluvný a iný prehľad, z ktorého je zrejmé, že dlžník má uzatvorených viacero zmlúv

o nájme pozemkov, o nájme nebytových priestorov, o podnájme nebytových prostriedkov

ako aj samotné stanovy občianskeho združenia, konkrétne článok 3 bod 1 písm. h), j), k)...

Na základe vyššie uvedeného ako aj na základe citovaných zákonných ustanovení má

súd za to, že subjekt dlžníka – občianske združenie nie je výslovne vylúčený

z reštrukturalizácie podľa , pričom súčasne spĺňa podmienku výkonu podnikateľskej

činnosti podľa , a preto dospel k záveru, že za splnenia

podmienok je možné povoliť aj reštrukturalizáciu občianskeho

združenia...

Súd, preskúmajúc reštrukturalizačný posudok správcu zistil, že sú splnené zákonom

stanovené podmienky na povolenie reštrukturalizácie. Posudok spĺňa všetky náležitosti

ustanovené v a . Obsah posudku je jasný a zrozumiteľný. Posudok

vypracoval správca, ktorý je zapísaný do zoznamu správcov v obvode Okresného súdu

v Trnave, a ktorý má v tomto obvode zriadenú kanceláriu. Posudok bol vypracovaný dňa

04. 12. 2014, a teda v deň podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako

30 dní. Správca poverený vypracovaním reštrukturalizačného posudku reštrukturalizáciu

odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené

predpoklady.

Súd v súlade s , druhá veta ustanovil do funkcie správcu

JUDr. Erika Bilského... ktorý bol dlžníkom poverený na vypracovanie reštrukturalizačného

posudku.

Pri určení rozsahu právnych úkonov dlžníka, podliehajúcich počas reštrukturalizácie

súhlasu správcu, súd vychádzal z rozsahu navrhnutého správcom v predloženom posudku.

Súd v súlade s , až 8 a vyzval veriteľov

na prihlásenie pohľadávok a poučil veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok,

následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho

prihlásenia pohľadávok.“.

Zo sťažnosti sťažovateľky a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka ako

veriteľka dlžníka doručila správcovi v predmetnom reštrukturalizačnom konaní 11. februára

2015 prihlášku nezabezpečenej pohľadávky v sume celkom 314 659,09 €. Podaním

prihlášky sa sťažovateľka stala po povolení reštrukturalizácie účastníčkou predmetného

reštrukturalizačného konania.

Keďže sťažovateľka sťažnosťou podľa namieta, že okresný súd

v reštrukturalizačnom konaní vedenom pod sp. zn. napadnutými uzneseniami

porušil jej základné práva podľa a a právo podľa

dohovoru, ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosť

bola podaná oprávnenou osobou.

Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine

v záujme ochrany svojich základných práv (napr. , ). Sťažovateľ

musí teda namietať porušenie svojich základných práv, pričom v spojení s konaním

pred všeobecným súdom to prichádza do úvahy len vtedy, ak je účastníkom súdneho

konania, v ktorom namieta porušenie svojich základných práv (m. m. ).

O sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď namietaným

postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného

práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne

z iných dôvodov (m. m. , , , II. ÚS

245/2011). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom,

prípadne rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť vtedy, ak sťažovateľ nie

je účastníkom namietaného konania, alebo aspoň jeho relevantnej (namietanej) časti.

V reštrukturalizačnom konaní si veritelia osobitným spôsobom vymáhajú

pohľadávky. Podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinného

od 1. januára 2012 pohľadávka, ktorá nie je prednostnou pohľadávkou, sa

v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou. Tak ako v iných konaniach, aj

v reštrukturalizačnom konaní si veriteľ musí uplatniť svoje právo, ak chce, aby jeho

pohľadávka bola uspokojená.

Podľa § 119 ods. l zákona o konkurze a reštrukturalizácii účastníkmi

reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom

ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Účastníkom konania

do povolenia reštrukturalizácie je buď len dlžník, ak sám podal návrh, alebo aj veriteľ

(veritelia), ak návrh podal. Ak podal návrh na povolenie reštrukturalizácie veriteľ, stáva sa

účastníkom konania doručením návrhu na súd. Tento záver platí napriek tomu, že samotné

reštrukturalizačné konanie sa podľa zákona začína až zverejnením uznesenia o začatí

reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku. Účastníkom konania v tomto štádiu

konania môže byť aj veriteľ, ktorý vstúpil do konania (§ 25 a § 119 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii). Po povolení reštrukturalizácie sa veriteľ, ktorému pohľadávka vznikla

pred začatím reštrukturalizačného konania, môže stať účastníkom konania len podaním

prihlášky alebo vstupom do konania [§ 119 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

(k tomu pozri ĎURICA, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Praha: C. H.

Beck 2012, s. 804)].

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd z obsahu sťažnosti, ako aj

z obsahu priložených listín zistil, že sťažovateľka v období, keď okresný súd vydal

napadnuté rozhodnutia (tak uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania

zo 17. decembra 2014, ako aj uznesenie o povolení reštrukturalizácie z 27. januára 2015),

nebola účastníčkou konania, teda v tomto období nedisponovala žiadnymi procesnými

právami, ktoré by jej vyplývali buď zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, alebo

subsidiárne z , a teda z ústavného hľadiska ani základnými

právami podľa a dohovoru, ktorých porušenie namieta touto sťažnosťou. Ako

veriteľka dlžníka sťažovateľka získala postavenie účastníka reštrukturalizačného konania až

prihlásením svojej pohľadávky, t. j. až po vydaní uznesenia okresného súdu sp. zn.

z 27. januára 2015 o povolení reštrukturalizácie dlžníka.

Keďže sťažovateľka nemala v napadnutom súdnom konaní v relevantnom čase (v tej

časti reštrukturalizačného konania, v rámci ktorej došlo k vydaniu napadnutých uznesení

okresného súdu) procesné postavenie účastníka konania, nemohla v tejto časti konania

uplatňovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti. Z tohto dôvodu nemohlo

v posudzovanej časti konania dochádzať k porušovaniu jej základných práv alebo slobôd

(napr. ).

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka nie je aktívne vecne legitimovaným

subjektom vo vzťahu k preskúmavaniu sťažnosťou napadnutých uznesení okresného súdu ani

postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu. Keďže sťažnosť podľa podala

sťažovateľka, ktorá nie je aktívne legitimovaná na jej podanie, ústavný súd jej sťažnosť pri

predbežnom prerokovaní odmietol podľa ako podanú

neoprávnenou osobou (obdobne pozri napr. , , IV. ÚS

476/2013).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd

zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2015