Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 173/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2015

prerokoval podanie JUDr. Daniely Švecovej, predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, č. k. 41 z 5. novembra 2014, ktorým namieta predpojatosť sudcov

Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Lajosa Mészárosa, JUDr. Sergeja Kohuta

a JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Lajos Mészáros, Sergej Kohut

a Ľudmila Gajdošíková n i e s ú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom

Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

19. novembra 2014 doručené podanie JUDr. Daniely Švecovej (ďalej len „navrhovateľka“),

predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), č. k.

KP 3/2014 41 z 5. novembra 2014, ktorým vzniesla námietku predpojatosti voči sudcom

ústavného súdu JUDr. Lajosovi Mészárosovi, JUDr. Sergejovi Kohutovi a JUDr. Ľudmile

Gajdošíkovej vo veci sťažnosti (ďalej len „sťažovateľ“), proti

najvyššiemu súdu vedenej ústavným súdom pod sp. zn. . Sťažovateľ v tomto

konaní namieta porušenie v petite označených práv postupom (okrem iného) najvyššieho

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. novembra

2013.

2. V úvode svojho podania navrhovateľka uviedla: „v konaní o sťažnosti

navrhujem, aby Najvyšší súd v zmysle o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „") bývalý predseda Najvyššieho

súdu SR vyhlásil, že pre predpojatosť odmieta sudcov JUDr. Lajosa Meszárosa, JUDr.

Sergeja Kohúta a JUDr. Ľudmilu Gajdošíkovú.

V prejednávanej veci , sp. zn. bol predsedom

senátu a je všeobecne známy negatívny vzťah týchto sudcov vo vzťahu k jeho osobe.“

3. V ďalšej časti podania námietku predpojatosti voči všetkým trom sudcom

navrhovateľka odôvodnila v podstatnom takto: „Predseda Najvyššieho súdu som v minulosti

podal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky trestné oznámenia pre podozrenie

zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, v ktorých som

podrobne poukázal na skutočnosti týkajúce sa sudcov JUDr. Lajosa Meszárosa,

JUDr. Sergeja Kohúta a JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej.“

A tiež, že „Je všeobecne známe, že opakovane a verejne poukazoval na viaceré

pochybenia dotknutých sudcov. Okrem toho ako predseda Najvyššieho súdu sa listom

z 20. marca 2012, sp. zn. , obrátil na predsedníčku Ústavného súdu SR

s viacerými výhradami proti nepravdivým tvrdeniam uvedeným v náleze ,

ktoré smerovali proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky sudca. Uvedené tiež vyvoláva

pochybnosti o nestrannom rozhodovaní senátu JUDr. Mészárosa, ktorý sa podieľal

na rozhodovaní vo veci .“.

4. Pokiaľ ide o sudcu Sergeja Kohuta, navrhovateľka odôvodnila jeho predpojatosť aj

tým, «že v roku 2003 ako neúspešný kandidát na predsedu Najvyššieho súdu napadol voľbu

predsedu najvyššieho súdu na túto funkciu sťažnosťou na Ústavnom súde, o ktorej aj

Ústavný súd rozhodoval. Je všeobecne známe, že bol úspešným účastníkom tejto voľby.

Sudca Kohút vyjadril svoju zaujatosť vo viacerých veciach bývalého predsedu najvyššieho

2

súdu ako účastníka konania, kde mal byť tento sudca pôvodne členom senátu. Osobitne

treba zdôrazniť a upriamiť pozornosť na to, že sudca Kohút na vlastnú žiadosť bol

uznesením Ústavného súdu č. z 3. apríla 2007 vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vedenom pred Ústavným súdom pod sp. zn. . V tejto veci sa

samotný sudca Kohút vyjadril takto: „(...) Ide o vec, v ktorej jedným z účastníkov konania je

JUDr. Štefan Harabin, súčasný minister spravodlivosti.“»

5. V závere podania navrhovateľka zhrnula, že „Okolnosti uvedené vo vzťahu

k sudcom JUDr. Lajosovi Meszárosovi, JUDr. Sergejovi Kohútovi a JUDr. Ľudmile

Gajdošíkovej odôvodňujú vznik pochybností objektívnej povahy o ich nepredpojatosti

v zmysle .“.

6. Predseda senátu II. ÚS a zároveň sudca spravodajca v predmetnej veci Lajos

Mészáros listom z 25. februára 2015 oznámil predsedníčke ústavného súdu, že boli podané

námietky predpojatosti voči všetkým sudcom tohto senátu a zároveň priložil vyjadrenie

všetkých dotknutých sudcov.

7. Pokynom predsedníčky ústavného súdu Ivetty Macejkovej z 10. marca 2015 boli

námietky v súlade s čl. IV bod 1 písm. b) Rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2015

pridelené na rozhodnutie podľa do senátu

III. ÚS ústavného súdu.

8. Sudca Lajos Mészáros vo svojom vyjadrení z 25. februára 2015 k námietkam

uviedol: «Pokiaľ sa v uvedenom podaní tvrdí, že námietka sa vznáša aj preto, lebo mám

„negatívny vzťah“ k bývalému predsedovi najvyššieho súdu JUDr. Štefanovi Harabinovi

(ktorý bol predsedom senátu v napadnutom konaní), toto tvrdenie nie je, ale ani nemôže byť

ničím relevantným dôvodom podložené.

Skutočnosť, že bývalý predseda najvyššieho súdu podal aj na mňa trestné oznámenie

beriem ako realitu, a keďže nie som si vedomý toho, že by som sa dopustil akéhokoľvek

trestného činu, neviem si predstaviť ani žiadne negatívne následky takéhoto oznámenia.

Podstata námietok predpojatosti vo vzťahu k mojej osobe spočíva opakovane aj

v tom, že II. senát ústavného súdu, ktorého som členom, vo veci sp. zn.

nerozhodol podľa predstáv bývalého predsedu najvyššieho súdu. Nemienim zachádzať

do podrobností v súvislosti s týmto podaním, teda bez toho, aby som zachádzal do merita

tejto veci, iba poukazujem nato, že ústavná konformnosť predmetného rozhodnutia je

v zásade obhájená už aj súvisiacou analýzou nášho analytického oddelenia Spr 846/2013

z 10. septembra 2013. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe judikatúry ostatných

senátov ústavného súdu a v súlade s ňou, ako aj v súlade s judikatúrou ESĽP. Vo vzťahu

k predmetným námietkam predpojatosti považujem za zmysluplné poukázať už iba

na ustanovenie

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého

„ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred

ústavným súdom primerane ustanovenia (...).“ Podľa

ods. 3 „dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré

spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných

veciach.“

Na základe uvedeného zastávam názor, že v danom prípade sú námietky

predpojatosti voči mojej osobe neopodstatnené a že vo veci vedenej pred ústavným súdom

pod sp. zn. neexistujú dôvody môjho vylúčenia z funkcie sudcu

v prerokúvanej veci v zmysle .

Prehlasujem, že v predmetnej veci sa necítim byť predpojatý ani pre pomer k veci

ani pre pomer k účastníkom konania a ani k štatutárnemu zástupcovi.»

9. Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková vo svojom vyjadrení z 5. marca 2015 uviedla, že

dôvody predpojatosti sú v podaní navrhovateľky formulované dosť zmätočne

a nezrozumiteľne, pričom citovala úvodné tri vety podania navrhovateľky. V ďalšej časti

vyjadrenia sudkyňa Ľudmila Gajdošíková prezentovala toto stanovisko:

«K námietkam mojej predpojatosti vznesenými JUDr. Štefanom Harabinom (časť

textu námietky predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky totižto evokuje dojem,

4

že ide v časti/čiastočne o námietku JUDr. Štefana Harabina) som sa vyjadrila už niekoľko

desiatok ráz a príslušný senát o nich aj rozhodol.

Okrem takto formulovanej námietky predsedníčka Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky formuluje námietku predpojatosti voči mojej osobe dosť všeobecne a nie je mi

známe, aké sú jej vlastné dôvody, pre ktoré vyhlasuje moju predpojatosť vo veci vedenej pod

sp. zn. .

V nadväznosti na uvedené oznamujem, že námietku predpojatosti voči mojej osobe

uplatnenú predsedníčkou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Danielou Švecovou

považujem za nedôvodnú a vyjadrujem presvedčenie, že som spôsobilá a pripravená

rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato v súlade so sľubom, ktorý som podľa

zložila už dva razy.»

10. Sudca Sergej Kohut predložil listom z 3. marca 2015 toto vyjadrenie:

„ nepoznám, nikdy som s ním nebol v styku a neviem o koho sa

jedná, preto už z toho dôvodu sa necítim byť zaujatým vo veci výkonu sudcovskej funkcie.

Predsedníčka uvedeného súdu však neuvádza ako dôvod mojej zaujatosti nejaký

môj vzťah k , ale skutočnosti, ktoré s tým vôbec nesúvisia. Predmetom konania

nie je subjekt Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale konkrétna osoba, čo nesúvisí

s prejednávanou vecou. Túto skutočnosť by mala predsedníčka takéhoto súdu vedieť, ak

napriek tomu uvádza zavádzajúce skutočnosti, potom hodnotím jej podanie ako vrcholne

nekvalifikované, zavádzajúce a zaujaté voči mojej osobe, k čomu som jej nezadal žiadny

dôvod. Preto pri opakovanom zavádzajúcom podnete proti mojej osobe budem postupovať

právnymi krokmi aj ja proti predsedníčke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Z uvedených dôvodov sa necítim byť zaujatým vo veci a navrhujem, aby som nebol

vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie podľa § 27 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“

11. Podľa sudca je vylúčený z výkonu

sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom

konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

12. Podľa účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže

ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.

13. Podľa , ak ide o rozhodovanie v senáte

ústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.

14. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť (). Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že

súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato

a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné

pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké

príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd

má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. , ).

15. Ešte pred posúdením dôvodnosti samotných námietok predpojatosti dotknutých

sudcov bolo potrebné, aby sa ústavný súd zaoberal procesnými podmienkami konania

v zmysle , a , a to najmä (i)

formy a obsahu podania a (ii) aktívnej legitimácie.

16. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

6

17. Aj keď v tomto prípade sa jedná „iba“ o procesný návrh, požiadavky plynúce

z citovaného ustanovenia zákona sa, čo do formy a náležitostí obsahu, nepochybne vzťahujú

aj na podania tohto typu.

Uvádzacia veta podania navrhovateľky (ktorá by mala zrejme byť aj návrhom

na rozhodnutie, pretože ďalší text sa zaoberá už iba dôvodmi vznesenej námietky

predpojatosti sudcov) znie v podstatnom takto: „v konaní o sťažnosti

navrhujem, aby Najvyšší súd v zmysle (...) bývalý predseda

Najvyššieho súdu SR vyhlásil, že pre predpojatosť odmieta sudcov JUDr. Lajosa

Meszárosa, JUDr. Sergeja Kohúta a JUDr. Ľudmilu Gajdošíkovú“. Keďže ostatné formálne

náležitosti svedčia o tom, že ide o podanie navrhovateľky (ako štatutárneho orgánu) v mene

najvyššieho súdu, z tejto formulácia (celkom nejasnej po gramatickej i sémantickej stránke)

nemožno zreteľne odvodiť ani len to, či ide o odmietnutie sudcov najvyšším súdom (ako

účastníkom predmetného konania pred ústavným súdom) alebo jeho bývalým predsedom.

Nezrozumiteľnosť podania v tomto smere (teda o čie podanie vlastne ide) podčiarkuje text

tretieho odseku, úvod ktorého znie: „Predseda Najvyššieho súdu som (sic !; pozn.)

v minulosti podal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky trestné oznámenia...“.

18. Podľa už citovaného odmietnuť sudcu

pre predpojatosť môže iba účastník konania. V danej veci je okrem sťažovateľa účastníkom

konania najvyšší súd, v mene ktorého koná navrhovateľka ako štatutárny orgán. Všetky

dôvody uvedené v podaní sa však týkajú vzťahu bývalého predsedu najvyššieho súdu,

presnejšie, aj keď to explicitne v podaní nie je uvedené, JUDr. Štefana Harabina, ktorý bol

aj predsedom senátu najvyššieho súdu v sťažnosti napadnutej veci, k dotknutým sudcom

ústavného súdu. K tomu je potrebné konštatovať, že JUDr. Štefan Harabin nezosobňuje

najvyšší súd, ani senát najvyššieho súdu, ktorému predsedal, teda nie je účastníkom

predmetného konania pred ústavným súdom.

19. Z obsahu podania vyplýva, že ide o vyhlásenie o odmietnutí sudcov podľa § 28

ods. 1 a dôvody v ňom uvedené sa týkajú výlučne subjektívneho

vzťahu JUDr. Štefana Harabina k nim. Poukazuje sa však v ňom prostredníctvom judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu a priamo v texte posledného odseku aj

na pravidlo objektívnej predpojatosti, pričom dôvody pochybností o nepredpojatosti

dotknutých sudcov by mali spočívať práve v uvedených osobných vzťahoch. Ani táto

konštrukcia podania nezodpovedá všeobecným požiadavkám každého návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom ( druhá veta ).

20. Ústavný súd už judikoval, že námietkový proces môže začať, prebiehať

a rozhodnutie ústavného súdu o ňom môže byť vydané len za splnenia určitých podmienok

stanovených procesným právom (procesné podmienky). Procesné podmienky možno

vymedziť ako predpoklady prípustnosti vydania meritórneho rozhodnutia (hmotnoprávnej

alebo procesnej povahy) v danej veci (m. m. ).

21. Nedostatky posudzovaného podania takého charakteru a rozsahu ako sú popísané

v bodoch 15. až 20., zvyčajne vedú v praxi ústavného súdu k procesnému odmietnutiu

návrhu, či už z dôvodov nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí alebo ako podané

zjavne neoprávnenou osobou.

22. V danom prípade však ústavný súd, vychádzajúc z celého obsahu podania

navrhovateľky, ale najmä v záujme zachovania právnej istoty všetkých účastníkov konania

o sťažnosti sťažovateľa z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý proces

a na zákonného sudcu, posúdil podanie navrhovateľky ako podnet na preskúmanie

existencie pochybností o nepredpojatosti dotknutých sudcov z objektívneho hľadiska

z dôvodov v ňom uvedených.

23. Nosným dôvodom, z ktorého by sa mali odvodiť pochybnosti o nepredpojatosti

dotknutých sudcov je skutočnosť, že voči nim v minulosti bývalý predseda najvyššieho súdu

podal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky trestné oznámenia, že je všeobecne

známe jeho opakované a verejné poukazovanie na viaceré ich pochybenia, a že je tiež

všeobecne známy negatívny vzťah týchto sudcov vo vzťahu k jeho osobe.

V spojení s početnými námietkami bývalého predseda najvyššieho súdu toho istého

rázu (okrem iného) aj voči dotknutým sudcom v tejto veci ústavný súd konštatuje, že tieto

8

všeobecné tvrdenia nepostačujú na rozhodnutie o ich vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie

v danej veci. Z iných rozhodnutí ústavného súdu je známe, že pochybností o nepredpojatosti

sudcu musia byť založené na existencii určitého dôvodu, vymedzeného takými konkrétne

označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nepredpojatosť

reálne a objektívne pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu,

pričom zároveň je potrebné zdôrazniť, že nepozná „univerzálne“

vylúčenie sudcu. Rozhodnutie o vylúčení sudcu sa vždy musí týkať len konkrétnej právnej

veci prejednávanej ústavným súdom (pozri napr. ).

24. Pokiaľ ide o osobitný dôvod námietky týkajúci sa sudcu Lajosa Mészárosa a jeho

účasti na rozhodovaní vo veci sp. zn. , ústavný súd pripomína, že podľa

v znení neskorších predpisov

v spojení s dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,

ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach.

25. Dôvod na vylúčenie sudcu Sergeja Kohuta podporený poukázaním na jeho

vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie vo veci na základe žiadosti

samotného sudcu neobstojí, pretože v tejto veci bol účastníkom konania osobne bývalý

predseda najvyššieho súdu ako fyzická osoba, čo je úplne iná situácia.

26. Ústavný súd považuje v uvedených súvislostiach (obsah dôvodov námietok

a skutočnosti, o ktoré sa opierajú; pozri aj bod 23.) za potrebné zdôrazniť, že nemožno

akceptovať taký postup ktoréhokoľvek účastníka konania alebo jeho zástupcu

pred ústavným súdom, v rámci ktorého najprv podrobí kritike (aj verejnej) niektorých

sudcov ústavného súdu, prípadne podá na ich osobu trestné oznámenie a neskôr namieta ich

predpojatosť tvrdiac, že objektívne existujú pochybnosti (tzv. „zdanie“) o ich

nepredpojatosti, pretože jeho predchádzajúce iniciatívne atakovanie muselo v nich vyvolať

nepriateľstvo, či nevraživosť voči jeho osobe. Tento postup vybočuje z rámca nástrojov,

ktorým sa zabezpečuje nestranné rozhodovanie zákonného sudcu, ale ide už o pokus

účastníka konania vyberať si sudcov, ktorí by mali v jeho veci (alebo dokonca v inej kauze)

rozhodovať.

27. Zhrnúc dôvody uvedené v predchádzajúcich bodoch s prihliadnutím

na vyjadrenia všetkých dotknutých sudcov, ktorí svoju predpojatosť odmietajú, ako aj na to,

že všetky dôvody uvedené v podaní navrhovateľky sa týkajú bývalého predsedu najvyššieho

súdu, ktorý nie je účastníkom predmetného konania pred ústavným súdom, ústavný súd

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2015

10