Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 173/2015
PDF · 499.23 KB
No categories available
III. ÚS 173/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2015
prerokoval podanie JUDr. Daniely Švecovej, predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, č. k. KP 3/2014 41 z 5. novembra 2014, ktorým namieta predpojatosť sudcov
Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Lajosa Mészárosa, JUDr. Sergeja Kohuta
a JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky
pod sp. zn. II. ÚS 475/2014, a takto
rozhodol:
Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Lajos Mészáros, Sergej Kohut
a Ľudmila Gajdošíková n i e s ú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom
Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 475/2014.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo
19. novembra 2014 doručené podanie JUDr. Daniely Švecovej (ďalej len „navrhovateľka“),
predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), č. k.
KP 3/2014 41 z 5. novembra 2014, ktorým vzniesla námietku predpojatosti voči sudcom
ústavného súdu JUDr. Lajosovi Mészárosovi, JUDr. Sergejovi Kohutovi a JUDr. Ľudmile
Gajdošíkovej vo veci sťažnosti (ďalej len „sťažovateľ“), proti
najvyššiemu súdu vedenej ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 475/2014. Sťažovateľ v tomto
konaní namieta porušenie v petite označených práv postupom (okrem iného) najvyššieho
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 TdoV 12/2013 a jeho uznesením z 21. novembra
2013.
2. V úvode svojho podania navrhovateľka uviedla: „v konaní o sťažnosti
navrhujem, aby Najvyšší súd v zmysle § 28 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde") bývalý predseda Najvyššieho
súdu SR vyhlásil, že pre predpojatosť odmieta sudcov JUDr. Lajosa Meszárosa, JUDr.
Sergeja Kohúta a JUDr. Ľudmilu Gajdošíkovú.
V prejednávanej veci , sp. zn. 2 TdoV 12/2013 bol predsedom
senátu a je všeobecne známy negatívny vzťah týchto sudcov vo vzťahu k jeho osobe.“
3. V ďalšej časti podania námietku predpojatosti voči všetkým trom sudcom
navrhovateľka odôvodnila v podstatnom takto: „Predseda Najvyššieho súdu som v minulosti
podal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky trestné oznámenia pre podozrenie
zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, v ktorých som
podrobne poukázal na skutočnosti týkajúce sa sudcov JUDr. Lajosa Meszárosa,
JUDr. Sergeja Kohúta a JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej.“
A tiež, že „Je všeobecne známe, že opakovane a verejne poukazoval na viaceré
pochybenia dotknutých sudcov. Okrem toho ako predseda Najvyššieho súdu sa listom
z 20. marca 2012, sp. zn. KP 4/2010 117, obrátil na predsedníčku Ústavného súdu SR
s viacerými výhradami proti nepravdivým tvrdeniam uvedeným v náleze II. ÚS 452/2010,
ktoré smerovali proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky sudca. Uvedené tiež vyvoláva
pochybnosti o nestrannom rozhodovaní senátu JUDr. Mészárosa, ktorý sa podieľal
na rozhodovaní vo veci II. ÚS 452/2010.“.
4. Pokiaľ ide o sudcu Sergeja Kohuta, navrhovateľka odôvodnila jeho predpojatosť aj
tým, «že v roku 2003 ako neúspešný kandidát na predsedu Najvyššieho súdu napadol voľbu
predsedu najvyššieho súdu na túto funkciu sťažnosťou na Ústavnom súde, o ktorej aj
Ústavný súd rozhodoval. Je všeobecne známe, že bol úspešným účastníkom tejto voľby.
Sudca Kohút vyjadril svoju zaujatosť vo viacerých veciach bývalého predsedu najvyššieho
2
súdu ako účastníka konania, kde mal byť tento sudca pôvodne členom senátu. Osobitne
treba zdôrazniť a upriamiť pozornosť na to, že sudca Kohút na vlastnú žiadosť bol
uznesením Ústavného súdu č. III. ÚS 72/2007 z 3. apríla 2007 vylúčený z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vedenom pred Ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 467/2006. V tejto veci sa
samotný sudca Kohút vyjadril takto: „(...) Ide o vec, v ktorej jedným z účastníkov konania je
JUDr. Štefan Harabin, súčasný minister spravodlivosti.“»
5. V závere podania navrhovateľka zhrnula, že „Okolnosti uvedené vo vzťahu
k sudcom JUDr. Lajosovi Meszárosovi, JUDr. Sergejovi Kohútovi a JUDr. Ľudmile
Gajdošíkovej odôvodňujú vznik pochybností objektívnej povahy o ich nepredpojatosti
v zmysle § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde.“.
6. Predseda senátu II. ÚS a zároveň sudca spravodajca v predmetnej veci Lajos
Mészáros listom z 25. februára 2015 oznámil predsedníčke ústavného súdu, že boli podané
námietky predpojatosti voči všetkým sudcom tohto senátu a zároveň priložil vyjadrenie
všetkých dotknutých sudcov.
7. Pokynom predsedníčky ústavného súdu Ivetty Macejkovej z 10. marca 2015 boli
námietky v súlade s čl. IV bod 1 písm. b) Rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2015
pridelené na rozhodnutie podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde do senátu
III. ÚS ústavného súdu.
8. Sudca Lajos Mészáros vo svojom vyjadrení z 25. februára 2015 k námietkam
uviedol: «Pokiaľ sa v uvedenom podaní tvrdí, že námietka sa vznáša aj preto, lebo mám
„negatívny vzťah“ k bývalému predsedovi najvyššieho súdu JUDr. Štefanovi Harabinovi
(ktorý bol predsedom senátu v napadnutom konaní), toto tvrdenie nie je, ale ani nemôže byť
ničím relevantným dôvodom podložené.
Skutočnosť, že bývalý predseda najvyššieho súdu podal aj na mňa trestné oznámenie
beriem ako realitu, a keďže nie som si vedomý toho, že by som sa dopustil akéhokoľvek
trestného činu, neviem si predstaviť ani žiadne negatívne následky takéhoto oznámenia.
Podstata námietok predpojatosti vo vzťahu k mojej osobe spočíva opakovane aj
v tom, že II. senát ústavného súdu, ktorého som členom, vo veci sp. zn. II. ÚS 452/2010
nerozhodol podľa predstáv bývalého predsedu najvyššieho súdu. Nemienim zachádzať
do podrobností v súvislosti s týmto podaním, teda bez toho, aby som zachádzal do merita
tejto veci, iba poukazujem nato, že ústavná konformnosť predmetného rozhodnutia je
v zásade obhájená už aj súvisiacou analýzou nášho analytického oddelenia Spr 846/2013
z 10. septembra 2013. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe judikatúry ostatných
senátov ústavného súdu a v súlade s ňou, ako aj v súlade s judikatúrou ESĽP. Vo vzťahu
k predmetným námietkam predpojatosti považujem za zmysluplné poukázať už iba
na ustanovenie § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), podľa ktorého
„ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred
ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (...).“ Podľa § 14
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku „dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných
veciach.“
Na základe uvedeného zastávam názor, že v danom prípade sú námietky
predpojatosti voči mojej osobe neopodstatnené a že vo veci vedenej pred ústavným súdom
pod sp. zn. II. ÚS 475/2014 neexistujú dôvody môjho vylúčenia z funkcie sudcu
v prerokúvanej veci v zmysle § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Prehlasujem, že v predmetnej veci sa necítim byť predpojatý ani pre pomer k veci
ani pre pomer k účastníkom konania a ani k štatutárnemu zástupcovi.»
9. Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková vo svojom vyjadrení z 5. marca 2015 uviedla, že
dôvody predpojatosti sú v podaní navrhovateľky formulované dosť zmätočne
a nezrozumiteľne, pričom citovala úvodné tri vety podania navrhovateľky. V ďalšej časti
vyjadrenia sudkyňa Ľudmila Gajdošíková prezentovala toto stanovisko:
«K námietkam mojej predpojatosti vznesenými JUDr. Štefanom Harabinom (časť
textu námietky predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky totižto evokuje dojem,
4
že ide v časti/čiastočne o námietku JUDr. Štefana Harabina) som sa vyjadrila už niekoľko
desiatok ráz a príslušný senát o nich aj rozhodol.
Okrem takto formulovanej námietky predsedníčka Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky formuluje námietku predpojatosti voči mojej osobe dosť všeobecne a nie je mi
známe, aké sú jej vlastné dôvody, pre ktoré vyhlasuje moju predpojatosť vo veci vedenej pod
sp. zn. II. ÚS 475/2014.
V nadväznosti na uvedené oznamujem, že námietku predpojatosti voči mojej osobe
uplatnenú predsedníčkou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Danielou Švecovou
považujem za nedôvodnú a vyjadrujem presvedčenie, že som spôsobilá a pripravená
rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato v súlade so sľubom, ktorý som podľa
čl. 134 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zložila už dva razy.»
10. Sudca Sergej Kohut predložil listom z 3. marca 2015 toto vyjadrenie:
„ nepoznám, nikdy som s ním nebol v styku a neviem o koho sa
jedná, preto už z toho dôvodu sa necítim byť zaujatým vo veci výkonu sudcovskej funkcie.
Predsedníčka uvedeného súdu však neuvádza ako dôvod mojej zaujatosti nejaký
môj vzťah k , ale skutočnosti, ktoré s tým vôbec nesúvisia. Predmetom konania
nie je subjekt Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale konkrétna osoba, čo nesúvisí
s prejednávanou vecou. Túto skutočnosť by mala predsedníčka takéhoto súdu vedieť, ak
napriek tomu uvádza zavádzajúce skutočnosti, potom hodnotím jej podanie ako vrcholne
nekvalifikované, zavádzajúce a zaujaté voči mojej osobe, k čomu som jej nezadal žiadny
dôvod. Preto pri opakovanom zavádzajúcom podnete proti mojej osobe budem postupovať
právnymi krokmi aj ja proti predsedníčke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Z uvedených dôvodov sa necítim byť zaujatým vo veci a navrhujem, aby som nebol
vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie podľa § 27 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“
11. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu
sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom
konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
12. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že
niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu
o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže
ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.
13. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ak ide o rozhodovanie v senáte
ústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.
14. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba
posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia
a správania konkrétneho sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda
zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby
rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že
súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato
a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné
pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké
príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd
má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
15. Ešte pred posúdením dôvodnosti samotných námietok predpojatosti dotknutých
sudcov bolo potrebné, aby sa ústavný súd zaoberal procesnými podmienkami konania
v zmysle § 20 ods. 1, § 25 ods. 2 a § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to najmä (i)
formy a obsahu podania a (ii) aktívnej legitimácie.
16. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa
ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,
prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
6
17. Aj keď v tomto prípade sa jedná „iba“ o procesný návrh, požiadavky plynúce
z citovaného ustanovenia zákona sa, čo do formy a náležitostí obsahu, nepochybne vzťahujú
aj na podania tohto typu.
Uvádzacia veta podania navrhovateľky (ktorá by mala zrejme byť aj návrhom
na rozhodnutie, pretože ďalší text sa zaoberá už iba dôvodmi vznesenej námietky
predpojatosti sudcov) znie v podstatnom takto: „v konaní o sťažnosti
navrhujem, aby Najvyšší súd v zmysle § 28 zákona č. 38/1993 Z. z. (...) bývalý predseda
Najvyššieho súdu SR vyhlásil, že pre predpojatosť odmieta sudcov JUDr. Lajosa
Meszárosa, JUDr. Sergeja Kohúta a JUDr. Ľudmilu Gajdošíkovú“. Keďže ostatné formálne
náležitosti svedčia o tom, že ide o podanie navrhovateľky (ako štatutárneho orgánu) v mene
najvyššieho súdu, z tejto formulácia (celkom nejasnej po gramatickej i sémantickej stránke)
nemožno zreteľne odvodiť ani len to, či ide o odmietnutie sudcov najvyšším súdom (ako
účastníkom predmetného konania pred ústavným súdom) alebo jeho bývalým predsedom.
Nezrozumiteľnosť podania v tomto smere (teda o čie podanie vlastne ide) podčiarkuje text
tretieho odseku, úvod ktorého znie: „Predseda Najvyššieho súdu som (sic !; pozn.)
v minulosti podal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky trestné oznámenia...“.
18. Podľa už citovaného § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnuť sudcu
pre predpojatosť môže iba účastník konania. V danej veci je okrem sťažovateľa účastníkom
konania najvyšší súd, v mene ktorého koná navrhovateľka ako štatutárny orgán. Všetky
dôvody uvedené v podaní sa však týkajú vzťahu bývalého predsedu najvyššieho súdu,
presnejšie, aj keď to explicitne v podaní nie je uvedené, JUDr. Štefana Harabina, ktorý bol
aj predsedom senátu najvyššieho súdu v sťažnosti napadnutej veci, k dotknutým sudcom
ústavného súdu. K tomu je potrebné konštatovať, že JUDr. Štefan Harabin nezosobňuje
najvyšší súd, ani senát najvyššieho súdu, ktorému predsedal, teda nie je účastníkom
predmetného konania pred ústavným súdom.
19. Z obsahu podania vyplýva, že ide o vyhlásenie o odmietnutí sudcov podľa § 28
ods. 1 zákona o ústavnom súde a dôvody v ňom uvedené sa týkajú výlučne subjektívneho
vzťahu JUDr. Štefana Harabina k nim. Poukazuje sa však v ňom prostredníctvom judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu a priamo v texte posledného odseku aj
na pravidlo objektívnej predpojatosti, pričom dôvody pochybností o nepredpojatosti
dotknutých sudcov by mali spočívať práve v uvedených osobných vzťahoch. Ani táto
konštrukcia podania nezodpovedá všeobecným požiadavkám každého návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom (§ 20 ods. 1 druhá veta zákona o ústavnom súde).
20. Ústavný súd už judikoval, že námietkový proces môže začať, prebiehať
a rozhodnutie ústavného súdu o ňom môže byť vydané len za splnenia určitých podmienok
stanovených procesným právom (procesné podmienky). Procesné podmienky možno
vymedziť ako predpoklady prípustnosti vydania meritórneho rozhodnutia (hmotnoprávnej
alebo procesnej povahy) v danej veci (m. m. I. ÚS 130/2010).
21. Nedostatky posudzovaného podania takého charakteru a rozsahu ako sú popísané
v bodoch 15. až 20., zvyčajne vedú v praxi ústavného súdu k procesnému odmietnutiu
návrhu, či už z dôvodov nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí alebo ako podané
zjavne neoprávnenou osobou.
22. V danom prípade však ústavný súd, vychádzajúc z celého obsahu podania
navrhovateľky, ale najmä v záujme zachovania právnej istoty všetkých účastníkov konania
o sťažnosti sťažovateľa z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý proces
a na zákonného sudcu, posúdil podanie navrhovateľky ako podnet na preskúmanie
existencie pochybností o nepredpojatosti dotknutých sudcov z objektívneho hľadiska
z dôvodov v ňom uvedených.
23. Nosným dôvodom, z ktorého by sa mali odvodiť pochybnosti o nepredpojatosti
dotknutých sudcov je skutočnosť, že voči nim v minulosti bývalý predseda najvyššieho súdu
podal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky trestné oznámenia, že je všeobecne
známe jeho opakované a verejné poukazovanie na viaceré ich pochybenia, a že je tiež
všeobecne známy negatívny vzťah týchto sudcov vo vzťahu k jeho osobe.
V spojení s početnými námietkami bývalého predseda najvyššieho súdu toho istého
rázu (okrem iného) aj voči dotknutým sudcom v tejto veci ústavný súd konštatuje, že tieto
8
všeobecné tvrdenia nepostačujú na rozhodnutie o ich vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie
v danej veci. Z iných rozhodnutí ústavného súdu je známe, že pochybností o nepredpojatosti
sudcu musia byť založené na existencii určitého dôvodu, vymedzeného takými konkrétne
označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nepredpojatosť
reálne a objektívne pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu,
pričom zároveň je potrebné zdôrazniť, že zákon o ústavnom súde nepozná „univerzálne“
vylúčenie sudcu. Rozhodnutie o vylúčení sudcu sa vždy musí týkať len konkrétnej právnej
veci prejednávanej ústavným súdom (pozri napr. I. ÚS 130/2010).
24. Pokiaľ ide o osobitný dôvod námietky týkajúci sa sudcu Lajosa Mészárosa a jeho
účasti na rozhodovaní vo veci sp. zn. II. ÚS 452/2010, ústavný súd pripomína, že podľa
§ 14 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,
ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní
v iných veciach.
25. Dôvod na vylúčenie sudcu Sergeja Kohuta podporený poukázaním na jeho
vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie vo veci Rvp 467/2006 na základe žiadosti
samotného sudcu neobstojí, pretože v tejto veci bol účastníkom konania osobne bývalý
predseda najvyššieho súdu ako fyzická osoba, čo je úplne iná situácia.
26. Ústavný súd považuje v uvedených súvislostiach (obsah dôvodov námietok
a skutočnosti, o ktoré sa opierajú; pozri aj bod 23.) za potrebné zdôrazniť, že nemožno
akceptovať taký postup ktoréhokoľvek účastníka konania alebo jeho zástupcu
pred ústavným súdom, v rámci ktorého najprv podrobí kritike (aj verejnej) niektorých
sudcov ústavného súdu, prípadne podá na ich osobu trestné oznámenie a neskôr namieta ich
predpojatosť tvrdiac, že objektívne existujú pochybnosti (tzv. „zdanie“) o ich
nepredpojatosti, pretože jeho predchádzajúce iniciatívne atakovanie muselo v nich vyvolať
nepriateľstvo, či nevraživosť voči jeho osobe. Tento postup vybočuje z rámca nástrojov,
ktorým sa zabezpečuje nestranné rozhodovanie zákonného sudcu, ale ide už o pokus
účastníka konania vyberať si sudcov, ktorí by mali v jeho veci (alebo dokonca v inej kauze)
rozhodovať.
27. Zhrnúc dôvody uvedené v predchádzajúcich bodoch s prihliadnutím
na vyjadrenia všetkých dotknutých sudcov, ktorí svoju predpojatosť odmietajú, ako aj na to,
že všetky dôvody uvedené v podaní navrhovateľky sa týkajú bývalého predsedu najvyššieho
súdu, ktorý nie je účastníkom predmetného konania pred ústavným súdom, ústavný súd
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2015
10