Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 297/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Barborou Šrutekovou, Hlavná 44,

Trnava, ktorou namieta porušenie základného práva podľa Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátkou JUDr. Barborou Šrutekovou, Hlavná 44, Trnava, ktorou namieta

porušenie základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie okresného

súdu“) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie krajského súdu“).

Zo sťažností a z príloh k nej priložených vyplýva, že predmetom konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. bolo rozhodovanie o žalobe sťažovateľa, ktorou

sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej (Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s., pozn.)

vyplatiť mu poistné plnenie v sume 30 420,56 €. Vyplatenia poistného sa sťažovateľ

domáhal na základe poistnej udalosti (úrazu s trvalými následkami, ktoré viedli k jeho

úplnej invalidite), ktorá nastala 11. decembra 2001. Sťažovateľ zastáva názor, že má nárok

na vyplatenie poistného plnenia podľa poistných zmlúv, ktoré uzatvoril so žalovanou, avšak

žalovaná mu vyplatenie poistenia nedôvodne odopierala.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 6. novembra 2009 žalobu

sťažovateľa zamietol. Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd označený rozsudok

okresného súdu potvrdil svojím rozsudkom sp. zn. z 27. januára 2011.

Sťažovateľ následne podal okresnému súdu návrh na obnovu konania pôvodne vedeného

okresným súdom pod sp. zn. , o ktorom tento rozhodol uznesením

č. k. z 9. júla 2012 (ďalej len „uznesenie z 9. júla 2012“) tak, že návrh

na povolenie obnovy konania zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu z 9. júla 2012 podal

sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 28. februára 2013 (ďalej len „uznesenie z 28. februára 2013“) tak, že uznesenie

prvostupňového súdu potvrdil. Proti uzneseniu krajského súdu z 28. februára 2013 podal

sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

sp. zn. z 8. januára 2014 tak, že dovolanie odmietol.

Z ďalších zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ podal Okresnému súdu

Martin 14. februára 2014 „návrh o obnovu konania“, ktorým sa opätovne domáhal

povolenia obnovy konania pôvodne vedeného okresným súdom pod sp. zn. .

Návrh bol postúpený okresnému súdu ako vecne a miestne príslušnému na prerokovanie

veci 2. júna 2014 (konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. , pozn.).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že podáva sťažnosť „proti porušovaniu základných

práv a slobôd vyplývajúcich z , a to v konaní vedenom pred

Okresným súdom Bratislava I... v konaní č. k. , jedná sa o porušenie: práva

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ podľa a

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“).

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza:

„Návrh na obnovu konania bol sťažovateľom podaný z dôvodu porušenia ústavného

práva na spravodlivé súdne konanie č. k. a to z dôvodu, že súd odmietol

vykonať dôkaz: vyžiadať od odporcu dôležité dôkazy, aké určuje súdu zákon § 802 ods. 2

, tiež z dôvodu diskriminácie sťažovateľa ako navrhovateľa od samého začiatku,

porušením analogického judikátu ESĽP o rovnosti zbraní a to riadnym neodôvodnením

rozsudku v dôležitých skutočnostiach, ide aj porušenie SR a analogického

judikátu ESĽP pán Ruiz Torija v. Španielsko.

1/ Súd v konaní č. k. v dokazovaní nevyšetril prípustnosť § 793

pri dojednávaní poistenia...

2/ ust. je neprípustné pre odmietnutie poistného

plnenia...

Odvolací súd – Krajský súd v Bratislave v riadnej veci a v obnove nepredvolali

sťažovateľa ako navrhovateľa na rozhodnutie o odvolaní vo veci a takto podľa sťažovateľa

porušili jeho ústavné a ľudské právo byť prítomný na konaní súdu a právo na obhajobu.

Pretože súd podľa zákona neprizval sťažovateľa k súdnemu konaniu a sťažovateľ nebol

prítomný, súd nevznikol, nebol konštituovaný podľa zákona!!! Neprizvaním sťažovateľa ako

navrhovateľa odvolacím súdom v konaní č. k. vo veci je preto

následné konanie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu v konaní o obnove

č. k. irelevantné, nezákonné bez právneho titulu.

Odvolací súd konajúci o odvolaní v konaní č. k. bez prizvania

navrhovateľa a pravdepodobne aj odporcu k súdnemu konaniu vyniesol Rozsudok, v ktorom

neodôvodnil:

1) prečo neprizval navrhovateľa a asi aj odporcu k súdnemu konaniu

2) a nepreukázal potrebný počet prítomných konajúcich sudcov vo veci zvukovým

a obrazovým záznamom z jednania súdu a

3) nepreukázal platnosť konania odvolacieho Krajského súdu podľa čl. 48

ods. 2 154c SR, Listiny základných práv a slobôd...

4) a nepreukázal prípustnosť ust. pri dojednávaní poistenia, a

5) relevantnými dôkazmi vo veci prípustnosť ku prospechu odporcu

bez dôležitých dôkazov vo veci. Odvolací súd sa nevysporiadal v Rozsudku ani s dôležitou

skutočnosťou v odvolaní diskrimáciou navrhovateľa v súdnom konaní

6) súd od samého začiatku sa nevysporiadal, prečo musia byť v budúcej zmluve také

údaje, ktoré nie sú predmetom poistenia podľa VPP.

Sťažovateľ má za to, že svojvoľným konaním odvolacieho súdu bez toho, aby sa ako

prvé konštituoval odvolací súd o odvolaní vo veci č. k. a bez účasti

navrhovateľa bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces... Preto je

podaná obnova konania č. k. , a tým vznikajú prieťahy už 11 rokov.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1/ Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie a odôvodnenie

Rozsudku zaručené článkom 46 ods. 1 SR, a zaručené článkom 6 a 14 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II

v konaní č. k. (správne má byť Okresného súdu Bratislava I v konaní

č. k. , pozn.) porušené bolo.

2/ Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie: byť prítomný na konaní

súdu, obhajobu a odôvodnenie Rozsudku zaručené článkom 46 ods. 1 SR,

a zaručené článkom 6 a 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní o dovolaní č. k. porušené

bolo.

3/ Zrušuje sa rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k.

zo dňa 06. 11. 2009 v celom rozsahu. Zrušuje sa rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. zo dňa 27. 01. 2011 v celom rozsahu. Zrušuje sa uznesenie Okresného

súdu Bratislava I č. k. a uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. k. v celom rozsahu. Okresnému súdu Bratislava I sa o obnove konania

č. k. zakazuje ďalej konať.

4/ Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000 €, (slovom

tritisíc eur), pričom Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť túto sumu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6/ Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

296,44 € na účet jej právnej zástupkyne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ),

v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.

1 ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z

hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný

súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k

tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. , IV. ÚS

355/09, , ). Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ

zastúpený zvoleným advokátom (m. m. , , ). Text

uvedený mimo petitu pokladá ústavný súd za súčasť odôvodnenia sťažnosti, ktorý nemôže

doplniť petit (, , , , , IV.

ÚS 174/2011). Namietané porušenie základného práva podľa a

ods. 2 listiny „nekonaním súdu v konaní č. k. “ obsiahnuté v texte sťažnosti

posudzoval preto ústavný súd iba ako súčasť argumentácie sťažovateľa.

S prihliadnutím na skutočnosti vyplývajúce z časti I tohto uznesenia a vychádzajúc

zo znenia petitu, ústavný súd kvalifikoval sťažnosť sťažovateľa tak, ako to je uvedené

v záhlaví tohto uznesenia, t. j. ako sťažnosť, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa a práv podľa a dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z vlastnej rozhodovacej činnosti ústavný súd zistil, že uznesením

sp. zn. z 11. júla 2012 bola odmietnutá predchádzajúca sťažnosť sťažovateľa

v časti namietaného porušenia základného práva podľa rozsudkom

okresného súdu sp. zn. zo 6. novembra 2009 z dôvodu nedostatku právomoci

ústavného súdu a v časti namietaného porušenia základného práva podľa

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 27. januára 2011 z dôvodu, že bola

podaná oneskorene, keďže rozsudok krajského súdu, ktorým bolo napadnuté konanie

zároveň právoplatne skončené, vydaný v napadnutom konaní nadobudol právoplatnosť

17. februára 2011, pričom sťažnosť bola podaná ústavnému súdu až 27. decembra 2011, teda

zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej .

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o

ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

V zmysle judikatúry ústavného súdu rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie

konania pre nedostatok právomoci je rozhodnutím „o konaní“, ktoré má na mysli citované

ustanovenie . Nejde však o podmienku konania, ktorú

možno dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým sa napáda totožné konanie, ktoré bolo

napadnuté v predchádzajúcom návrhu, ktorý bol odmietnutý pre nedostatok právomoci

ústavného súdu (vo vzťahu k okresnému súdu, pozn.). Obdobne je nevyhnutné postupovať aj

v prípade, ak sťažnosť bola odmietnutá ako podaná oneskorene (vo vzťahu ku krajskému

súdu, pozn.), kde už z povahy veci nemôže ísť o takú podmienku konania, ktorú by bolo

možné dodatočne splniť v prípadnom opätovnom návrhu na začatie konania.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť

sťažovateľa je neprípustná, a preto ju na predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 v spojení s .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

Nad rámec rozhodnutia ústavný súd považoval za účelné vzhľadom na v odôvodnení

sťažnosti sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a listiny postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. poukázať na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej v konaní

o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo

rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný čl. 48 ods. 2

(obdobne listiny) v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, pretože nejde o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku

a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím vo veci.

Takéto rozhodnutie už bolo totiž vydané v pôvodnom konaní, v zmysle § 159 ods. 1

predstavuje prekážku veci rozhodnutej a túto nemožno

prejednávať znova. Rovnaký právny názor vyplýva aj z doterajšej judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva, z ktorej možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru

nespadá konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktorú treba považovať

aj obnovu konania (A. B. proti Slovenskej republike, rozsudok zo 4. 3. 2003).

Prekážka veci rozhodnutej odpadne len nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia

o povolení obnovy konania podľa , keď súd

bez ďalšieho návrhu vec znovu prejedná. V tomto štádiu už preto ide o rozhodovanie

o občianskom práve alebo záväzku, odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote

právoplatným rozhodnutím o návrhu na zmenu rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní,

a teda aplikovateľnosť v časti týkajúcej sa základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov by už v takomto prípade prichádzala

do úvahy.

Ústavný súd už vyslovil, že pri obnove konania podľa Občianskeho súdneho

poriadku môže byť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 porušené len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení

obnovy konania (napr. , , ).

Keďže v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu o návrhu sťažovateľa na obnovu

konania nebolo v označenom konaní právoplatne rozhodnuté, nemohlo vzhľadom

na citovanú judikatúru ani dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a listiny, a preto ani prípadné odstránenie nedostatkov petitu –

návrhu na rozhodnutie v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základných práv podľa

a listiny postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. by nezmenilo prípadný záver ústavného súdu o zjavnej

neopodstatnenosti tejto časti sťažnosti podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2015