Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 181/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2015

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Dankom, Mlynské nivy 73/a, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1

, základného práva zakladať politické strany a politické hnutia

a združovať sa v nich podľa ,

Slovenskej republiky a základného práva na inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v konaní

o zápise zmeny názvu politickej strany na základe

návrhu zo 7. februára 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla 2014

faxom a 14. apríla 2014 poštou doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na ochranu mena podľa čl. 19

ods. 1 (ďalej len „“), základného práva zakladať

politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich podľa ,

a základného práva na inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)

v konaní o zápise zmeny názvu politickej strany

na základe návrhu, ktorý podala 7. februára 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že ministerstvo poverené zákonom

č. o politických právach a politických hnutiach v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o politických stranách“) vedením registra strán 10. februára 2014

na základe návrhu zo 7. februára 2014 o zapísaní zmeny údajov v registri strán pri strane

, číslo registrácie , v časti

týkajúcej sa názvu politickej strany rozhodlo tak, že nový názov tejto politickej strany znie:

. Sťažovateľka uvádza, že podaním zo 17.

februára 2014 požiadala ministerstvo, aby jej bol priznaný „status účastníka konania, v

dôsledku ktorého by v plnom rozsahu mohol uplatňovať v tomto konaní práva, ktoré zákon

č. o správnom konaní, Správny poriadok účastníkovi konania priznáva.

Zároveň sa sťažovateľ… domáhal odstránenia závadného stavu spočívajúcom

na skutočnosti, že rozhodnutím Ministerstva… o vykonaní zápisu zmeny údaju v Registri…

došlo k založeniu stavu, kedy politická strana

začne neoprávnene používať názov sťažovateľa. Takýmto spôsobom podľa

sťažovateľa došlo k neoprávnenému zásahu do názvu sťažovateľa, ktorého ochrana je

upravená v , . Podľa názoru sťažovateľa

však bolo povinnosťou Ministerstva vnútra slovenskej republiky (porušovateľ), aby

v príslušnom registrovom konaní pri rozhodovaní o zápise zmeny názvu vyššie uvedenej

politickej strany okrem posúdenia, či navrhovaný nový názov je v zmysle § 6 ods. 5 písm. a)

o politických stranách a politických hnutiach odlišný od názvu už

zaregistrovanej strany prihliadať aj na skutočnosť, či tento navrhovaný názov nebude

spôsobilý neoprávnene zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov už

zaregistrovaných politických strán. Táto povinnosť mu totiž vyplývala z ustanovenia § 3

ods. 1 o správnom konaní… Povinnosť Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky (porušovateľ) chrániť už v rámci vyššie uvedeného registrového

konania právo na názov a dobrú povesť sťažovateľa však bolo jednoznačne opomenuté, čo

sa podľa názoru sťažovateľa jednoznačne mohlo považovať ako vadu, ktorá mohla mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.“.

Nadväzne na to sťažovateľka uvádza, že každý má ústavné právo byť účastníkom

konania, v ktorom sa rozhoduje aj o jeho právach a povinnostiach a zákonom nemožno

vylúčiť subjekt z konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, lebo by to

znamenalo popretie podstaty a zmyslu práva na súdnu a inú právnu ochranu. Porušenie

sťažovateľkinho práva na ochranu mena má spočívať v tom, že ministerstvo neprihliadalo na

skutočnosť, že zmenou názvu začne

používať „kmeň názvu sťažovateľa, čím de facto už teraz dochádza k mareniu podstaty jeho

názvu ako imanentného identifikačného znaku právnickej osoby prioritne slúžiaceho

na odlíšenie sa od ostatných politických strán. Týmto došlo podľa názoru sťažovateľa

k závažnému pochybeniu Ministerstva... v rámci procesu posudzovania návrhu na zápis

uvedenej zmeny názvu jemu doručeného dňa 07.02.2014.“. Poukazuje pritom na obsah

odpovede ministerstva na výzvu sťažovateľky z 24. februára 2014, podľa ktorej ministerstvo

zastáva názor, že vo veci postupovalo správne, keď „pri rozhodovaní o zápise zmeny

názvu... iba posudzovalo, či navrhovaný nový názov je v zmysle § 6 ods. 5 písm. a) zákona

č. o politických stranách a politických hnutiach odlišný od názvu už

zaregistrovaných strán“, a v prípade, ak by „odmietol vykonať zápis uvedených zmien

po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov, konal by nad rámec zákona“.

Odpoveď ministerstva na výzvu však sťažovateľka považuje za nesprávnu, pretože podľa

jeho názoru ministerstvo „ako príslušný registrový orgán v takomto prípade musí okrem

ním vyššie opísaných náležitostí vždy posúdiť aj skutočnosť, či navrhovaný nový názov

politickej strany nebude spôsobilý neoprávnene zasiahnuť do práv a právom chránených

záujmov už zaregistrovaných politických strán, teda aj názvu sťažovateľa“.

Zameniteľnosť názvov sťažovateľky a politickej strany

zasahuje podľa sťažovateľky do obsahu základného práva

na združovanie sa občanov v politických stranách a politických hnutiach podľa čl. 29 ods. 2

, ako aj do princípu slobodnej súťaže politických síl zaručenej .

Poukazuje pritom na „účelovosť premeny názvu politickej strany

, ktorej cieľom je dezorientovať súčasného ale aj potencionálneho člena voličskej

základne sťažovateľa“, ktorú má preukazovať skutočnosť, že „kandidátom číslo 1.

vo voľbách do Európskeho parlamentu ...

je bývalý predseda sťažovateľa, pán “.

Vo vzťahu k právomoci ústavného súdu konať o doručenej sťažnosti sťažovateľka

naznačuje nejednoznačnosť aplikácie Správneho poriadku a

na daný prípad tvrdiac, že „v prípade podania žaloby proti namietanému rozhodnutiu

v rámci správneho súdnictva, existuje možnosť, že správny súd túto žalobu s poukazom

na ustanovenie vyhodnotí ako podanú neoprávnenou

osobou“. Podanie takejto žaloby preto nepovažuje za účinný prostriedok nápravy a iný

prostriedok nápravy k dispozícii nemá. Zároveň uvádza, že sa „touto sťažnosťou domáha aj

ochrany práva na slobodnú súťaž politických síl, čo nepatrí do právomoci všeobecných

súdov, preto by sťažovateľ namietané rozhodnutie z tohto hľadiska nemohol na všeobecnom

sude napadnúť“.

Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje vo veci vydať takéto

rozhodnutie:

„Základné právo na ochranu mena podľa čl.19 ods. 1

..., základné právo združovať sa v politických stranách a politických hnutiach podľa

... pri dodržaní slobody súťaže politických síl podľa ...

v spojení s právom na inú právnu ochranu podľa ... rozhodnutím

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako registrového orgánu v registrovom konaní

o zápise zmeny pôvodného názvu politickej strany

(pôvodný názov zapísaný do 10.02.2014), so sídlom , Slovenská

republika, číslo registrácie: na nový názov:

, vykonaným na základe návrhu doručeného registrovému

orgánu dňa 07.02.2014 porušené bolo.

Rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako registrového orgánu

v registrovom konaní o zápise zmeny pôvodného názvu politickej strany

(pôvodný názov zapísaný do 10.02.2014), so sídlom

, Slovenská republika, číslo registrácie: na nový názov:

, vykonaným na základe návrhu

doručeného registrovému orgánu dňa 07.02.2014 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto orgánu

na ďalšie konanie.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je povinné zaplatiť

trovy právneho zastúpenia vo výške 340,90 EUR na účet advokáta JUDr. Andreja

Danka... do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa druhej vety z právomoci súdu nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa § 7 ods. 10 zákona o politických stranách rozhodnutie o odmietnutí registrácie

strany sa doručuje splnomocnencovi do vlastných rúk. Proti rozhodnutiu nie je možné podať

rozklad; možno ho preskúmať súdom. Proti rozhodnutiu možno podať žalobu na Najvyššom

súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Podľa § 12 ods. 5 zákona o politických stranách ak nové stanovy nie sú v súlade s § 6

ods. 5, § 7 ods. 9 písm. d) alebo § 7 ods. 9 písm. e), ministerstvo odmietne zapísať nové

stanovy do registra strán a podá podnet generálnemu prokurátorovi na postup podľa § 17.

Rozhodnutie o odmietnutí zápisu zmeny stanov sa doručuje štatutárnemu orgánu

do vlastných rúk. Proti rozhodnutiu nie je možné podať rozklad; možno ho preskúmať

najvyšším súdom.

V zmysle sa postupuje podľa ustanovení

druhej hlavy piatej časti tohto zákona v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická

osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho

orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa žalobu môže podať aj fyzická

alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa

s ňou ako s účastníkom konať malo.

Z uvedených ustanovení právnych predpisov vyplýva právomoc všeobecného

súdnictva poskytovať právnu ochranu dotknutým subjektom práva aj v registrovom konaní

vedenom podľa zákona o politických stranách. Vedomosť sťažovateľky o tejto právomoci

všeobecného súdu je zo znenia sťažnosti zrejmá, a to aj napriek tomu, že ju sťažovateľka

považuje za „nejednoznačnú“ vyslovujúc obavu, že „správny súd túto žalobu s poukazom

na... vyhodnotí ako podanú neoprávnenou osobou“.

Nadväzne na uvedené ústavný súd dopytom na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) zistil, že sťažovateľka v danej veci skutočne podala správnu žalobu, ktorou

napadla rozhodnutie ministerstva o zmene názvu politickej strany v registri strán. Vec bola

na krajskom súde vedená pod sp. zn. a o návrhu bolo rozhodnuté rozsudkom

zo 16. októbra 2014 tak, že krajský súd žalobu zamietol. Uvedené rozhodnutie krajského

súdu vo veci však v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatné nebolo, keďže

sťažovateľka proti nemu podala odvolanie, konanie o ktorom je od 9. januára 2015 vedené

na najvyššom súde pod sp. zn. bez toho, aby najvyšší súd v tejto veci nariadil

termín pojednávania alebo verejného vyhlásenia rozhodnutia.

daná právomoc zakotvená v neumožňuje ústavnému

súdu nahrádzať rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená

zákonom alebo na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu

podľa uvádzaných ustanovení zákona o politických stranách. Ústavný súd môže založiť

svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú

a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. ani

nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany

porušených základných práv a slobôd, naopak, jednoznačne požaduje

vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

Vychádzajúc z ustálenej judikatúry ústavný súd pripomína, že princíp subsidiarity

vyplývajúci z spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa

povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov

verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú v súdnom

konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú

primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje

v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (,

, ).

Ústavný súd zároveň poukazuje aj na to, že prijatím sťažnosti na ďalšie konanie by

vznikol z ústavného hľadiska neprípustný stav, keď by o rovnakej veci rozhodovali

paralelne dva orgány súdneho typu ().

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľka mala

a má v systéme všeobecného súdnictva k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie

nápravy namietaného porušenia ňou označených základných práv. Túto právomoc

všeobecného súdnictva nemožno konaním pred ústavným súdom nahradiť a právomoc

ústavného súdu rozhodovať vo veci vylučuje (, ). Preto

ústavný súd sťažnosť odmietol podľa pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie (obdobne , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2015