Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 346/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát

doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. 11998/2014, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej

základných práv podľa a , práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 11. júna 2014

(), sp. zn. zo 16. júna 2014 (),

sp. zn. z 27. júna 2014 (), sp. zn.

z 22. mája 2014 (), sp. zn. z 22. mája 2014

(), sp. zn. z 22. mája 2014 (), sp. zn.

z 22. mája 2014 (), sp. zn. z 22. mája 2014

(), sp. zn. z 25. júna 2014 (), sp. zn.

z 25. júna 2014 (), sp. zn. z 18. júna 2014

(), sp. zn. z 21. mája 2014 (), sp. zn.

z 22. mája 2014 (), sp. zn. z 19. mája 2014

(), sp. zn. z 19. mája 2014 (), sp. zn.

z 19. mája 2014 (), sp. zn. z 19. mája 2014

(), sp. zn. z 19. mája 2014 (), sp. zn.

z 21. mája 2014 (), sp. zn. z 21. mája 2014

(), sp. zn. z 21. mája 2014 (), sp. zn.

z 21. mája 2014 (), sp. zn. z 2. júla 2014

(), sp. zn. z 25. júna 2014 (), sp. zn.

z 25. júna 2014 (), sp. zn. z 2. júla 2014

2

(), sp. zn. z 2. júla 2014 (), sp. zn.

z 2. júla 2014 (), sp. zn. z 25. júna 2014

(), sp. zn. z 25. júna 2014 (), sp. zn.

z 24. júna 2014 (), sp. zn. z 26. marca 2014

(), sp. zn. z 13. marca 2014 (), sp. zn.

z 31. marca 2014 (), sp. zn.

z 13. novembra 2013 (), sp. zn. z 28. novembra 2013

(), sp. zn. z 2. apríla 2014 (), sp. zn.

z 24. júna 2014 (), sp. zn. z 27. júna 2014

(), sp. zn. z 26. júna 2014 (), sp. zn.

z 11. júna 2014 (), sp. zn. z 11. júna 2014

(), sp. zn. z 26. júna 2014 (), sp. zn.

z 26. júna 2014 (), sp. zn. z 1. júla 2014

(), sp. zn. z 1. júla 2014 (), sp. zn.

z 1. júla 2014 (), sp. zn. z 27. júna 2014

(), sp. zn. z 27. júna 2014 (), sp. zn.

z 28. mája 2014 (), sp. zn. z 28. mája 2014

(), sp. zn. z 28. mája 2014 (), sp. zn.

z 26. júna 2014 (), sp. zn.

z 26. marca 2014 (), sp. zn. z 28. mája 2014

(), sp. zn. z 28. mája 2014 (), sp. zn.

z 28. mája 2014 (), sp. zn. z 25. júna 2014

(), sp. zn. z 25. júna 2014 (), sp. zn.

z 28. mája 2014 (), sp. zn. z 25. júna 2014

(), sp. zn. z 25. júna 2014 (), sp. zn.

z 25. júna 2014 (), sp. zn. z 25. júna 2014

(), sp. zn. z 30. júna 2014 (), sp. zn.

z 11. júna 2014 (), sp. zn.

z 28. novembra 2013 (), sp. zn. z 27. júna 2014

(), sp. zn. z 26. júna 2014 (), sp. zn.

z 26. júna 2014 (), sp. zn.

z 31. marca 2014 (), sp. zn. z 26. marca 2014

(), sp. zn. z 28. novembra 2013 (), sp. zn.

z 28. novembra 2013 (), sp. zn.

z 27. novembra 2013 (), sp. zn. z 26. marca 2014

(), sp zn. z 13. marca 2014 (), sp. zn.

z 26. marca 2014 (), sp. zn. z 2. júla 2014

(), sp. zn. z 26. júna 2014 (), sp. zn.

z 26. júna 2014 (), sp. zn. z 28. mája 2014

(), sp. zn. z 28. mája 2014 () a sp. zn.

z 11. júna 2014 () a takto

4

rozhodol:

Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

Rvp 10762/2014, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. 11998/2014, sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. s p á j a na

spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 25. augusta

a 16. septembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. 11998/2014, sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

6

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. , ktorými namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) označenými v záhlaví

tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté uznesenia“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcu

v konaniach vedených Okresným súdom Trenčín (ďalej len „okresný súd“), predmetom

ktorých je rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť

spôsobená nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresného

súdu, t. j. súdu, ktorý mal sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu spôsobiť.

Na základe uvedeného sťažovateľka očakávala, že dôjde k vylúčeniu sudcov okresného súdu

z rozhodovania jej vecí a spory budú prikázané inému vecne príslušnému okresnému súdu

v obvode krajského súdu.

Na základe skutočností uvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch okresný súd

svojimi uzneseniami špecifikovanými v sťažnostiach (ďalej spolu len „uznesenia okresných

súdov“) zaviazal sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za vznesené námietky

zaujatosti. Na základe odvolaní podaných sťažovateľkou, podstatou ktorých bolo, že

námietky zaujatosti nepodala, krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdil uznesenia

okresného súdu ako vecne správne.

Sťažovateľka v predostretej argumentácii uviedla, že napadnutými uzneseniami

krajský súd porušil ňou označené práva, keď:

„a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;

b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;

c) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;

d) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci

a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva;

e) svojím rozhodnutím porušil bez uvedenia dôvodov ustálenú rozhodovaciu prax

Najvyššieho súdu SR; a osobitne v spojení s porušením označených justičných práv porušil

právo vlastniť majetok zaručené SR, právo na pokojné užívanie majetku

zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru, keď uložil sťažovateľovi povinnosť poskytnúť

finančné plnenie štátu bez existencie práva štátu na takéto plnenie, čím nedôvodne znížil

majetok sťažovateľa.“

Podľa sťažovateľky krajský súd napadnuté uznesenia založil na nesprávnom právnom

posúdení jej návrhov ako námietok zaujatosti, hoci tieto podania neboli dostatočne určité a

nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Napriek uvedenému okresný

súd aj krajský súd prejavy vôle sťažovateľky obsiahnuté v podaných žalobách vyhodnotili

ako námietky zaujatosti.

Okrem toho sťažovateľka v sťažnostiach namieta, že aj keby v krajnom prípade bol jej

prejav vôle vyhodnotený ako námietka zaujatosti, nemala v daných prípadoch platiť za jej

podanie súdny poplatok, keďže už samotné konanie v merite veci je oslobodené od súdnych

poplatkov (t. j. konanie o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pozn.),

a teda podľa jej názoru aj všetky konania s ním súvisiace, teda aj námietkové konania by

mali byť od súdnych poplatkov automaticky oslobodené.

Sťažovateľka v sťažnostiach tiež poukazuje na rozhodnutia iných všeobecných súdov,

ktoré v skutkovo a právne zhodných veciach rozhodli odlišne a nevyhodnotili podania

sťažovateľky ako námietky zaujatosti.

8

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie jej základných práv podľa a , práv podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajského

súdu, zruší napadnuté uznesenia krajského súdu, veci vráti tomuto súdu na ďalšie konanie

a prizná jej finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Súčasne žiada ústavný súd

o vydanie dočasných opatrení, ktorými rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutých

uznesení krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu napadnutými

uzneseniami krajského súdu.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

. V zmysle v záujme hospodárnosti

konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu

súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. nemá osobitné

ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným

možno v konaní o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane

.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

Rvp 10762/2014, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

10

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. 11998/2014, sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc

na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l

výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , , IV.

ÚS 136/05, ).

Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Túto ochranu

poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými)

alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom. Tieto

práva vyplývajú z ústavnoprocesných princípov konania pred uvedenými orgánmi (čl. 46 až

) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci tým sudcom,

ktorého určuje zákon.

Sťažovateľka zastáva názor, že krajský súd napadnutými uzneseniami, ktorými

potvrdil uznesenia okresného súdu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané

námietky zaujatosti, porušil ňou označené základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1

a práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu, pretože, ako

vyplýva z jej písomných podaní v konaniach pred okresným súdom, ako aj z odvolaní proti

prvostupňovým rozhodnutiam, sťažovateľka námietky zaujatosti podľa jej názoru nepodala.

Okresný súd svojimi rozhodnutiami uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdny

poplatok za námietku zaujatosti v sume 66 € podľa položky č. 17 písm. a) „sadzobníka

súdnych poplatkov zákona, tvoriaceho prílohu “. Proti týmto

uzneseniam podala sťažovateľka odvolania, v ktorých tvrdila, že námietky zaujatosti

nepodala, a okrem iného poukázala na skutočnosť: „... v úvode svojej žaloby uviedol

skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci

konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci

a k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí ( ).“

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

12

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (, m. m.

, , , ).

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho

pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Sťažovateľka svoje sťažnosti založila v podstatnom najmä na skutočnosti, že okresný

súd nesprávne posúdil jej žalobné návrhy, ktorých súčasťou boli aj upovedomenia

o skutočnostiach týkajúcich sa okresného súdu, ktorý má v jej právnych veciach rozhodovať

a súčasne je štátnym orgánom, ktorý svojím nesprávnym úradným postupom spôsobil

sťažovateľke škodu, takže na základe týchto upovedomení podľa jej tvrdenia išlo o podania

smerujúce k rozhodnutiu o prikázaní veci inému vecne príslušnému súdu podľa § 12 ods. 1

z dôvodu, že sudcovia okresného súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

vo veciach pre ich pomer k veciam a k účastníkom konania, pričom tieto podľa sťažovateľky

nemožno posúdiť ako námietky zaujatosti pre nesplnenie náležitostí vyplývajúcich z § 15a

.

Podľa ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia

sú vylúčení (§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi

to neodkladne predsedovi súdu...

Podľa vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj

z dôvodu vhodnosti.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že vec musí (nutná

delegácia) alebo môže (vhodná delegácia) byť odňatá príslušnému súdu a prikázaná

na ďalšie konanie a rozhodovanie inému súdu tohto istého stupňa, avšak v prípade nutnej

delegácie, ktorej sa domáhala aj sťažovateľka (pozri jej odvolania, pozn.), tu musí byť

splnená explicitná zákonná podmienka, a to, že príslušný súd nemôže vo veci konať, pretože

jeho sudcovia sú vylúčení podľa , t. j. ak je tu pochybnosť o nezaujatosti sudcov

príslušného súdu. Pochybnosť o nezaujatosti sudcu môže byť uplatnená buď účastníkmi

konania ( ), alebo samotným zákonným sudcom ( ).

V danom prípade, keďže sa teda sťažovateľka domáhala delegácie jej vecí na iný ako

príslušný okresný súd, t. j. domáhala sa odňatia jej vecí z prerokovania okresným súdom

z dôvodu „nutnosti, a nie vhodnosti“, t. j. z dôvodu, že sú tu pochybnosti o nezaujatosti

sudcov okresného súdu, a keďže sudcovia tohto súdu sami svoju nezaujatosť nespochybnili

( ), okresný súd a následne sa s tým stotožniac aj krajský súd, vyhodnotili

skutočnosti uvádzané sťažovateľkou už v jej žalobách ako ňou uplatnenú námietku

zaujatosti ( ), ktorej podanie podlieha poplatkovej povinnosti podľa položky

č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona Slovenskej národnej rady

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“).

Odôvodnenia napádaných uznesení krajského súdu sa v konkrétnych okolnostiach

posudzovaných vecí podľa názoru ústavného súdu javia ako zrozumiteľné a akceptovateľné.

Krajský súd, ktorý tvrdenia uvádzané sťažovateľkou vyhodnotil tak, že v okolnostiach

14

posudzovaných vecí išlo o námietku zaujatosti, vec ústavne akceptovateľným spôsobom

právne posúdil podľa príslušných ustanovení a zákona

o súdnych poplatkoch, keďže miera interpretácie a aplikácie do úvahy prichádzajúcich

ustanovení nevybočuje z limitov základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivý proces podľa

dohovoru. Skutočnosť, že všeobecné súdy neakceptovali sťažovateľkinu interpretáciu

dotknutých ustanovení , ešte sama osebe nezakladá

porušenie sťažovateľkou označených práv. Z pohľadu ústavného súdu je podstatné to, či

krajský súd ústavne súladným spôsobom interpretoval a aplikoval na veci vzťahujúce sa

ustanovenia a .

Obdobne nie je žiadny dôvod na prehodnocovanie námietok sťažovateľky, ktoré

súvisia s tým, že nemal byť vyrubený súdny poplatok za námietku zaujatosti v tom ktorom

prípade, pretože, ako už ústavný súd aj v minulosti konštatoval (napr. sp. zn.

), vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku

podľa nemá automaticky za následok aj

oslobodenie od súdneho poplatku za v tomto konaní vznesenú námietku zaujatosti,

na čo v napádaných uzneseniach poukazoval aj samotný krajský súd.

V súvislosti s námietkami sťažovateľky, podľa ktorých iné súdy rozhodovali v jej

obdobných veciach odlišne od krajského súdu, ústavný súd poukazuje na svoj právny názor,

podľa ktorého právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej

nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných

veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené

v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty

ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. , ).

Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Beian v. Rumunsko (č. 1)

zo 6. 12. 2007 vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobných

veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v zásade každého

súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva).

K rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj na úrovni najvyššej súdnej inštancie.

Z hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila ako

regulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí rozdielne

právne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach.

Ústavný súd vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľky považuje za potrebné zopakovať

svoj ustálený právny názor, podľa ktorého mu neprislúcha zjednocovať in abstracto

judikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré o

súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, §

22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje práve Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“), resp. jeho plénu a kolégiám, keď mu okrem iných priznáva aj právomoc

zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných

právnych predpisov (m. m. , ). Práve plénum a kolégiá

najvyššieho súdu sú oprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu zákonov a iných

všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného aj legitímne

očakávania účastníkov súdnych konaní. Ústavný súd však vzhľadom na to, že nie je

súčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a iných

všeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ich

výklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má

za následok porušenie základného práva alebo slobody. Keďže ale ústavný súd v prípade

napadnutých uznesení prejav svojvôle, resp. zjavnej neodôvodnenosti nezistil, nepovažoval

argumentáciu sťažovateľky za spôsobilú na to, aby len na jej základe bolo možné tieto

rozhodnutia hodnotiť ako ústavne neakceptovateľné a neudržateľné.

Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že napadnuté uznesenia

krajského súdu ako odvolacieho súdu sú ústavne akceptovateľné a ich odôvodnenie

je dostatočné, nevybočujúce z limitov a dohovoru. To, že

sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, neznamená, že došlo aj k porušeniu

označených práv podľa a dohovoru. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosti

16

sťažovateľky v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnené (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajského súdu

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré

považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

Ústavný súd po preskúmaní napadnutých uznesení dospel k záveru, že z ich

odôvodnení nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by mohlo dôjsť k neprípustnému

zásahu do základného práva vlastniť majetok podľa a do práva na

ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, keďže krajský súd v posudzovaných

prípadoch ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval príslušné právne normy.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutými uzneseniami

krajského súdu a základným právom podľa a právom podľa

dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala možnosť

vysloviť porušenie týchto práv po prijatí sťažností na ďalšie konanie, v dôsledku čoho

pri predbežnom prerokovaní sťažností sťažovateľky ich aj v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnené podľa .

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, bolo preto už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnostiach (napr. návrhom

na odklad vykonateľnosti napádaných rozhodnutí).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2015

18