Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 234/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2015 predbežne

prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,

Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4,

Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich,

PhD., vedené pod spisovými značkami: , , ,

Rvp 6247/2014, , , , ,

Rvp 6252/2014, , , , ,

Rvp 6257/2014, , , , ,

Rvp 6262/2014, , , , ,

Rvp 6267/2014, , , , ,

Rvp 6272/2014, , , , ,

Rvp 6277/2014, , , , ,

Rvp 6282/2014, , , , ,

Rvp 6287/2014, , , , ),

Rvp 6292/2014, , , , ,

Rvp 6297/2014, , , , ,

Rvp 6302/2014, , , , ,

Rvp 6307/2014, , , , ,

Rvp 6312/2014, , , , ,

Rvp 6317/2014, , , , ,

Rvp 6322/2014, , , , ,

Rvp 6327/2014, , , , ,

Rvp 6332/2014, , , , ,

Rvp 6337/2014, , , , ,

Rvp 6342/2014, , , , ,

Rvp 6347/2014, , , , ,

Rvp 6352/2014, , , , ,

Rvp 6357/2014, , , , ,

Rvp 6362/2014 a vo veci namietaného porušenia jej základných práv

zaručených v a , práva zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva zaručeného

v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici vedenými pod spisovými značkami:

zo 4. marca 2014 (), z 19. marca 2014

(), z 11. marca 2014 (),

z 11. marca 2014 (), z 12. marca 2014 (),

z 11. marca 2014 (), z 25. februára 2014

(), z 25. februára 2014 (),

z 12. marca 2014 (), z 12. marca 2014 (),

z 12. marca 2014 (), z 12. marca 2014

(), z 12. marca 2014 (),

z 12. marca 2014 (), z 12. marca 2014 (),

z 12. marca 2014 (), z 12. marca 2014

(), z 12. marca 2014 (),

zo 17. marca 2014 (), zo 6. marca 2014 (),

zo 6. marca 2014 (), zo 6. marca 2014

(), zo 6. marca 2014 (),

zo 6. marca 2014 (), z 12. marca 2014 (),

zo 6. marca 2014 (), zo 6. marca 2014

(), zo 6. marca 2014 (),

zo 6. marca 2014 (), zo 6. marca 2014 (),

zo 6. marca 2014 (), z 3. marca 2014

(), z 3. marca 2014 (),

z 3. marca 2014 (/Rvp 6277/2014), z 3. marca 2014 (),

2

z 3. marca 2014 (), z 3. marca 2014

(), z 3. marca 2014 (),

z 3. marca 2014 (), z 3. marca 2014 (),

z 26. februára 2014 (), z 25. marca 2014

(), z 25. marca 2014 (),

z 25. marca 2014 (), z 25. marca 2014 (),

zo 17. marca 2014 (), z 28. marca 2014

(), z 28. marca 2014 (),

z 28. marca 2014 (), z 28. marca 2014 (),

z 27. februára 2014 (), z 27. februára 2014

(), z 28. marca 2014 (),

z 28. marca 2014 (), z 11. marca 2014 (),

z 11. marca 2014 (), z 11. marca 2014

(), z 28. marca 2014 (),

z 28. marca 2014 (), z 31. marca 2014 (), 17

Co 242/2014 z 31. marca 2014 (), z 31. marca 2014

(), z 31. marca 2014 (),

z 31. marca 2014 (), z 31. marca 2014 (),

z 31. marca 2014 (), zo 17. marca 2014

(), zo 17. marca 2014 (),

zo 17. marca 2014 (), zo 17. marca 2014 (),

zo 17. marca 2014 (), zo 17. marca 2014

(), zo 17. marca 2014 (),

zo 17. marca 2014 (), zo 17. marca 2014 (),

z 13. marca 2014 (), z 13. marca 2014

(), z 13. marca 2014 (),

z 13. marca 2014 (), z 24. marca 2014 (),

z 24. marca 2014 (), z 24. marca 2014 (Rvp

6325/2014), z 24. marca 2014 (),

zo 17. marca 2014 (), zo 17. marca 2014 (),

zo 17. marca 2014 (), zo 17. marca 2014

(), zo 17. marca 2014 (),

zo 17. marca 2014 (), zo 17. marca 2014 (),

z 24. marca 2014 (), z 24. marca 2014

(), z 24. marca 2014 (),

z 24. marca 2014 (), z 27. február 2014 (),

z 27. februára 2014 (), z 25. februára 2014

(), z 28. marca 2014 (),

z 27. februára 2014 (), z 27. februára 2014

(), z 25. februára 2014 (),

z 25. februára 2014 (), z 25. februára 2014

(), z 25. februára 2014 (),

z 25. februára 2014 (), z 25. februára 2014

(), z 25. februára 2014 (),

z 25. februára 2014 (), z 26. februára 2014

(), z 26. februára 2014 (),

z 26. februára 2014 (), z 26. februára 2014

(), z 27. februára 2014 (),

z 27. februára 2014 (), z 27. februára 2014 (),

z 27. februára 2014 (), z 27. februára 2014

(), z 27. februára 2014 (),

z 27. februára 2014 () a z 27. februára 2014 ()

a takto

4

rozhodol:

Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 6248/2014, , , , ,

Rvp 6253/2014, , , , ,

Rvp 6258/2014, , , , ,

Rvp 6263/2014, , , , ,

Rvp 6268/2014, , , , ,

Rvp 6273/2014, , , , ,

Rvp 6278/2014, , , , ,

Rvp 6283/2014, , , , ,

Rvp 6288/2014, , , ), ,

Rvp 6293/2014, , , , ,

Rvp 6298/2014, , , , ,

Rvp 6303/2014, , , , ,

Rvp 6308/2014, , , , ,

Rvp 6313/2014, , , , ,

Rvp 6318/2014, , , , ,

Rvp 6323/2014, , , , ,

Rvp 6328/2014, , , , ,

Rvp 6333/2014, , , , ,

Rvp 6338/2014, , , , ,

Rvp 6343/2014, , , , ,

Rvp 6348/2014, , , , ,

Rvp 6353/2014, , , , ,

Rvp 6358/2014, , , ,

a s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 26. mája 2014

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod spisovými značkami: ,

Rvp 6245/2014, , , , ,

Rvp 6250/2014, , , , ,

Rvp 6255/2014, , , , ,

Rvp 6260/20014, , , , ,

Rvp 6265/2014, , , , ,

Rvp 6270/2014, , , , ,

Rvp 6275/2014, , , , ,

Rvp 6280/2014, , , , ,

Rvp 6285/2014, , , , ,

Rvp 6290/2014, ), , , ,

Rvp 6295/20014, , , , ,

Rvp 6300/2014, , , , ,

Rvp 6305/2014, , , , ,

Rvp 6310/2014, , , , ,

Rvp 6315/2014, , , , ,

Rvp 6320/2014, , , , ,

Rvp 6325/2014, , , , ,

Rvp 6330/2014, , , , ,

Rvp 6335/2014, , , , ,

Rvp 6340/2014, , , , ,

6

, , , , ,

Rvp 6350/2014, , , , ,

Rvp 6355/2014, , , , ,

Rvp 6360/2014, , a , ktorými namietala

porušenie svojich základných práv zaručených v a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva zaručeného

v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) označenými v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté uznesenia“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcu

v konaniach vedených Okresným súdom Rimavská Sobota, Okresným súdom Žiar nad

Hronom, Okresným súdom Zvolen, Okresným súdom Banská Bystrica a Okresným súdom

Lučenec (ďalej len „okresné súdy“), predmetom ktorých je náhrada majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným

postupom okresných súdov, ktoré sú teda súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu

a nemajetkovú ujmu spôsobili. Na základe uvedeného sťažovateľka očakávala, že dôjde

k vylúčeniu okresných súdov ako celku a spory budú prikázané inému vecne príslušnému

okresnému súdu v obvode krajského súdu.

Na základe skutočností uvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch okresné súdy

svojimi uzneseniami špecifikovanými v sťažnostiach (ďalej spoločne len „uznesenia

okresných súdov“) zaviazali sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za vznesené

námietky zaujatosti. Na základe odvolaní podaných sťažovateľkou, podstatou ktorých bolo

jej tvrdenie o nepodaní námietky zaujatosti, krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdil

uznesenia okresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka v predostretej argumentácii uviedla, že napadnutými uzneseniami

krajský súd porušil ňou označené práva, keď:

„a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;

b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;

c) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;

d) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci

a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva;

e) svojím rozhodnutím porušil bez uvedenia dôvodov ustálenú rozhodovaciu prax

Najvyššieho súdu SR; a osobitne v spojení s porušením označených justičných práv porušil

právo vlastniť majetok zaručené SR, právo na pokojné užívanie majetku

zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru, keď uložil sťažovateľovi povinnosť poskytnúť

finančné plnenie štátu bez existencie práva štátu na takéto plnenie, čím nedôvodne znížil

majetok sťažovateľa.“

Podľa sťažovateľky krajský súd napadnuté uznesenia založil na nesprávnom právnom

posúdení návrhov podaných sťažovateľkou ako námietok zaujatosti, hoci tieto podania

neboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v § 15a zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“). Napriek uvedenému okresné súdy aj krajský súd prejavy vôle

sťažovateľky obsiahnuté v podaných žalobách vyhodnotili ako námietky zaujatosti.

Okrem toho sťažovateľka v sťažnostiach namieta, že aj keby v krajnom prípade bol jej

prejav vôle vyhodnotený ako námietka zaujatosti, nemala v daných prípadoch platiť za

podanie súdny poplatok, keďže už samotné konanie v merite veci je oslobodené od súdnych

poplatkov (t. j. konanie o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pozn.),

a teda podľa jej názoru aj všetky konania s ním súvisiace, teda aj námietkové konania by

mali byť od súdnych poplatkov automaticky oslobodené.

Sťažovateľka v sťažnostiach tiež poukázala na rozhodnutia iných všeobecných súdov,

ktoré v skutkovo a právne zhodných veciach rozhodli odlišne a nevyhodnotili podania

sťažovateľky ako námietky zaujatosti.

8

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie jej základných práv podľa a a práv podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajského

súdu, zruší napadnuté uznesenia krajského súdu a veci vráti tomuto súdu na ďalšie konanie

a prizná jej finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Súčasne žiada ústavný súd

o vydanie dočasných opatrení, ktorými rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutých

uznesení krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu napadnutými

uzneseniami krajského súdu.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

. V zmysle

v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho

začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom

súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona

o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa použiť na prípadné

spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania pred

ústavným súdom, a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených

sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti

ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy,

tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

10

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na

ďalšie konanie ().

Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Túto ochranu

poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými)

alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom. Tieto

práva vyplývajú z ústavnoprocesných princípov konania pred uvedenými orgánmi (čl. 46 až

) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci tým sudcom,

ktorého určuje zákon.

Sťažovateľka zastáva názor, že krajský súd napadnutými uzneseniami, ktorými

potvrdil uznesenia okresných súdov o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané

námietky zaujatosti, porušil ňou v sťažnosti označené základné práva podľa a práva

podľa dohovoru a dodatkového protokolu, pretože, ako vyplýva z jej písomných podaní

v konaniach pred okresnými súdmi, ako aj z odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam,

sťažovateľka námietky zaujatosti podľa jej názoru nepodala.

Okresné súdy svojimi rozhodnutiami uložili sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdny

poplatok za námietku zaujatosti podľa položky č. 17 písm. a) „sadzobníka súdnych

poplatkov zákona, tvoriaceho prílohu “. Proti týmto uzneseniam

podala sťažovateľka odvolania, v ktorých tvrdila, že námietky zaujatosti nepodala, a okrem

iného poukázala na skutočnosť: „... v úvode svojej žaloby uviedol skutočnosti preukazujúce

fakt, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho

sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania

a sú teda vo veci zaujatí ( ).“

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Sťažovateľka svoje sťažnosti založila v podstatnom najmä na skutočnosti, že okresné

súdy nesprávne posúdili jej žalobné návrhy, ktorých súčasťou boli aj upovedomenia

o skutočnostiach týkajúcich sa okresných súdov, ktoré mali v jej právnych veciach

rozhodovať a súčasne sú štátnymi orgánmi, ktoré svojím nesprávnym úradným postupom

spôsobili sťažovateľke škodu, takže na základe týchto upovedomení podľa jej tvrdenia išlo

o podania smerujúce k rozhodnutiu o prikázaní veci inému vecne príslušnému súdu podľa

z dôvodu, že sudcovia okresných súdov sú

vylúčení z prerokúvania a rozhodovania vo veciach pre ich pomer k veci a k účastníkom

konania, pričom tieto podľa sťažovateľky nemožno posúdiť ako námietky zaujatosti pre

nesplnenie náležitostí vyplývajúcich z .

Podľa ak nemôže príslušný súd o veci

konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho

istého stupňa.

Podľa sudcovia sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom

alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

12

Podľa ak sa sudca dozvie

o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu...

Podľa vec možno prikázať inému súdu

toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že vec musí (nutná

delegácia) alebo môže (vhodná delegácia) byť odňatá príslušnému súdu a prikázaná

na ďalšie konanie a rozhodovanie inému súdu tohto istého stupňa, avšak v prípade nutnej

delegácie, ktorej sa domáhala aj sťažovateľka (pozri jej odvolania, pozn.), tu musí byť

splnená explicitná zákonná podmienka, a to, že príslušný súd nemôže vo veci konať, pretože

jeho sudcovia sú vylúčení podľa , t. j. ak je tu

pochybnosť o nezaujatosti sudcov príslušného súdu. Pochybnosť o nezaujatosti sudcu môže

byť uplatnená buď účastníkmi konania ( ),

alebo samotným zákonným sudcom ( ).

V daných prípadoch, keďže sa teda sťažovateľka domáhala delegácie jej vecí na iné

ako príslušné okresné súdy, t. j. domáhala sa odňatia jej vecí z prerokovania okresnými

súdmi z dôvodu „nutnosti a nie vhodnosti“, t. j. z dôvodu, že sú tu pochybnosti

o nezaujatosti sudcov okresných súdov, a keďže sudcovia okresných súdov sami svoju

nezaujatosť nespochybnili ( ), okresné súdy a následne

sa s tým stotožniac aj krajský súd vyhodnotili skutočnosti uvádzané sťažovateľkou už v jej

žalobách ako ňou uplatnenú námietku zaujatosti ( ),

ktorej podanie podlieha poplatkovej povinnosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych

poplatkov, ktorý je prílohou o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“).

V uvedenom smere sa vzhľadom na uvedené okolnosti, odôvodnenia napádaných

uznesení krajského súdu podľa názoru ústavného súdu javia ako zrozumiteľné

a akceptovateľné. Krajský súd, ktorý tvrdenia uvádzané sťažovateľkou vyhodnotil tak, že

v okolnostiach posudzovaných vecí išlo o námietku zaujatosti, vec ústavne

akceptovateľným spôsobom právne posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku a , pretože miera interpretácie a aplikácie do

úvahy prichádzajúcich ustanovení nevybočuje z limitov

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Skutočnosť, že všeobecné súdy neakceptovali sťažovateľkinu

interpretáciu dotknutých ustanovení , ešte sama osebe

nezakladá porušenie sťažovateľkou označených práv. Z pohľadu ústavného súdu je

podstatné to, či krajský súd ústavne súladným spôsobom interpretoval a aplikoval na vec

vzťahujúce sa ustanovenia a .

Obdobne nie je žiadny dôvod na prehodnocovanie námietok sťažovateľky, ktoré

súvisia s tým, že nemal byť vyrubený súdny poplatok za námietku zaujatosti v tom ktorom

prípade, pretože ako už ústavný súd aj v minulosti konštatoval (napr. sp. zn.

), vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku

podľa nemá automaticky za následok

aj oslobodenie od súdneho poplatku za v tomto konaní vznesenú námietku zaujatosti, na čo

v napádaných uzneseniach poukazoval aj samotný krajský súd.

V súvislosti s námietkami sťažovateľky, podľa ktorých iné súdy rozhodovali v jej

obdobných veciach odlišne od krajského súdu, ústavný súd poukazuje na svoj právny názor,

podľa ktorého právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej

nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných

veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené

v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty

ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. , ).

14

Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Beian v. Rumunsko (č. 1)

zo 6. 12. 2007 vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobných

veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v zásade každého

súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva).

K rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj na úrovni najvyššej súdnej inštancie.

Z hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila ako

regulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí rozdielne

právne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach.

Ústavný súd vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľky považuje za potrebné zopakovať

svoj ustálený právny názor, podľa ktorého mu neprislúcha zjednocovať in abstracto

judikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré o

súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, §

22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje práve Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“), resp. jeho plénu a kolégiám, keď mu okrem iných priznáva aj právomoc

zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných

právnych predpisov (m. m. , ). Práve plénum a kolégiá

najvyššieho súdu sú oprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu zákonov a iných

všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného aj legitímne

očakávania účastníkov súdnych konaní. Ústavný súd však vzhľadom na to, že nie je

súčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a iných

všeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ich

výklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má za

následok porušenie základného práva alebo slobody. Keďže ale ústavný súd v prípade

napadnutých uznesení prejav svojvôle, resp. zjavnej neodôvodnenosti nezistil, nepovažoval

v danom prípade argumentáciu sťažovateľky za spôsobilú na to, aby len na jej základe bolo

možné toto rozhodnutie hodnotiť ako ústavne neakceptovateľné a neudržateľné.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na

ďalšie konanie ().

Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že napadnuté uznesenia

krajského súdu ako odvolacieho súdu sú ústavne akceptovateľné a ich odôvodnenie je

dostatočné, nevybočujúce z limitov a dohovoru. To,

že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, neznamená, že došlo aj k

porušeniu označených práv podľa a dohovoru. Z týchto dôvodov ústavný súd

sťažnosti sťažovateľky v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnené (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajského súdu

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré

považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

Ústavný súd po preskúmaní napadnutých uznesení dospel k záveru, že z ich

odôvodnení nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by mohlo dôjsť k neprípustnému

16

zásahu do základného práva vlastniť majetok podľa a do práva

na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, keďže krajský súd v posudzovaných

prípadoch ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval príslušné právne normy.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutými uzneseniami

krajského súdu a základným právom podľa a právom podľa

dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala možnosť

vysloviť porušenie týchto práv po prijatí sťažností na ďalšie konanie, v dôsledku čoho pri

predbežnom prerokovaní sťažností sťažovateľky ich aj v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnené podľa .

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, bolo preto už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnostiach (napr. návrhom

na odklad vykonateľnosti napádaných rozhodnutí).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2015