Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 349/2015
PDF · 377.15 KB
No categories available
II. ÚS 349/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava
Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, a ,
, zastúpených advokátom JUDr. Mariánom Rojkom, Železničná 90/12, Považská
Bystrica, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 3 a čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15 S 71/2013 z 8. júla 2014, a takto
rozhodol:
Sťažnosť , a
o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
4. februára 2015 doručená sťažnosť ,
, a , (spolu ďalej
len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Mariánom Rojkom, Železničná 90/12,
Považská Bystrica, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 3
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy rozsudkom
Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 15 S 71/2013 z 8. júla 2014 (ďalej
len „napadnutý rozsudok“).
2
Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia boli účastníkmi konania
o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy vedeného krajským súdom
pod sp. zn. 15 S 71/2013 v procesnom postavení žalobcov.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú: „Žalobou sme sa domáhali
ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, za ktorý považujeme list
č. 2012/808 09 T zo dňa 14. 05. 2013, ktorým Obec ako stavebný úrad oznámil, že
stavebníkovi v zmysle § 57 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. povoľuje
drobnú stavbu „prístešok“ na parc. KN C 983/2 kat. úz. a tvrdíme, že týmto zásahom
boli porušené naše práva a dôsledky tohto zásahu trvajú. Predmetom ohlásenia drobnej
stavby bola stavba prístrešku umiestnená na pozemku stavebníka parc. KN C 983/2
kat. úz. o rozmeroch cca 8m x 4,5m a výškou od 2,7 m do 3,7 m.“
Podľa názoru sťažovateľov: «Krajský súd v Nitre sa v konaní 15 S/71/2013
nevysporiadal a nevyhodnotil všetky skutočnosti dôležité pre konanie a tvrdeniami nás
sťažovateľov 1/ 3/:
nesúhlasili sme s kvalifikovaním stavby „prístrešku“ za drobnú stavbu v zmysle
§ 55 ods. 2 písm. b) zák. č. 50/1976 Z. z., nielen s poukazom na výmeru zastavanej plochy,
ale najmä s poukazom na § 43 písm. b) zák. č. 50/1976 Z. z., podľa ktorého stavbou je
stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je
pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu, pričom pevným
spojením so zemou sa rozumie upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný
základ v zemi alebo o inú stavbu. Stavba prístrešku je pevne spojená so zemou tak, že sú
vybudované betónové pätky, v ktorých sú zaliate strojné súčiastky, na ktoré sú pripevnené
stĺpy prístrešku, zároveň je prístrešok pevne upevnený o stavbu domu č. 106, teda v zmysle
§ 43 písm. b) zák. č. 50/1976 Z. z. sa jedná o stavbu, na uskutočnenie ktorej sa vyžaduje
stavebné povolenie. Súd sa v napadnutom rozsudku touto skutočnosťou nijako nezaoberal
ani ju nevyhodnotil
poukazovali sme na skutočnosť, že realizáciou stavby prístrešku dôjde k zásahom
do našich vlastníckych alebo iných práv a právom chránených záujmov iných osôb, že budú
ohrozené verejné záujmy a porušené všeobecne záväzné právne predpisy a dôjde k vplyvu
stavby na životné prostredie (ohrozovanie dažďovou vodou, padaním snehu, tienením,
ohrozovaním plynového vedenia, elektroinštalácie, hlukom, dymom). Súd sa s týmito
skutočnosťami vysporiadal odkazom na § 43b ods. 4 písm. a) až f) stavebného zákona
(správne zrejme malo byť § 43d ods. 4 písm. a) až f) stavebného zákona), podľa ktorého
nebola preukázaná skutočnosť súvisiaca s prítomnosťou znečisťujúcich látok, nebezpečných
látok alebo plynov, nebezpečného žiarenia, znečistenia vôd alebo pôdy, nedostatočného
zneškodňovania odpadových vôd, prípadne výskyt vlhkosti v stavebných konštrukciách. Súd
sa uspokojil iba so zistením, že stavebník aplikoval systém odvodu dažďovej vody a zábrany
snehu. Ustanovenie § 43d ods. 4 stavebného zákona iba príkladmo uvádza niektoré vplyvy
stavby na životné prostredie. Tvrdíme, že je potrebné zohľadniť aj ďalšie vplyvy tak, ako sme
ich uvádzali a zhodnotiť ich vplyv. Súd sa nezaoberal a nevysporiadal s našimi námietkami
vplyvu na naše vlastnícke práva, verejné záujmy a hygienické a protipožiarne predpisy a
tieto ani nevyhodnotil.»
Sťažovatelia ďalej uvádzajú: „My sťažovatelia 1/ 3/ sme sa voči Obci domáhali
nápravy, proti oznámeniu č. 2012/808 09 T zo dňa 14. 05. 2013 sme dňa 23. 05. 2013
podali námietku, na ktorú nám obec odpovedala, že oznámenie stavebného úradu o tom, že
nemá námietky voči vykonaniu drobnej stavby, stavebnej úpravy alebo udržiavacích prác,
nemá formu rozhodnutia podľa správneho poriadku, nie je možné voči povoleniu drobnej
stavby podať odvolanie.
Následne bol podaný podnet na podanie protestu prokurátora na Okresnú
prokuratúru Nové Zámky zo dňa 28. 05. 2013, ktorý bol odložený dňa 29. 07. 2013.
So sťažnosťou sme sa obrátili na Obvodný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej
politiky. Obvodný úrad v oznámení výsledku prešetrenia sťažností uviedol, že sťažnosť
je neopodstatnená s poukazom na skutočnosť, že oznámenie č. 2012/808 07 T zo dňa
10. 05. 2013 preskúmal aj okresný prokurátor a vec odložil, pretože nezistil porušenie
zákona vo veci, a teda nemá dôvod vo veci konať ani Obvodný úrad Nitra.
4
Dňa 23. 09. 2013 bola podaná Žiadosť o prešetrenie stavebnej veci na Slovenskú
stavebnú inšpekciu, ktorá našej žiadosti taktiež nevyhovela.
Keďže sme sa nedomohli nápravy podaniami na príslušné orgány štátnej správy,
žalobou zo dňa 11. 10. 2013 sme sa domáhali obnovy stavu pred nezákonným zásahom, súd
žalobu zamietol.
Podnetom na podanie mimoriadneho dovolania zo dňa 30. 09. 2014 sme sa
domáhali, aby generálny prokurátor SR podľa § 243e a nasl. Obč. zák. podal proti rozsudku
Krajského súdu Nitra 15S/71/2013 zo dňa 08.07. 2014 mimoriadne dovolanie.
Upovedomením Krajskej prokuratúry Nitra Kc 125/14/4400 10 zo dňa 02. 12. 2014,
ktoré nám bolo doručené 05. 12. 2014 nám bolo oznámené, že v správnom súdnictve
mimoriadne dovolanie nie je prípustné, preto bol náš podnet odložený.“
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľov 1/ 3/ na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
a základné právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Krajského súdu v Nitre 15 S/71/2013 80 zo dňa 08. júla 2014 porušené boli.
2. Rozsudok Krajského súdu v Nitre 15 S/71/2013 80 zo dňa 08. júla 2014 zrušuje
a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľom 1/ 3/ priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 436,28 €,
ktorú im je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. Mariána Rojka,
a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 3 a čl. 46
ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu
v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu. Ústavný súd zistil, že
napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 21. augusta 2014.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
V nadväznosti na citované znenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd
vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že jednou zo základných podmienok prijatia
sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote. Nedodržanie tejto
6
lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť
(pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na to, že „... upovedomením Krajskej prokuratúry
Nitra Kc 125/14/4400 10 zo dňa 02. 12. 2014, ktoré nám bolo doručené 05. 12. 2014 nám
bolo oznámené, že v správnom súdnictve mimoriadne dovolanie nie je prípustné, preto bol
náš podnet odložený“.
Z citovaného vyplýva, že sťažovatelia, zastúpení kvalifikovaným právnym
zástupcom, zastávajú názor, že lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie
sťažnosti proti napadnutému rozsudku krajského súdu začala plynúť dňom, keď im bolo
doručené rozhodnutie (prípis) príslušného orgánu prokuratúry o vybavení ich podnetu
na podanie mimoriadneho dovolania. Uvedený právny názor sťažovateľov, resp. ich
právneho zástupcu je v zjavnom rozpore s doterajšou judikatúrou ústavného súdu, ktorej
súčasťou je aj ustálený právny názor, podľa ktorého podnet na podanie mimoriadneho
dovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (§ 243e až § 243j Občianskeho
súdneho poriadku) ani prípadný opakovaný podnet nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1
ústavy považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom
(podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa tohto článku ústavy, a preto na jeho
podanie z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno prihliadať
(m. m. I. ÚS 49/02, I. ÚS 134/03, IV. ÚS 200/05 a iné). Na podporu uvedeného právneho
názoru ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre zároveň opakovane uvádza, že
mimoriadne opravné prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne,
nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy (v zmysle § 53 ods. 1 zákona o
ústavnom súde), ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie § 243e ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku totiž neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému
podnetu. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora Slovenskej republiky rozhodnúť, či
podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie (napr. II. ÚS 42/01, I. ÚS 67/02, III. ÚS 11/04).
Vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry, ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia
podali sťažnosť smerujúcu proti napadnutému rozsudku krajského súdu, ktorý nadobudol
právoplatnosť 21. augusta 2014, až 2. februára 2015, t. j. zjavne po uplynutí lehoty
ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná
oneskorene.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júna 2015
8