Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 349/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, a ,

, zastúpených advokátom JUDr. Mariánom Rojkom, Železničná 90/12, Považská

Bystrica, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 3 a čl. 46

ods. 1 , práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 8. júla 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a

o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

4. februára 2015 doručená sťažnosť ,

, a , (spolu ďalej

len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Mariánom Rojkom, Železničná 90/12,

Považská Bystrica, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 3

a (ďalej len „“), práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 8. júla 2014 (ďalej

len „napadnutý rozsudok“).

2

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia boli účastníkmi konania

o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy vedeného krajským súdom

pod sp. zn. v procesnom postavení žalobcov.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú: „Žalobou sme sa domáhali

ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, za ktorý považujeme list

č. 2012/808 09 T zo dňa 14. 05. 2013, ktorým Obec ako stavebný úrad oznámil, že

stavebníkovi v zmysle povoľuje

drobnú stavbu „prístešok“ na parc. KN C 983/2 kat. úz. a tvrdíme, že týmto zásahom

boli porušené naše práva a dôsledky tohto zásahu trvajú. Predmetom ohlásenia drobnej

stavby bola stavba prístrešku umiestnená na pozemku stavebníka parc. KN C 983/2

kat. úz. o rozmeroch cca 8m x 4,5m a výškou od 2,7 m do 3,7 m.“

Podľa názoru sťažovateľov: «Krajský súd v Nitre sa v konaní

nevysporiadal a nevyhodnotil všetky skutočnosti dôležité pre konanie a tvrdeniami nás

sťažovateľov 1/ 3/:

nesúhlasili sme s kvalifikovaním stavby „prístrešku“ za drobnú stavbu v zmysle

, nielen s poukazom na výmeru zastavanej plochy,

ale najmä s poukazom na , podľa ktorého stavbou je

stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je

pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu, pričom pevným

spojením so zemou sa rozumie upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný

základ v zemi alebo o inú stavbu. Stavba prístrešku je pevne spojená so zemou tak, že sú

vybudované betónové pätky, v ktorých sú zaliate strojné súčiastky, na ktoré sú pripevnené

stĺpy prístrešku, zároveň je prístrešok pevne upevnený o stavbu domu č. 106, teda v zmysle

sa jedná o stavbu, na uskutočnenie ktorej sa vyžaduje

stavebné povolenie. Súd sa v napadnutom rozsudku touto skutočnosťou nijako nezaoberal

ani ju nevyhodnotil

poukazovali sme na skutočnosť, že realizáciou stavby prístrešku dôjde k zásahom

do našich vlastníckych alebo iných práv a právom chránených záujmov iných osôb, že budú

ohrozené verejné záujmy a porušené všeobecne záväzné právne predpisy a dôjde k vplyvu

stavby na životné prostredie (ohrozovanie dažďovou vodou, padaním snehu, tienením,

ohrozovaním plynového vedenia, elektroinštalácie, hlukom, dymom). Súd sa s týmito

skutočnosťami vysporiadal odkazom na § 43b ods. 4 písm. a) až f) stavebného zákona

(správne zrejme malo byť § 43d ods. 4 písm. a) až f) stavebného zákona), podľa ktorého

nebola preukázaná skutočnosť súvisiaca s prítomnosťou znečisťujúcich látok, nebezpečných

látok alebo plynov, nebezpečného žiarenia, znečistenia vôd alebo pôdy, nedostatočného

zneškodňovania odpadových vôd, prípadne výskyt vlhkosti v stavebných konštrukciách. Súd

sa uspokojil iba so zistením, že stavebník aplikoval systém odvodu dažďovej vody a zábrany

snehu. Ustanovenie § 43d ods. 4 stavebného zákona iba príkladmo uvádza niektoré vplyvy

stavby na životné prostredie. Tvrdíme, že je potrebné zohľadniť aj ďalšie vplyvy tak, ako sme

ich uvádzali a zhodnotiť ich vplyv. Súd sa nezaoberal a nevysporiadal s našimi námietkami

vplyvu na naše vlastnícke práva, verejné záujmy a hygienické a protipožiarne predpisy a

tieto ani nevyhodnotil.»

Sťažovatelia ďalej uvádzajú: „My sťažovatelia 1/ 3/ sme sa voči Obci domáhali

nápravy, proti oznámeniu č. 2012/808 09 T zo dňa 14. 05. 2013 sme dňa 23. 05. 2013

podali námietku, na ktorú nám obec odpovedala, že oznámenie stavebného úradu o tom, že

nemá námietky voči vykonaniu drobnej stavby, stavebnej úpravy alebo udržiavacích prác,

nemá formu rozhodnutia podľa správneho poriadku, nie je možné voči povoleniu drobnej

stavby podať odvolanie.

Následne bol podaný podnet na podanie protestu prokurátora na Okresnú

prokuratúru Nové Zámky zo dňa 28. 05. 2013, ktorý bol odložený dňa 29. 07. 2013.

So sťažnosťou sme sa obrátili na Obvodný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej

politiky. Obvodný úrad v oznámení výsledku prešetrenia sťažností uviedol, že sťažnosť

je neopodstatnená s poukazom na skutočnosť, že oznámenie č. 2012/808 07 T zo dňa

10. 05. 2013 preskúmal aj okresný prokurátor a vec odložil, pretože nezistil porušenie

zákona vo veci, a teda nemá dôvod vo veci konať ani Obvodný úrad Nitra.

4

Dňa 23. 09. 2013 bola podaná Žiadosť o prešetrenie stavebnej veci na Slovenskú

stavebnú inšpekciu, ktorá našej žiadosti taktiež nevyhovela.

Keďže sme sa nedomohli nápravy podaniami na príslušné orgány štátnej správy,

žalobou zo dňa 11. 10. 2013 sme sa domáhali obnovy stavu pred nezákonným zásahom, súd

žalobu zamietol.

Podnetom na podanie mimoriadneho dovolania zo dňa 30. 09. 2014 sme sa

domáhali, aby generálny prokurátor SR podľa § 243e a nasl. Obč. zák. podal proti rozsudku

Krajského súdu Nitra zo dňa 08.07. 2014 mimoriadne dovolanie.

Upovedomením Krajskej prokuratúry Nitra Kc 125/14/4400 10 zo dňa 02. 12. 2014,

ktoré nám bolo doručené 05. 12. 2014 nám bolo oznámené, že v správnom súdnictve

mimoriadne dovolanie nie je prípustné, preto bol náš podnet odložený.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov 1/ 3/ na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky v spojení s a

a základné právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 08. júla 2014 porušené boli.

2. Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 08. júla 2014 zrušuje

a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľom 1/ 3/ priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 436,28 €,

ktorú im je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. Mariána Rojka,

a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 3 a čl. 46

ods. 1 , práva podľa dohovoru a práva podľa dodatkového protokolu

v spojení s napadnutým rozsudkom krajského súdu. Ústavný súd zistil, že

napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 21. augusta 2014.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

V nadväznosti na citované znenie ústavný súd

vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že jednou zo základných podmienok prijatia

sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote. Nedodržanie tejto

6

lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

( ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

(pozri napr. , , ).

Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na to, že „... upovedomením Krajskej prokuratúry

Nitra Kc 125/14/4400 10 zo dňa 02. 12. 2014, ktoré nám bolo doručené 05. 12. 2014 nám

bolo oznámené, že v správnom súdnictve mimoriadne dovolanie nie je prípustné, preto bol

náš podnet odložený“.

Z citovaného vyplýva, že sťažovatelia, zastúpení kvalifikovaným právnym

zástupcom, zastávajú názor, že lehota podľa na podanie

sťažnosti proti napadnutému rozsudku krajského súdu začala plynúť dňom, keď im bolo

doručené rozhodnutie (prípis) príslušného orgánu prokuratúry o vybavení ich podnetu

na podanie mimoriadneho dovolania. Uvedený právny názor sťažovateľov, resp. ich

právneho zástupcu je v zjavnom rozpore s doterajšou judikatúrou ústavného súdu, ktorej

súčasťou je aj ustálený právny názor, podľa ktorého podnet na podanie mimoriadneho

dovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (§ 243e až § 243j Občianskeho

súdneho poriadku) ani prípadný opakovaný podnet nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1

považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom

(podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa tohto článku , a preto na jeho

podanie z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno prihliadať

(m. m. , , a iné). Na podporu uvedeného právneho

názoru ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre zároveň opakovane uvádza, že

mimoriadne opravné prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne,

nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy (v zmysle § 53 ods. 1 zákona o

ústavnom súde), ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie § 243e ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku totiž neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému

podnetu. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora Slovenskej republiky rozhodnúť, či

podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie (napr. , , ).

Vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry, ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia

podali sťažnosť smerujúcu proti napadnutému rozsudku krajského súdu, ktorý nadobudol

právoplatnosť 21. augusta 2014, až 2. februára 2015, t. j. zjavne po uplynutí lehoty

ustanovenej v .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľov odmietol podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2015

8