Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 370/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Tatra Real Trade, a. s.,

Dunajská 25, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Malichom, Dunajská 25,

Bratislava, pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 v spojení s

a , základného práva na súdnu ochranu podľa

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením

Krajského súdu v Trenčíne č. k. 1030 z 12. novembra 2014 v spojení

s uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 962 z 2. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Tatra Real Trade, a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára

2015 doručená sťažnosť spoločnosti Tatra Real Trade, a. s., Dunajská 25, Bratislava (ďalej

len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) v spojení s

a , základného práva na súdnu ochranu podľa Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom a uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k.

1030 z 12. novembra 2014 v spojení s uznesením Okresného súdu

Trenčín (ďalej len „okresný súd“) č. k. 962 z 2. októbra 2012, ktorou žiada

vydať tento nález:

„Základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces obchodnej spoločnosti

Tatra Real Trade, a.s., , so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava,

garantované v , Listiny základných

práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

v spojení s a , uznesením Krajského

súdu v Trenčíne zo dňa 12.11.2014, sp. zn. 1030, v spojení s uznesením

Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.10.2012, sp. zn. , porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.11.2014, sp. zn.

1030, v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.10.2012, sp. zn.

, sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie

konanie.

Krajský súd v Trenčíne a Okresný súd Trenčín sú povinné spoločne a nerozdielne

nahradiť Tatra Real Trade, a.s. ako sťažovateľovi trovy konania vo výške 355,72 EUR, a to

do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľ bol

ako žalobca účastníkom konania vedeného pred okresným súdom sp. zn. ,

v ktorom sa domáhal proti mestu Trenčín (ďalej len „žalovaný“) zaplatenia sumy

1 914 813,17 € s príslušenstvom. Sťažovateľ sa domáhal priznania žalovanej sumy

z viacerých právnych titulov, okrem iného z titulu vydania bezdôvodného obohatenia

a z titulu náhrady škody pozostávajúcej z vecnej škody a ušlého zisku vzniknutej

v súvislosti s vadným plnením žalovaného zo zmluvných vzťahov a porušením povinností

žalovaného. Spor medzi účastníkmi sa týkal uzatvorených zmlúv č. 318/2007 o zriadení

vecného bremena z 11. apríla 2008 a zmluvy č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej

zmluvy z 11. apríla 2008, ktoré nahradili predchádzajúce zmluvy č. 143/2007 a 144/2007.

Okresný súd rozsudkom č. k. 823 z 20. júna 2012 uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť sťažovateľovi 225 492,92 € s úrokom z omeškania, v časti o zaplatenie

sumy 1 689 320,20 € s úrokom z omeškania žalobu sťažovateľa zamietol a sťažovateľa

zaviazal zaplatiť žalovanému 76 % trov konania.

Proti výroku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, a proti výroku o náhrade trov

konania podal sťažovateľ odvolanie.

Okresný súd uznesením č. k. 962 z 2. októbra 2012 uložil

sťažovateľovi, aby v lehote 12 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané

odvolanie proti rozsudku vo výške 33 193,50 €, a to podľa položky č. 1 písm. a) sadzobníka

súdnych poplatkov na účet okresného súdu, a zároveň poučil žalobcu o možnosti podať

odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ 19.

októbra 2012 odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

ods. 1 a (ďalej len „OSP“), ako aj tým,

že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa

názoru sťažovateľa okresný súd dostatočne neodôvodnil, prečo má sťažovateľ zaplatiť súdny

poplatok za odvolanie vo výške 33 193,50 €, a neuviedol, z akého právneho vzťahu

vypočítal výšku súdneho poplatku, t. j. či išlo o občianskoprávny alebo obchodnoprávny

vzťah. Osobitne sťažovateľ v odvolaní namietal, že písomné vyhotovenie uznesenia

okresného súdu neobsahuje náležitosti podľa v spojení s .

Odvolanie proti rozsudku okresného súdu č. k. 823 z 20. júna 2012

vo vyhovujúcom výroku podal aj žalovaný.

Krajský súd vo veci samej o odvolaniach sťažovateľa a žalovaného rozhodol

rozsudkom č. k. 1005 zo 16. septembra 2012, ktorým rozsudok okresného

súdu č. k. 962 z 2. októbra 2012 ako vecne správny potvrdil a zaviazal

sťažovateľa nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 32 338,70 €. Rozsudok

krajského súdu č. k. 1005 zo 16. septembra 2012 nadobudol právoplatnosť

6. novembra 2014.

O odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 962 z 2.

októbra 2012 rozhodol krajský súd uznesením č. k. 1030 z 12. novembra

2014 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ sťažnosť smerujúcu proti uzneseniu okresného súdu č. k.

962 z 2. októbra 2012 a uzneseniu krajského súdu č. k. 1030 z 12.

novembra 2014, ktorou sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa v spojení s a , základného práva na

súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru, odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutia sú nedostatočne odôvodnené,

založené na nesprávnom a arbitrárnom posúdení veci, ktoré je v rozpore s jej posúdením v

rozhodnutiach vo veci samej.

Sťažovateľ uviedol, že vo veci samej bolo okresným súdom i krajským súdom

určené, že sa právne vzťahy (zmluva č. 318/2007 o zriadení vecného bremena z 11. apríla

2008 a zmluva č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy z 11. apríla 2008) medzi

účastníkmi konania spravujú , na základe čoho okresný súd

i krajský súd posudzovali nároky sťažovateľa. Okresný súd vyrubil sťažovateľovi súdny

poplatok za podané odvolanie podľa položky č. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov,

ktorý tvorí prílohu o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o súdnych

poplatkoch“). Podľa položky č. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok

za návrh ak nie ustanovená osobitná sadzba, z ceny predmetu konania vo výške 6 %,

najmenej 16,50 €, najviac 16 596,50 € alebo z hodnoty v obchodných veciach najviac

33 193,50 € (v odvolacom konaní je potom základom poplatku cena nároku uplatňovaného

v odvolaní). Krajský súd v uznesení č. k. 1030 z 12. novembra 2014

dospel k názoru, že ide o „obchodnú vec, na ktorú sa aplikovalo hmotné právo Občiansky

zákonník“, svoj záver však dostatočne neodôvodnil a jeho rozhodnutie je v rozpore

s rozhodnutím vo veci samej, čo zakladá jeho arbitrárnosť a nezrozumiteľnosť. Okresný súd

i krajský súd pri rozhodovaní vo veci samej vyhodnotili právne vzťahy medzi účastníkmi,

ako aj ich povahu ako účastníkov konania ako občianskoprávnu, a nie ako obchodnú vec

(hoci vec bola na okresnom súde zapísaná do registra Cb). Vo veci samej oba súdy

vychádzali z toho, že právne vzťahy účastníkov sa netýkajú verejnej potreby jednotky

územnej samosprávy, t. j. sú občianskoprávnej povahy, ale pri rozhodovaní o súdnom

poplatku už argumentovali ich obchodnoprávnou povahou. Preto aj súdny poplatok

za podané odvolanie mal byť sťažovateľovi vyrubený iba vo výške 16 596,50 €. Uznesenie

krajského súdu č. k. 1030 z 12. novembra 2014 nedáva odpovede

na sťažovateľom nastolené otázky v odvolaní, je formalistické. Aj napriek tomu, že

odvolacie konanie trvalo takmer dva roky, krajský súd sa vecou dostatočne nezaoberal, a to

ani s ohľadom na značnú sumu vyrubovaného poplatku. Sťažovateľ požiadal ústavný súd,

aby dočasným opatrením odložil vykonateľnosť uznesenia krajského súdu č. k.

1030 z 12. novembra 2014 v spojení s uznesením okresného súdu č. k.

962 z 2. októbra 2012, s odôvodnením, že ujma, ktorá môže sťažovateľovi

výkonom tohto rozhodnutia vzniknúť, je väčšia ako ujma, ktorá hrozí tretím osobám

v prípade odkladu vykonateľnosti tohto rozhodnutia, odklad vykonateľnosti nie je v rozpore

s dôležitým verejným záujmom. Sťažovateľ poukázal aj na princíp exekučného konania,

podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu

činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona.

ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania

zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak,

jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a

účinných prostriedkov nápravy.

Uvedené vyplýva z princípu subsidiarity zakotveného v ,

obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany základného práva

pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže poskytnúť iný súd.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových

práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a

nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom

prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané

porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj

právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho

základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť

využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným

zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(mutatis mutandis , , ).

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú

primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje

v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (,

).

V danom prípade sťažovateľom napadnuté uznesenie okresného súdu č. k.

962 z 2. októbra 2012 podliehalo revíznej právomoci krajského súdu

v konaní o podanom odvolaní, ktorý má aj kasačnú právomoc. Oprávnenie podať odvolanie

sťažovateľ aj skutočne využil a krajský súd rozhodnutie okresného súdu aj preskúmal

(uznesenie krajského súdu č. k. 1030 z 12. novembra 2014). Preskúmanie

napadnutého uznesenia okresného súdu ústavným súdom by preto bolo v rozpore

s princípom subsidiarity zakotveným v , lebo jeho preskúmanie

na základe podaného odvolania patrí do právomoci krajského súdu. Na základe uvedeného

ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu odmietol

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Odlišná je situácia vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu č. k. 1030

z 12. novembra 2014, v prípade ktorého právomoc ústavného súdu na jeho preskúmanie je

daná.

Sťažovateľ vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu č. k. 1030

z 12. novembra 2014 namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 v spojení s , , základného práva na súdnu

ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, ktoré odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené,

založené na nesprávnom a arbitrárnom posúdení veci, ktoré je v rozpore s jej posúdením

v rozhodnutiach vo veci samej.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo

Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Krajský súd uznesenie č. k. 1030 z 12. novembra 2014 odôvodnil

takto:

„Odvolací súd prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania

podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,

a napadnuté uznesenie je potrebné podľa , , ako vecne správne

potvrdiť.

Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov, súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak

sa vykonávajú na návrh, a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené

v Sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona.

Podľa prvá veta v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal

odvolanie.

Sadzba poplatku je uvedená v Sadzobníku súdnych poplatkov (príloha zák. č.

) a vyberá sa percentom zo základu, alebo pevnou sumou.

Podľa poznámky 5 k položke 1/, položka 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov sa

vyberajú poplatky z návrhu na začatie konania v obchodných veciach 6 % z ceny úhrady

predmetu konania najmenej 16,50 eur, najviac 33. 193,50 eur.

Podľa poznámky 3 k položke 1 poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia

i v odvolacom konaní vo veci samej.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď uložil

žalobcovi zaplatiť sumu 33.193,50 eur za podané odvolanie proti rozsudku č. k.

zo dňa 20. júna 2012.

Tak ako súd prvého stupňa vo vyššie uvedenom rozsudku aj odvolací súd v rozsudku

č. k. zo dňa 16. septembra 2014 ustálil, že sa jedná o obchodnú vec

na ktorú sa aplikovalo hmotné právo .

Vzhľadom k tomu, že išlo o obchodnú vec, pre vyrubenie súdneho poplatku bolo

potrebné postupovať podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že žalobca napadol rozsudok súdu

prvého stupňa v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, a to vo výške 1.689.321 eur

s príslušenstvom a výroku o náhrade trov konania. Zo sumy 1.689.321 eur predstavuje 6 %

101.359,29 eur, ale vzhľadom k tomu, že v obchodných veciach môže účastník najviac za

súdny poplatok zaplatiť sumu 33.193,50 eur, súd prvého stupňa v súlade s citovanými

ustanoveniami správne uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť za súdny poplatok z odvolania

sumu 33.193,50 eur.

Podľa proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného

čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal

súdny úradník, alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého

rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie,

predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote

oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa,

proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania

zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

S poukazom na vyššie uvedené, súd prvého stupňa pri predkladaní odvolania

postupoval v súlade s

Odvolací súd mal za preukázané, že proti uzneseniu bolo dané poučenie, podľa

ktorého ten, komu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok z odvolania, môže podať

odvolanie do 15 dni odo dňa doručenia na súde, ktorý uznesenie vydal, t.j. na Okresný súd

Trenčín. Uznesenie je opatrené pečiatkou Okresného súdu Trenčín. Žalobca teda mal

vedomosť o tom, že odvolanie má podať na Okresný súd Trenčín.

Podľa odvolacieho súdu napadnuté uznesenie obsahuje všetky náležitosti podľa § 169

ods. 1 a

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 219

ods. 1,2 , ako vecne správne potvrdil.“

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka konania na spravodlivý proces ().

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia krajského súdu

konštatuje, že krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne. Dal jasnú

a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, z akého dôvodu považoval pre účely rozhodovania

o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie sťažovateľa vec za obchodnú. Odôvodnenie

rozhodnutia krajského súdu preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva

na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

S ohľadom na uvedené zaoberal sa preto ústavný súd otázkou, či krajský súd svojím

rozhodnutím nepoprel účel, zmysel a princípy ustanovení o vyrubovaní súdnych poplatkov.

Ústavný súd však žiadne skutočnosti, ktoré by takýto záver mohli signalizovať, nezistil.

Podľa položky č. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie

konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, sa platí súdny poplatok z ceny (z úhrady)

predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu 6 %, najmenej 16,50 eura, najviac

16 596,50 eura v obchodných veciach najviac 33 193,50 eura.

Pojem obchodnej veci nie je legálne definovaný v

a tento pojem nie je ako pojem hmotnoprávny obsiahnutý ani v .

Odpoveď na otázku, ktoré veci treba pre potreby tohto ustanovenia považovať za obchodné,

treba hľadať v iných právnych predpisoch, a to v ich systematickom výklade. Ako sám

uvádza sťažovateľ, v konaní pred okresným súdom sa domáhal priznania žalovanej sumy

z titulu vydania bezdôvodného obohatenia i z titulu náhrady skutočnej škody a ušlého zisku

spôsobenej mu žalovaným v súvislosti so zmluvou č. 318/2007 o zriadení vecného bremena

z 11. apríla 2008 a zmluvou č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy z 11. apríla

2008. Pokiaľ za tejto situácie dospel krajský súd v uznesení č. k. 1030

z 12. novembra 2014 k záveru, podľa ktorého obdobne ako v rozsudku č. k.

1005 zo 16. septembra 2014 ustálil, že ide o obchodnú vec (na ktorú sa

aplikovalo hmotné právo  ), nemožno iba preto považovať jeho

rozhodnutie za také, ktoré popiera zmysel a účel ustanovenia položky č. 1 písm. a)

sadzobníka súdnych poplatkov.

Kontrolou zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie dotknutých ustanovení právneho

poriadku krajským súdom so sťažovateľom označenými ustanoveniami dospel

ústavný súd k záveru, že je vylúčené, aby uznesením krajského súdu mohlo dôjsť

k porušeniu sťažovateľom označených práv ( , listiny a

dohovoru). V takom prípade nemožno uvažovať ani o porušení čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1

, ktoré mali byť podľa tvrdení sťažovateľa porušené v spojení s . Iba to, že

sťažovateľ sa s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku nestotožňuje,

ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jeho sťažnosti. Ústavný súd preto

sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

S ohľadom na uvedené nebolo už dôvodné osobitne sa zaoberať návrhom sťažovateľa

na vydanie dočasného opatrenia.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2015