Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 282/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

spoločnosťou , , v mene

ktorej koná advokát a konateľ , vo veci namietaného porušenia

základných práv domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde podľa a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa , ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. z 30. októbra 2014 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. zo 14. januára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. apríla 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojich základných práv domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde podľa

(ďalej len „ústava“) a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a

aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa , ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. z 30. októbra 2014 a uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo

14. januára 2015 (ďalej aj „namietané uznesenia“).

2. Sťažovateľ uviedol, že 10. januára 2014 podal na okresnom súde „návrh na jeho

vstup do konkurzného konania na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

06. 05. 2010, ktorou veriteľ spoločnosť postúpil pohľadávku vo výške

29.856,55 EUR prihlásenú a zistenú v konkurznom konaní úpadcu

, sťažovateľovi“.

3. Okresný súd jeho návrh namietaným uznesením zamietol, pretože návrh na vstup

do konania podal až po zániku veriteľa spoločnosti (výmazom

z obchodného registra bez právneho nástupcu 12. januára 2011), ktorý v čase podania

návrhu na vstup do konania už účastníkom konkurzného konania nebol, a preto sťažovateľ

nemohol vstúpiť do procesných práv spojených s postúpenou pohľadávkou spôsobom podľa

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“). Po odvolaní

sťažovateľa krajský súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil, pretože ho považoval

za vecne správne.

4. Sťažovateľ poukazuje najmä na to, že krajský súd sa nijakým spôsobom nezaoberal

dôvodmi nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom, pričom „... z konania

sťažovateľa je zrejmé, že splnil všetky zákonné podmienky, aby sa stal účastníkom

konkurzného konania a súdy mu tak svojimi rozhodnutiami ohľadom jeho vstupu do

konkurzného konania odňali možnosť konať pred súdom i právo na spravodlivý proces...

Súdy pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa a jeho odvolaní vôbec nebrali zreteľ

na nasledovné skutočnosti:

a) zánik jedného z veriteľov bez právneho nástupcu nie je dôvodom pre zastavenie

konkurzného konania,

b) podmienkou pre rozhodnutie o vstupe do konkurzného konania nie je súhlas

pôvodného veriteľa, preto jeho zánik nemôže byť dôvodom pre zamietnutie návrhu

nadobúdateľa pohľadávky na vstup do konkurzného konania na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky od pôvodného veriteľa,

c) pôvodný veriteľ ani nie je oprávnený podať takýto návrh na vstup do konkurzného

konania, ako je to napríklad v prípade postupu podľa ust. , kedy je návrh

na zmenu účastníka konania pri prevode práv alebo povinností oprávnený podať aj pôvodný

navrhovateľ, s ktorého návrhom musí súhlasiť ten, kto má vstúpiť na jeho miesto,

d) zákon o konkurze neobmedzuje podanie návrhu na vstup do konkurzného konania

žiadnou lehotou...“.

5. Na základe aj uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa, domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky podľa ..., právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa ... a základné právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... uznesením Okresného súdu

Žilina zo dňa sp. zn. a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

sp. zn. , porušené boli.

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. 01. 2015,

sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 30. 10. 2014,

sp. zn. zrušuje a vec vracia Okresnému súdu... na ďalšie konanie.“

Sťažovateľ sa tiež domáha náhrady trov právneho zastúpenia v sume 355,72 €.

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len

v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti

nemu...

9. Sťažovateľ namieta porušenie označených práv podľa a dohovoru

namietanými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu, ktorými bol zamietnutý jeho

návrh na vstup do konkurzného konania v dôsledku postúpenia pohľadávky pôvodne riadne

prihláseného veriteľa, ktorý potom zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho

nástupcu.

10. Podľa sťažovateľa „zánik veriteľa v konkurznom konaní výmazom z Obchodného

registra netvorí prekážku súdu rozhodnúť o vstupe sťažovateľa do konkurzného konania

na miesto veriteľa, pokiaľ sťažovateľ súdu preukázal nadobudnutie pohľadávky od veriteľa,

ku ktorej nadobudnutiu došlo v čase, keď veriteľ ešte bol účastníkom konkurzného konania...

... Právny názor Okresného súdu... i Krajského súdu... o tom, že nedostatok

spôsobilosti pôvodného veriteľa byť účastníkom konania tvorí prekážku postupu

konania a rozhodnutia vo veci samej, pre ktorú súd nemôže povoliť vstup nového veriteľa

na miesto pôvodného veriteľa do konkurzného konania, je v priamom rozpore

s právnym názorom Najvyššieho súdu... vysloveným v jeho uznesení zo dňa 30. 11. 2009,

sp. zn. , v zmysle ktorého o vstupe nového účastníka do konania je možné

rozhodnúť aj po strate spôsobilosti pôvodného účastníka byť účastníkom konania.“.

II.A

K namietanému porušeniu označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn.

z 30. októbra 2014

11. Ústavný súd konštatuje, že na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá sa týka

namietaného uznesenia okresného súdu, nie je daná právomoc ústavného súdu. Ako to

vyplýva z už citovaného , právomoc ústavného súdu poskytovať

ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci. Proti uzneseniu okresného súdu bolo

prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, ktorý sťažovateľ aj využil, keď ho

podal na okresnom súde 20. novembra 2014 (č. l. 198 a č. l. 199 v spise), a preto právomoc

poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal predovšetkým krajský súd

v odvolacom konaní (námietky sťažovateľa v odvolaní sú takmer identické s námietkami

v jeho sťažnosti podanej ústavnému súdu).

12. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v súvislosti s namietaným

porušením základného práva podľa a práva podľa dohovoru

je z ústavného hľadiska pre ústavný súd podstatné a určujúce len preskúmanie namietaného

uznesenia krajského súdu. Vzhľadom na to ústavný súd sťažnosť v tejto časti (vo vzťahu

k namietanému uzneseniu okresného súdu) pri predbežnom prerokovaní odmietol pre

nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. m. m. ,

, ).

II.B

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.

zo 14. januára 2015

13. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že námietky (pozri body 4, 9 a 10), ktorými

sťažovateľ odôvodňuje porušenie svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným uznesením krajského súdu, spočívajú v jeho

nesúhlase s jeho právnym názorom, ktorým potvrdil namietané uznesenie okresného súdu.

14. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno

považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , ).

15. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

16. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,

ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav

a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu

len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

).

17. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru by mohlo dôjsť vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť

domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný

súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby

(), ale aj vtedy, ak by v prípade opravných konaní všeobecný súd odmietol

opravný prostriedok alebo zastavil konanie bez toho, aby ho meritórne preskúmal

a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym konaním (m. m. ,

). Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre taktiež zdôrazňuje, že súčasťou

obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa (a tiež práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu (, ).

18. Ústavný súd po preskúmaní konkurzného spisu a namietaného uznesenia

krajského súdu konštatuje, že právny názor odvolacieho súdu je jasný a zrozumiteľný

a odôvodnenie namietaného uznesenia nie je arbitrárne (pozri k tomu bod 19 a nasl. tohto

uznesenia, pozn.). Ústavný súd poukazuje pritom na relevantnú časť jeho odôvodnenia na

s. 3 až 5, v ktorej sa okrem citácie ustanovení zákona o konkurze (§ 25 ods. 1, § 196)

a ustanovení a (ďalej aj „OSP“) okrem iného

uvádza:

«Preskúmaním veci sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa

v tom, že nakoľko veriteľ v čase podania návrhu na vstup do konania už účastníkom

konkurzného konania nebol, navrhovateľ, t. j. nemohol vstúpiť

do procesných práv spojených s touto pohľadávkou spôsobom podľa .

Odvolací súd poukazuje na to, že veriteľ ... mal spôsobilosť mať

práva a povinnosti ako právnická osoba podľa a nasl. . Túto

spôsobilosť spol... mala od svojho vzniku, t. j. zápisom do obchodného registra a zanikla jej

dňom zániku, t. j. dňom výmazu z obchodného registra, čo v tomto prípade bolo

dňa 12. 1. 2011. Je nesporné, že navrhovateľ súdu preukázal, že

pohľadávka veriteľa ... bola na neho postúpená Zmluvou zo dňa

6. 5. 2010, t. j. pred výmazom veriteľa z obchodného registra, avšak navrhovateľ

podal návrh na vstup do konania až dňa 10. 1. 2014, t. j. po zániku veriteľa.

... súd poukazuje na to, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ako lex specialis

neupravuje takýto prípad, a preto v zmysle sa na konkurzné konanie primerane

použijú ustanovenia . Podľa je súd povinný

ex officio skúmať danosť, alebo nedanosť procesných podmienok, a to v ktoromkoľvek štádiu

konania. Z tohto dôvodu prvostupňový súd postupoval správne, keď pri rozhodovaní

o vstupe do konania skúmal procesné podmienky, medzi ktoré patria aj

podmienky na strane účastníkov. Účastníci konania totiž musia disponovať určitými

vlastnosťami, aby súd mohol konať. Predovšetkým ide o spôsobilosť byť účastníkom konania

podľa , pričom nedostatok procesnej podmienky na strane účastníka

predstavuje tzv. prekážku postupu konania. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že zaniknutá

právnická osoba nemôže byť účastníkom konania, pričom nedostatok spôsobilosti byť

účastníkom konania je teda neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorého

náprava nie je možná. Zároveň je nutné uviesť, že nedostatok niektorej z podmienok

konania vždy spôsobuje, že súd nesmie vydať meritórne rozhodnutie, pokiaľ tento

nedostatok nebude odstránený.

... súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky,

sp. zn. , podľa ktorého „Podmienkami konania sú teda také podmienky

určené občianskym právom procesným, bez ktorých existencie nemôže dôjsť k rozhodnutiu

vo veci samej. Nedostatok niektorej podmienky, alebo jej zánik v priebehu konania má

procesné následky závislé od toho, či ide o nedostatok podmienky odstrániteľný,

či neodstrániteľný. Ak nie sú teda podmienky splnené, súd nemôže pokračovať v konaní.

Medzi podmienky konania patria podmienky na strane účastníkov konania, t. j. spôsobilosť

byť účastníkom konania, procesná spôsobilosť, spôsobilosť byť zástupcom a oprávnenie

k zastupovaniu“.»

19. Ústavný súd pri preskúmavaní namietaného uznesenia nezistil žiadnu skutočnosť

naznačujúcu jeho svojvoľný postup, ktorý by nemal oporu v zákone o konkurze a tiež

v , jeho právne úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov,

sú logické, a preto aj celkom legitímne a z ústavného hľadiska akceptovateľné. V takomto

prípade ústavný súd nemá žiaden dôvod a ani oprávnenie na prehodnocovanie záverov tohto

súdu. Tvrdenia sťažovateľa preto podľa názoru ústavného súdu sledujú len dosiahnutie

zmeny súdneho rozhodnutia, ktoré je pre neho nepriaznivé, čo však nemožno spájať

s porušením jeho základného práva garantovaného ani s porušením práva

garantovaného dohovorom.

20. Ústavný súd v súvislosti so sťažovateľovým prejavom nespokojnosti

s namietaným uznesením krajského súdu opätovne zdôrazňuje, že obsahom základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania

a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby

bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,

preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod

zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie sťažovateľom

označených základných práv (obdobne napr. , ).

21. Ústavný súd na podporu záverov krajského súdu tiež uvádza, že uvedený názor

je v súlade s právnou doktrínou, podľa ktorej „... pokiaľ nový veriteľ nadobudol takú

pohľadávku, pri ktorej pôvodný veriteľ nemal právne postavenie účastníka konania alebo ho

síce mal, ale mu zaniklo, súd nemôže povoliť vstup nového veriteľa do konania... Zmeny

na strane účastníka prichádzajú do úvahy len vtedy, ak pôvodný účastník a osoba, ktorá sa

má stať účastníkom konania, majú spôsobilosť byť účastníkom konania“ (Ďurica, M. Zákon

o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2012, s. 183, 184).

Inak povedané, z ustanovenia § 25 zákona o konkurze inter alia vyplýva aj to,

že predpokladom pre zmenu účastníka konania je existencia účastníctva pôvodného veriteľa.

Vzhľadom na to, že pôvodný veriteľ zanikol výmazom z obchodného registra, prestal byť ex

lege účastníkom konkurzného konania. Konkurzný súd preto nemohol vyhovieť návrhu na

vstup do konania, pretože pôvodný veriteľ prestal byť účastníkom konkurzného konania (po

strate spôsobilosti byť účastníkom konania). Sťažovateľ sa sám zbavil práva na súdnu

ochranu tým, že návrh na vstup do konania podal takmer po štyroch rokoch od

nadobudnutia pohľadávky. Ústavný súd v tejto súvislosti dodáva, že nový veriteľ

(sťažovateľ) nestráca svoje hmotnoprávne postavenie a môže si uplatňovať pohľadávku

po skončení konkurzného konania.

22. Pokiaľ sťažovateľ argumentuje uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 30. novembra 2009 (publikovaným

pod R 29/2010), kde sa uvádza, že „je zjavne nespravodlivý taký postup súdu, kedy má nový

účastník, na ktorého prešlo právo, niesť negatívne dôsledky konania iného subjektu, t. j.

pôvodného navrhovateľa, spočívajúce v tom, že podal návrh na výmaz spoločnosti z

obchodného registra po ukončení likvidácie“, je nutné uviesť, že judikát najvyššieho súdu

vychádza zo skutkovo odlišného stavu ako je posudzovaný prípad, a preto je na

posudzovanú vec neaplikovateľný. V konaní, ktorého výsledkom bol judikát R 29/2010, išlo

o návrh na zámenu účastníka v dôsledku singulárnej sukcesie, no návrh bol podaný v čase,

keď obaja, teda tak postupca, ako aj postupník, mali právnu subjektivitu a k zániku

postupníka došlo až v priebehu odvolacieho konania. Hlavným rozdielom v postupe

postupcu a postupníka v judikáte R 29/2010 a postupe sťažovateľa a zaniknutého účastníka

konkurzného konania v tomto prípade je to, že v konaní vedúcom k judikátu R 29/2010 bol

návrh na zámenu účastníkov podaný v pomerne akceptovateľnom čase po postúpení

pohľadávky (postúpenie 23. mája 2005, oznámenie podané súdu 27. septembra 2005), avšak

v tomto prípade bol návrh na vstup do konania podaný viac ako 3 roky a 7 mesiacov po

údajnom postúpení pohľadávky (6. máj 2010  10. január 2014), pričom k výmazu

pôvodného veriteľa došlo 12. januára 2011 ex offo na základe uznesenia okresného súdu sp.

zn. z 11. októbra 2010. V tomto ohľade nie je bez významu ani to, že

sťažovateľ, poukazujúc na citovaný judikát (podľa ktorého došlo zmene účastníkov

občianskeho súdneho konania podľa a ), v ním podanej sťažnosti ale

argumentuje, že ustanovenia a nie sú v konkurznom konaní použiteľné.

23. V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že k postúpeniu pohľadávky postupcom

, na sťažovateľa malo dôjsť 6. mája 2010, avšak k úradnému

osvedčeniu podpisov na zmluve došlo až dodatočne/neskôr 8. januára 2014 (č. 1. 187), čo je

rovnako neakceptovateľné. V súvislosti s ustanovením § 25 ods. 2 zákona o konkurze

právna doktrína uvádza, že k úradnému overeniu podpisov má dôjsť už na samotných

listinách preukazujúcich prevod pohľadávky (Ďurica, M. Zákon o konkurze

a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2012, s. 182). Sťažovateľ bol viac

rokov nečinný a v danej veci nepochybne nestrážil svoje práva podľa zásady vigilantibus

iura scripta sunt (právo patrí bdelým), pretože inak by nemohlo dôjsť k tejto situácii.

24. Na základe uvedeného ústavný súd považuje sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

za zjavne neopodstatnenú, a preto ju podľa z tohto

dôvodu v tejto časti odmietol.

25. Vo vzťahu k namietanému porušeniu ústavný súd

predovšetkým konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa v tejto časti neobsahuje žiadne

odôvodnenie, hoci je právne zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom  advokátom,

čiže nespĺňa ani podstatnú náležitosť ustanovenú v .

Ústavný súd preto túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 zákona ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

26. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2015