Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 442/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júla 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Eggproduct, a. s.,

Petrovanská 34, Prešov, obchodnej spoločnosti SWEETY ICE, s. r. o., Petrovanská 34/A,

Prešov, a obchodnej spoločnosti FROST a. s. Prešov, Hlavná 57, Prešov, zastúpených

advokátom JUDr. Milanom Sedlákom, Advokátska kancelária Olej Sedlák Dudášová

Garančovský, Kukučínova 19, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa a a podľa a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 26. februára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Eggproduct, a. s., obchodnej spoločnosti SWEETY

ICE, s. r. o., a obchodnej spoločnosti FROST a. s. Prešov, o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Eggproduct, a. s., Petrovanská 34, Prešov,

obchodnej spoločnosti SWEETY ICE, s. r. o., Petrovanská 34/A, Prešov, a obchodnej

spoločnosti FROST a. s. Prešov, Hlavná 57, Prešov (spolu ďalej len „sťažovateľky“), ktorou

namietajú porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 26. februára 2015 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že «Návrhom na začatie konania

doručenom Okresnému súdu Prešov dňa 13. mája 2005 sa žalobcovia

a spol. domáhali voči sťažovateľom ako žalovaným určenia vlastníckeho práva na tom

skutkovom základe, že sú oprávnenými dedičmi po a

, ktorí na základe Výmeru č. 2534/48 zo dňa 07. apríla 1948 mali nadobudnúť

aj parcelu nachádzajúcu sa v k. ú. ,

okres . Žalobcovia a ani ich právni predchodcovia pritom neuplatnili reštitučné

nároky podľa zákonom prijatých po roku 1989.

Okresný súd Prešov prvý krát o návrhu žalobcov rozhodol Rozsudkom vydaným

v konaní pod sp. zn. , potvrdeným Rozsudkom Krajského súdu v Prešove,

sp. zn. zo dňa 10. februára 2011 tak, že žalobu zamietol s odôvodnením, že

pokiaľ došlo k prevzatiu majetku oprávnenej osoby v rozhodnej dobe citovanej zákonom

o pôde bez právneho dôvodu, nemôže sa táto osoba domáhať určenia vlastníckeho práva

podľa všeobecných predpisov. ...

Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. bolo rozhodnutie odvolacieho

súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že nevyužitie možnosti domáhať sa

svojich práv cestou reštitúcie nemá za následok zánik možnosti domáhať sa ich

prostredníctvom žaloby podľa všeobecných predpisov a všeobecný súd bol povinný takto

podanú žalobu prejednať v súlade s hmotným právom (všeobecnými predpismi občianskeho

práva) a o nej po vykonaní náležitého dokazovania rozhodnúť. ...

Následne, Krajský súd v Prešove Uznesením sp. zn. zo dňa 30. apríla

2012 rozsudok súdu prvého stupňa vydaný v konaní sp. zn. zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie.

Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. na základe

vykonaného dokazovania však druhýkrát dospel k záveru, že právni predchodcovia

žalobcov… sa na základe výmeru mali stať vlastníkmi o. i. aj parcely č. 117/4 o výmere

0.5755 ha a žalobcovia (resp. ich právni predchodcovia) súčasne, okrem nadobudnutia

vlastníckeho práva výmerom, mali splniť aj podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

vydržaním, a preto rozsudkom zo dňa 07. mája 2014 súd žalobnému návrhu vyhovel a určil,

že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností bližšie špecifikovaných

o veľkosti podielov uvedených vo výroku rozsudku…

Voči rozsudku súdu 1. stupňa podali sťažovatelia… odvolanie z dôvodov uvedených

v ust. § u 205 ods. 2 písm. a), d) a f) , ktorým žiadali žalobu v celom rozsahu

zamietnuť jednak z dôvodu, že nebolo preukázané, resp. s ohľadom na všetky dôkazy

vykonané v konaní… bolo tvrdené vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov

spochybnené, ďalej z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení s prihliadnutím na určovaciu žalobu ako procesne síce prípustný,

ale preventívny nástroj ochrany práv žalobcov, kedy tvrdené vlastnícke právo ich právnych

predchodcov bolo dotknuté už pred takmer 50 rokmi odo dňa podania návrhu, ako aj

preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva právnymi predchodcami sťažovateľov v rámci

či už privatizácie alebo vydržaním.

Sťažovatelia ako žalovaní totiž nadobudli majetok od svojich právnych predchodcov,

pričom pôvodne to bol majetok, ktorý štát v období po roku 1992 prevádzal v rámci veľkej

privatizácie podľa ..

Sťažovatelia (resp. ich právni predchodcovia) boli dobromyseľnými nadobúdateľmi

týchto nehnuteľností, nakoľko ich nadobudli platnými kúpnymi zmluvami od štátu, v mene

ktorého konal Fond národného majetku SR, pričom platnosť týchto zmlúv do podania

žalobného návrhu a ani v priebehu súdneho konania nik nespochybnil. ...

Krajský súd v Prešove Rozsudkom zo dňa 26. februára 2015, sp. zn. ,

ktorý sťažovatelia touto ústavnou sťažnosťou napádajú, rozhodnutie súdu prvého stupňa

v celom rozsahu potvrdil.».

Sťažovateľky v odôvodnení sťažnosti ďalej uviedli:

«... Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. síce na strane jednej

rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č. k. zrušil z dôvodu, že nevyužitie

možnosti domáhať sa svojich práv cestou reštitúcie nemá za následok zánik možnosti

domáhať sa ich prostredníctvom žaloby podľa všeobecných predpisov a súd bol povinný

takto podanú žalobu prejednať a o nej po vykonaní náležitého dokazovania rozhodnúť,

na strane druhej však vyjadril názor, že žalobcovia/sťažovatelia nemohli v čase vydania

rozhodnutia krajského súdu legitímne bez splnenia zákonných podmienok očakávať,

že znova získajú vlastnícke právo k nehnuteľnosti a iba skutočnosť, že žalobcovia, resp. ich

právni predchodcova boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ešte nezakladá bez

ďalšieho ich legitímnu nádej na nadobudnutie vlastníctva...

Súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd však i napriek tomu, že nedošlo ani k zmene

právneho stavu a žalobcovia na podporu svojich tvrdení neprodukovali ani žiadne ďalšie

dôkazy, rozhodovali v príkrom rozpore s ich právnym názorom z roku 2010 a 2011, tváriac

sa, akoby Ústavný súd SR vyššie uvedeným nálezom prejudikoval tvrdené vlastnícke právo

žalobcov...

... z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva možno jednoznačne

konštatovať, že za chyby, ktorých sa štát na svojich občanoch mal v priebehu bývalého

režimu dopustiť a ktoré sa aspoň čiastočne snažil napraviť, nemožno naprávať chybami

novými...

Sťažovatelia nemôžu stratiť svoje nadobudnuté vlastnícke práva a povinnosti

nadobudnuté v dobrej viere, ktoré dlhoročne bez vedomosti nárokov zo strany žalobcov

vykonávali len preto, že by sa súd po viac ako dvadsiatich rokoch rozhodol napravovať

„krivdy“ bývalého režimu a odňal tak vlastnícke právo súčasným vlastníkom a naopak

priznal vlastnícke právo niekomu, kto sa o neho nezaujímal takmer 50 rokov...

Určovacia žaloba by v danom prípade ani nebola nástrojom prevencie a nemierila

by k nastoleniu právnej istoty na strane žalobcov, ale k jej narušeniu na strane terajších

vlastníkov veci. ...

Aj napriek... uvedeným skutočnostiam, najmä s poukázaním na skutočnosť, že

v danom prípade absentovala akákoľvek legitímna nádej žalobcov na znovunadobudnutie

ich tvrdených vlastníckych práv, ktoré po dobu takmer 50 rokov neboli vykonávané a je

právne absurdné a nelogické, aby s ohľadom na účel a zmysel určovacej žaloby sa

žalobcovia aj reálne na danom skutkovom základe domohli niečoho, čo nebolo vykonávané

takmer 50 rokov, Krajský súd v Prešove... rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva. ...

Sťažovatelia majú za to, že odvolací súd (a súd prvého stupňa) svoje rozhodnutie

nedostatočne odôvodnil a odoprel im tak možnosť dozvedieť sa o dôvodoch rozhodnutia,

navyše bez akéhokoľvek prihliadnutia na podstatné právne a skutkové argumenty

predložené nielen v konaní na súde prvého stupňa, ale aj v odvolaní voči rozhodnutiu

vo veci samej.

Odvolací súd faktickou rekapituláciou doterajšieho priebehu konania, odôvodnením

rozsudku súdu prvého stupňa, zhrnutím odvolacích dôvodov a vyššie uvedenej všeobecnej

konštatácie, odňal sťažovateľom možnosť konať pred súdom, čím porušil zásadu práva na

súdnu a inú právnu ochranu. ...

Ani súd prvého stupňa, ani odvolací súd vo svojom rozhodnutí nezhodnotili všetky

existujúce skutkové zistenia a v odôvodnení tak absentuje určitá časť skutočností, ktoré

v konaní vyšli najavo a boli sťažovateľmi namietané...

Navyše, sťažovatelia považujú za hrubé porušenie práva na súdnu a inú právnu

ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie..., ba dokonca za aroganciu súdnej moci,

keď aj napriek vedomosti o vydaní rozhodnutia v skutkovo a právne identickej právnej

veci... iným senátom toho istého odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

na základe tých istých odvolacích dôvodov a argumentov, kedy tento senát

19Co rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, a najmä tiež

s prihliadnutím na relatívne nedávno vydaný Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

zo dňa 25. novembra 2014 v prípadoch sťažností na porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie v dôsledku rozdielnej rozhodovacej praxe vnútroštátnych súdov (prípady Mráz

a ďalší a Borovská a Forrai proti SR), senát Krajského súdu v Prešove 7Co vydal touto

sťažnosťou napádané rozhodnutie.»

Na základe uvádzaných skutočností sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd rozhodol

o porušení ich základných práv podľa a a podľa

ods. 1 a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj ich práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1

dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 26. februára

2015, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a priznal každej

sťažovateľke náhradu trov konania v sume 187,94 €.

V zmysle

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažovateľky

zároveň navrhli, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť

napadnutého rozsudku, „Keďže prípadný odklad vykonateľnosti sťažnosťou napadnutého

rozhodnutia nie je ani v rozpore s dôležitým verejným záujmom a sú splnené i ďalšie

podmienky..., najmä s ohľadom na to, že žalobcovia svoje práva nevykonávali po dobu

takmer 50 rokov.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľky podali proti napadnutému rozsudku

krajského súdu dovolanie, keďže uvádzajú: „Sťažovatelia z dôvodu právnej opatrnosti,

ako aj vzhľadom na nejednotnosť a rozporuplnosť judikatúry Ústavného súdu SR vo veci

nevyčerpania opravných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných

práv alebo slobôd účinne poskytuje, a s tým súvisiaceho zachovania lehoty na podanie

ústavnej sťažnosti, podali v zákonom stanovenej lehote dňa 07. mája 2015 na Najvyšší súd

Slovenskej republiky prostredníctvom súdu prvého stupňa, Okresného súdu Prešov voči

Rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. dovolanie, o ktorom zrejme

doposiaľ rozhodnuté nie je.“

Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým

na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno

napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi

z príslušných procesných noriem ( v znení

neskorších predpisov). Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie pred

ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj

princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých

rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná za prípustnú

až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná

za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj

k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci Soffer v. Česká

republika, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11.

2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51,

53, 54).

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

požiadavkami sťažovateliek uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júla 2015