Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 454/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a a práv podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. (predtým vedenom pod sp. zn. ), a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“

alebo „navrhovateľ v 3. rade“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl.

46 ods. 1 a (ďalej len „“) a práv podľa

ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. [predtým vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“)].

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ sa podaním

z 26. septembra 2014 označeným „určovacia žaloba“ domáhal, aby okresný súd určil, že

„nebol navrhovateľom v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod spis. zn.

, ktorý viedli (vedú) manželia a v ktorom boli ako navrhovatelia

v I. rade a II. rade manželia“ (ďalej aj „podanie z 26. septembra 2014“).

Namietané porušenie svojich základných práv podľa a práv podľa dohovoru

sťažovateľ odôvodňuje tým, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. „bez

logického uváženia prijal do konania na strane navrhovateľov ďalšiu osobu (sťažovateľa) aj

napriek tomu, že táto osoba nesplňovala zákonom dané podmienky a dôvody pre prijatie

ďalšej osoby do súdneho konania na strane navrhovateľov (vedeného na Okresnom súde

Piešťany pod spis. zn. ), čím porušil základnú normu pre zákonné a spravodlivé

konanie“.

Právomoc ústavného súdu o sťažnosti konať a rozhodnúť je podľa sťažovateľa daná

tým, že «neexistuje v súdnej hierarchii (opravu chybného rozhodnutia súdy odmietli

vykonať za záhadných okolností, ale možno pripustiť korupčné správanie v prospech

„svojho“ advokáta) žiadny stupeň pre nápravu chýb, ktorých sa dopustil sudca

...».

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, „ktorým nariadi, aby všeobecný súd Okresný

súd Piešťany konal podľa zákona a v súlade s Čl. 46 a Čl. 48

a porušené právo sťažovateľa na účinný prostriedok nápravy (článok 13 Protokolu č. 11

k Dohovoru) a jeho právo na spravodlivé Konanie (článok 6 Protokolu) napravil. Teda, aby

prikázal Okresnému súdu Piešťany, aby v konaní vedenom pod spis. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K ustáleniu predmetu konania pred ústavným súdom

Na účely objektívneho posúdenia skutočností vyplývajúcich zo sťažnosti si ústavný

súd od okresného súdu vyžiadal relevantné listiny vzťahujúce sa na konania vedené týmto

súdom pod sp. zn. a sp. zn. .

Z označených spisov vyplýva, že a (ďalej len

„navrhovatelia v 1. a 2. rade“, spolu so sťažovateľom len „navrhovatelia“) sa návrhom

doručeným okresnému súdu 21. septembra 2001 v konaní vedenom pod sp. zn.

domáhali určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade

a odporkyňou 20. septembra 1999, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v kúpnej zmluve, je neplatná, a určenia, že ako

manželia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností bližšie špecifikovaných

v návrhu. Podaním z 31. mája 2011 navrhovatelia v 1. a 2. rade požiadali, aby okresný súd

rozšíril okruh navrhovateľov v tomto konaní o sťažovateľa. Okresný súd uznesením sp. zn. 6

C 32/2008 zo 4. júla 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. augusta 2011, na základe

návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade a súhlasu sťažovateľa pripustil sťažovateľa do konania

vedeného pod sp. zn. na strane navrhovateľov (ďalej len „uznesenie zo 4. júla

2011“). Okresný súd uznesením sp. zn. z 3. októbra 2012 (ďalej len „uznesenie

z 3. októbra 2012“) konanie zastavil na základe späťvzatia návrhu navrhovateľmi

z 23. januára 2012 a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľom v 1. a 2. rade uložil

povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume

2 471,60 € a navrhovateľom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni

náhradu trov konania v sume 630,58 €.

Po podaní odvolania Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením

sp. zn. z 19. februára 2014 (ďalej len „uznesenie z 19. februára 2014“)

uznesenie prvostupňového súdu potvrdil a odporkyni náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal (uznesenie krajského súdu z 19. februára 2014 v spojení s uznesením okresného

súdu z 3. októbra 2012 nadobudlo právoplatnosť 15. apríla 2014). Následne krajský súd

uznesením sp. zn. z 2. júla 2014 návrh sťažovateľa z 15. mája 2014 na

vydanie opravného uznesenia, ktorým žiadal opravu uznesenia okresného súdu zo 4. júla

2011, zamietol.

Z ďalších zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ sa podaním z 26. septembra

2014 označeným ako „určovacia žaloba“ domáhal nápravy uznesenia okresného súdu

zo 4. júla 2011, pričom konaniu o podaní z 26. septembra 2014 bola pridelená sp. zn.

. Okresný súd následne v súlade s

(ďalej len „OSP“) označené podanie sťažovateľa posúdil ako organicky súvisiace s konaním

vedeným okresným súdom pod sp. zn. (sťažovateľ sa ním domáhal

preskúmania a následnej zmeny uznesenia okresného súdu zo 4. júla 2011 o pripustení

sťažovateľa do konania vedeného týmto súdom pod sp. zn. na strane

navrhovateľov). Z uvedeného dôvodu bol spis pôvodne vedený okresným súdom pod sp. zn.

dňa 14. mája 2015 (na základe pokynu zákonnej sudkyne okresného súdu na

č. l. 664 z 19. februára 2015 o vyznačení spisu sp. zn. v registri ako

„skončený inak“ a o jeho pripojení k spisu sp. z. , pozn.) pripojený k spisu

vzťahujúcemu sa na konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. . Z úradného

záznamu na č. l. 667 súvisiaceho spisu vzťahujúceho sa na konania vedené okresným súdom

pod sp. zn. a sp. zn. vyplýva, že vzhľadom na totožný obsah

podania sťažovateľa z 26. septembra 2014 a jeho podania z 15. mája 2014, o ktorom krajský

súd rozhodol uznesením z 2. júla 2014 tak, že návrh na vydanie opravného uznesenia

zamietol, okresný súd už nebude o podaní sťažovateľa z 26. septembra 2014 rozhodovať (na

č. l. 667 spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom je pokyn

určený kancelárii z 15. mája 2015 o zaslaní prípisu informujúceho sťažovateľa o týchto

skutočnostiach, pozn.).

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd ustálil návrh na rozhodnutie vo veci

sťažnosti tak, že sa ním sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia svojich práv podľa

a dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým

vedenom pod sp. zn. ).

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

S prihliadnutím na argumentáciu vyplývajúcu zo sťažnosti možno ustáliť, že

sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojich práv podľa a dohovoru,

ku ktorým malo dôjsť tým, že okresný súd v napadnutom konaní „prijal sťažovateľa do

konania na strane navrhovateľov aj napriek tomu, že neboli splnené podmienky a dôvody

pre prijatie“, pričom právomoc ústavného súdu vo veci sťažnosti konať a rozhodnúť

odôvodňuje neexistenciou iného súdneho orgánu, ktorý by napravil chybu, ktorej sa dopustil

okresný súd, keď vydal uznesenie zo 4. júla 2011.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

V nadväznosti na citované znenie ústavný súd

vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že jednou zo základných podmienok prijatia

sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote. Nedodržanie tejto

lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

( ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

(pozri napr. , , ).

Z už uvedených zistení ústavného súdu vyplýva, že „k prijatiu sťažovateľa do

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. na strane navrhovateľov“ došlo

postupom okresného súdu, ktorý vyústil do vydania jeho uznesenia zo 4. júla 2011.

Označené uznesenie okresného súdu, proti ktorému sťažnosť v podstate smeruje, nadobudlo

právoplatnosť 4. augusta 2011, pričom sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená

až 23. júna 2015, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti odmietol podľa ako podanú oneskorene.

Nad rámec uvedeného záveru ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je v tejto časti

spôsobilá aj na odmietnutie pre nedostatok právomoci ústavného súdu v súlade s § 25 ods. 2

. Právomoc ústavného súdu rozhodvať o sťažnostiach podľa

ods. 1 je totiž založená na princípe subsidiarity. Z princípu subsidiarity vyplýva, že

právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri

uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť

nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich

základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, príp. iným orgánom verejnej moci,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

). Proti uzneseniu okresného súdu zo 4. júla 2011 mohol sťažovateľ podať

odvolanie (zo spisu vyplýva, že ho nepodal, pozn.), o ktorom bol oprávnený a povinný

rozhodnúť príslušný krajský súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

II.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu v napadnutom konaní

V nadväznosti na odôvodnenie vyplývajúce zo sťažnosti možno ustáliť, že sťažovateľ

sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v napadnutom konaní vedenom okresným

súdom vo vzťahu k svojmu podaniu z 26. septembra 2014 [určovacia žaloba, ktorou sa

sťažovateľ domáha určenia, že „nebol navrhovateľom v súdnom konaní vedenom na

Okresnom súde Piešťany pod spis. zn. , ktorý viedli (vedú)manželia

a v ktorom boli ako navrhovatelia v I. rade a II. rade manželia“].

Ústavný súd v súvislosti s konaniami, v ktorých sa bezprostredne nerozhoduje

o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, vo svojej judikatúre už viackrát

uviedol, že ich nemožno považovať za konania, ktoré by podliehali ochrane práva na

spravodlivý proces so všetkými jeho atribútmi, t. j. aj vrátane práva na urýchlené konanie

vo veci (m. m. , , ). Vzhľadom na

skutočnosť, že uznesením okresného súdu zo 4. júla 2011 bolo s konečnou platnosťou

rozhodnuté o účastníctve sťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn.

(právoplatné 4. augusta 2011), čím bola zároveň nastolená právna istota o tejto otázke,

konanie o podaní z 26. septembra 2014 nie je, resp. nebolo spôsobilé nastolenú právnu

istotu zvrátiť. Z uvedeného dôvodu ho nemožno ratione materiae považovať za konanie,

ktoré podlieha ochrane základného práva na urýchlené konanie vo veci podľa čl. 48 ods. 2

.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť v časti namietaného

porušenia základného práva podľa postupom okresného súdu

v napadnutom konaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2015