Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 454/2015
PDF · 473.29 KB
No categories available
II. ÚS 454/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava
Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008 (predtým vedenom pod sp. zn. 14 C 213/2014), a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2015
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“
alebo „navrhovateľ v 3. rade“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl.
46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6
ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008 [predtým vedenom pod sp. zn. 14 C 213/2014 (ďalej aj
„napadnuté konanie“)].
Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ sa podaním
z 26. septembra 2014 označeným „určovacia žaloba“ domáhal, aby okresný súd určil, že
„nebol navrhovateľom v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod spis. zn.
6 C/32/2008, ktorý viedli (vedú) manželia a v ktorom boli ako navrhovatelia
v I. rade a II. rade manželia“ (ďalej aj „podanie z 26. septembra 2014“).
Namietané porušenie svojich základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru
sťažovateľ odôvodňuje tým, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008 „bez
logického uváženia prijal do konania na strane navrhovateľov ďalšiu osobu (sťažovateľa) aj
napriek tomu, že táto osoba nesplňovala zákonom dané podmienky a dôvody pre prijatie
ďalšej osoby do súdneho konania na strane navrhovateľov (vedeného na Okresnom súde
Piešťany pod spis. zn. 6 C 32/2008), čím porušil základnú normu pre zákonné a spravodlivé
konanie“.
Právomoc ústavného súdu o sťažnosti konať a rozhodnúť je podľa sťažovateľa daná
tým, že «neexistuje v súdnej hierarchii (opravu chybného rozhodnutia súdy odmietli
vykonať za záhadných okolností, ale možno pripustiť korupčné správanie v prospech
„svojho“ advokáta) žiadny stupeň pre nápravu chýb, ktorých sa dopustil sudca
...».
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, „ktorým nariadi, aby všeobecný súd Okresný
súd Piešťany konal podľa zákona a v súlade s Čl. 46 a Čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky
a porušené právo sťažovateľa na účinný prostriedok nápravy (článok 13 Protokolu č. 11
k Dohovoru) a jeho právo na spravodlivé Konanie (článok 6 Protokolu) napravil. Teda, aby
prikázal Okresnému súdu Piešťany, aby v konaní vedenom pod spis. zn. 14 C 213/2014
konal bez zbytočných prieťahov.“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
II.1 K ustáleniu predmetu konania pred ústavným súdom
Na účely objektívneho posúdenia skutočností vyplývajúcich zo sťažnosti si ústavný
súd od okresného súdu vyžiadal relevantné listiny vzťahujúce sa na konania vedené týmto
súdom pod sp. zn. 6 C 32/2008 a sp. zn. 14 C 213/2014.
Z označených spisov vyplýva, že a (ďalej len
„navrhovatelia v 1. a 2. rade“, spolu so sťažovateľom len „navrhovatelia“) sa návrhom
doručeným okresnému súdu 21. septembra 2001 v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008
domáhali určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade
a odporkyňou 20. septembra 1999, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v kúpnej zmluve, je neplatná, a určenia, že ako
manželia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností bližšie špecifikovaných
v návrhu. Podaním z 31. mája 2011 navrhovatelia v 1. a 2. rade požiadali, aby okresný súd
rozšíril okruh navrhovateľov v tomto konaní o sťažovateľa. Okresný súd uznesením sp. zn. 6
C 32/2008 zo 4. júla 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. augusta 2011, na základe
návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade a súhlasu sťažovateľa pripustil sťažovateľa do konania
vedeného pod sp. zn. 6 C 32/2008 na strane navrhovateľov (ďalej len „uznesenie zo 4. júla
2011“). Okresný súd uznesením sp. zn. 6 C 32/2008 z 3. októbra 2012 (ďalej len „uznesenie
z 3. októbra 2012“) konanie zastavil na základe späťvzatia návrhu navrhovateľmi
z 23. januára 2012 a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľom v 1. a 2. rade uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume
2 471,60 € a navrhovateľom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni
náhradu trov konania v sume 630,58 €.
Po podaní odvolania Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením
sp. zn. 11 Co 369/2013 z 19. februára 2014 (ďalej len „uznesenie z 19. februára 2014“)
uznesenie prvostupňového súdu potvrdil a odporkyni náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal (uznesenie krajského súdu z 19. februára 2014 v spojení s uznesením okresného
súdu z 3. októbra 2012 nadobudlo právoplatnosť 15. apríla 2014). Následne krajský súd
uznesením sp. zn. 11 Co 369/2013 z 2. júla 2014 návrh sťažovateľa z 15. mája 2014 na
vydanie opravného uznesenia, ktorým žiadal opravu uznesenia okresného súdu zo 4. júla
2011, zamietol.
Z ďalších zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ sa podaním z 26. septembra
2014 označeným ako „určovacia žaloba“ domáhal nápravy uznesenia okresného súdu
zo 4. júla 2011, pričom konaniu o podaní z 26. septembra 2014 bola pridelená sp. zn.
14 C 213/2014. Okresný súd následne v súlade s § 41 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) označené podanie sťažovateľa posúdil ako organicky súvisiace s konaním
vedeným okresným súdom pod sp. zn. 6 C 32/2008 (sťažovateľ sa ním domáhal
preskúmania a následnej zmeny uznesenia okresného súdu zo 4. júla 2011 o pripustení
sťažovateľa do konania vedeného týmto súdom pod sp. zn. 6 C 32/2008 na strane
navrhovateľov). Z uvedeného dôvodu bol spis pôvodne vedený okresným súdom pod sp. zn.
14 C 213/2014 dňa 14. mája 2015 (na základe pokynu zákonnej sudkyne okresného súdu na
č. l. 664 z 19. februára 2015 o vyznačení spisu sp. zn. 14 C 213/2014 v registri ako
„skončený inak“ a o jeho pripojení k spisu sp. z. 6 C 32/2008, pozn.) pripojený k spisu
vzťahujúcemu sa na konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 6 C 32/2008. Z úradného
záznamu na č. l. 667 súvisiaceho spisu vzťahujúceho sa na konania vedené okresným súdom
pod sp. zn. 6 C 32/2008 a sp. zn. 14 C 213/2014 vyplýva, že vzhľadom na totožný obsah
podania sťažovateľa z 26. septembra 2014 a jeho podania z 15. mája 2014, o ktorom krajský
súd rozhodol uznesením z 2. júla 2014 tak, že návrh na vydanie opravného uznesenia
zamietol, okresný súd už nebude o podaní sťažovateľa z 26. septembra 2014 rozhodovať (na
č. l. 667 spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom je pokyn
určený kancelárii z 15. mája 2015 o zaslaní prípisu informujúceho sťažovateľa o týchto
skutočnostiach, pozn.).
Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd ustálil návrh na rozhodnutie vo veci
sťažnosti tak, že sa ním sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia svojich práv podľa ústavy
a dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008 (predtým
vedenom pod sp. zn. 14 C 213/2014).
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv
podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní
S prihliadnutím na argumentáciu vyplývajúcu zo sťažnosti možno ustáliť, že
sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojich práv podľa ústavy a dohovoru,
ku ktorým malo dôjsť tým, že okresný súd v napadnutom konaní „prijal sťažovateľa do
konania na strane navrhovateľov aj napriek tomu, že neboli splnené podmienky a dôvody
pre prijatie“, pričom právomoc ústavného súdu vo veci sťažnosti konať a rozhodnúť
odôvodňuje neexistenciou iného súdneho orgánu, ktorý by napravil chybu, ktorej sa dopustil
okresný súd, keď vydal uznesenie zo 4. júla 2011.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
V nadväznosti na citované znenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd
vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že jednou zo základných podmienok prijatia
sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote. Nedodržanie tejto
lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť
(pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Z už uvedených zistení ústavného súdu vyplýva, že „k prijatiu sťažovateľa do
konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 6 C 32/2008 na strane navrhovateľov“ došlo
postupom okresného súdu, ktorý vyústil do vydania jeho uznesenia zo 4. júla 2011.
Označené uznesenie okresného súdu, proti ktorému sťažnosť v podstate smeruje, nadobudlo
právoplatnosť 4. augusta 2011, pričom sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená
až 23. júna 2015, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa
v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
Nad rámec uvedeného záveru ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je v tejto časti
spôsobilá aj na odmietnutie pre nedostatok právomoci ústavného súdu v súlade s § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde. Právomoc ústavného súdu rozhodvať o sťažnostiach podľa čl. 127
ods. 1 je totiž založená na princípe subsidiarity. Z princípu subsidiarity vyplýva, že
právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba
vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri
uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť
nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna
a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).
Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich
základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných
prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, príp. iným orgánom verejnej moci,
musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.
IV. ÚS 115/07). Proti uzneseniu okresného súdu zo 4. júla 2011 mohol sťažovateľ podať
odvolanie (zo spisu vyplýva, že ho nepodal, pozn.), o ktorom bol oprávnený a povinný
rozhodnúť príslušný krajský súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.
II.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu v napadnutom konaní
V nadväznosti na odôvodnenie vyplývajúce zo sťažnosti možno ustáliť, že sťažovateľ
sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v napadnutom konaní vedenom okresným
súdom vo vzťahu k svojmu podaniu z 26. septembra 2014 [určovacia žaloba, ktorou sa
sťažovateľ domáha určenia, že „nebol navrhovateľom v súdnom konaní vedenom na
Okresnom súde Piešťany pod spis. zn. 6 C/32/2008, ktorý viedli (vedú)manželia
a v ktorom boli ako navrhovatelia v I. rade a II. rade manželia“].
Ústavný súd v súvislosti s konaniami, v ktorých sa bezprostredne nerozhoduje
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, vo svojej judikatúre už viackrát
uviedol, že ich nemožno považovať za konania, ktoré by podliehali ochrane práva na
spravodlivý proces so všetkými jeho atribútmi, t. j. aj vrátane práva na urýchlené konanie
vo veci (m. m. IV. ÚS 241/07, IV. ÚS 210/2011, IV. ÚS 326/2011). Vzhľadom na
skutočnosť, že uznesením okresného súdu zo 4. júla 2011 bolo s konečnou platnosťou
rozhodnuté o účastníctve sťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008
(právoplatné 4. augusta 2011), čím bola zároveň nastolená právna istota o tejto otázke,
konanie o podaní z 26. septembra 2014 nie je, resp. nebolo spôsobilé nastolenú právnu
istotu zvrátiť. Z uvedeného dôvodu ho nemožno ratione materiae považovať za konanie,
ktoré podlieha ochrane základného práva na urýchlené konanie vo veci podľa čl. 48 ods. 2
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť v časti namietaného
porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu
v napadnutom konaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa
ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júla 2015