Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 201/2015
PDF · 422.75 KB
No categories available
III. ÚS 201/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2015
v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jany Baricovej a Ľubomíra
Dobríka o sťažnosti , , zastúpeného Advokátskou kanceláriou
VARMUS s. r. o., Palárikova 83, Čadca, konajúcou konateľom a advokátom JUDr. Jozefom
Varmusom, PhD., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 93/2006 takto
rozhodol:
Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 93/2006 p o r u š e n é b o l o .
Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 93/2006
konal bez zbytočných prieťahov.
p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc
eur), ktoré mu j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume
355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet jeho právneho
zástupcu Advokátskej kancelárii VARMUS s. r. o., Palárikova 83, Čadca, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
sp. zn. III. ÚS 201/2015 z 12. mája 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť , (ďalej
len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 93/2006 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Predmetom konania, ktorého sa sťažnosť týka, je rozhodovanie o návrhu žalobcov
na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady škody, pričom sťažovateľ je v procesnej
pozícii žalovaného. Od podania návrhu vo veci uplynulo takmer 9 rokov a všeobecné súdy
dosiaľ právoplatne nerozhodli, čo u sťažovateľa vyvoláva dlhodobý stav právnej neistoty.
Okrem toho, že sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy
vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie
2
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zároveň požadoval
priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a úhradu trov konania.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním
sp. zn. Spr. 1160/15 doručeným ústavnému súdu 29. júna 2015, v ktorom vyjadril súhlas
s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom a poskytol
iba stručný prehľad procesných úkonov súdu, ako aj účastníkov napadnutého konania,
z ktorého vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:
„11.2.2006 návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia a o náhradu škody...
12.7.2006 právny zástupca navrhovateľov doručil súdu doklady
25.7.2006 návrh zaslaný na vyjadrenie odporcovi
5.10.2006 právny zástupca odporcu doručil vyjadrenie
13.10.2006 vyjadrenie zaslané na vyjadrenie navrhovateľom
25.10.2006 doručené vyjadrenie navrhovateľov
25.1.2007 pojednávanie, odročené na neurčito stým, že odporcovi bolo uložené,
aby predložil krycí list rozpočtu a súpis vykonaných prác a navrhovatelia boli vyzvaní
na predloženie mien a adries svedkov
29.1.2007 odporca predložil doklady
28.2.2007 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 15.3.2007
9.3.2007 právny zástupca navrhovateľov požiadal o odročenie pojednávania
(odstúpil od poskytovania právnych služieb)
15.3.2007 pojednávanie, odročené na neurčito
16.3.2007 navrhovatelia predložili plnú moc...
16.3.2007 právny zástupca navrhovateľov oznámil mená a adresy svedkov
26.3.2007 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 10.5.2007
28.3.2007 uznesenie (navrhovatelia boli vyzvaní na zloženie preddavku na náhrady
svedočného)
10.5.2007 pojednávanie, odročené na neurčito za účelom výsluchu navrhovateľky
dožiadaným súdom
22.5.2007 dožiadanie na Okresný súd Bratislava II
3
22.5.2007 výzva pre odporcu na predloženie stavebného denníka
7.9.2007 vrátené dožiadanie
13.9.2007 referát sudkyne – výzva pre právnych zástupcov účastníkov konania
na predloženie dôkazov
18.10.2007 reagoval na výzvu právny zástupca odporcu
2.11.2007 reagoval na výzvu právny zástupca navrhovateľov
13.11.2007 uznesenie – nariadené znalecké dokazovanie
18.1.2008 súdna znalkyňa vrátila uznesenie s tým, že nemá oprávnenie
na vykonávanie znaleckej činnosti v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností
22.1.2008 uznesenie – ustanovená nová súdna znalkyňa
4.6.2008 súdna znalkyňa oznámila súdu odmietnutie vypracovania znaleckého
posudku z dôvodu, že znalecké posúdenie predmetných otázok už vykonala ako konzultant
pre Ing. Kavcovú v znaleckom posudku č. 18/2006 zo dňa 7.3.2006
10.6.2008 uznesenie – ustanovený znalec
8.7.2008b znalec súdu oznámil, že nie je zapísaný v odbore, v ktorom je potrebné
úkon vykonať
10.7.2008 sudkyňa nariadila vyžiadať spis od znalca
6.8.2008 uznesenie – ustanovený znalec
4.9.2008 znalec požiadal o zbavenie povinnosti podať znalecký posudok (nevykonal
odbornú skúšku z daného odboru)
9.9.2008 uznesenie – ustanovený znalec
4.2.2009 znalec urgovaný
9.2.2009 doručený znalecký posudok
11.2.2009 sudkyňa nariadila doručiť znalecký posudok na vyjadrenie
16.2.2009 uznesenie – priznaná odmena znalcovi
4.3.2009 vyjadrenie právneho zástupcu odporcu
24.3.2009 sudkyňa nariadila zaslať vyjadrenie znalcovi – námietky voči posudku
24.3.2009 vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľov k ZP
14.4.2009 vyjadrenie súdneho znalca
4
22.4.2009 znalec vyzvaný na vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľov k ZP
11.5.2009 reagoval na výzvu
19.5.2009 sudkyňa vytýčila termín pojednávnia na deň 11.6.2009
5.6.2009 navrhovatelia požiadali o odročenie pojednávania (účasť na zahraničnej
konferencii)
8.6.2009 určený termín pojednávania zrušený
17.9.2009 pojednávanie, odročené na neurčito za účelom poskytnutie lehoty
účastníkom na predloženie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania
28.9.2009 vytýčený termín pojednávania na deň 26.10.2009, odročené
na 19.11.2009 za účelom predvolania svedkov
28.10.2009 – termín pojednávania na deň 26.11.2009, odročené na neurčito
za účelom predloženia stavebného denníka a projektovej dokumentácie zo strany
navrhovateľov
14.12.2009 žiadosť právneho zástupcu navrhovateľov na predĺženie lehoty (PN)
12.1.2010 predložené doklady
27.1.2010 doklady zaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi odporcu
12.2.2010 vyjadrenie
5.3.2010 termín pojednávania na deň 12.4.2010, odročené na neurčito s tým, aby
právny zástupca navrhovateľov predložil súdu písomne urýchlene otázky, na ktoré
doplnenie znaleckého posudku bude nariadené s tým, že po vyjadrení i právneho zástupcu
odporcu bude nariadený doplnok, budú vyžiadané listinné dôkazy od svedkov
21.4.2010 vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľov k znaleckému posudku
11.5.2010 svedok doručil doklady
25.5.2010 uznesenie – uložená úloha znalcovi
17.6.2010 ďalší svedok predložil doklady
6.8.2010 znalec požiadal o zaslanie projektovej dokumentácie
23.8.2010 list znalca zaslaný právnemu zást. navrhovateľov a odporcu
5
14.9.2010 práv. zást. odporcu oznámil, že nedisponuje projektovou dokumentáciou
5.10.2010 urgencia na zaslanie znaleckého posudku
14.10.2010 znalec požiadal o zaslanie projektovej dokumentácie, bez ktorej nemôže
vyhotoviť ZP, navrhovatelia vyzvaní na jej predloženie
18.10.2010 výzva zaslaná aj právnemu zástupcovi navrhovateľov
11.11.2010 práv. zást. navrhovateľov predložil doklady
19.11.2010 žiadosť znalca o predĺženie lehoty
14.1.2011 znalec doručil doplnenie ZP
19.1.2011 sudkyňa nariadila doručiť doplnenie účastníkom
20.1.2011 priznaná odmena znalcovi
10.2.2011 vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľov
10.2.2011 práv. zást. odporcu požiadal o predĺženie lehoty
10.3.2011 opätovná žiadosť o predĺženie lehoty (odporca sa zdržiaval v zahraničí)
19.4.2011 sudkyňa nariadil doručiť vyjadrenie navrhovateľov znalcovi
3.5.2011 práv. zást. odporcu vzniesol námietku zaujatosti voči znalcovi
23.5.2011 stanovisko znalca k vyjadreniu navrhovateľov
24.5.2011 sudkyňa nariadila doručiť vyjadrenie znalca účastníkom konania
10.6.2011 vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľov k stanovisku znalca
14.6.2011 vyjadrenie právneho zástupcu odporcu
7.7.2011 uznesenie – ustanovený znalec
23.8.2011 výzva pre znalca na oznámenie, kedy prevzal uznesenie...
31.8.2011 sudkyňa nariadila telefonicky osloviť znalca
13.9.2011 telefonický rozhovor – znalec oznámil, že súdu zašle informáciu
13.9.2011 znalec reagoval na výzvu..., znalec bol urgovaný na podanie posudku
28.9.2012 uznesenie – uložená poriadková pokuta znalcovi
9.1.2013 uznesenie – uložená poriadková pokuta znalcovi...
1.3.2013 sudca nariadil zaslať výzvu znalcovi na oznámenie prekážok, ktoré bránia
podaniu ZP...
5.6.2013 doručený znalecký posudok
25.6.2013 sudkyňa nariadil doručiť ZP na vyjadrenie
6
1.8.2013 vyjadrenie navrhovateľov
5.8.2013 vyjadrenie odporcu
18.11.2013 uznesenie – priznaná odmena znalcovi...
28.1.2014 vytýčený termín pojednávania na deň 24.2.2014, odročené na neurčito –
poskytnutá lehota navrhovateľom na opätovné vyjadrenie k ZP
10.3.2014 práv. zást. navrhovateľov požiadal o zaslanie opisu zápisnice
a predĺženie lehoty
25.3.2014 opätovná žiadosť práv. zást. navrhovateľov o predĺženie lehoty
(navrhovateľ 1/ mimo územia SR)
12.5.2014 zaslané stanovisko
10.6.2014 sudkyňa nariadila zaslať písomné stanovisko odporcovi
26.6.2014 vyjadrenie odporcu
1.8.2014 sudkyňa nariadila zaslať vyjadrenie odporcu navrhovateľom
9.9.2014 stanovisko navrhovateľov...
7.11.2014 sudkyňa nariadila zaslať výzvu navrhovateľom na predloženie
doplňujúcich otázok znalcovi
3.2.2015 odpoveď na výzvu
20.2.2015 výzva pre odporcu na predloženie otázok pre znalca
26.2.2015 doručené otázky
3.6.2015 uznesenie – nariadené doplnenie znaleckého posudku po právoplatnosti
uznesenia bude spis zaslaný znalcovi.“
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,
ktorý mu bol zapožičaný a doručený 29. júna 2015, zistil aj ústavný súd.
Právny zástupca sťažovateľa v oznámení doručenom ústavnému súdu 9. júla 2015
vyjadril súhlasil s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným
súdom.
7
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby
8
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého
kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ odporcom
o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady škody, ústavný súd konštatuje, že obdobné
konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania
nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.
2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov súdneho konania je druhým kritériom
pri rozhodovaní o tom, či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil žiadne závažné okolnosti
na strane sťažovateľa, ktoré by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania,
preto konštatuje, že sťažovateľ v doterajšom priebehu konania poskytoval primeranú
súčinnosť a na výzvy okresného súdu reagoval včas.
3. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v napadnutom
konaní. Ústavný súd konštatuje, že hoci okresný súd konal a vykonával úkony priebežne
bez evidentnej nečinnosti, jeho postup aj vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania, ako aj jeho
9
procesné štádium možno charakterizovať ako nedostatočne razantný, poznamenaný
nesústredenou činnosťou a ako celok neefektívny. K tomuto záveru ústavný súd dospel
najmä v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním, kde okresný súd ustanovoval
znalcov z nepríslušných odborov, ako aj ustanovil znalkyňu, ktorá bola konzultantkou
pri vypracovaní znaleckého posudku predloženého súdu navrhovateľmi, ďalej
nedostatočnom určení úloh znalcovi, ktorý následne na základe námietok strán sporu musel
dopracovať znalecký posudok. Dĺžka trvania znaleckého dokazovania, ktoré bolo nariadené
13. novembra 2007 a trvá dodnes, svedčí o tom, že okresný súd túto úlohu nezvládol, čo
v konečnom dôsledku možno považovať nesústrednú a neefektívnou činnosť, v dôsledku
ktorej sa napadnuté konanie predĺžilo približne o sedem rokov.
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej
nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného
súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej
neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby
o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.
Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 93/2006 konal
bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného
súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).
III.
10
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa
ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
10 000 €, ktoré odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty, ktorú sťažovateľ
považuje za ujmu.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti
prípadu.
S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania okresného súdu, ktorá
predstavuje viac ako 9 rokov, a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu
a najmä fakt, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne
skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € sťažovateľovi za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
11
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli
v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil náhradu
trov právneho zastúpenia, ktorú vyčíslil v sume 355,73 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014
v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 139,83 €. Ďalej má právny zástupca
sťažovateľa nárok aj na náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej služby podľa
vyhlášky vykonané v roku 2015 po 8,39 €. Právny zástupca je zároveň platiteľom dane
z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň
z pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd vypočítal, je identická
s uplatnenou, preto ju priznal v požadovanej sume 355,73 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
12
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. augusta 2015
13