Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 199/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2015

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Ľubomíra Dobríka o sťažnosti , , zastúpeného

advokátom JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD, advokátska kancelária, Južná trieda

28, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

Okresnému súdu Kežmarok p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb

13/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Kežmarok p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Kežmarok j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume

296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jeho právneho

zástupcu advokáta JUDr. JCLic. Tomáša Majerčáka, PhD, advokátska kancelária, Južná

trieda 28, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 12. mája 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Predmetom konania, ktorého sa sťažnosť týka, je rozhodovanie o návrhu žalobcu

na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume „88 125,61 Kč“, pričom sťažovateľ je

v procesnej pozícii žalovaného. Od podania návrhu vo veci uplynulo takmer 5 rokov,

sťažovateľ tvrdí, že napadnuté konanie trvá neprimerane dlho, je zdĺhavé, neefektívne

2

a nehospodárne, o čom podľa jeho názoru svedčí aj to, že nemožno očakávať v dohľadnej

dobe rozhodnutie vo veci samej.

Okrem toho, že sťažovateľ sa domáhal, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj jeho právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň požadoval

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € a úhradu trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. doručeným ústavnému súdu 29. júla 2015, v ktorom vyjadril

súhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom

a poskytol stručný prehľad procesných úkonov súdu, ako aj účastníkov napadnutého

konania, z ktorého vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

“15.1.2010 súdu doručený návrh na vydanie platobného rozkazu elektronicky bez

ZEP

18.1.2010 návrh doplnený písomne

18.1.2010 sudom vyhotovená výzva na zaplatenie súdneho poplatku v sume 201 €

29.1.2010 súdny poplatok pripísaný na účet súdu

8.2. 2010 VSÚ vydaný platobný rozkaz

16.2.2010 súdu včas doručený odpor žalovaného, súdom vyhotovené uznesenie

o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok za odpor

vo výške

1.3.2010 súdny poplatok za odpor pripísaný na účel súdu

9.3.2010 vec v dôsledku odporu prevedená do registra Cb

16. a 27.4.2010 žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania pre

účasť PZ žalobcu na skúške ako člena komisie UPJŠ

28.4.2010 referát sudkyne odročenie pojednávania nový termín pojednávania

na 24.5.2010

3

24.5.2010 referát sudkyne na odročenie pojednávania na žiadosť žalobcu

(bez uvedenia dôvodu)

14.6.2010 pojednávanie s prejednaním veci, odročené na neurčito za účelom

zadováženia ďalších listinných dôkazov a zistenia možnosti vypočutia

navrhnutého svedka zdržiavajúceho sa v Anglicku

8.7.2010 súdu doručené informácie zástupcu žalovaného o čase pobytu svedka

na území SR;

11.10.2010 pojednávanie s prejednaním veci, odročené na neurčito za účelom

nariadenia znaleckého dokazovania (na návrh žalobcu s uložením

povinnosti, aby oznámili v lehote 15 dní otázky pre znalca

11. a 19.10.2010 doručené podanie zástupcu žalovaného obsahujúce návrh

na zváženie dokazovania vzhľadom na kalamitu, ktorá postihla

rozhodnú oblasť lesa

5.11.2010 súdu doručený zoznam otázok pre znalca zo strany žalobcu

3.4.2012 vyjadrenie žalovaného týkajúce sa nedostatku právomoci súdu konať

vo veci

28.6.2012 návrh žalovaného na vyslovenie nedostatku právomoci konať

17.9.2013 uznesenie o zamietnutí návrhu žalovaného na vyslovenie nedostatku

právomoci súdu konať vo veci

7.11.2013 dožiadanie adresované do ČR na vykonanie znaleckého dokazovania

10.3.2014 žiadosť dožiadaného súdu v ČR o rozhodnutí vo veci povinnosti zložiť

preddavok na trovy znaleckého dokazovania (vyčíslený na 62 171, Kč)

21.3.2014 vydané uznesenie o uložení povinnosti obom stranám založiť preddavok

v sume 31 085,50 Kč)

8.4.2014 odvolanie žalovaného proti uzneseniu o povinnosti zložiť preddavok

na trovy znaleckého dokazovania spolu so žiadosťou o priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov

20.6.2014 vec predložená odvolaciemu súdu

25.7.2014 vec vrátená s uznesením odvolacieho súdu o zrušení uznesenia

vo výroku o povinnosti žalovaného zložiť preddavok

4

1.10.2014 žiadosť dožiadaného súdu o zloženie sumy 31 085,50 Kč z rozpočtových

prostriedkov súdu s tým, že v opačnom prípade bude dožiadanie

vrátené bez kladného vybavenia

14.1.2015 uznesenia o úprave učtárne súdu zložiť časť zálohy z rozpočtových

prostriedkov súdu

16.2.2015 preddavok vyplatený dožiadanému súdu

13.7.2015 urgencia vybavenia dožiadania

22.7.2015 doručený písomný znalecký posudok.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,

ktorý mu bol zapožičaný a doručený 29. júla 2015, zistil aj ústavný súd.

Okresný súd k skutkovej a právnej zložitosti sporu vo svojom vyjadrení uviedol,

že spor po právnej stránke nepovažuje za náročný, ale považuje ho za náročný po skutkovej

stránke (medzinárodný prvok, obťažnosť znaleckého dokazovania v cudzine). Zároveň

predsedníčka okresného súdu pripustila, že v období 2010 ̶2013 zistila dve obdobia

nečinnosti v trvaní približne jedného roka.

Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 4. augusta

2015 vyjadril súhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní

pred ústavným súdom a zároveň reagoval na vyjadrenie okresného súdu v tom zmysle,

že poukázal na revíziu súdnych spisov v roku 2012 a jej výsledky uvedené v správe

z 25. júna 2013, nesúhlasil s uvedenou zložitosťou znaleckého dokazovania, pretože

vyhotovenie znaleckého posudku trvalo po zložení preddavku 3 mesiace.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

5

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

6

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje

v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ odporcom

o vydanie bezdôvodného obohatenia, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno

zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá

od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci. Pokiaľ ide o obranu súdu, ktorý

videl skutkovú náročnosť sporu v medzinárodnom prvku a v nariadení znaleckého

dokazovania v cudzine, ústavný súd konštatuje, že ju nemohol akceptovať, pretože

aj napriek medzinárodnému prvku žalobca (ktorý je cudzím štátnym príslušníkom)

poskytoval primeranú súčinnosť a reagoval na výzvy súdu v primeraných lehotách, a pokiaľ

7

ide o vyžiadane dôkazu z cudziny, samotné vyžiadanie dôkazu (znaleckého posudku)

po splnení výzvy dožiadaného súdu trvalo približne päť mesiacov.

2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov súdneho konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní o tom, či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

. Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil žiadne závažné okolnosti na

strane sťažovateľa, ktoré by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania,

preto konštatuje, že sťažovateľ v doterajšom priebehu konania poskytoval primeranú

súčinnosť a na výzvy okresného súdu reagoval včas.

3. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní. Ústavný súd konštatuje, že zistil obdobie nečinnosti v trvaní dvoch rokov,

t. j. od doručenia zoznamu otázok pre znalca zo strany žalobcu 5. novembra 2010

do 7. novembra 2013, kedy okresný súd doručil žiadosť dožiadanému súdu. Počas

uvedeného obdobia okresný súd vydal len jedno uznesenie, ktorým zamietol návrh

žalovaného na vyslovenie nedostatku svojej právomoci na konanie vo veci.

O nekoordinovanom postupe súdu pri realizácii dožiadania svedčí aj skutočnosť, že

okresnému súdu trvalo vyše roka, kým vyhovel požiadavke dožiadaného súdu zložiť

preddavok na trovy dôkazu. Aj pri zohľadnení doby potrebnej na rozhodnutie o oslobodení

sťažovateľa od povinnosti platiť súdne poplatky ústavný súd konštatuje, že okresný súd aj

v tejto fáze zabezpečenia dôkazu nepostupoval dostatočne razantne, čo malo za následok

ďalší prieťah v trvaní 6 mesiacov. Ústavný súd preto konštatuje, že okresný súd sa

v napadnutom konaní dopustil zbytočných prieťahov v celkovom trvaní dva a pol roka.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

8

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva podľa dohovoru, mu prikázal, aby

vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená

vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne

skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

9

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

4 000 €, ktoré odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty, ktorú sťažovateľ považuje

za ujmu.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania okresného súdu, ktorá

predstavuje viac ako 5 rokov, a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu

a najmä fakt, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne

skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € sťažovateľovi za primerané

finančné zadosťučinenie podľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil náhradu

trov právneho zastúpenia, ktorú vyčíslil v sume 444,66 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

10

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014

v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 139,83 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa nárok aj na náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej služby podľa

vyhlášky vykonané v roku 2015 po 8,39 €. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal,

zodpovedá sume 296,44 €. Pokiaľ ide o stanovisko právneho zástupcu doručené ústavnému

súdu 4. augusta 2015, tak za tento úkon náhradu trov ústavný súd nepriznal, pretože toto

písomné podanie vo veci samej neprinieslo nové skutočnosti alebo informácie, ktoré by

ústavnému súdu neboli už skôr známe zo sťažnosti a z predloženého súdneho spisu.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015

11