Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 410/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015

prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom

JUDr. Jozefom Veselým, advokátska kancelária, Mierová 1, Veľký Krtíš, pre namietané

porušenie základného práva podľa Slovenskej republiky a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej republiky

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ sa návrhom podaným

na okresnom súde 27. septembra 2015 domáhal zaplatenia ušlej mzdy a odstupného.

V ďalšom odôvodnení sťažnosti sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že okresný súd

vo veci samej rozhodol dosiaľ už piatimi rozsudkami a jedným dopĺňacím rozsudkom.

Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k.

z 23. novembra 2005. Tento rozsudok bol na základe odvolania podaného odporcom

zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k.

102 z 26. júna 2007 a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie.

Okresný súd znova vo veci rozhodol rozsudkom č. k.

zo 16. februára 2007. Aj tento rozsudok bol na základe odvolania odporcu krajským súdom

zrušený, a to uznesením č. k. zo 14. októbra 2008. Vec bola okresnému

súdu vrátená na ďalšie konanie.

V poradí tretím rozsudkom vo veci samej bol rozsudok okresného

súdu č. k. z 21. mája 2009 v spojení s opravným uznesením

č. k. zo 17. septembra 2009. Na základe odvolania odporcu bol aj tento

rozsudok, ako aj opravné uznesenie okresného súdu krajským súdom zrušený,

a to uznesením č. k. 227 z 26. februára 2010.

Po štvrtý raz rozhodol okresný súd vo veci samej rozsudkom č. k.

z 1. júla 2010. Aj proti tomuto sa odporca odvolal a krajský súd uznesením

č. k. z 27. januára 2011 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Piatym rozsudkom vo veci samej bol rozsudok okresného súdu č. k.

315 z 3. septembra 2012. Tento napadol odporca odvolaním. Krajský súd spis okresnému

súdu vrátil bez rozhodnutia spolu s upovedomením z 27. januára 2014 z dôvodu, že okresný

súd nerozhodol o celom predmete konania.

Okresný súd následne vydal dopĺňací rozsudok č. k. zo 7. apríla

2014.

Vec sa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala na krajskom súde

pre účely rozhodovania o podanom odvolaní.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „spor ohľadne zaplatenia mzdy a odstupného

pri skutkovom stave, kde bolo právoplatne rozhodnuté, v akom termíne trval pracovný

pomer u odporcu“, nie je možné považovať za právne či skutkovo zložitý. Prieťahy v konaní

tiež podľa jeho názoru nespôsobilo správanie účastníkov konania.

Podľa sťažovateľa je pochybenie okresného súdu možné vidieť najmä v tom, že

„aj napriek tomu, že všetky rozsudky prvostupňového súdu boli zrušené rozhodnutiami

Krajského súdu v Žiline, prvostupňový súd nerešpektoval tieto uznesenia, neodstránil

nedostatky vytýkané mu krajským súdom, kde tieto rozsudky sú rozporuplné a nepresné

a nespĺňajú náležitosti v zmysle Taktiež sťažovateľ vidí pochybenie súdu

v tom, že v rozsudkoch Okresného súdu Žilina sa vyskytovali viaceré procesné pochybenia,

ktoré taktiež neboli odstránené v zmysle uznesení Krajského súdu v Žiline

a nerešpektovania záväznosti právneho názoru odvolacieho súdu podľa “.

V petite svojej sťažnosti preto sťažovateľ navrhol vysloviť porušenie jeho základného

práva podľa a práva podľa dohovoru a zakázať okresnému

súdu pokračovať v porušovaní označeného základného práva a práva sťažovateľa. Navrhuje

tiež priznať mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € a náhradu trov konania

pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl.

6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v

obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , I.

ÚS 326/2010).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto

na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) sa

ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať.

Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu,

ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

Navyše, zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva

sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd

meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa

(m. m. ).

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil

(a sťažovateľ to vo svojej sťažnosti aj sám uvádza), že okresný súd vo veci samej v ostatnom

prípade rozhodol rozsudkom č. k. z 3. septembra 2012 a následne

dopĺňacím rozsudkom č. k. zo 7. apríla 2014, pričom z dôvodu podaného

odvolania sa vec v súčasnosti nachádza na krajskom súde, kde je vedená pod sp. zn. 6 Co

765/2014.

V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (10. marca 2015) už teda okresný súd

vo veci meritórne rozhodol a spis bol už mimo jeho dispozície, pretože ho 2. októbra 2014

predložil krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Okresný súd v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už vo veci meritórne

rozhodol, a preto v tomto čase už nemohol porušovať základné právo sťažovateľa podľa

a ani jeho právo podľa dohovoru, čo v súlade s konštantnou

judikatúrou ústavného súdu zakladá dôvod na jej odmietnutie pre zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný súd k tomu poznamenáva, že nič nebránilo sťažovateľovi podať sťažnosť

ústavnému súdu v čase, keď ešte prebiehalo konanie na okresnom súde, a teda aj v tomto

prípade platí známa zásada, že právo je na strane bdelých či ostražitých (vigilantibus iura).

Sťažovateľ porušenie svojich označených základných práv a práv vo vzťahu

ku krajskému súdu nenamietal, preto o ňom ústavný súd, súc viazaný petitom sťažnosti,

nemohol rozhodovať.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že toto rozhodnutie netvorí

prekážku rozhodnutej veci, a v prípade, že by rozhodnutím krajského súdu došlo

k opätovnému zrušeniu rozsudku okresného súdu a vráteniu veci okresnému súdu na ďalšie

konanie, pričom by v ďalšom období okresný súd nekonal v predmetnej veci plynulo

a bez zbytočných prieťahov, nič nebráni sťažovateľovi, aby sa opätovne obrátil na ústavný

súd so sťažnosťou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015