Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 387/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

, , zastúpenej spoločnosťou

, v mene ktorej koná advokát a konateľ

, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa

, základného práva na súdnu ochranu podľa

ods. 1 , základného práva na právnu pomoc podľa

Listiny základných práv a slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. zo 17. decembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „sťažovateľka), vo veci namietaného porušenia základného práva

vlastniť majetok podľa (ďalej len „“),

základného práva na súdnu ochranu podľa , základného práva na právnu

pomoc podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. zo 17. decembra

2014.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«... Dňa 07.08.2014 vydal Okresný súd Brezno (ďalej len „súd prvého stupňa“)

uznesenie č. k. v právnej veci žalobcov: 1. , ,

bytom , štátny občan SR a 2. , ,

, bytom , štátna občianka SR (ďalej len „žalobcovia“) proti

žalovaným: 1. ,

, 2. so sídlom ,

, (ďalej ako „Sťažovateľ“) v zastúpení: Advokátska kancelária

., so sídlom , ,

3. , , trvalé bytom: ,

o určenie neplatnosti dražby a určenie vlastníckeho práva, ktorým konanie zastavil, a to

z dôvodu späťvzatia žalobného návrhu žalobcami.

Vo výroku IV. uznesenia súd prvého stupňa uložil žalobcom povinnosť spoločne

a nerozdielne nahradiť Sťažovateľovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho

zastúpenia vo výške 3.444,86 Eur na účet právneho zástupcu Sťažovateľa do 60 dní

od právoplatnosti uznesenia.

Voči výrokom III., IV. V. uznesenia súdu prvého stupňa podali žalobcovia

prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, ktoré bolo súdu prvého stupňa

doručené dňa 09.09.2014. V odvolaní žalobcovia navrhovali, aby Krajský súd v Banskej

Bystrici ako odvolací súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 11.11.2014 sa Sťažovateľ

písomne vyjadril k odvolaniu žalobcov voči trovám a v rámci podaného vyjadrenia si

uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil na sumu 473,74 EUR.

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) dňa 17.12.2014 vydal

uznesenie č. k. , ktorým zmenil výrok IV. uznesenia súdu prvého stupňa

tak, že žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť Sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia vo výške 1.008,29 Eur na účet právneho zástupcu Sťažovateľa do 60 dní

od právoplatnosti uznesenia.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2015 a bolo

Sťažovateľovi doručené dňa 26.01.2015.

Vzhľadom na to, že odvolací súd nepriznal Sťažovateľovi ako žalovanému náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu, v akom si ich tento v súlade platnou právnou úpravou

vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej ako „Vyhláška“) uplatnil,

dopustil sa voči Sťažovateľovi porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 SR, práva na ochranu majetku podľa SR a práva

na legitímne očakávanie nadobudnutia majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na právnu pomoc podľa

čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd...

Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania podľa ust. § 9 v spojení s ust. § 10 ods. 2

Vyhlášky za poskytovanie právnych služieb, pričom odmenu za jeden úkon právnej služby

určil z tarifnej hodnoty vo výške ceny dosiahnutej vydražením nehnuteľnosti v predmetnej

dobrovoľnej dražbe, ktorá činila 21.800,00 EUR. Odmena za jeden úkon právnej pomoci

vzhľadom na vyššie uvedené predstavuje 386,74 EUR bez DPH.

Sťažovateľ zastáva názor, že odvolací súd pri rozhodovaní o trovách odvolacieho

konania vec nesprávne právne posúdil, keď na určenie základnej sadzby tarifnej odmeny

advokáta za úkony právnej služby aplikovali ust. § 11 ods. 1 Vyhlášky. Odvolací súd svoje

rozhodnutie zdôvodnil tým, že predmetom sporu bolo určenie či tu právo alebo právny vzťah

(v prípade neplatnosti dražby právny vzťah z nej vyplývajúci) je, alebo nie je.

Sťažovateľ je presvedčený o tom, že rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k zásahu

do jeho ústavných práv a to tým, že náhradu nákladov v správnej výške určenej podľa

príslušnej právnej normy sťažovateľovi nepriznal, čím mu odoprel ochranu označených práv

zakotvených v našom ústavnom poriadku...»

Sťažovateľka vo veci samej navrhuje, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

ústavný súd vydal takéto rozhodnutie:

„Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR, právo na ochranu majetku podľa SR a právo na legitímne

očakávanie nadobudnutia majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2

Listiny základných práv a slobôd bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. zo dňa 17.12.2014 a vec vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici

na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný nahradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 948,32 EUR na účet právneho zástupcu, Advokátskej

kancelárie vedený v , č. ú.

do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 37 ods. 2 listiny každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.

Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Sťažovateľka sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok

podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa ,

základného práva na právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2 listiny a práva na ochranu majetku

podľa čl. 1 dodatkového protokolu..

Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že

k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie

a ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby.

Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť

konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy

takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov

základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon

a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné

záruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú

ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto

konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania

uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkým zákonom

ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Ústavný súd

z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci

(, ). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese

vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny

postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov

zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje

aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich

využitia v súlade s procesnými predpismi.

Účelom je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu

alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné právo zaručené

umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom

účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej

efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými

oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,

aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ

v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré

Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad

aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany

dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná

a účinná právna norma ().

Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1

dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že

vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto

povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť

odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom

na okolnosti daného prípadu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda

nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,

ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento

argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 A, s. 12, § 29; Hiro

Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

Ústavný súd poukazuje na to, že je primárnym východiskom

pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). V súvislosti so základným právom podľa

treba mať zároveň na zreteli aj , podľa ktorého podmienky

a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. , podľa ktorého sa

možno domáhať práv uvedených okrem iného v len v medziach zákonov,

ktoré toto ustanovenie vykonávajú ().

Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní o namietanej

veci aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania

sťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere,

ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe formulovať

záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

Sťažovateľka v sťažnosti predovšetkým namieta, že krajský súd napadnuté uznesenie

neodôvodnil dostatočným spôsobom a nezaoberal sa všetkými námietkami sťažovateľky.

Podľa názoru sťažovateľky uznesenie krajského súdu č. k.

zo 17. decembra 2014 má arbitrárny charakter z dôvodu, že krajský súd v konaní o určenie

neplatnosti dražby nepriznal sťažovateľke trovy právneho zastúpenia podľa hodnoty

draženej nehnuteľnosti. V dôsledku toho malo dôjsť podľa sťažovateľky k porušeniu jej

základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa , základného práva na právnu pomoc podľa

listiny a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.

V relevantnej časti odôvodnenia uznesenia č. k.

zo 17. decembra 2014 krajský súd uviedol:

«... Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, ktorý

v prejednávanom prípade pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 146 ods. 2

veta prvá , s poukazom na to, že dôvod, ktorý navrhovatelia uviedli ako dôvod

späťvzatia návrhu (že odporca 3/, mal po začatí konania previesť spornú nehnuteľnosť

na iného, čím zmaril účel daného konania o neplatnosť dražby), nie previesť spornú

nehnuteľnosť na iného, čím zmaril účel daného konania o neplatnosť dražby), nie je

dôvodný v zmysle . Potom súd dospel k záveru, že

konanie bolo zastavené v dôsledku procesného zavinenia navrhovateľov 1/ a 2/, a preto im

v súlade s ust. veta prvá uložil povinnosť nahradiť protistrane

(odporcom 1/ až 3/) trovy konania.

Povinnosť nahradiť náklady konania sa môže v konkrétnom prípade javiť ako

neprimeraná tvrdosť. Ustanovenie preto umožňuje súdu, aby vo výnimočných

prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo

na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Použitie tohto

ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy

výnimočný charakter. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či tu sú dôvody hodné

zvláštneho zreteľa (obidve podmienky musia byť splnené zároveň), musí vychádzať

z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.

V odvolacom konaní navrhovatelia navrhli zmierniť ich povinnosť platenia trov práve

s odkazom na ust. , čo odôvodňovali ich finančnou situáciou, majetkovými a

sociálnymi pomermi. Faktom však je (odhliadnuc od súdu zrejmej skutočnosti, že

navrhovatelia v dražbe prišli o nehnuteľnosť, v ktorej dosiaľ bývali), že navrhovatelia súdu

neosvedčili, nezdokladovali a nepreukázali žiadne nimi tvrdené skutočnosti, týkajúce sa ich

osobných, majetkových a sociálnych pomerov, na ktoré by súd mohol prihliadať pri

skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Samotný právny inštitút „dražby“, hoci

aj rodinného domu pri výkone záložného práva, totiž nemožno automaticky radiť k

výnimočným okolnostiam v tom zmysle, aké predpokladá ust. (Účelom dražby

pri výkone záložného práva je uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa vykonávajúceho

záložné právo). Preto odvolací súd požiadavke navrhovateľov, aby súd aplikoval ust. § 146

ods. 2 veta prvá v spojení s ust. nevyhovel.

Prepočítaním a preskúmaním výšky priznaných trov odvolací súd zistil, že

rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách konania odporcu 1/ (výrok III.) je správne.

Preto odvolací súd rozhodnutie o trovách konania odporcu 1/ potvrdil na tom istom základe

a z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný súd (, ).

Odvolací súd však podľa zmenil uznesenie okresného súdu vo výrokoch

o trovách konania odporcov 2/ a 3/, a to z toho dôvodu, že z hľadiska spôsobu výpočtu trov

u týchto účastníkov súd nestanovil základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa tarifnej hodnoty

práva – základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby ako jednu trinástinu

výpočtového základu podľa vyhlášky č. , ako túto správne

stanovil u odporcu 1/, ale sadzbu tarifnej odmeny stanovil podľa § 10 ods. 2 cit. vyhlášky

(z ceny dosiahnutej vydražením nehnuteľnosti 21.800,00 eur). V danom prípade sa

navrhovatelia domáhali vydania rozsudku, výrok ktorého mal odstrániť neistotu

navrhovateľov určením, či tu právo alebo právny vzťah (v prípade neplatnosti dražby

právny vzťah z nej vyplývajúci) je, alebo nie je.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru potom odvolací súd znížil odmenu

za úkony právnej služby právnych zástupcov odporcu 2/ a odporcu 3/.

Odporcovi 2/ odvolací súd priznal odmenu za 5 úkonov právnej služby, a to:

prevzatie a príprava zastúpenia 05. 11. 2012 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur, písomné

podanie na súd, vyjadrenie k žalobe 06. 11. 2012 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur, účasť

na pojednávaní 22. 11. 2012 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur, písomné podanie na súd

zo dňa 12. 03. 2013 60,07 eur + režijný paušál 7,81 eur, účasť na pojednávaní 23. 01. 2014

61,87 eur + 8,04 eur. Odmena spolu s režijným paušálom je 336,75 eur a k tomu DPH

v sadzbe 20 % je 67,35 eur (spolu 404,10 eur).

Odvolací súd odporcovi 2/ nepriznal vyúčtovanú odmenu za úkon písomné podanie

na súd 16. 01. 2014. Išlo o vyjadrenie odporcu 2/ k vyjadreniu navrhovateľov datovanému

24. 09. 2013, ktoré vyjadrenie navrhovateľov bolo súdom doručené odporcovi 2/ dňa 17. 10.

2013 bez výzvy súdu, aby sa odporca 2/ k nemu vyjadril (vyjadrenie navrhovateľov bolo

odporcom 1/, 2/ 3/ zaslané na vedomie, v zmysle zápisnice o pojednávaní vytýčenom

na 30. 09. 2013, ktoré bolo uznesením odročené s tým, že o určení termínu pojednávania

budú účastníci uzrozumení písomne a súd zašle právnym zástupcom 1/, 2/, 3/ písomné

vyjadrenie navrhovateľa, ktoré bolo súdu doručené 26. 09. 2013).

Náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času odvolací súd odporcovi 2/

priznal v zložení a vo výške tak, ako ich priznal okresný súd, odvolací súd v tomto odkazuje

na odôvodnenie zložení a vo výške tak, ako ich priznal okresný súd, odvolací súd v tomto

odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu.

Odvolací súd odporcovi 2/ priznal náhradu trov konania na prvom stupni celkom

vo výške 1.008,29 eur (odmena s 20 % DPH 404,10 eur + cestovné s 20 % DPH 82,35 eur

+ náhrada za stratu času s 20 % DPH 521,84 eur).

Odporcovi 3/ odvolací súd priznal odmenu za 4 úkony právnej služby: prevzatie

a príprava zastúpenia 05. 11. 2012 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur, účasť

na pojednávaní 22. 11. 2012 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur, účasť na pojednávaní

23. 01. 2014 61,87 eur + 8, 04 eur, písomné podanie na súd 15. 04. 2014 61,87 eur +

režijný paušál 8,04 eur. Odmena spolu s režijným paušálom je 272,46 eur a k tomu DPH

v sadzbe 20 % je 54,49 eur.

Odvolací súd odporcovi 3/ priznal náhradu trov konania na prvom stupni celkom

vo výške 326,95 eur.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 224, § 142 ods. 2

a , a to tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov

odvolacieho konania, nakoľko ide o prípad, kedy účastník mal vo veci úspech len čiastočný.

V tomto prípade mali v odvolacom konaní čiastočný úspech navrhovatelia 1/ a 2/, pričom

náhradu trov neuplatnili. Náhradu trov neuplatnili ani odporca 1/ a odporca 3/, preto

nemajú právo na náhradu trov. V odvolacom konaní uplatnil náhradu trov len odporca 2/

vo výške 473,74 eur (vyjadrenie k odvolaniu 386,74 eur + režijný paušál 8,04 eur + 20 %

DPH ), ktorá výška nie je správne vyčíslená, pričom aj odporca 2/ mal v odvolacom konaní

úspech len čiastočný...»

Na základe citovaného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom

uznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s relevantnými

odvolacími námietkami sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil, a preto uznesenie Okresného

súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) č. k. zo 7. augusta 2014 vo výroku

o trovách konania sťažovateľky zmenil tak, že navrhovatelia v 1. rade a 2. rade sú povinní

spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške

1 008,29 € na účet právneho zástupcu. Napadnuté uznesenie krajského súdu

č. k. zo 17. decembra 2014 nemožno podľa názoru ústavného súdu

považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené

na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel

v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením

krajského súdu č. k. zo 17. decembra 2014 a základným právom

vlastniť majetok podľa , základným právom na súdnu ochranu podľa

, základným právom na právnu pomoc podľa listiny

a právom na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ktorých porušenie

sťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po

prípadnom prijatí sťažností na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

K námietke nevysporiadania sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými

sťažovateľkou v jej vyjadrení ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou

uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne

konanie (m. m. , ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších

návrhoch sťažovateľky uplatnených v petite sťažnosti (zrušenie napadnutého uznesenia

krajského súdu č. k. zo 17. decembra 2014 a vrátenie veci na ďalšie

konanie, priznanie náhrady trov právneho zastúpenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015