Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 336/2015
PDF · 392.47 KB
No categories available
I. ÚS 336/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
JUDr. Patríciou Tóthovou, Röntgenova 26, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca
v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 674/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2015
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 674/2012.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že „... notárskou zápisnicou č. k.
N 47/2012, Nz 7433/2012, NCRIs 7630/2012 o právnom záväzku osoby povinnej voči osobe
oprávnenej zo dňa 01.03.2012, ktorú spísal Notársky úrad JUDr. Andrej Kubaščík, uznal
dlžník ... (ako povinný) voči sťažovateľovi (ako oprávnenému) svoj právny záväzok vo výške
12 000 eur s dobou plnenia do 16.03.2012 a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou tejto
notárskej zápisnice.
Nakoľko si povinný svoju povinnosť voči sťažovateľovi dobrovoľne nesplnil a to ani
v čiastočnom rozsahu, tak v zmysle príslušných ustanovení exekučného poriadku navrhol
sťažovateľ vykonanie exekúcie a dňa 11.05.2012 podal návrh na vykonanie exekúcie
u súdnej exekútorky JUDr. Denisy Regináčovej Mihalovej, so sídlom Exekútorský úrad
Košice, Moyzesova 34, 040 01 Košice. Okresný súd vydal dňa 04.06.2012 poverenie
na vykonanie exekúcie č. 5502*038953, na základe ktorého vydala dňa 07.08.2012 súdna
exekútorka upovedomenie o začatí exekúcie.“.
Ako ďalej sťažovateľ uvádza, i napriek skutočnosti, že podaním doručeným
okresnému súdu 7. januára 2014 sťažovateľ (v právnom postavení oprávneného v pôvodnom
exekučnom konaní) podal návrh na zmenu súdneho exekútora v zmysle ustanovenia § 44
ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, exekučný súd ani po uplynutí lehoty 30 dní od doručenia návrhu na
zmenu exekútora nerozhodol a sťažovateľom navrhnutého nového exekútora výkonom
exekúcie nepoveril.
Po tom, čo sťažovateľ podaním z 25. júna 2014 požiadal predsedu okresného súdu
o odstránenie prieťahov v exekučnom konaní, ten listom sp. zn. Spr 76/04 z 27. júna 2014
2
sťažnosť sťažovateľa vyhodnotil ako dôvodnú a vo veci nariadil dohľad nad plynulosťou
konania.
3. Ústavnému súdu zo sťažnosti ďalej vyplynulo, že sťažovateľovi dosiaľ nebolo
doručené žiadne rozhodnutie okresného súdu týkajúce sa jeho návrhu na zmenu exekútora,
a to i napriek skutočnosti, že od návrhu sťažovateľa na zmenu súdneho exekútora uplynulo
vyše 18 mesiacov a od oznámenia predsedu okresného súdu vo veci sťažnosti na prieťahy
v exekučnom konaní uplynulo takmer 13 mesiacov.
S ohľadom na uvedené preto sťažovateľ s poukazom na platnú právnu úpravu
a judikatúru ústavného súdu zastáva názor, že „... takýto postup okresného súdu
v posudzovanej veci nemá oporu v zákone a je v rozpore s ústavným právom sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy a na
právo na prejednanie záležitostí v primeranej lehote, ktoré je upravené v čl. 6 ods. 1
Dohovoru“, a dodáva, že z dôvodu pocitu krivdy a nespravodlivosti ako sprievodných
znakov porušenia jeho práv utrpel nemajetkovú ujmu, ktorá naďalej trvá spolu s trvajúcim
pocitom právnej neistoty, a preto žiada finančné zadosťučinenie vo výške 2 500 eur.
4. V podanej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby senát ústavného súdu po prijatí veci
na ďalšie konanie vydal tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Čadca konaní vedeného pod sp. zn. 11 Er/674/2012
porušené bolo.
2. Okresnému súdu Čadca prikazuje, aby v konaní sp. zn. 11 Er/674/2012 konal bez
zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2 500
eur (slovom: dvetisícpäťsto eur), ktoré je mu Okresný súd Čadca povinný zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3
4. Okresný súd Čadca je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy
právneho zastúpenia vo výške 296,44 eur (slovom: dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri
centov) na účet právnej zástupkyne sťažovateľa, do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
4
7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej
porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
9. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 10 Exekučného poriadku... súd rozhodne o zmene
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu.
10. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok
sťažovateľa na ochranu pred postupom exekučného súdu, ktorým malo byť porušené jeho
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
5
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
12. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti
sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj
postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak
„argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu
porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“
(II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 66/02,
I. ÚS 154/03, I. ÚS 38/04, III. ÚS 199/02, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05).
13. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné
poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru), nevyslovil
porušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01),
prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne
neopodstatnený (napr. III. ÚS 59/05, IV. ÚS 221/05).
6
14. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených
v sťažnosti považovať postup exekučného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle citovaného článku ústavy.
15. Podľa zistení ústavného súdu – i napriek nie celkom optimálnemu vedeniu
konania v posudzovanej veci – exekučný súd v rámci konania vedeného pod sp. zn.
11 Er 674/2012 vykonal po 7. januári 2014, t. j. po doručení návrhu na zmenu exekútora,
nasledujúce úkony:
26. júna 2014 okresný súd vyzval pôvodného exekútora na vrátenie exekučného
spisu v lehote 7 dní a na vyúčtovanie trov exekúcie; zároveň okresný súd vyzval nového
súdneho exekútora na oznámenie, či súhlasí s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie,
10. júla 2014 okresnému súdu bol doručený súhlas nového exekútora s vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie,
11. júla 2014 okresnému súdu bola doručená žiadosť pôvodného exekútora
o predĺženie lehoty na vrátenie exekučného spisu a vyúčtovanie trov exekúcie z dôvodu
čerpania dovolenky,
20. novembra 2014 okresný súd opakovane vyzval pôvodného exekútora
na vrátenie exekučného spisu a na vyúčtovanie trov exekúcie pod sankciou uloženia
poriadkovej pokuty,
8. januára 2015 okresný súd uznesením sp. zn. 11 Er 674/2012 z 8. januára 2015
uložil pôvodnému exekútorovi poriadkovú pokutu vo výške 200 eur,
22. januára 2015 pôvodný exekútor doručil okresnému súdu pôvodný exekučný spis
a vyčíslené trovy exekúcie; zároveň okresnému súdu oznámil nesúhlas so zmenou
exekútora,
13. augusta 2015 okresný súd uznesením sp. zn. 11 Er 674/2012 pripustil návrh
oprávneného na zmenu exekútora.
16. Podľa názoru ústavného súdu doterajší priebeh konania pred označeným súdom
bol – napriek možnosti efektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania zo strany
7
exekučného súdu – bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá reálnu možnosť
vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Až
pokračujúca nečinnosť okresného súdu v pre sťažovateľa existenčne významnej veci by
eventuálne mohla spôsobiť porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru), čo však ústavný súd
v súčasnom období nemôže posúdiť.
17. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyhodnotil, že v konaní vedenom
na okresnom súde pod sp. zn. 11 Er 674/2012 zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do práv
sťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavno relevantnému porušeniu základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1
dohovoru). Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
18. V kontexte podanej sťažnosti ústavný súd v závere zdôrazňuje, že ojedinelé
prieťahy okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 674/2014
nedosiahli ústavnú intenzitu s ohľadom na úkony okresného súdu vykonané po doručení
návrhu na zmenu exekútora zo strany sťažovateľa (pozri bod 15).
Hoci nemožno spochybniť, že okresný súd v danej veci nerozhodol v lehote
ustanovenej Exekčným poriadkom tak, ako na to poukazuje sťažovateľ, ústavný súd vzal do
úvahy i tú skutočnosť, že k sťažovateľom namietanej nečinnosti dochádzalo po podaní
sťažnosti na prieťahy predsedovi okresného súdu (t. j. po 25. júni 2014) skôr nečinnosťou,
resp. nespoluprácou pôvodného exekútora, ktorého si samotný sťažovateľ sám zvolil (pozri
bod 2) a v prípade ktorého sťažovateľ sám navrhol i jeho zmenu. Práve zmienený pôvodný
exekútor po doručení výzvy okresného súdu na vrátenie exekučného súdu a vyčíslenie trov
exekúcie požiadal exekučný súd o predĺženie lehoty na vykonanie týchto úkonov a následne
8
i po opakovanej urgencii zo strany okresného súdu exekučný spis nevrátil a trovy exekúcie
nevyčíslil. Učinil tak až 22. januára 2015 po uložení poriadkovej pokuty zo strany
okresného súdu.
19. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že exekučný súd uznesením
sp. zn. 11 Er 674/2012 z 13. augusta 2014 sťažovateľom navrhovanú zmenu súdneho
exekútora pripustil. Doba rozhodovania exekučného súdu o návrhu sťažovateľa na zmenu
súdneho exekútora v trvaní viac ako 19 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne
udržateľná, avšak v okolnostiach daného prípadu ju možno z ústavného hľadiska akceptovať,
keďže samotné nerešpektovanie 30 dňovej procesnej lehoty na rozhodnutie súdu o zmene
súdneho exekútora (bod 9) predstavujúcej „ideálnu“ predstavu zákonodarcu o „optimálnosti
doby“ potrebnej na rozhodnutie o predmetnej otázke v prevažnom rozsahu spočívalo práve
v nečinnosti pôvodného súdneho exekútora.
20. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
21. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že toto
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných
náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného
súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015
9