Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 372/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

právne zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátska kancelária,

L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 16

ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 23 ods. 1, čl. 46 ods. 1

a a 3 v spojení s a 2,

a čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a v spojení s čl. 3, čl. 5 ods. 1, 3 a 4, čl. 6

ods. 1, 2 a 3 písm. b) a c) a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

7. apríla 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ), vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17

ods. 1, 2 a 5, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 23 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 3

(ďalej len „“) v spojení s a 2,

a čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a v spojení s čl. 3, čl. 5

ods. 1, 3 a 4, čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. b) a c) a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. je sťažovateľ ako obžalovaný trestne stíhaný pre pokus obzvlášť

závažného zločinu podvodu podľa k a

a zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného

zákona, pričom uznesením okresného súdu sp. zn. zo 14. apríla 2014 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 15. mája 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby, pričom jeho žiadosť na prepustenie z väzby

okresný súd uznesením sp. zn. zo 4. decembra 2014 zamietol, avšak na základe

sťažovateľom podanej sťažnosti krajský súd uznesením sp. zn.

z 15. januára 2015 toto zamietajúce uznesenie okresného súdu zrušil a nariadil

okamžité prepustenie sťažovateľa z väzby (sťažovateľ bol vo väzbe od 12. apríla 2014 do 15.

januára 2015, pozn.).

3. V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľ namieta svoju nezákonnú väzbu,

ktorej nezákonnosť mal vo svojom uznesení sp. zn. z 15. januára 2015

deklarovať krajský súd, ktorého argumentácie sa sťažovateľ v celom rozsahu dovoláva.

Podľa názoru krajského súdu nezákonnosť väzby mala byť spôsobená v príčinnej súvislosti

s napádaným postupom okresného súdu v konaní sp. zn. , ktorý s „... osobitnou

starostlivosťou a urýchlením...“ nekonal a nerozhodol o námietke zaujatosti podanej

sťažovateľom 2. septembra 2014 proti zákonnému sudcovi okresného súdu, a napriek tomu

po jej podaní a bez rozhodnutia o nej vykonával v označenej trestnej veci procesné úkony,

ktorých nevykonanie by zjavne nezmarilo účel trestného konania (25. septembra 2014

postúpil na nadriadený krajský súd sťažnosť sťažovateľa proti svojmu rozhodnutiu o väzbe

z 26. augusta 2014; vykonal hlavné pojednávanie 13. októbra 2014, ktoré však bolo bez

vykonania dokazovania odročené na 11. november 2014, na ktorom už boli vypočutí

svedkovia, ktorí boli vypočutí aj na pojednávaní 16. decembra 2014, pozn.), v dôsledku

čoho okresný súd spôsobil ich nezákonnosť. Krajský súd preto uložil okresnému súdu

povinnosť po tom, ako bude v prvom rade rozhodnuté o tejto námietke zaujatosti, všetky

tieto procesné úkony zopakovať, v dôsledku čoho vinou okresného súdu dôjde k predĺženiu

trestného konania proti sťažovateľovi a tiež by tým došlo k neúmernému predĺženiu jeho

väzby, ktorú krajský súd z tohto dôvodu uznesením sp. zn. z 15. januára 2015

zrušil a sťažovateľa z väzby prepustil.

4. Z uvedeného sťažovateľ vyvodzuje, že jeho väzba bola „... v období od 02.09.2014

(t. j. od podania námietky zaujatosti, pozn.) do 15.01.2015 nezákonná, protiústavná,

v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v rozpore s Listinou

základných práv a slobôd. Bola výsledkom svojvoľného konania porušovateľa na škodu

základných práv a slobôd sťažovateľa ...“, pričom v tomto období podľa sťažovateľa vinou

okresného súdu došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu, keďže počas výkonu tejto

nezákonnej väzby 7. novembra 2014 a 30. decembra 2014 došlo k otvoreniu jeho

korešpondencie s advokátkou zastupujúcou ho v predmetnej trestnej veci, čím malo dôjsť

„... k porušeniu listového tajomstva a dôverných informácií o trestnom konaní medzi

sťažovateľom a jeho advokátkou...“, a tiež mu mala byť 19. decembra 2014 znemožnená

telefonická konzultácia s jeho advokátkou, k čomu by podľa sťažovateľa „... nedošlo, ak by

porušovateľ v rozhodnom od 02.09.2014 do 15.01.2015 čase konal s osobitnou

starostlivosťou a urýchlením voči sťažovateľovi, sťažovateľ by bol v rozhodnom období

na slobode, a teda by nebola kontrolovaná jeho korešpondencia so zvolenou advokátkou

a nebolo by mu znemožnené telefonicky konzultovať otázky jeho obhajoby so zvolenou

advokátkou JUDr. Alena Chvojková, radiť sa s advokátkou vo veci obhajoby telefonicky,

a to všetko v čase, kedy väzba sťažovateľa už bola nezákonná“.

5. Napokon v sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľ tiež uvádza, že v priamej

príčinnej súvislosti s nezákonným postupom okresného súdu, ktorého procesné úkony

vykonané po podaní námietky zaujatosti 2. septembra 2014 bez toho, aby bolo o tejto

námietke rozhodnuté, bude nevyhnutné opakovať, mu vzniknú zvýšené trovy obhajoby, ktoré

by mu za riadneho chodu veci neboli vznikli a ktoré sťažovateľ vyčíslil na sumu 800 €, ktorú

žiada, aby mu ústavný súd voči okresnému súdu priznal.

6. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného tiež uviedol:

„Neľudské a ponižujúce zaobchádzanie malo za následok u sťažovateľa mu

spôsobenie intenzívneho duševného a fyzického utrpenia, vzbudilo u neho pocity strachu,

úzkosti a podradenosti, potupy a poníženie.“

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva a slobody chránené podľa čl. 1 ods. 1,

čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5, čl. 19 ods. 1, ods. 2, čl. 22

ods. 1, ods. 2, , , , ods. 3 ,

v spojení podľa čl. 8 ods. 1, ods. 2, čl. 36 ods. 1 a čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd a v spojení podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4, čl. 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3

písm. b), písm. c), čl. 8 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod č. k.

porušené boli.

2. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 22.000, Eur,

ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3. priznáva odškodnenie majetkovej ujmy v sume 800, Eur,

ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. priznáva úhradu trov konania v sume 279,66 Eur, ktoré je

Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne – advokátky

JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základných práv

a práv zaručených v ústave, listine a dohovore v príčinnej súvislosti s postupom okresného

súdu v jeho trestnej veci vedenej pod sp. zn. o jeho väzbe, z ktorej bol prepustený

rozhodnutím krajského súdu sp. zn. z 15. januára 2015. Podľa sťažovateľa

došlo k porušeniu ním označených práv v dôsledku nezákonnosti väzby zavinenej okresným

súdom, ktorý bez toho, aby najprv rozhodol o sťažovateľom uplatnenej námietke zaujatosti

proti predsedovi senátu okresného súdu, vykonával v trestnom konaní vedenom

pod sp. zn. procesné úkony (pojednávania s vykonaním dokazovania), kvôli čomu

sa tieto úkony stali nezákonnými s potrebou ich opakovania (znovu vykonania), v dôsledku

čoho, resp. kvôli čomu bol napokon sťažovateľ prepustený z väzby označeným rozhodnutím

krajského súdu.

11. V súvislosti s uvedeným sa v záujme dokreslenia celkového stavu veci

žiada hlavne podotknúť, že tak, ako to napokon vyplýva aj z rozhodnutia krajského súdu

sp. zn. z 15. januára 2015, dôvodom na prepustenie sťažovateľa z väzby nebol

zánik alebo rozptýlenie dôvodov na podozrenie zo spáchania trestného činu obžalovaným

sťažovateľom ani zánik dôvodov väzby podľa a ,

teda dôvody, ktoré boli u sťažovateľa stále dané, ale týmto dôvodom bolo ex offo zistenie

krajského súdu o pochybení okresného súdu pri vybavovaní námietky zaujatosti uplatnenej

sťažovateľom 2. septembra 2014, bez vecného vybavenia ktorej okresný súd vykonával

v trestnej veci sťažovateľa procesné úkony [t. j. vykonával úkony (konkrétne pojednávania)

v merite veci, t. j. v konaní o vine a treste, nie vo veci väzby, o ktorej okresný súd už

po podaní námietky zaujatosti nekonal, pozn.], na základe čoho napokon krajský súd založil

svoj záver aj o nezákonnosti väzby sťažovateľa, ktorá by podľa neho bola „... minimálne

v rozpore s , podľa ktorého môže väzba trvať len nevyhnutný

čas.“ (pozri stranu 6 rozhodnutia krajského súdu, pozn.), bez toho, aby uviedol príčinnú

súvislosť medzi trvaním väzby, resp. prekročením povolenej zákonnej lehoty trvania väzby

sťažovateľa na jednej strane a včasným nevybavením jeho námietky zaujatosti podanej až po

rozhodnutí o väzbe na strane druhej. V súvislosti s uvedeným však sťažovateľ označené

rozhodnutie krajského súdu, ktoré je mu v tomto smere na prospech, však nenapáda, a preto

táto skutočnosť nebola predmetom skúmania ústavného súdu. Krajský súd k uvedenému

zisteniu dospel v konaní o preskúmanie rozhodnutia okresného súdu o zamietnutí žiadosti

sťažovateľa o prepustenie z väzby a jej nahradenie písomným sľubom alebo peňažnou

zárukou, pričom vo svojom rozhodnutí uviedol, že sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná, avšak

„... z iných dôvodov než uvádza...“.

12. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný postup okresného súdu pri vybavovaní jeho

námietky zaujatosti z 2. septembra 2014, ktorý mal spôsobiť nezákonnosť jeho väzby,

ústavný súd konštatuje, že tento postup, ako to vyplýva aj zo samotnej sťažnosti,

bol v uvedenom smere preskúmaný už krajským súdom v konaní sp. zn. ,

a to s výsledkom, ktorého sa sťažovateľ domáha aj v konaní pred ústavným súdom,

t. j. s výsledkom, podľa ktorého nerozhodnutie o námietke zaujatosti sťažovateľa okresným

súdom bolo dôvodom nezákonnosti jeho väzby (tento záver nebol predmetom skúmania

ústavné o súdu, tak ako to je uvedené v bode 11 tohto rozhodnutia, pozn.), v dôsledku čoho

krajský súd zjednal už aj nápravu, a to nielenže konštatoval porušenie práv sťažovateľa, ale

sťažovateľa aj prepustil z väzby na slobodu.

13. V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp

subsidiarity (ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného ,

môže poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané,

iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v

žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

14. Keďže o ochrane sťažovateľom označených práv v súvislosti a napádaným

postupom okresného súdu už rozhodol krajský súd, ktorý v tomto smere zjednal aj

sťažovateľom požadovanú nápravu, ústavný súd vychádzajúc zo svojho postavenia ako

nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou

ani mimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných

súdov (, ), sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2

).

15. V súvislosti so žiadosťou sťažovateľa o priznanie mu náhrady škody vzniknutej

mu či už v príčinnej súvislosti s nezákonnou väzbou alebo v príčinnej súvislosti s nákladmi

obhajoby na opakované vykonanie procesných úkonov okresným súdom, ústavný súd

podotýka, že sťažovateľ sa jej môže domáhať prostredníctvom iného jemu dostupného

zákonného prostriedku po splnení zákonných podmienok, a to žalobou podľa zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov, o ktorej bude oprávnený rozhodovať iný všeobecný súd, preto ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie ( ).

16. Za zjavne neopodstatnenú ( ) považoval

ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej namietal porušenie svojho práva

na obhajobu v dôsledku porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov policajtom

v súvislosti s kontrolou, prípadne znemožnením jeho komunikácie so zvolenou obhajkyňou

či už telefonicky alebo korešpondenciou počas výkonu väzby, pretože medzi sťažovateľom

namietaným postupom policajta a okresným súdom, ktorý sťažovateľ (kvalifikovane právne

zastúpený) označil za jediného porušovateľa svojich práv, nie je žiadna súvzťažnosť príčiny

a následku.

17. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

18. V súvislosti s uvedeným ústavný súd pre úplnosť veci dodáva, že pokiaľ ide

o sťažovateľom uvádzaný a spochybňovaný postup policajta počas výkonu väzby,

je nevyhnutné podotknúť, že podľa o prokuratúre

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor dozerá na to, aby

v miestach, kde sa vykonáva väzba, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu

alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody

a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

19. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných

orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je

oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú

podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

20. Podľa prvej vety § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať

na ktorejkoľvek prokuratúre.

21. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre Podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

22. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

23. Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona

o prokuratúre za účinné prostriedky nápravy, vyčerpaním ktorých pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. ,

, ). Ústavný súd už aj v iných konaniach (napr. ,

) vyslovil opakovane právny názor, že vynechanie týchto prostriedkov

nápravy v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním

sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť

orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí

sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného

porušenia práv (m. m. napr. ).

24. V okolnostiach prípadu teda ústavný súd konštatuje, že aj keby sťažovateľ označil

za porušovateľa svojho práva na obhajobu policajta v súvislosti s jeho postupom počas

výkonu väzby, bolo by nevyhnuté sťažnosť odmietnuť pre jej neprípustnosť, pretože ústavný

súd nielen podnet, ale aj opakovaný podnet považuje za iný právny prostriedok ochrany

podľa , ktorý zákon o prokuratúre sťažovateľovi na

ochranu jeho práv poskytuje a na ktorého použitie je podľa uvedeného predpisu oprávnený.

Preskúmaním podnetu, resp. aj opakovaného podnetu sa totižto príslušné orgány

prokuratúry budú musieť vysporiadať s identickými námietkami, aké by sťažovateľ uvádzal

aj v konaní pred ústavným súdom.

25. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia a tiež úhrady trov konania sú viazané na vyslovenie porušenia

práv alebo slobôd sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o tých častiach

sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015