Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 513/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpenej advokátom

, vo veci namietaného porušenia jej základného

práva podľa postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. augusta

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalobkyňou

v súdnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. , v ktorom sa

žalobou podanou 9. októbra 2012 pôvodne domáhala proti obchodnej spoločnosti

, (ďalej len „žalovaná v 1. rade“,

v citáciách aj „odporca v 1. rade“), a obchodnej spoločnosti

, (v citáciách aj „odporca v 1. rade“; spolu ďalej len

„žalovaní“), zaplatenia sumy vo výške 3 792,94 € zvýšenej o náhradu škody s tým,

že povinnosť žalovanej v 1. rade plniť uvedenú finančnú čiastku formulovala v petite svojej

žaloby ako podmienenú povinnosť.

Z dôvodu, že žaloba sťažovateľky neobsahovala všetky náležitosti podľa § 42 ods. 3 a

(ďalej len „OSP“), okresný súd uznesením

č. k. z 28. novembra 2012 vyzval sťažovateľku na jej doplnenie a opravu,

pričom sťažovateľke uviedol, ako má túto opravu vykonať, a zároveň ju poučil o právnych

následkoch nesplnenia tejto povinnosti.

Písomným podaním doručeným okresnému súdu 9. januára 2013 sťažovateľka

opravila svoju žalobu tým, že správne označila žalovanú v 1. rade, presne vyčíslila náhradu

škody, ktorej zaplatenia sa v označenom konaní domáha, a upravila jej petit takto: „žiadam,

aby súd uložil odporcovi v 2. rade povinnosť zaplatiť mi náhradu škody vo výške

4.242,94 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť trovy konania. Ak odporca

v 1. rade neuzavrel s odporcom v 2. rade poistnú zmluvu, z ktorej by mi vyplývalo právo na

náhradu škody voči odporcovi v 2. rade, žiada, aby súd uložil odporcovi v 1. rade povinnosť

zaplatiť jej náhradu škody vo výške 4.242,94 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku

a zaplatiť trovy konania.“

Okresný súd, majúc názor, že sťažovateľka opravila svoju žalobu iba čiastočne,

uznesením č. k. zo 4. februára 2013 odmietol žalobu sťažovateľky v časti

podmieneného petitu, t. j. v časti nároku voči žalovanej v 1. rade.

2

Proti označenému uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie,

o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 41

z 26. augusta 2013 tak, že uznesenie okresného súdu č. k. zo 4. februára

2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení svojho

uznesenia konštatoval nadmerný formalizmus v postupe okresného súdu pri posudzovaní

žaloby sťažovateľky v spojení s jej podaním o jej doplnení.

Sťažovateľka bola výzvou okresného súdu z 28. októbra 2013 doručenou

jej 20. novembra 2013 pod následkom zastavenia konania vyzvaná, aby v lehote 10 dní

od jej doručenia uhradila súdny poplatok za podanie žaloby v sume 254,50 €. Keďže

sťažovateľka v stanovenej lehote súdny poplatok neuhradila, okresný súd uznesením

č. k. z 3. decembra 2012 napadnuté konanie zastavil.

Následne sťažovateľka 7. januára 2014 uhradila v hotovosti do pokladne okresného

súdu poplatok, ktorého nezaplatenie bolo dôvodom zastavenia napadnutého konania.

Sťažovateľka podaním z 2. mája 2014 oznámila okresnému súdu, že súdny poplatok

uhradila do pokladne okresného súdu 7. januára 2014, a zároveň požiadala okresný súd

o zrušenie uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Keďže sťažovateľka uhradila súdny poplatok v posledný deň lehoty na podanie

odvolania proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania, okresný súd s poukazom

na o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov uznesením

sp. zn. z 30. júla 2014 zrušil uznesenie č. k. z 3. decembra

2013, ktorým zastavil napadnuté konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 12. novembra 2014 okresný súd nariadil pojednávanie, ktorého termín určil

na 30. január 2015. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že predmetné pojednávanie

bolo odročené bez meritórneho prerokovania veci, pričom na toto pojednávanie

sa nedostavila pre chorobu, čo je podľa jej názoru „okolnosť povahy vis major, aké...

neoznačuje za udalosť, ktorú treba pripísať na vrub činnosti súdu“.

Ďalší termín pojednávania nariadil okresný súd na 15. apríl 2015, pričom uvedené

pojednávanie bolo odročené bez meritórneho prerokovania veci. V uvedený deň okresný

súd určil ďalší termín pojednávania na 3. jún 2015. Z dôvodu, že sťažovateľka podala

29. apríla 2015 na okresnom súde námietku zaujatosti proti vec prerokúvajúcej sudkyni,

pretože o tejto námietke nebolo do termínu pojednávania rozhodnuté, okresný súd zrušil

tento termín pojednávania.

Z dôvodu, že sťažovateľka zastáva názor, že v namietanom konaní postupom

okresného súdu došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , podala ústavnému súdu sťažnosť, ktorú

v súvislosti s namietaným porušením označeného práva odôvodňuje takto:

„Okresný súd Bratislava II vo veci nedokázal zorganizovať svoj

procesný postup tak, aby v súlade so zákonom čo najskôr odstránil stav právnej neistoty

účastníkov konania. Pri príprave a vedení konania sa súd opakovane dopúšťa nedostatkov,

ktoré majú za následok, že stav sťažovateľovej právnej neistoty vo veci

neustále trvá. Súd síce niekoľkokrát vo veci nariadil ústne pojednávanie, no konanie

nepripravil tak, aby o veci mohol v súlade so zákonom rozhodnúť na prvom ústnom

pojednávaní...

Okresný súd Bratislava II nezostal v sťažovateľkinej veci celkom nečinný. Uskutočnil

úkony, ktorých cieľom nebolo odstránenie právnej neistoty sťažovateľky, ale také skončenie

sporu, ktorým by sa súd vyhol rozhodnutiu v merite veci.

Súd prvého stupňa najskôr bez právneho dôvodu zastavil konanie. Uznesenie súdu

zrušil odvolací Krajský súd v Bratislave. Na základe viazanosti právnym názorom

odvolacieho súdu Okresný súd Bratislava II zrušil svoje rozhodnutie o zastavení konania

dňa 30. 7. 2014. Okresný súd Bratislava II vo veci takto spôsobil prvý

zbytočný prieťah v konaní, ktorý trval od podania návrhu na súd dňa 9. 10. 2012 do dňa

právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II o zrušení svojho uznesenia

4

o zastavení konania. Tento zbytočný prieťah zapríčinený nesprávnou činnosťou súdu trval

jeden rok, deväť mesiacov a cca tri týždne.

Druhého zbytočného prieťahu v konaní sa Okresný súd Bratislava II dopustil,

keď konanie znovu zastavil z dôvodu nesplnenia výzvy na zaplatenie súdneho

poplatku, pri ktorej súd prehliadol, že sťažovateľka poplatok zaplatila v súlade so zákonom

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov a vo výške ustanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov.

Tretieho zbytočného prieťahu v konaní sa Okresný súd Bratislava II dopustil,

keď sťažovateľkinu žiadosť o nahliadnutie do spisu vybavoval − nevybavoval od 15. apríla

2015 do 4. mája 2015, keď sťažovateľke konečne umožnil nahliadnuť do spisu...

Štvrtého zbytočného prieťahu sa súd dopustil, keď určil ústne pojednávanie

na 15. apríl 2015, to na posledný okamih zrušil, ale o svojom rozhodnutí odročiť ústne

pojednávanie diskriminačné vyrozumel iba účastníka konania, ktorý odročenie

pojednávania spôsobil...

Piaty zbytočný prieťah v konaní prebieha. Okresný súd Bratislava II dosiaľ nevyzval

žalovaných účastníkov konania, aby súdu predložili zmluvu určujúcu podiel oboch strán

na odškodňovaní poistných udalostí, bez ktorej súd nemá možnosť určiť výšku plnenia

v prospech sťažovateľky.“

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti tiež uviedla, že podaním zo 17. apríla 2015

adresovaným predsedníčke okresného súdu „... poskytla vedeniu Okresného súdu

Bratislava II možnosť prijať opatrenia pre odstránenie právnej neistoty...“. Predmetná

sťažnosť sťažovateľky, ktorou sa okrem iného sťažovala aj na postup zákonnej sudkyne

v napadnutom konaní, bola predsedníčkou okresného súdu v časti, ktorou sťažovateľka

namietala rozhodovaciu činnosť zákonnej sudkyne, posúdená ako neprípustná a vo zvyšnej

časti bola jej sťažnosť posúdená ako nedôvodná.

Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom rozhodol o porušení jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej

finančné zadosťučinenie vo výške 2 500 € a tiež rozhodol o povinnosti okresného súdu

uhradiť jej trovy konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním v konaní

pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ide v prípade, ak namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

6

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľkou namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

V súvislosti so sťažovateľkou uplatnenými námietkami proti postupu okresného súdu

v napadnutom konaní je potrebné uviesť, že z prehľadu procesných úkonov uskutočnených

okresným súdom v označenom konaní vyplýva, že sťažovateľka mala nezanedbateľný vplyv

na spomalení priebehu napadnutého konania, a to už v jeho úvode, keď okresnému súdu

nepredložila žalobu, ktorá by vyhovovala procesným požiadavkám na jej obsah, čo bolo

potrebné korigovať uznesením okresného súdu na jej doplnenie a opravu, včas neuhradila

súdny poplatok za podanie žaloby, pre nezaplatenie ktorého okresný súd zastavil napadnuté

konanie, a prvé pojednávanie nariadené v jej veci nebolo možné vykonať z dôvodu, ktorý

nastal na jej strane, a pred ostatným termínom pojednávania vzniesla námietku

zaujatosti zákonnej sudkyne, v dôsledku čoho bolo potrebné odročiť pojednávanie nariadené

na 3. jún 2015.

V súvislosti s neuskutočnením prvého pojednávania z dôvodu na strane sťažovateľky

ústavný súd konštatuje, že sťažovateľke nie je možné a priori vytýkať, že v priebehu konania

žiadala o odročenie nariadeného pojednávania pre skutočnosti, ktoré nastali na jej strane,

pretože uplatňovanie tohto procesného prostriedku slúži predovšetkým na ochranu práv

účastníka konania, ktoré mu vyplývajú z právneho poriadku. Na druhej strane však v zásade

nemožno prijať záver, podľa ktorého ak vec prerokúvajúci súd takému procesnému návrhu

vyhovie, bude eo ipso zodpovedný za predĺženie stavu právnej neistoty, ktorý týmto

postupom nastane vo sfére sťažovateľa.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania veci neprehliadol,

že napadnuté konanie čiastočne vykazuje znaky nesústredného postupu vec prerokúvajúcej

sudkyne, ktorý musel byť korigovaný uznesením Krajského súdu v Bratislave

č. k. 41 z 26. augusta 2013, ktorým tento súd zrušil uznesenie okresného

súdu č. k. zo 4. februára 2013 o čiastočnom odmietnutí žaloby

sťažovateľky. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že išlo o pochybenie svojho druhu

ojedinelé, ktorého účinok zásadným spôsobom neprispel k výraznému spomaleniu

napadnutého konania.

Ústavný súd v súvislosti s uvedenými zisteniami poukazuje na svoju judikatúru,

z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , , ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ).

Podľa názoru ústavného súdu v priebehu napadnutého konania nenastali také

skutočnosti, ktoré by výrazne prispeli k jeho spomaleniu a ktoré by zároveň bolo možné

pripísať na vrub okresnému súdu. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje,

že okresný súd v doterajšom priebehu napadnutého konania postupoval v zásade plynulo

a bez výrazných období dlhodobej nečinnosti. Ústavný súd zároveň nespochybňuje, že

okresný súd mohol v priebehu napadnutého konania postupovať aj efektívnejšie, napriek

tomu zastáva názor, že postup okresného súdu a doterajšia dĺžka napadnutého konania

nesignalizujú, že by namietané porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa dosahovalo ústavnoprávny rozmer,

8

a tak nie je reálne predpokladať, aby po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo

možné prijať záver o jeho porušení. Sťažnosť bolo preto potrebné odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd uvádza, že s poukazom

na dôvody, pre ktoré rozhodol o odmietnutí sťažnosti, sa z dôvodu hospodárnosti konania

už nezaoberal otázkou odstránenia procesnej prekážky konania spočívajúcej v nedostatku

kvalifikovaného právneho zastúpenia sťažovateľky (ústavný súd v súčinnosti so Slovenskou

advokátskou komorou zistil, že ktorý je v sťažnosti označený

ako právny zástupca sťažovateľky, má pozastavený výkon advokácie), pretože dôvody,

pre ktoré ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti, by neboli odstrániteľné

ani prostredníctvom právneho zástupcu.

Ústavný súd na záver poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci predložila

ústavnému súdu novú sťažnosť, ale len za predpokladu, že by v ďalšom priebehu

napadnutého konania bol okresný súd nečinný alebo by postupoval neefektívne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. augusta 2015