Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 333/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti maloletého ,

, zastúpeného zákonnou zástupkyňou ,

, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho 3, Košice,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. ,

za účasti Okresného súdu Košice I, takto

rozhodol:

1. Základné právo maloletého na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Maloletému p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť maloletému

trovy konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na

účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Dariny Solárovej, Škultétyho 3, Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2015

doručená sťažnosť maloletého , nar. , zastúpeného zákonnou

zástupkyňou (ďalej len „sťažovateľ“), právne

zastúpeného advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho 3, Košice, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ je účastníkom konania

o určenie otcovstva vedeného okresným súdom pod sp. zn. . Návrh na začatie

konania bol okresnému súdu doručený 25. septembra 2009.

Zákonná zástupkyňa sťažovateľa v sťažnosti okrem iného uvádza:

„... návrhom na začatie konania o určenie otcovstva doručeným súdu dňa 25. 9.

2009 podľa pripojeného potvrdenia súdu sa domáhal proti odporcovi ...,

aby ho súd určil za otca... Uznesením súdu zo dňa 24. 2. 2010, č. k. 13 súd

konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Zák. zástupkyňa sťažovateľa matka

sťažovateľa si požičala na súdny poplatok a súdny poplatok zaplatila. Uznesením súdu

zo dňa 8. 7. 2010, č. k. súd priznal zák. zástupkyni sťažovateľa oslobodenie

od súdnych poplatkov. Návrhom zák. zástupkyni sťažovateľa na ustanovenie opatrovníka

odporcovi z 3. 9. 2010 navrhla aby súd odporcovi ustanovil opatrovníka v osobe jeho matky

a uviedla adresu matky odporcu. Rozšírením návrhu z 19. 11. 2010 zák.

zástupkyňou sťažovateľa sa domáhala od odporcu príspevku na výživu v sume 386 Eur

za čas od 10. 8. 2009 do 10. 8. 2010 a príspevku na úhradu niektorých nákladov nevydatej

matky v sume 200 Eur.

Pretože súd v konaní o určenie otcovstva s prísl. nepokračoval dostatočne rýchlo

vzhľadom na to, že predmetom konania bolo určenie otcovstva mal. dieťaťa

a zabezpečenie jeho výživy zák. zástupkyňa sťažovateľa podala sťažnosť na prieťahy

v konaní zo dňa 18. 2. 2011.

Odpoveď predsedu súdu z 22. 3. 2011 značky Spr 30/11 bola vyhodnotená ako

nedôvodná, keďže súd zrejme ako reakciu na sťažnosť z 18. 2. 2011 už dňa 24. 2. 2011 vydal

uznesenie, ktorým reagoval na návrh sťažovateľky zo dňa 19. 11. 2010, ktorým rozšírila

zák. zástupkyňa sťažovateľa svoj návrh, a predseda súdu súčasne oznámil zák. zástupkyni

sťažovateľa, že súd vytýči vo veci termín ďalšieho pojednávania, čo súd síce urobil ale

pojednávania nariadené na dni 7. 6. 2011, 3. 2. 2012, 6. 3. 2012, 7. 9. 2012, /ktoré

predvolania zák. zástupkyňa sťažovateľa má a predložila pri spísaní sťažnosti/ a ďalšie nie

všetky smerovali k rozhodnutiu veci a niektoré boli zbytočné, spôsobujúce ďalšie zbytočné

prieťahy v konaní, ak súd až dňa 7. 10. 2013 vydal uznesenie č. k. ,

ktorým konečne po 4 rokoch a po ustanovení opatrovníka odporcovi nariadil

znalecké dokazovanie analýzou DNA príbuzných a domnelých príbuzných sťažovateľa...

dňa 15. 4. 2014 súd uložil znalkyni... poriadkovú pokutu 100 Eur a až uznesením zo dňa

23. 9. 2014 ustanovil novú znalkyňu .

Predposledné pojednávanie vo veci sťažovateľa bolo nariadené na deň 17. 12. 2014,

avšak znovu napriek uzneseniu ústavného súdu zo dňa 15. januára 2014 číslo

a NÁLEZU ústavného súdu číslo zo dňa 9. októbra 2014 bolo odročené

na neurčito pre ďalšiu zmenu zákonného sudcu sťažovateľa.

Zák. zástupkyňa sťažovateľa v snahe, aby súd konal vo veci bez prieťahov podala

na súd svoje podanie zo dňa 29. 12. 2014 s prílohami potrebnými na rozhodnutie súdu v jej

veci určenia otcovstva s príslušenstvom a vyhovela výzve súdu o predloženie listín.

Posledné pojednávanie bolo nariadené na deň 16. 2. 2015, aj keď ústavný súd

prikázal súdu konať bez zbytočných prieťahov opäť zbytočne, keďže súd nezabezpečil účasť

odporcu na pojednávaní.“

Podľa názoru zákonnej zástupkyne sťažovateľa „... v konaní sa nepostupovalo

opakovane bez zbytočných prieťahov, zák. zástupkyňa sťažovateľa má za to, že pomalým

a v rozpore s ust. , prvá veta postupom súdu bolo a je naďalej porušované

jeho právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené jej

SR ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Zákonná zástupkyňa sťažovateľa žiada, aby mu bolo priznané primerané finančné

zadosťučinenie v sume 3 000 €, s odôvodnením, že „Sťažovateľ takýmto pomalým postupom

súdu utrpel faktickú finančnú ujmu, ak ani po viac ako 5 rokoch od začatia konania nie je

definitívne konanie o určenie otcovstva ukončené konečným rozhodnutím súdu a nie je preto

možné plnohodnotne zabezpečiť výživu sťažovateľa.“.

V doplnení sťažnosti doručenom ústavnému súdu 30. marca 2015 zákonná

zástupkyňa sťažovateľa uviedla:

„... súd dňa 20. 3. 2015 doručil sťažovateľke rozsudok Okresného súdu Košice I.

zo dňa 16. februára 2015 sp. zn. , čo ju ako uviedla príjemne prekvapilo,

pokiaľ ide o určenie otcovstva, ale je pre ňu nevysvetliteľné, prečo vzhľadom na viac ako

5 ročnú neprítomnosť odporcu na pojednávaniach súdu, ak si sťažovateľka telefonicky

zisťovala na súde dňa 13. 2. 2015 /piatok/, či odporca, otec mal. prevzal

predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 16. 2. 2015 /pondelok/, aby na súd

nechodila zbytočne ako doposiaľ a súd /v skutočnosti asistentka sudkyne/ jej oznámil, že

pojednávanie nebude, keďže si otec mal. predvolanie na pojednávanie neprevzal,

preto sa na pojednávanie súdu dňa 16. 2. 2015 nedostavila a preto podala ústavnú sťažnosť

zo dňa 16. 3. 2015, netušiac, že sa pojednávanie uskutočnilo.

Proti uvedenému rozsudku súdu sťažovateľka súčasne dňa 26. 3. 2016 podala

odvolanie, čo do výšky súdom určeného výživného...“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti zákonná zástupkyňa sťažovateľa žiada,

aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo mal. , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Okresnému súdu Košice I. prikazuje konať vo veci vedenej pod sp. zn.

bez zbytočných prieťahov.

Mal. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

3.000.Eur, ktoré je povinný Okresný súd Košice I. vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu jeho zák. zástupkyni

.

Okresný súd Košice I je povinný vyplatiť mal. trovy právneho

zastúpenia ktoré vznikli jeho zák. zástupkyni ,

v sume 296,09 Eur do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a to na účet advokátky

JUDr. Dariny Solárovej, Škultétyho 3, 040 01 Košice.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedu okresného súdu

o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu

v prípise sp. zn. zo 14. apríla 2015, v ktorom okrem prehľadu procesných

úkonov uviedol:

„Konanie o určenie otcovstva nie je právne zložité, tvorí súčasť štandardnej agendy

prvostupňových súdov. V danom prípade rozhodnutie vo veci skomplikovala tá skutočnosť,

že súdu sa nepodarilo zistiť adresu pobytu žalovaného, t. j. označeného otca. Súd

vychádzajúc z nepriamych dôkazov nakoniec vo veci rozhodol. V priebehu konania som

zistil určité obdobia kedy bol súd nečinný, resp. jeho činnosť nemožno hodnotiť ako

efektívnu.

Súhlasím, aby ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti upustil od ústneho

pojednávania.“

Uznesením č. k. 17 z 27. mája 2015 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedu okresného súdu,

aby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti a zároveň

oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu

v prípise sp. zn. z 15. júna 2015 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd

upustil od ústneho pojednávania, a „svoje vyjadrenie vo veci predmetnej sťažnosti zo dňa

14. 4. 2015 už nemieni doplniť“.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedu okresného súdu

sp. zn. z 22. júna 2015 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 3. júla 2015

oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a nevyužila svoje právo zaujať

stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného súdu,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd zisťoval skutočnosti o doterajšom priebehu napadnutého konania

zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. , nálezu ústavného súdu

sp. zn. z 9. októbra 2014 a z písomného vyjadrenia predsedu okresného súdu,

ktorý v rámci podrobného prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní

najmä uviedol:

„Konanie vo veci sp. zn. sa začalo 25. 9. 2009.

Sťažovateľ v ňom vystupuje na procesnej strane žalobcu. Predmetom konania je

žaloba o určenie otcovstva.

Vec bola pridelená na rozhodnutie sudkyni .

Dňa 6. 10. 2009 súd vo veci vykonal prípravu pojednávania podľa ust. § 114

(ďalej len ).

Dňa 19. 10. 2009 bola vec pridelená na rozhodnutie sudcovi .

Dňa 24. 11. 2009 súd vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 4. 12. 2009 žalobkyňa požiadala súd o udelenie súhlasu na zaplatenie súdneho

poplatku v náhradnom termíne, do 21. 12. 2009.

Uznesením č. k. zo dňa 24. 2. 2010 súd konanie zastavil. Proti

tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, ktorá zároveň s odvolaním zaplatila súdny

poplatok. Následne podaním zo dňa 8. 3. 2010 požiadala o oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov.

Uznesením č. k. zo dňa 8. 7. 2010 súd priznal žalobkyni

oslobodenie od súdnych poplatkov.

Prvé pojednávanie vo veci súd nariadil na 16. 9. 2010. Na pojednávaní súd vec

prejednal a pojednávanie odročil na 4. 11. 2010 za účelom doplnenia dokazovania.

Pojednávanie nariadené na 4. 11. 2010 súd bez prejednania veci odročil na

9. 12. 2010, nakoľko sa naň nedostavil žalovaný a súd nezistil adresu jeho nového pobytu.

Podaním zo dňa 24. 11. 2010 žalobkyňa požiadala o rozšírenie žalobného návrhu,

ktorým žiadala, aby súd jej priznal aj príspevok na výživu a úhradu nákladov spojených

s tehotenstvom.

Ďalšie pojednávanie súd nariadil na 9. 12. 2010. Pojednávania sa nezúčastnil

žalovaný. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom zisťovania jeho pobytu.

Uznesením č. k. zo dňa 24. 2. 2011 súd pripustil zmenu žalobného

návrhu.

Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 7. 6. 2011. Súd po prejednaní veci

pojednávanie odročil na neurčito za účelom zisťovania adresy pobytu žalovaného.

Ďalšie pojednávanie vo veci súd nariadil na 25. 10. 2011. Pojednávanie bolo

bez prejednania veci odročené na 6. 12. 2011.

Pojednávanie určené na 6. 12. 2011 bolo odročené na neurčito bez prejednania veci.

Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 3. 2. 2012. Pojednávanie bolo odročené

bez prejednania veci na 6. 3. 2012 z dôvodu neprítomnosti žalovaného.

Pojednávanie nariadené na 6. 3. 2012 bolo odročené bez prejednania veci

na 20.4.2012 z dôvodu neprítomnosti žalovaného.

Pojednávanie nariadené na 20. 4. 2012 bolo bez prejednania veci odročené

na 4. 5. 2012 z dôvodu neprítomnosti žalovaného.

Pojednávanie nariadené na 4. 5. 2012 bolo odročené na 7. 9. 2012 bez prejednania

veci z dôvodu neprítomnosti žalovaného.

Pojednávanie nariadené na 7. 9. 2012 bolo odročené bez prejednania veci

na 4. 11. 2012 z dôvodu neprítomnosti žalovaného.

Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 4. 5. 2013. Súd po prejednaní veci

pojednávanie odročil na neurčito za účelom doplnenia dokazovania.

Uznesením č. k. zo dňa 7. 10. 2013 súd nariadil znalecké

dokazovanie znalcom z odboru genetika a podaním znaleckého posudku poveril

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa.

Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 17. 12. 2014. Toto pojednávanie bolo dňa

9. 12. 2014 zrušené.

Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 16. 2. 2015. Po prejednaní veci súd

vyhlásil rozsudok. Proti rozsudku podala 26. 3. 2015 odvolanie žalobkyňa. Spis bude

predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach.“

Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. zistil, že

popis doterajšieho priebehu konania obsiahnutý vo vyjadrení predsedu okresného súdu

zodpovedá obsahu označeného spisu, a preto z neho pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa

vychádzal. Navyše ústavný súd zistil, že pojednávania okresného súdu nariadeného

na 16. február 2015 sa zákonná zástupkyňa sťažovateľa ( )

nezúčastnila, keďže jej 13. februára 2015 asistentka senátu 23 C telefonicky oznámila, že

u odporcu nie je vykázané doručenie predvolania na pojednávanie.

Ústavný súd zo spisu tiež zistil, že pojednávanie nariadené na 27. apríl 2015 na účely

vyhlásenia dopĺňacieho rozsudku bolo z dôvodu mimoriadnej udalosti na okresnom súde

odročené na 8. jún 2015. Dňa 8. júna 2015 bol vyhlásený dopĺňací rozsudok

sp. zn. , ktorým okresný súd určil matku maloletého sťažovateľa (

) za správkyňu jeho majetku.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z ,

podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod

na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní

alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že spory o určenie otcovstva patria do bežnej rozhodovacej agendy všeobecných

súdov. Ústavný súd pripúšťa určitú mieru faktickej zložitosti napadnutého konania, keďže

pobyt označeného otca maloletého sťažovateľa sa okresnému súdu nepodarilo zistiť, a preto

bolo potrebné vo veci vykonať znalecké dokazovanie s cieľom preukázať alebo vyvrátiť jeho

otcovstvo v súčinnosti s jeho priamymi príbuznými.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť,

ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa (zastúpeného kolíznym

opatrovníkom), ktorý je účastníkom konania, v súvislosti s prieťahmi v tomto konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného

súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k

odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Rozhodujúce pochybenie okresného súdu podľa názoru ústavného súdu spočíva

v tom, že konanie ako celok je poznačené neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou

súvisiacou najmä so zisťovaním pobytu a relevantných údajov o označenom otcovi

maloletého sťažovateľa. Nesústredenosť postupu okresného súdu možno vidieť aj v tom, že

rozsudok vo veci samej sp. zn. zo 16. februára 2015 bolo potrebné doplniť

dopĺňacím rozsudkom, na ktorého vyhlásenie nariadil okresný súd pojednávanie 27. apríla

2015. Takýto postup nesmeruje efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka

konania, a preto nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

Zohľadňujúc doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania (vyše päť rokov),

predmet sporu, ktorým je určenie otcovstva k maloletému dieťaťu, a jeho význam

pre sťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo

k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené najmä neefektívnou, resp. nesústredenou

činnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného

súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a tiež aj jeho právo podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľ sa tiež domáhal, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal konať

v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd tejto časti sťažnosti nevyhovel

vzhľadom na skutočnosť, že okresnému súdu už nálezom sp. zn. z 9. októbra

2014 prikázal, aby konal v tomto konaní bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku tohto

nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na charakter neefektívnej činnosti okresného súdu, berúc do úvahy

doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania, ako i skutočnosť, že ide o konanie

o určenie otcovstva, ktoré má pre sťažovateľa mimoriadny význam, dospel ústavný súd

k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 500 €

primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátkou

JUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho 3, Košice. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o

priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za 2 úkony urobené v roku 2015).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľovi priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €, čo

predstavuje sumu 279,66 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané

v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 296,44 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2015