Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 529/2015
PDF · 438.18 KB
No categories available
II. ÚS 529/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta
a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej
spoločnosti ZAĽUBOVA s. r. o., Weberova 2, Prešov, zastúpenej advokátom
JUDr. Miroslavom Gogom, Štúrova 129, Vranov nad Topľou, ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 33 Cb 145/2009 zo 6. februára 2012 a rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 2 Cob 193/2012 z 30. apríla 2013, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti ZAĽUBOVA s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2014
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ZAĽUBOVA s. r. o., Weberova 2, Prešov (ďalej
len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom
Gogom, Štúrova 129, Vranov nad Topľou, ktorou namieta porušenie svojho základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 33 Cb 145/2009
zo 6. februára 2012 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Cob 193/2012 z 30. apríla 2013 (ďalej aj
„napadnutý rozsudok krajského súdu“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v procesnom postavení
žalobkyne v konaní pred okresným súdom domáhala určenia neplatnosti odstúpenia
Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Dobrovičova 12, Bratislava (ďalej len „žalovaná“),
od zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci č. , kód projektu
, z 24. septembra 2003 v znení jej dodatkov.
Sťažovateľka v sťažnosti popisuje skutkový stav, ktorý predchádzal podaniu sťažnosti
ústavnému súdu, pričom v tejto súvislosti okrem iného uvádza:
«Dňa 24. 09. 2003 sťažovateľ uzavrel s právnym predchodcom Pôdohospodárskej
platobnej agentúry (ďalej „PPA“)... (Agentúrou SAPARD...) Zmluvu o poskytnutí finančnej
pomoci č. , na základe ktorej Agentúra SAPARD sa zaviazala spolufinancovať
Projekt v zmysle Priority č. 2 a Opatrenia č. 4 v rámci Plánu rozvoja
poľnohospodárstva a vidieka SR. Podľa metodického pokynu uvedeného vo Vestníku
Ministerstva pôdohospodárstva SR bol sťažovateľ ako žiadateľ o poskytnutie finančnej
pomoci povinný preukázať svoje Zdroje vo výške minimálne 50 % uznateľných nákladov,
ktoré sťažovateľ v hotovosti nemal, v dôsledku čoho 25. 11. 2002 uzavrel so spoločnosťou
LQZ SLOVAKIA, s. r. o., Zmluvu o poskytnutí oprávnenia debetovať bartrové konto
v systému LQZ vo výške 10.000.000, Sk, po dobu 4 rokov. Na základe predmetnej zmluvy
mohol navrhovateľ preukázať existenciu 50 % uznateľných nákladov na to, aby mohol čerpať
finančné prostriedky programu SAPARD.
Po začatí realizácie projektu dňa 22. 12. 2003 požiadal sťažovateľ
agentúru SAPARD o prvú platbu, pričom priložil k žiadosti potrebné doklady, medzi nimi
aj šeky LQZ, ktoré agentúra SAPARD neuznala, v dôsledku čoho bol sťažovateľ nútený
hľadať iný zdroj.
Dňa 21. 07. 2004 sťažovateľ uzavrel s PPA ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo
v prospech PPA na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa zapísané na LV č.
2
k. ú. , CKN parc. č. o výmere 1245 m, zast. plochy a nádvoria,
22
parc. č. o výmere 729 m, zast. plochy a nádvoria, parc. č. o výmere 1296 m,
2
zast. plochy a nádvoria, parc. č. o výmere 1703 m, zast. plochy a nádvoria.
Dňa 21. 07. 2006 sťažovateľ, ako s iným zdrojom na financovanie 50 % uznateľných
nákladov, uzavrel so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a. s.,... Úverovú zmluvu
č. , na základe ktorej bol sťažovateľovi poskytnutý úver vo výške
12.000.000, SK.
Na zabezpečenie poskytnutého úveru sťažovateľ dňa 21. 07. 2006 so SZRB ako
záložným veriteľom uzavrel Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, na základe
ktorej bolo zriadené záložné právo, ako druhé v poradí, v prospech SZRB na nehnuteľnosti
2
zapísané na LV č. k. ú. , CKN parc. č. o výmere 1245 m, zast. plochy
2
a nádvoria, parc. č. o výmere 729 m, zast. plochy a nádvoria, parc. č.
22
o výmere 1296 m, zast. plochy a nádvoria, parc. č. o výmere 1703 m, zast. plochy
a nádvoria a stavby: na parc. č. bez súpisného čísla a
na parc. č. bez súpisného čísla s tým, že záložné právo sa zriaďuje ako druhé
v poradí, keďže na tieto nehnuteľnosti už bolo zriadené záložné právo v prospech PPA.
Zmluvu o zriadení záložného práva vyhotovilo právne odd. SZRB na hlavičkovom
papieri SZRB, pričom sťažovateľ im poskytol všetky potrebné informácie, v dôsledku čoho
do zmluvy bolo uvedené, že záložné právo sa zriaďuje ako druhé v poradí z toho dôvodu,
že na nehnuteľnostiach už viazne záložné právo v prospech PPA zriadené pod č.
. Na základe takejto zmluvy Správa katastra Vranov nad Topľou dňa 25. 07. 2006
pod č. povolila vklad záložného práva, čo potvrdila opatrením pečiatky
o povolení vkladu na zmluve. Žiadne iné rozhodnutie sťažovateľovi o povolení vkladu nebolo
doručené, preto sťažovateľ si bol vedomý toho, že nakoľko na nehnuteľnostiach tvoriacich
predmet zálohu zriadil zmluvou záložné právo v prospech SZRB ako druhé v poradí ničím
neporušil Zmluvu o poskytnutí finančnej pomoci č. zo dňa 24. 09. 2003.
Dňa 17. 05. 2007 SZRB sťažovateľovi doručila potvrdenie o schválení splatnosti
poskytnutého úveru na obdobie 10 rokov za nasledovných podmienok, že:
sťažovateľ predloží písomné stanovisko PPA, či nedošlo k porušenie zmluvy
č. č. IX., ods. 8, resp. Dodatku č. 4 č. V. a IX. zriadením záložného právo
v prospech SZRB na predmet podpory na prvom mieste
zmena úrokovej sadzby na 6 M BRIBOR + 3,4 %,
spísanie notárskej zápisnice ako exekučný titul na celý majetok sťažovateľa.
Až na základe tohto potvrdenia bol sťažovateľ upovedomený o tom, že zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. , zo dňa 21. 07. 2006, so SZRB
bola nesprávne zapísaná do LV, keďže záložné právo malo byť zapísané ako druhé v poradí,
na celý predmet zálohu, teda aj na stavby a , ktoré boli na LV
dopísané na podnet SZRB až po zriadení záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV
č. k. ú. v prospech PPA.
K pochybeniu v tomto smere došlo zo strany právneho odd. SZRB, ktoré zmluvu
vyhotovovalo, a ktorému bolo jasné, že na nehnuteľnostiach už viazne záložné právo
v prospech PPA, ale k pochybeniu došlo predovšetkým zo strany Správy katastra
Vranov nad Topľou, ktorá po predložení Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
č. , zo dňa 21. 07. 2006, a zistení, že sa žiada zriadenie záložného práva
ako druhé v poradí na stavby na parc. č. bez súpisného čísla a
na parc. č. bez súpisného čísla, na ktorých nebolo zriadené žiadne záložné
právo, podľa § 31a písm. c) zák. č. 162/1995 Z. z. v platnom znení o katastri nehnuteľnosti
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam mala prerušiť konanie a vyzvať
záložcu na odstránenie nedostatku v prílohe, resp. zmluve a pokiaľ by tento nedostatok nebol
odstránený, mala podľa § 31 b ods. 1 písm. f) citovaného zákona zastaviť konanie o návrhu
na vklad.
Keďže sťažovateľ súc si vedomý toho, že neporušil zmluvu o poskytnutí finančnej
pomoci uzavretú s právnym predchodcom PPA č. 0240/07/03 čl. IX. ods. 8 v znení dodatku
č. 4 čl. V. a IX., na požiadanie PPA uzavrel ďalšiu Zmluvu o zriadení záložného práva
a to dňa 19. 11. 2007, ktorou ako záloh v prospech PPA poskytol stavbu:
na parc. č. bez súpisného čísla a na parc. č. bez súpisného čísla,
ktoré záložné právo bolo zapísané ako druhé v poradí v prospech PPA a taktiež ako záloh
poskytol ďalšie svoje nehnuteľnosti v k. ú. , zapísané na LV č. a LV č. ,
ktoré nesúviseli s poskytnutím finančnej pomoci podľa zmluvy č. . Následne
požiadal SZRB o dohodu a zmenu poradia pri zápise záložného práva v prospech SZRB
na stavby na parc. č. bez súpisného čísla a
na parc. č. bez súpisného čísla, na druhé v poradí v prospech SZRB, s tým, že
záložné právo v prospech PPA na tieto stavby by bolo prvé v poradí, čo však SZRB odmietla
napriek tomu, že nikdy nepožiadala o zriadenie záložného práva na citované stavby ako prvé
v poradí. Čiže zápis záložného práva na citované stavby v prospech SZRB na prvom mieste
bol v rozpore s nimi prejavenou vôľou v Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
č. , zo dňa 21. 07. 2006.
Na základe uvedeného, PPA ako právny nástupca Agentúry SAPARD podaním zo dňa
06. 12. 2007 odstúpila od Zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci sťažovateľovi č.
z dôvodu, že sťažovateľ porušil citovanú zmluvu tým, že zriadil záložné právo v prospech
SZRB ako prvého záložného veriteľa na stavby nachádzajúce sa v k. ú. zapísané na
LV č. ako na parc. č. bez súpisného čísla a na parc. č.
bez súpisného čísla napriek tomu, že sťažovateľ nikdy takéto zmluvné záložné právo
nezriadil.
Porušenie zákona správou katastra pri zápise predmetu Zmluvy o zriadení záložného
právo č. zo dňa 21. 07. 2006 spočíva v tom, že spáva katastra
nerešpektovala, že ide o zmluvné záložné právo (nie zákonné alebo iné), na obsah ktorého,
aj pokiaľ ide o jeho zaradenie, ani pri jeho vklade nemôže nikto vplývať, teda žiaden orgán,
či už ide o správu katastra, alebo dokonca aj súd. Buď túto zmluvu o záložnom práve
rešpektujú, alebo ak odporuje zákonu ju nerešpektujú a práva z nej plynúce a požadované
nepriznajú pre jej protizákonnosť, ale nemôžu ich upravovať v rozpore so znením písomnej
záložnej zmluvy.
Vzhľadom na to, že neexistuje dôkaz, že sťažovateľ zriadil záložné právo na stavby
na parc. č. bez súpisného čísla a na parc. č.
bez súpisného čísla, v prospech SZRB ako prvé v poradí, a teda nejestvuje dôkaz, aby bol
sťažovateľ porušil zmluvu o poskytnutí finančnej pomoci s právnym predchodcom PPA
agentúrou SAPARD, č. čl. IX. ods. 8 v znení dodatku č. 4 čl. V. a IX. sťažovateľ
podal dňa 26. 02. 2009 návrh o vyslovenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o finančnej
pomoci č. zo strany PPA na OS Bratislava I, konanie sa viedlo pod sp. zn.
Okresný súd rozsudkom sp. zn. 33 Cb 145/2009 zo 6. februára 2012 žalobu
sťažovateľky zamietol. Podľa sťažovateľky dôvodom zamietnutia jej žaloby bola skutočnosť,
že „sťažovateľ porušil Zmluvu o poskytnutí finančnej pomoci č. v čl. IX. bod 8.
v znení jej dodatku č. 4 zo dňa 21. 07. 2004“.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa sťažovateľka podala odvolanie z dôvodu, že
„on zmluvu neporušil, ale ku chybe došlo nesprávnym zápisom do LV povoleného vkladu
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. zo dňa 21. 07. 2006
Správou katastra Vranov nad Topľou pod sp. zn. “. Krajský súd rozsudkom
sp. zn. 2 Cob 193/2012 z 30. apríla 2013 na základe odvolania sťažovateľky rozsudok
okresného súdu potvrdil.
Proti označenému rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka 16. januára 2014
generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podnet
na podanie mimoriadneho dovolania, keďže „odvolací krajský súd napriek tomu, že nebol
predložený dôkaz, že sťažovateľ zriadil zmluvné záložné právo na stavby
na parc. č. bez súpisného čísla a na parc. č. bez súpisného čísla
v prospech SZRB na prvom mieste, nepripustil dovolanie v tejto veci, v podstate odňal
možnosť sťažovateľovi dovolať sa nápravy podaním dovolania“. Krajská prokuratúra
v Bratislave prípisom č. k. Kc 26/14/1100 5 z 20. marca 2014 právnemu zástupcovi
sťažovateľky doručeným 11. apríla 2014 podnet sťažovateľky odložila „znova s tvrdením,
že sťažovateľ zriadil záložné právo na stavby na parc. č.
bez súpisného čísla a na parc. č. bez súpisného čísla, ako prvé v poradí
v prospech SZRB, hoci takýto dôkaz neexistuje“.
Sťažovateľka ďalej uvádza, že „PPA prostredníctvom Exekútorského úradu Prešov,
s. e. Mgr. Igor Palša, pod č. Ex 10/2009 začal výkon záložného práva v prospech PPA
predajom nehnuteľnosti, zablokoval účet a z tohto odčerpal finančné prostriedky, ktoré
sťažovateľovi boli poskytnuté dotáciou od štátu na výkon poľnohospodárskej činnosti.
Zablokovaním účtu a hrozbou exekúcie nehnuteľnosti došlo k znemožneniu podnikania
sťažovateľom výkonom reštauračnej činnosti, na ktorú má všetky predpoklady, čím je
znemožnený akýkoľvek zisk a tým, je aj zabránené možnosti splácať finančné prostriedky
na základe Úverovej zmluvy č. zo dňa 21. 07. 2006.“.
V tejto súvislosti sťažovateľka namieta, že „napriek tomu, že sťažovateľ nikdy
neuzavrel záložnú zmluvu na nehnuteľnosti na LV č. k. ú. , a to na stavby:
na parc. č. bez súpisného čísla a na parc. č.
bez súpisného čísla v prospech SZRB na prvom mieste, ako prvostupňový, tak
aj druhostupňový súd aj generálny prokurátor túto skutočnosť nebral na vedomie, odvolací
Krajský súd v Bratislave nepripustil možnosť podania dovolania, čím bolo porušené ústavné
právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva a odstránenia krivdy na nezávislom a nestrannom súde.“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný
súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob/193/2012 190, zo dňa 30. 04. 2013
a rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 33 Cb/145/2009, zo dňa 06. 02. 2012,
porušené bolo.
2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob/193/2012 190, zo dňa
30. 04. 2013 a rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 33 Cb/145/2009, zo dňa
06. 02. 2012 sa zrušuje a vec sa OS Bratislava I vracia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní
od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.
alternatívne
1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob/193/2012 190, zo dňa 30. 04. 2013
porušené bolo.
2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob/193/2012 190, zo dňa
30. 04. 2013 sa zrušuje a vec sa Krajskému súdu Bratislava vracia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní
od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“
II.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská
republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane
týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie
konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu
návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti,
v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom
súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky
na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom,
čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého
označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ v
konaní pred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (m. m. II. ÚS
19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).
Z petitu vyplýva, že sťažovateľka za porušovateľov svojho základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označuje okresný súd a krajský súd,
resp. alternatívne len krajský súd.
II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn. 33 Cb 145/2009
zo 6. februára 2012
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd
je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov
je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)
a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou,
že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto
je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc
všeobecných súdov (m. m. IV. 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím
jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť
odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
Z dokumentácie priloženej k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka proti napadnutému
rozsudku okresného súdu, ktorým tento súd zamietol jej žalobu, podala odvolanie, o ktorom
krajský súd rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že mu nevyhovel a s prihliadnutím
na všetky okolnosti daného prípadu rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 33 Cb 145/2009 zo 6. februára 2012 mohla
sťažovateľka podať odvolanie (čo aj využila), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť
krajský súd ako odvolací súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v
danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri
predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde pre nedostatok svojej právomoci.
Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že túto časť sťažnosti by bolo možné
odmietnuť aj ako podanú oneskorene z dôvodov uvedených v časti II.2 tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 Cob 193/2012
z 30. apríla 2013
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľka
mohla o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty
neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. III. ÚS
124/04, IV. ÚS 14/03, I. ÚS 24/05).
V súvislosti s posudzovaním otázky, či sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala
porušenie svojho ústavou a dohovorom garantovaného práva označeným rozsudkom
krajského súdu ako odvolacieho súdu, nebola podaná oneskorene, ústavný súd poukazuje na
svoj ustálený právny názor, podľa ktorého podnet na podanie mimoriadneho dovolania
generálnemu prokurátorovi (podľa § 243e až § 243j Občianskeho súdneho poriadku)
nepovažuje za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorého uplatnenie je
predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,
a preto na jeho podanie z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu
nemožno prihliadať (m. m. I. ÚS 49/02, I. ÚS 134/03, IV. ÚS 200/05, IV. ÚS 355/2010 a
iné). Z uvedeného dôvodu bol pre posúdenie otázky, či bola sťažnosť v tejto časti podaná pred
uplynutím lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, relevantný termín
nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, a nie termín doručenia
prípisu príslušným prokurátorom o odložení podnetu na podanie mimoriadneho dovolania.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že rozsudok krajského súdu
sp. zn. 2 Cob 193/2012 z 30. apríla 2013 nadobudol právoplatnosť 3. júna 2013. Z uvedeného
vyplýva, že sťažnosť sťažovateľky bola v tejto časti ústavnému súdu doručená (2. júna 2014)
zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd
preto, rešpektujúc zákonom ustanovenú lehotu na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy a svoju ustálenú judikatúru, túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. septembra 2015