Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 529/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti ZAĽUBOVA s. r. o., Weberova 2, Prešov, zastúpenej advokátom

JUDr. Miroslavom Gogom, Štúrova 129, Vranov nad Topľou, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. zo 6. februára 2012 a rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 30. apríla 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti ZAĽUBOVA s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ZAĽUBOVA s. r. o., Weberova 2, Prešov (ďalej

len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom

Gogom, Štúrova 129, Vranov nad Topľou, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 6. februára 2012 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. apríla 2013 (ďalej aj

„napadnutý rozsudok krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v procesnom postavení

žalobkyne v konaní pred okresným súdom domáhala určenia neplatnosti odstúpenia

Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Dobrovičova 12, Bratislava (ďalej len „žalovaná“),

od zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci č. , kód projektu

, z 24. septembra 2003 v znení jej dodatkov.

Sťažovateľka v sťažnosti popisuje skutkový stav, ktorý predchádzal podaniu sťažnosti

ústavnému súdu, pričom v tejto súvislosti okrem iného uvádza:

«Dňa 24. 09. 2003 sťažovateľ uzavrel s právnym predchodcom Pôdohospodárskej

platobnej agentúry (ďalej „PPA“)... (Agentúrou SAPARD...) Zmluvu o poskytnutí finančnej

pomoci č. , na základe ktorej Agentúra SAPARD sa zaviazala spolufinancovať

Projekt v zmysle Priority č. 2 a Opatrenia č. 4 v rámci Plánu rozvoja

poľnohospodárstva a vidieka SR. Podľa metodického pokynu uvedeného vo Vestníku

Ministerstva pôdohospodárstva SR bol sťažovateľ ako žiadateľ o poskytnutie finančnej

pomoci povinný preukázať svoje Zdroje vo výške minimálne 50 % uznateľných nákladov,

ktoré sťažovateľ v hotovosti nemal, v dôsledku čoho 25. 11. 2002 uzavrel so spoločnosťou

LQZ SLOVAKIA, s. r. o., Zmluvu o poskytnutí oprávnenia debetovať bartrové konto

v systému LQZ vo výške 10.000.000, Sk, po dobu 4 rokov. Na základe predmetnej zmluvy

mohol navrhovateľ preukázať existenciu 50 % uznateľných nákladov na to, aby mohol čerpať

finančné prostriedky programu SAPARD.

Po začatí realizácie projektu dňa 22. 12. 2003 požiadal sťažovateľ

agentúru SAPARD o prvú platbu, pričom priložil k žiadosti potrebné doklady, medzi nimi

aj šeky LQZ, ktoré agentúra SAPARD neuznala, v dôsledku čoho bol sťažovateľ nútený

hľadať iný zdroj.

Dňa 21. 07. 2004 sťažovateľ uzavrel s PPA ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo

v prospech PPA na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa zapísané na LV č.

2

k. ú. , CKN parc. č. o výmere 1245 m, zast. plochy a nádvoria,

22

parc. č. o výmere 729 m, zast. plochy a nádvoria, parc. č. o výmere 1296 m,

2

zast. plochy a nádvoria, parc. č. o výmere 1703 m, zast. plochy a nádvoria.

Dňa 21. 07. 2006 sťažovateľ, ako s iným zdrojom na financovanie 50 % uznateľných

nákladov, uzavrel so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a. s.,... Úverovú zmluvu

č. , na základe ktorej bol sťažovateľovi poskytnutý úver vo výške

12.000.000, SK.

Na zabezpečenie poskytnutého úveru sťažovateľ dňa 21. 07. 2006 so SZRB ako

záložným veriteľom uzavrel Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, na základe

ktorej bolo zriadené záložné právo, ako druhé v poradí, v prospech SZRB na nehnuteľnosti

2

zapísané na LV č. k. ú. , CKN parc. č. o výmere 1245 m, zast. plochy

2

a nádvoria, parc. č. o výmere 729 m, zast. plochy a nádvoria, parc. č.

22

o výmere 1296 m, zast. plochy a nádvoria, parc. č. o výmere 1703 m, zast. plochy

a nádvoria a stavby: na parc. č. bez súpisného čísla a

na parc. č. bez súpisného čísla s tým, že záložné právo sa zriaďuje ako druhé

v poradí, keďže na tieto nehnuteľnosti už bolo zriadené záložné právo v prospech PPA.

Zmluvu o zriadení záložného práva vyhotovilo právne odd. SZRB na hlavičkovom

papieri SZRB, pričom sťažovateľ im poskytol všetky potrebné informácie, v dôsledku čoho

do zmluvy bolo uvedené, že záložné právo sa zriaďuje ako druhé v poradí z toho dôvodu,

že na nehnuteľnostiach už viazne záložné právo v prospech PPA zriadené pod č.

. Na základe takejto zmluvy Správa katastra Vranov nad Topľou dňa 25. 07. 2006

pod č. povolila vklad záložného práva, čo potvrdila opatrením pečiatky

o povolení vkladu na zmluve. Žiadne iné rozhodnutie sťažovateľovi o povolení vkladu nebolo

doručené, preto sťažovateľ si bol vedomý toho, že nakoľko na nehnuteľnostiach tvoriacich

predmet zálohu zriadil zmluvou záložné právo v prospech SZRB ako druhé v poradí ničím

neporušil Zmluvu o poskytnutí finančnej pomoci č. zo dňa 24. 09. 2003.

Dňa 17. 05. 2007 SZRB sťažovateľovi doručila potvrdenie o schválení splatnosti

poskytnutého úveru na obdobie 10 rokov za nasledovných podmienok, že:

sťažovateľ predloží písomné stanovisko PPA, či nedošlo k porušenie zmluvy

č. č. IX., ods. 8, resp. Dodatku č. 4 č. V. a IX. zriadením záložného právo

v prospech SZRB na predmet podpory na prvom mieste

zmena úrokovej sadzby na 6 M BRIBOR + 3,4 %,

spísanie notárskej zápisnice ako exekučný titul na celý majetok sťažovateľa.

Až na základe tohto potvrdenia bol sťažovateľ upovedomený o tom, že zmluva

o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. , zo dňa 21. 07. 2006, so SZRB

bola nesprávne zapísaná do LV, keďže záložné právo malo byť zapísané ako druhé v poradí,

na celý predmet zálohu, teda aj na stavby a , ktoré boli na LV

dopísané na podnet SZRB až po zriadení záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV

č. k. ú. v prospech PPA.

K pochybeniu v tomto smere došlo zo strany právneho odd. SZRB, ktoré zmluvu

vyhotovovalo, a ktorému bolo jasné, že na nehnuteľnostiach už viazne záložné právo

v prospech PPA, ale k pochybeniu došlo predovšetkým zo strany Správy katastra

Vranov nad Topľou, ktorá po predložení Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti

č. , zo dňa 21. 07. 2006, a zistení, že sa žiada zriadenie záložného práva

ako druhé v poradí na stavby na parc. č. bez súpisného čísla a

na parc. č. bez súpisného čísla, na ktorých nebolo zriadené žiadne záložné

právo, podľa v platnom znení o katastri nehnuteľnosti

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam mala prerušiť konanie a vyzvať

záložcu na odstránenie nedostatku v prílohe, resp. zmluve a pokiaľ by tento nedostatok nebol

odstránený, mala podľa § 31 b ods. 1 písm. f) citovaného zákona zastaviť konanie o návrhu

na vklad.

Keďže sťažovateľ súc si vedomý toho, že neporušil zmluvu o poskytnutí finančnej

pomoci uzavretú s právnym predchodcom PPA č. 0240/07/03 čl. IX. ods. 8 v znení dodatku

č. 4 čl. V. a IX., na požiadanie PPA uzavrel ďalšiu Zmluvu o zriadení záložného práva

a to dňa 19. 11. 2007, ktorou ako záloh v prospech PPA poskytol stavbu:

na parc. č. bez súpisného čísla a na parc. č. bez súpisného čísla,

ktoré záložné právo bolo zapísané ako druhé v poradí v prospech PPA a taktiež ako záloh

poskytol ďalšie svoje nehnuteľnosti v k. ú. , zapísané na LV č. a LV č. ,

ktoré nesúviseli s poskytnutím finančnej pomoci podľa zmluvy č. . Následne

požiadal SZRB o dohodu a zmenu poradia pri zápise záložného práva v prospech SZRB

na stavby na parc. č. bez súpisného čísla a

na parc. č. bez súpisného čísla, na druhé v poradí v prospech SZRB, s tým, že

záložné právo v prospech PPA na tieto stavby by bolo prvé v poradí, čo však SZRB odmietla

napriek tomu, že nikdy nepožiadala o zriadenie záložného práva na citované stavby ako prvé

v poradí. Čiže zápis záložného práva na citované stavby v prospech SZRB na prvom mieste

bol v rozpore s nimi prejavenou vôľou v Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti

č. , zo dňa 21. 07. 2006.

Na základe uvedeného, PPA ako právny nástupca Agentúry SAPARD podaním zo dňa

06. 12. 2007 odstúpila od Zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci sťažovateľovi č.

z dôvodu, že sťažovateľ porušil citovanú zmluvu tým, že zriadil záložné právo v prospech

SZRB ako prvého záložného veriteľa na stavby nachádzajúce sa v k. ú. zapísané na

LV č. ako na parc. č. bez súpisného čísla a na parc. č.

bez súpisného čísla napriek tomu, že sťažovateľ nikdy takéto zmluvné záložné právo

nezriadil.

Porušenie zákona správou katastra pri zápise predmetu Zmluvy o zriadení záložného

právo č. zo dňa 21. 07. 2006 spočíva v tom, že spáva katastra

nerešpektovala, že ide o zmluvné záložné právo (nie zákonné alebo iné), na obsah ktorého,

aj pokiaľ ide o jeho zaradenie, ani pri jeho vklade nemôže nikto vplývať, teda žiaden orgán,

či už ide o správu katastra, alebo dokonca aj súd. Buď túto zmluvu o záložnom práve

rešpektujú, alebo ak odporuje zákonu ju nerešpektujú a práva z nej plynúce a požadované

nepriznajú pre jej protizákonnosť, ale nemôžu ich upravovať v rozpore so znením písomnej

záložnej zmluvy.

Vzhľadom na to, že neexistuje dôkaz, že sťažovateľ zriadil záložné právo na stavby

na parc. č. bez súpisného čísla a na parc. č.

bez súpisného čísla, v prospech SZRB ako prvé v poradí, a teda nejestvuje dôkaz, aby bol

sťažovateľ porušil zmluvu o poskytnutí finančnej pomoci s právnym predchodcom PPA

agentúrou SAPARD, č. čl. IX. ods. 8 v znení dodatku č. 4 čl. V. a IX. sťažovateľ

podal dňa 26. 02. 2009 návrh o vyslovenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o finančnej

pomoci č. zo strany PPA na OS Bratislava I, konanie sa viedlo pod sp. zn.

.»

Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 6. februára 2012 žalobu

sťažovateľky zamietol. Podľa sťažovateľky dôvodom zamietnutia jej žaloby bola skutočnosť,

že „sťažovateľ porušil Zmluvu o poskytnutí finančnej pomoci č. v čl. IX. bod 8.

v znení jej dodatku č. 4 zo dňa 21. 07. 2004“.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa sťažovateľka podala odvolanie z dôvodu, že

„on zmluvu neporušil, ale ku chybe došlo nesprávnym zápisom do LV povoleného vkladu

Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. zo dňa 21. 07. 2006

Správou katastra Vranov nad Topľou pod sp. zn. “. Krajský súd rozsudkom

sp. zn. z 30. apríla 2013 na základe odvolania sťažovateľky rozsudok

okresného súdu potvrdil.

Proti označenému rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka 16. januára 2014

generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podnet

na podanie mimoriadneho dovolania, keďže „odvolací krajský súd napriek tomu, že nebol

predložený dôkaz, že sťažovateľ zriadil zmluvné záložné právo na stavby

na parc. č. bez súpisného čísla a na parc. č. bez súpisného čísla

v prospech SZRB na prvom mieste, nepripustil dovolanie v tejto veci, v podstate odňal

možnosť sťažovateľovi dovolať sa nápravy podaním dovolania“. Krajská prokuratúra

v Bratislave prípisom č. k. Kc 26/14/1100 5 z 20. marca 2014 právnemu zástupcovi

sťažovateľky doručeným 11. apríla 2014 podnet sťažovateľky odložila „znova s tvrdením,

že sťažovateľ zriadil záložné právo na stavby na parc. č.

bez súpisného čísla a na parc. č. bez súpisného čísla, ako prvé v poradí

v prospech SZRB, hoci takýto dôkaz neexistuje“.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že „PPA prostredníctvom Exekútorského úradu Prešov,

s. e. Mgr. Igor Palša, pod č. Ex 10/2009 začal výkon záložného práva v prospech PPA

predajom nehnuteľnosti, zablokoval účet a z tohto odčerpal finančné prostriedky, ktoré

sťažovateľovi boli poskytnuté dotáciou od štátu na výkon poľnohospodárskej činnosti.

Zablokovaním účtu a hrozbou exekúcie nehnuteľnosti došlo k znemožneniu podnikania

sťažovateľom výkonom reštauračnej činnosti, na ktorú má všetky predpoklady, čím je

znemožnený akýkoľvek zisk a tým, je aj zabránené možnosti splácať finančné prostriedky

na základe Úverovej zmluvy č. zo dňa 21. 07. 2006.“.

V tejto súvislosti sťažovateľka namieta, že „napriek tomu, že sťažovateľ nikdy

neuzavrel záložnú zmluvu na nehnuteľnosti na LV č. k. ú. , a to na stavby:

na parc. č. bez súpisného čísla a na parc. č.

bez súpisného čísla v prospech SZRB na prvom mieste, ako prvostupňový, tak

aj druhostupňový súd aj generálny prokurátor túto skutočnosť nebral na vedomie, odvolací

Krajský súd v Bratislave nepripustil možnosť podania dovolania, čím bolo porušené ústavné

právo sťažovateľa podľa SR domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva a odstránenia krivdy na nezávislom a nestrannom súde.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. , zo dňa 30. 04. 2013

a rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. , zo dňa 06. 02. 2012,

porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. , zo dňa

30. 04. 2013 a rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. , zo dňa

06. 02. 2012 sa zrušuje a vec sa OS Bratislava I vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní

od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.

alternatívne

1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. , zo dňa 30. 04. 2013

porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. , zo dňa

30. 04. 2013 sa zrušuje a vec sa Krajskému súdu Bratislava vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní

od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na začatie

konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu

návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti,

v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom

súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky

na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého

označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ v

konaní pred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (m. m. II. ÚS

19/05, , ).

Z petitu vyplýva, že sťažovateľka za porušovateľov svojho základného práva podľa

a práva podľa dohovoru označuje okresný súd a krajský súd,

resp. alternatívne len krajský súd.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn.

zo 6. februára 2012

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd

je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov

je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)

a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto

je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. IV. 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Z dokumentácie priloženej k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka proti napadnutému

rozsudku okresného súdu, ktorým tento súd zamietol jej žalobu, podala odvolanie, o ktorom

krajský súd rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že mu nevyhovel a s prihliadnutím

na všetky okolnosti daného prípadu rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Proti rozsudku okresného súdu sp. zn. zo 6. februára 2012 mohla

sťažovateľka podať odvolanie (čo aj využila), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť

krajský súd ako odvolací súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v

danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nedostatok svojej právomoci.

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že túto časť sťažnosti by bolo možné

odmietnuť aj ako podanú oneskorene z dôvodov uvedených v časti II.2 tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 30. apríla 2013

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľka

mohla o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty

neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. III. ÚS

124/04, , ).

V súvislosti s posudzovaním otázky, či sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala

porušenie svojho a dohovorom garantovaného práva označeným rozsudkom

krajského súdu ako odvolacieho súdu, nebola podaná oneskorene, ústavný súd poukazuje na

svoj ustálený právny názor, podľa ktorého podnet na podanie mimoriadneho dovolania

generálnemu prokurátorovi (podľa až )

nepovažuje za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorého uplatnenie je

predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa ,

a preto na jeho podanie z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu

nemožno prihliadať (m. m. , , , a

iné). Z uvedeného dôvodu bol pre posúdenie otázky, či bola sťažnosť v tejto časti podaná pred

uplynutím lehoty ustanovenej v , relevantný termín

nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, a nie termín doručenia

prípisu príslušným prokurátorom o odložení podnetu na podanie mimoriadneho dovolania.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že rozsudok krajského súdu

sp. zn. z 30. apríla 2013 nadobudol právoplatnosť 3. júna 2013. Z uvedeného

vyplýva, že sťažnosť sťažovateľky bola v tejto časti ústavnému súdu doručená (2. júna 2014)

zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v . Ústavný súd

preto, rešpektujúc zákonom ustanovenú lehotu na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

a svoju ustálenú judikatúru, túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol

podľa ako podanú oneskorene.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2015