Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 565/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť Lesnej spoločnosti – Urbariát

Bunetice, Bunetice 10, , a ,

zastúpených advokátkou JUDr. Tatianou Vorobelovou, Advokátska kancelária, Bajzova 2,

Košice, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 2. decembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Lesnej spoločnosti – Urbariát Bunetice, a

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2015

doručená sťažnosť Lesnej spoločnosti – Urbariát Bunetice, Bunetice 10,

, a (spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 2. decembra 2014, ktorou žiadajú vydať tento nález:

„1. Najvyšší súd SR Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. ,

rozsudkom z 2. decembra 2014, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 31. októbra 2013 porušil právo sťažovateľov na súdnu ochranu

podľa SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu SR v Bratislave pod sp. zn. ,

z 2. decembra 2014 ako aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 76

z 31. októbra 2013 sa v plnom rozsahu zrušujú a vec sa vracia na nové konanie

a rozhodnutie.

3. Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia pred Ústavným

súdom SR.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z pripojených listín,

sťažovatelia boli ako žalobcovia účastníkmi konania vedeného Krajským súdom v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. , v ktorom sa proti Okresnému úradu

Košice (ďalej len „žalovaný“) za účasti Poľovníckeho združenia – občianske združenie

, Lesov Slovenskej republiky, š. p., Agro Plus, s. r. o., Lesného pozemkového

spoločenstva – , Slovenského pozemkového fondu, obce

a Pozemkového spoločenstva domáhali preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 2010/00326 z 2. decembra 2011. Týmto rozhodnutím žalovaný

podľa o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“ alebo „zákon o poľovníctve“) schválil na dobu 10 rokov od

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva medzi

Poľovníckym združením – občianske združenie ako nájomcom na jednej strane a

Lesmi Slovenskej republiky, š. p., Agro plus, s. r. o., a Lesným pozemkovým

spoločenstvom, ako prenajímateľmi na druhej strane.

Krajský súd rozsudkom č. k. z 31. októbra 2013 žalobu sťažovateľov

zamietol a náhradu trov konania im nepriznal. Pokiaľ sťažovatelia tvrdili, že

nebol oprávnený na uzatváranie dodatku zmluvy za , ktorému Lesy Slovenskej

republiky, š. p., odovzdali časť lesných pozemkov v rámci reštitúcie, že Agro plus, s. r. o.,

nebol oprávnený uzatvárať zmluvy, pretože ho vlastníci pozemkov, ktorí mu prenajali

pozemky do užívania, na takýto úkon nesplnomocnili, rovnako

nesplnomocnil oprávnené osoby na uzatváranie zmluvy s Poľovníckym

združením , krajský súd skonštatoval, že tieto tvrdenia sa netýkajú priamo porušenia

subjektívnych práv a povinností sťažovateľov, a preto sťažovatelia neboli aktívne

legitimovaní na podanie takýchto žalobných námietok. Ďalej krajský súd zdôraznil,

že v danej veci nejde o uznanie a schválenie poľovného revíru, pretože poľovný revír bol

už uznaný rozhodnutím príslušného správneho orgánu v roku 1999. Správne orgány

vychádzali z relevantnej zákonnej úpravy, podľa ktorej je poľovný revír súbor pozemkov

vo vlastníctve jedného alebo viacerých vlastníkov, ktorý spĺňa stanovené kritériá

vyplývajúce zo zákona o poľovníctve. Ide o spoločnú vec, o ktorej rozhodujú vlastníci

vlastniaci nadpolovičnú väčšinu pozemkov tvoriacich poľovný revír. Schválením zmluvy

o nájme výkonu práva poľovníctva, ktoré uzavrel nájomca Poľovnícke združenie 

Občianske združenie so štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky, š. p.,

so spoločnosťou Agro plus. s. r. o., a s , nedošlo

k porušeniu zákonom chránených práv sťažovateľov. Sťažovatelia nenamietali porušenie

vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, napriek tomu sa správny orgán druhého

stupňa zaoberal odvolacími námietkami sťažovateľov a tie v súlade s listinnými dôkazmi

nachádzajúcimi sa v administratívnom spise vyhodnotil ako nedôvodné. Správny orgán

postupoval podľa prechodného ustanovenia o poľovníctve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “), podľa ktorého sa správne konanie začaté pred 1. septembrom 2009

dokončí podľa doterajšieho právneho predpisu. Nové zmluvy boli uzatvorené za účinnosti

a schválené v konaní, ktoré bolo začaté pred 1. septembrom 2009.

Krajský súd za nedôvodnú považoval aj námietku sťažovateľov, že pozemky, ktoré vlastnia,

boli bez ich súhlasu pričlenené k poľovnému revíru. Poľovný revír bol zriadený

pred rozhodnutím z roku 1999 a v tomto konaní nedošlo k jeho zmene. Ak sa sťažovatelia

chcú domáhať zmeny poľovného revíru, resp. odčlenenia svojich pozemkov od poľovného

revíru, je potrebné sa domáhať tejto skutočnosti v inom správnom konaní. Krajský súd

bol toho názoru, že v konaní neboli zistené porušenia zákona v postupe a rozhodovaní

správnych orgánov pri schvaľovaní zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva, ktoré

uzavrelo Poľovnícke združenie – občianske združenie so splnomocnenými

zástupcami nadpolovičnej väčšiny pozemkov, ktoré patria do uznaného poľovného revíru,

a teda nedošlo k porušeniu zákonom chránených práv sťažovateľov.

O odvolaní sťažovateľov proti rozsudku krajského súdu rozhodol najvyšší súd

rozsudkom sp. zn. z 2. decembra 2014 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny potvrdil a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 2. decembra 2014 bol

sťažovateľom doručený 5. januára 2015.

Sťažnosť na porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. z 2. decembra 2014 odôvodnili sťažovatelia tým, že «... napadnuté

rozhodnutie možno hodnotiť ako nepreskúmateľné. Porušovateľ nechal bez povšimnutia

všetky námietky sťažovateľov ohľadom prieskumu namietaných nájomných zmlúv

o postúpení výkonu práva poľovníctva z dôvodu obchádzania zákona. S právnym názorom

súdu vysloveným v napadnutom rozsudku sťažovatelia nesúhlasia, pretože je nesprávny

a popiera zmysel a účel novoprijatého , ba dokonca ho obchádza.

... Porušenie základného práva na slobodu a rovnosť podľa ,

základného práva na súdnu ochranu čl. 46 ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd vidia sťažovatelia v tom, že

porušovateľ napadnutým rozsudkom:

a) nevzal v úvahu, že dňa 1. 9. 2009 nadobudol účinnosť zákon o poľovníctve č. 274

zo dňa 16. júna 2009, ktorý zohľadnil zmeny v spoločnosti a poskytol vlastníckym právam

poľovných pozemkov dôslednejšiu ochranu, vrátane drobných vlastníkov poľovných

pozemkov aj tým, že zákonné ustanovenie o pričlenení drobných vlastníkov pozemkov

pod 10 ha vypustil;

b) nechal bez povšimnutia ust. § 3 nového zákona, ktorý sprísnil podmienky

pre uznávanie poľovných revírov tak, že výmera poľovného revíru má byť v poľovných

oblastiach s chovom malej zveri a srnčej zveri najmenej 1000 ha a 2000 ha v poľovných

oblastiach s chovom jelenej zveri, ale poukázal na to, že v preskúmavacom konaní nejde

o uznanie poľovného revíru, pretože ten vznikol ešte v roku 1999 rozhodnutím,

čo sťažovateľom bolo známe. Po ukončení platnosti a účinnosti zmluvy o postúpení výkonu

práva poľovníctva dňom 15.5.2010, by ale poľovný revír zanikol, pretože

by nespĺňal podmienky podľa novoprijatého , prípadne by bol

zrušený, čo si zase nevšimol porušovateľ;

c) tým, že napadnutým rozsudkom, ktorým bol potvrdený rozsudok krajského súdu

a žaloba sťažovateľov zamietnutá, žiadateľ v správnom konaní, dosiahol to, že schválením

nájomných zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva na ďalších 10 rokov, ešte

pred uplynutím doby ich účinnosti a za platnosti a účinností poľovný

revír nezanikol a ani nie je možné navrhnúť jeho zrušenie, pretože práve

schválením nájomných zmlúv splnil podmienky stanovené novým zákonom;

d) porušovateľ v napadnutom rozhodnutí v podstate „odobril“ postup správneho

orgánu s tým, že ani predchádzajúca právna úprava ani súčasná nemá výslovné

ustanovenie o tom, že nie je možné, že zmluvné stany sa nemôžu dohodnúť ešte za platnosti

zmlúv na uzavretí novej zmluvy. Nové zmluvy boli uzavreté ešte za účinnosti

Zb. a schválené v konaní, ktoré bolo začaté pred 1. 9. 2009;

e) nevšimol si, že z postupu správneho orgánu, či už zo strany prvostupňového

orgánu alebo druhostupňového jasne vyplýva, že zmyslom a účelom tohto postupu bolo

obísť novoprijatý zákon a poškodiť žalobcov ako vlastníkov poľovných pozemkov združených

do poľovného revíru. Sťažovatelia poukázali na Usmernenie MP SR č. 5342/2005/ 700 zo

dňa 11. 8. 2005, kde podľa bodu III.5. Uzatvorenie novej zmluvy v čase trvania platnej

zmluvy je možné novú zmluvu uzatvoriť aj v čase trvania zmluvy, takáto sa musí uzatvoriť

písomne na čas 10 rokov a pre jej platnosť treba schválenie príslušného orgánu štátnej

správy na úseku poľovníctva, takáto zmluva po jej schválení nadobúda účinnosť v

nasledujúci deň po ukončení platnosti pôvodnej zmluvy;

f) neodpovedal na námietku sťažovateľov, že ani Usmernenie, ktoré je interným

predpisom nezbavuje správny orgán postupovať podľa zákona, ktorý je vyššej právnej sily

a preskúmavať každý právny úkon podľa t. j., či nie je

v rozpore so zákonom, či tento zákon neobchádza alebo či nie je v rozpore s dobrými

mravmi, a teda či nejde o absolútne neplatný právny úkon.

... Porušovateľ prílišným formalizmom a neprípustne zužujúcou interpretáciou

právnej normy bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu dospel k záverom, ktoré sú

extrémne nespravodlivé, a teda zasahujúce do práv sťažovateľov garantovaných

a dohovorom.

... Závery všeobecných súdov nie sú dostatočne odôvodnené, sú arbitrárne, svojvoľné

s dopadom na základné práva a slobody. Porušovateľ si osvojil závery rozsudku krajského

súdu, stotožnil sa s nimi, čím potvrdil správnosť záverov prvostupňového aj

druhostupňového správneho orgánu pri schvaľovaní zmlúv o nájme výkonu práva

poľovníctva, aj keď tento opomenul posudzovať ich platnosť či neplatnosť z hľadiska ust.

, ktorý hovorí o tom, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým

mravom. Sťažovatelia upozorňovali v odvolaní, že správny orgán svojím postupom poskytol

poučenie žiadateľom v správnom konaní, ako majú dosiahnuť predĺženie platnosti týchto

zmlúv i za účinnosti Postupom všeobecných súdov sa dosiahlo to, že

sa poprel zmysel a účel novej právnej úpravy poskytujúcej väčšie práva vlastníkom

poľovných pozemkov. Výklad každej právnej normy musí byť konformný s ako

základným zákonom štátu s najvyššou právnou silou. Ak vec pripúšťa rôzny výklad, orgán

aplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad.».

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie

dôvodov podľa .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovatelia sa domáhajú vyslovenia porušenia týchto

práv rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 2. decembra 2014, ku ktorému

malo dôjsť tým, že najvyšší súd ich vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie

nedostatočne odôvodnil.

Najvyšší súd rozsudok sp. zn. z 2. decembra 2014 odôvodnil takto:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu

a v medziach podaného odvolania ( veta prvá a ),

odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ,

keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1

a 3 v spojení s veta prvá a ).

Podľa , , právo poľovníctva je súhrn práv

a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver

si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri.

Právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len podľa tohto

zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie.

Podľa z. č. , právo poľovníctva možno vykonávať len na poľovných

pozemkoch, ktoré Okresný národný výbor uznal za poľovný revír, zverník alebo samostatnú

bažantnicu.

Podľa z. č. , o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník

poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého

vlastníka, alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného

poľovného revíru (ďalej len vlastníci spoločného poľovného revíru).

Podľa a , vlastník poľovného revíru alebo

vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami (§ 2 ods. 2),

alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať (§ 16). Pri nájme výkonu práva poľovníctva je

jeho súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere na poľovné pozemky. Výkon práva

poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo

fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane,

Vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo

poľovníctva vykonávať sami (§ 2 ods. 2), alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať (§ 16).

Pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej

miere na poľovné pozemky.

Výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej

právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane (§ 14 ods. 3 citovaného

zákona).

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona zmluva o posúdení výkonu práva poľovníctva

musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmluvy alebo

predĺženie treba schválenie Okresného národného výboru.

Podľa o poľovníctve správne konanie začaté

pred 1. septembrom 2009 sa dokončí podľa doterajších právnych predpisov (podľa zákona

č. ).

V preskúmavanom konaní mal odvolací súd za preukázané, že právne konanie bolo

začaté ešte za účinností predchádzajúcich zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva

medzi zmluvnými stranami, ktorých platnosť uplynula 15. 05. 2010. Nakoľko žiadosť

o schválenie nájomných zmlúv bola podaná pred účinnosťou nového zákona o poľovníctve,

správny orgán prvého stupňa nemal inú možnosť ako postupovať v konaní podľa zákona

č. Odvolací orgán konštatoval, že je pravdou, že poľovnícke združenia

uzatvorili s vlastníkmi poľovných pozemkov zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva ešte

počas platnosti predchádzajúcich nájomných zmlúv, ale rozhodnutie, ktorým prvostupňový

správny orgán tieto nájomné zmluvy schválil, boli v odvolacom konaní zrušené a vec bola

vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne prvostupňový správny orgán oznámil

neznámym účastníkom konania začatie konania verejnou vyhláškou prostredníctvom obcí.

Subjekty zúčastnené v konaní nesúhlasili s prenájmom výkonu práva poľovníctva v prospech

poľovníckeho združenia, alebo nedoložili správnemu orgánu potrebné doklady, a to ani

v lehote určenej týmto správnym orgánom. Za zmluvu

uzatvorili konateľ spoločnosti a . pričom vlastníci

splnomocnili na uzatvorenie zmluvy

o prenájme pozemkov na výkon práva poľovníctva s Poľovníckym združením

a za týmto účelom boli doložené listy vlastníctva.

Zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva uzavretá s Agro Plus. s. r. o. je podpísaná

dvoma štatutárnymi zástupcami tejto spoločnosti, pričom predložili čestné prehlásenie,

v ktorom je uvedené, že všetci prenajímatelia poľnohospodárskych pozemkov v zmluvách

o prenájme poľnohospodárskej pôdy ich zároveň splnomocnili na zastupovanie v konaní

o prenájme výkonu práva poľovníctva na týchto pozemkoch. Na základe týchto skutočností

odvolací orgán žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd poukazuje na to,

že správne orgány vychádzali z relevantnej zákonnej úpravy, podľa ktorej poľovný revír je

súbor pozemkov vo vlastníctve jedného alebo viacerých vlastníkov. V danom konaní nejde

pritom o nehnuteľnosť v spoločnom vlastníctve viacerých vlastníkov, ale ide o spoločnú vec,

o ktorej rozhodujú vlastníci vlastniaci nadpolovičnú väčšinu pozemkov tvoriacich poľovný

revír. Zároveň dáva odvolací súd do pozornosti, že v danej veci nejde o uznanie

a schválenie poľovného revíru, nakoľko tento bol už uznaný rozhodnutím príslušného

správneho orgánu v roku 1999. Súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa,

že tak ako predchádzajúca právna úprava zákona o poľovníctve, ani súčasná nemá výslovné

ustanovenie o tom, že nie je možné, aby sa zmluvné strany nemohli dohodnúť ešte počas

platnosti zmlúv, na uzatvorení novej zmluvy, ktorá bude upravovať ich vzťahy.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu.

ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia

rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie.

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v

Košiciach č. 2010/00368 zo dňa 02. 08. 2010, ktorým podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona

č. o poľovníctve v znení neskorších predpisov schváli na dobu 10 rokov od

nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva

medzi poľovníckym združením občianske združenie ako nájomcom a

prenajímateľmi Lesy SR, š. p., Banská Bystrica, Agro Plus, s.r.o., Lesné pozemkové

spoločenstvo, a preto odvolací súd v rozsahu odvolacích

dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného

správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im

predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými

námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v preskúmavanej veci postupoval

v intenciách na vec sa vzťahujúcich právnych noriem a jeho rozhodnutie bolo vydané

v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke

správne a rozhodol vecne správne, keď žalobu podľa zamietol.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov žalovaného vo vzťahu k napadnutému

rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho

spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia

konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných

právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých

v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne

východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Keďže sa odvolací súd v celom

rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci krajským súdom obsiahnutým v odôvodnení

napadnutého rozsudku, obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov v súlade

s

Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené odvolacie námietky neboli

spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

podľa v spojení s vety druhej potvrdil.“

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku najvyššieho

súdu konštatuje, že najvyšší súd odôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne. Dal jasnú,

zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré boli v konaní nastolené, primerane reagoval

i na pre vec podstatné argumenty sťažovateľov. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia je úplne

zrejmé, z akých dôvodov potvrdil rozsudok krajského súdu a z akých dôvodov sa stotožnil

s právnym posúdením veci krajským súdom. Najvyšší súd vysvetlil, ktoré normy na vec

aplikoval, akým spôsobom ich vykladal a z akého dôvodu vec sťažovateľov posúdil podľa

Odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. z 2. decembra 2014

preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu

a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.

Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu petitu, ktorým je v konaní o sťažnosti viazaný

( ), preskúmal sťažnosť ďalej z hľadiska sťažovateľmi

tvrdeného porušenia základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť tým, že najvyšší súd odvolaniu sťažovateľov

nevyhovel, rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil, pričom pochybil, keď

nevzal do úvahy existenciu a prísnejšiu právnu úpravu v ňom

obsiahnutú a nezohľadnil ani to, že cieľom postupu zmluvných strán pri uzatváraní sporných

zmlúv bolo poškodiť sťažovateľov ako vlastníkov poľovných pozemkov združených v

poľovnom revíri, pričom uzatvorením sporných zmlúv došlo k obídeniu

Z. z., takto uzatvorené zmluvy sú preto neplatné, čím sa najvyšší súd nezaoberal.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

V súvislosti s argumentáciou uplatnenou sťažovateľmi v sťažnosti ústavný súd

považoval za potrebné poznamenať, že táto je porovnateľná s argumentáciou uvádzanou

sťažovateľmi v priebehu odvolacieho konania pred najvyšším súdom, pričom najvyšší súd sa

s ňou zaoberal v odvolacom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách (, m. m. , ,

, ). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

iba také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom

skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak

by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, m. m. , ).

Na základe uvedených právnych názorov ústavný súd preskúmal postup najvyššieho

súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutie

sp. zn. z 2. decembra 2014.

Podľa správne konanie začaté

pred 1. septembrom 2009 sa dokončí podľa doterajšieho právneho predpisu.

Podľa až 4 o výkone práva poľovníctva rozhoduje

vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho

istého vlastníka, alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených

do uznaného poľovného revíru. Vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného

poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami (§ 2 ods. 2) alebo môžu tento

výkon za odplatu prenajať (§ 16). Pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho súčasťou

oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere na poľovné pozemky. Výkon práva poľovníctva

možno prenajať poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe,

pre ktoré platí § 4 primerane. Ak niektorý z vlastníkov spoločného poľovného revíru,

v ktorom je výkon práva poľovníctva prenajatý, chce vykonávať právo poľovníctva, má

prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom združení, ktorému bol výkon práva

poľovníctva prenajatý.

Podľa zmluva o postúpení výkonu práva

poľovníctva musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu

alebo predĺženie treba schválenie okresného národného výboru.

Ako vyplýva z citovaných ustanovení, postup a rozhodovanie žalovaného vo veci

sťažovateľov v správnom konaní, ktoré sa začalo pred 1. septembrom 2009, sa riadili

( ). Tento záver

možno považovať za ústavne akceptovateľný. Pokiaľ teda správne orgány postupovali

pri rozhodovaní vo veci sťažovateľov podľa , nemožno ich postupu

vyčítať, že na svoje rozhodovanie neaplikovali , a právne vzťahy

založené spornými zmluvy nebolo možné posudzovať ani z hľadiska

Z. z.

Najvyšší súd sa v namietanom rozsudku zaoberal a ústavne akceptovateľným

spôsobom aj vysporiadal so všetkými odvolacími dôvodmi sťažovateľov, s ktorými sa

nestotožnil, a preto ich odvolaniu nevyhovel a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdil. Ústavný súd nezistil ani žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala

svojvoľný postup najvyššieho súdu, t. j. taký, ktorý by nemal oporu v zákone.

Právne názory odvolacieho súdu vyjadrené v rozsudku sp. zn.

z 2. decembra 2014 ani podľa názoru ústavného súdu nevybočili z medzí pravidiel ústavne

konformnej aplikácie zákonných ustanovení.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným postupom

a rozsudkom najvyššieho súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľov

podľa a práva podľa dohovoru neexistuje taká príčinná

súvislosť, ktorá by signalizovala reálnu možnosť vyslovenia ich porušenia po prípadnom

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.

z 2. decembra 2014 podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať za arbitrárny ani

príliš formalistický.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2015