Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 581/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom

doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod spisovými značkami: ,

Rvp 7874/2014, , , , ,

Rvp 7879/2014, , , a vo veci

namietaného porušenia jej základných práv zaručených v a

Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

z 31. marca 2014 (), sp. zn. z 2. júna 2014 (),

sp. zn. z 23. októbra 2012 (), sp. zn.

z 18. októbra 2012 (), sp. zn. zo 6. mája 2014

(), sp. zn. zo 6. mája 2014 (), sp. zn.

zo 14. mája 2014 (), sp. zn. zo 14. mája

2014 (), sp. zn. zo 16. mája 2014 (), sp. zn.

z 15. mája 2014 () a sp. zn. z 22. mája 2014

() a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 7877/2014, , , , ,

Rvp 7882/2014 a s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené

pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre

nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. júna 2014

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod spisovými značkami: ,

Rvp 7874/2014, , , , ,

Rvp 7879/2014, , , a vo veci

namietaného porušenia jej základných práv zaručených v a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského

súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uvedenými v záhlaví tohto uznesenia (ďalej len

„napadnuté uznesenia krajského súdu“), ako aj postupom predchádzajúcim ich vydaniu;

napadnutými uzneseniami krajský súd rozhodoval o námietkach zaujatosti sudcov

Okresného súdu Partizánske, Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom a Okresného súdu

Považská Bystrica (ďalej len „okresné súdy“) v konaniach, ktorých predmetom je

rozhodovanie o žalobách sťažovateľky o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala

byť spôsobená nesprávnym úradným postupom označených okresných súdov.

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažnosti sťažovateľky vedené pod

spisovými značkami označenými v záhlaví tohto uznesenia sú v zásade identické z hľadiska

skutkového a právneho stavu, ako aj právnej argumentácie sťažovateľky s nespočetným

množstvom predchádzajúcich sťažností sťažovateľky, o ktorých už ústavný súd rozhodol.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd nepovažuje za potrebné reprodukovať argumentáciu

sťažovateľky obsiahnutú v sťažnostiach, o ktorých aktuálne rozhoduje. Považuje totiž za

dostatočné poukázať na obdobnú argumentáciu sťažovateľky popísanú v jej

predchádzajúcich sťažnostiach, o ktorých rozhodol napr. uzneseniami sp. zn.

z 13. februára 2013, sp. zn. z 29. mája 2013, sp. zn.

z 12. septembra 2013, sp. zn. z 26. septembra 2013, sp. zn.

z 2. júla 2013 alebo sp. zn. z 15. augusta 2013.

Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach reaguje aj na jedno z prvých uznesení ústavného

súdu (sp. zn. zo 6. februára 2013), ktorým boli jej obsahovo obdobné

sťažnosti odmietnuté z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie.

V tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na konania ústavného súdu vo veciach vedených

pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , v ktorých tento

preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú

rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len

v jej prípade. Sťažovateľka argumentuje tiež odôvodnením publikovaného uznesenia

(40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o sťažnostiach rozhodol nálezmi, ktorými

vysloví porušenie jej základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, zrušil napadnuté uznesenia krajského súdu a vrátil ich na ďalšie konanie, a tiež

aby jej priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Sťažovateľka

taktiež navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

ústavnom súde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti

napadnutého uznesenia...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane . S prihliadnutím na obsah

sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z tohto obsahu vyplývajúcu

právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,

uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod spisovými značkami:

Rvp 7873/2014, , , , ,

Rvp 7878/2014, , , ,

a , ktoré smerujú proti napadnutým uzneseniam krajského súdu, zistil, že

argumentácia sťažovateľky použitá v označených sťažnostiach je totožná s jej právnou

argumentáciou, ktorú použila v nespočetnom množstve svojich predchádzajúcich sťažností,

s ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období. Sťažovateľka v nich namietala

právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach zaujatosti vznesených

sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si

uplatnila svoje žalobné nároky podľa o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

Vzhľadom na uvedené, zohľadňujúc aj princíp právnej istoty spočívajúci na

požiadavke, by sa na určitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých

podmienkach dala vždy rovnaká odpoveď, ústavný súd zdôrazňuje, že nenašiel žiadne

dôvody na to, aby sa odchýlil od svojej predchádzajúcej judikatúry, na základe ktorej všetky

predchádzajúce sťažnosti sťažovateľky týkajúce sa identického právneho problému

(rozhodovanie o námietkach zaujatosti v nadväznosti na žaloby sťažovateľky, ktorými sa

domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnym

úradným postupom všeobecných súdov) odmietol pre nedostatok svojej právomoci. Ústavný

súd nepovažuje za potrebné z hľadiska hospodárnosti svojho postupu opakovať

argumentáciu, na základe ktorej všetky obdobné predchádzajúce sťažnosti sťažovateľky

odmietol, keďže považuje za postačujúce odkázať na argumentáciu uvedenú vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní, odkazujúc na svoje

predchádzajúce rozhodnutia o sťažnostiach sťažovateľky týkajúce sa identického právneho

problému (pozri napr. sp. zn. z 13. februára 2013, sp. zn.

z 29. mája 2013, sp. zn. z 12. septembra 2013, sp. zn.

z 26. septembra 2013, sp. zn. z 2. júla 2013, sp. zn.

z 15. augusta 2013), sťažnosti sťažovateľky smerujúce proti uzneseniam krajského súdu

označeným v záhlaví tohto uznesenia odmietol podľa

pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2015