Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 568/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Legal Counsels

s. r. o., v mene ktorej koná advokát JUDr. Gabriel Havrilla, Tallerova 10, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 437

z 25. septembra 2013 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 19. marca 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou Legal Counsels s. r. o., v mene ktorej

koná advokát JUDr. Gabriel Havrilla, Tallerova 10, Bratislava, ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k.

z 25. septembra 2013 (ďalej len „rozsudok prvostupňového súdu“)

a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 19. marca 2014 (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

«Dňa 19.06.2008 sťažovateľ podal na Okresný súd v Poprade (ďalej aj ako „súd

prvého stupňa“) Návrh na začatie konania o zaplatenie 193.709,90, SK s príslušenstvom

(ďalej len „Návrh“) proti odporcovi..., kvôli susedským nezhodám, ktorým si sťažovateľ

nárokoval úhradu nákladov za a) zbúranie plota nachádzajúceho sa na sťažovateľovom

pozemku a b) poškodenie steny hospodárskej budovy a odrezanie krokiev, nachádzajúcej sa

na sťažovateľovom pozemku podľa rozpočtu projektanta z marca 2008 a tiež náhradu trov

konania. ...

Dňa 03.12.2008 podal sťažovateľ na súde prvého stupňa doplnenie svojho Návrhu...

Rozsudkom zo dňa 26.11.2009, č.k. (ďalej len „prvostupňové

rozhodnutie č. k. “) rozhodol súd prvého stupňa o zamietnutí uloženia

povinnosti posunúť všetky stĺpiky oplotenia s natiahnutým ostnatým drôtom stojace na

pozemkoch sťažovateľa za hospodárskou budovou a odstrániť stavbu založenú na múre

hospodárskej budovy sťažovateľa a posunúť oplotenie medzi rodinným domom

a hospodárskou budovou, a to na skutočnú hranicu pozemku parc. č. , druh pozemku

2

zastavané plochy a nádvoria o výmere 505 m, parc. č. – druh pozemku orná pôda

2

o výmere 253 mnachádzajúce sa v obci ,

zapísané na odporcovi a vo zvyšnej časti vec vylúčil na samostatné konanie. ...

Dňa 28.01.2010 bolo prvostupňovému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti

prvostupňovému rozhodnutiu č.k. . ...

Dňa 22.03.2010 Krajský súd v Prešove (ďalej len „súd druhého stupňa“) zrušil

prvostupňové rozhodnutie č.k. vo výroku o zamietnutí žaloby a v rozsahu

zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. ...

Dňa 25.09.2013 prvostupňový súd rozsudkom č.k (ďalej aj ako

„rozsudok prvostupňového súdu č.k. “) rozhodol nasledovne:

„Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne na vlastné náklady

posunúť existujúce oplotenie nachádzajúce sa medzi pozemkom, parcelou č. , o výmere

2

338 m, druh pozemku zastavené plochy, vedeného na LV č.

a pozemkom, parcelou č. , druh pozemku zastavené plochy a nádvoria,

2

o výmere 505 mvedeného na LV č.

a to na skutočnú

katastrálnu hranicu určenú v zmysle prílohy č.5 detail vytyčovacieho náčrtu k znaleckému

posudku č.11/2011, znalca ,

v odbore geodézie a kartografie.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamieta.

Určuje, že hranica medzi nehnuteľnosťami, nachádzajúcimi sa v obci

, a to parc. č. , ktorá je zapísaná v katastri

nehnuteľností na L V č. a parc.

č. , ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností

na LV č. prebieha v bodoch 1 13, ako je to zakreslené v grafickom

náčrte označenom v prílohe č. 4 v znaleckom posudku č. 11/2011. Vypracovanom dňa

1.8.2011 znalcom z odboru geodézie a kartografie , ktorý je

nedeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti protinávrh odporcov zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti

rozhodnutia.“ ...

Dňa 14.10.2013 podal sťažovateľ proti prvostupňovému rozhodnutiu č.k.

437 odvolanie. V odvolaní sa sťažovateľ domáhal uznania druhého a tretieho

nároku a zrušenia výroku o určení hranice a výroku o trovách konania vo vzťahu medzi

účastníkmi. ...

Dňa 19.03.2014 súd druhého stupňa rozsudkom sp.zn. (ďalej aj ako

„rozsudok druhostupňového súdu sp.zn. “) potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa č.k. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, vo výroku

o určení hranice a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi. ...

Dňa 02.09.2014 podal sťažovateľ podnet na podanie mimoriadneho dovolania voči

rozsudku druhostupňového súdu sp.zn . ...

Dňa 02.02.2015 prokurátorka Krajskej prokuratúry Prešov podnet na podanie

mimoriadneho dovolania ako nedôvodný odložila, nakoľko, podľa jej názoru, rozhodnutiami

súdov oboch stupňov a ani konaním, ktoré predchádzalo ich vydaniu, nebol porušený

zákon. ...

Dňa 10.03.2015 podal sťažovateľ na Generálnej prokuratúre opakovaný podnet na

podanie mimoriadneho dovolania. Sťažovateľ žiadal o preskúmanie zákonnosti vybavenia

podnetu na podanie mimoriadneho dovolania zo dňa 02.09.2014 v zmysle ust. § 34 ods.1

zákona č. 153/ 2001 Z.z. o prokuratúre. ...

V oznámení o spôsobe vybavenia opakovaného podnetu na podanie mimoriadneho

dovolania doručeného sťažovateľovi dňa 20.04.2015 sa prokurátorka JUDr. Eleonóre

Milková plne stotožnila s odôvodnením odloženia podnetu sťažovateľa Krajskou

prokuratúrou v Prešove a opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania

odložila.»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, práva na ochranu pred zásahmi do vlastníckeho práva podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných, slobôd právoplatným rozsudkom Okresného súdu

Poprad, č.k. 81/2008 437 zo dňa 25.09.2013 a právoplatným rozsudkom Krajského súdu

v Prešove, sp.zn. zo dňa 19.03.2014 porušené boli.

Sťažovateľovi sa priznáva nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške

3.000, €, ktoré je povinný uhradiť Okresný súd Poprad do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Sťažovateľovi sa priznáva nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške

2.000, €, ktoré je povinný uhradiť Krajský súd v Prešove do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Rozsudok Okresného súdu Poprad, č.k. 81/2008 437 zo dňa 25.09.2013 a rozsudok

Krajského súdu v Prešove, sp.zn. zo dňa 19.03.2014 zrušuje a vec vracia

Okresnému súdu Poprad na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáha

vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom prvostupňového súdu, ako aj rozsudkom

odvolacieho súdu, pričom vo vzťahu k obom rozsudkom sa domáha ich zrušenia.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa rozsudkom prvostupňového súdu

Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľa rozsudkom prvostupňového súdu,

ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v , obsahom

ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany základného práva pred

ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže poskytnúť iný súd.

Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje

v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (,

).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú

splnené podmienky konania pred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala voči

napadnutému rozsudku prvostupňového súdu, a dospel k záveru, že vzhľadom na princíp

subsidiarity vyplývajúci z je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórne

konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia jeho základných práv

týmto rozhodnutím súdu, pretože preskúmavanie jeho postupu je zverené krajskému súdu

ako odvolaciemu súdu. Krajský súd vo veci o podanom odvolaní sťažovateľa rozhodol

rozsudkom sp. zn. z 19. marca 2014. Krajský súd ako súd odvolací bol súdom,

ktorému patrí právomoc posúdiť, či odvolanie sťažovateľa bolo dôvodné, a rozhodnúť o ňom.

Ústavný súd teda musel odmietnuť tú časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala proti

rozsudku prvostupňového súdu, pre nedostatok právomoci.

2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa rozsudkom odvolacieho súdu

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že

sťažnosť podľa nie je časovo neobmedzeným právnym prostriedkom ochrany

základných práv a slobôd (, , ). Jednou zo zákonných

podmienok jej prijatia na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť ( zákona o súde). Nedodržanie

tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej

oneskorene ( ). Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti musel zaoberať aj otázkou, či sťažnosť bola podaná včas.

V tejto súvislosti je zároveň potrebné pripomenúť, že ustanovenie o lehote na podanie

sťažnosti je ustanovením kogentným, to znamená, že ústavný súd nemôže zmeškanie tejto

lehoty odpustiť alebo ju predĺžiť (pozri napr. m. m. , , ,

).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že táto je vo vzťahu

k rozsudku odvolacieho súdu podaná oneskorene.

Sťažovateľ sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. júna 2015 napáda rozsudok

odvolacieho súdu, od nadobudnutia právoplatnosti ktorého uplynula doba viac ako dvoch

mesiacov, z týchto dôvodov ju v tejto časti musel ústavný súd odmietnuť podľa § 25 ods. 2

ako oneskorene podanú.

Na tomto mieste však ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že aj keď mu nie je

presne známe, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok odvolacieho súdu (sťažovateľ tento

rozsudok ústavnému súdu s vyznačenou právoplatnosťou nepredložil), je zrejmé, že prvý

podnet sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu je

datovaný 2. septembra 2014 a podateľňou Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

prijatý 3. septembra 2014. Z tohto prvého podnetu sťažovateľa na podanie mimoriadneho

dovolania vyplýva, že sa podáva proti už právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu.

Je preto zrejmé, že v čase podania prvého podnetu bol už rozsudok odvolacieho súdu

právoplatný. Vo svojich dôsledkoch to znamená, že sťažnosť ústavnému súdu, ktorá bola

do podateľne ústavného súdu doručená 18. júna 2015, bola podaná už po uplynutí zákonnej

dvojmesačnej lehoty, a preto je oneskorená. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na

svoju doterajšiu rozhodovaciu prax, ktorá sa podrobne zaoberá spôsobilosťou mimoriadneho

dovolania byť účinným prostriedkom ochrany práva (): „V danej súvislosti

nemožno akceptovať právny názor sťažovateľa, ktorý je presvedčený o tom, že zákonná

lehota podľa sa v danom prípade počíta od doručenia

stanoviska krajskej prokuratúry o odložení podnetu na podanie mimoriadneho dovolania.

Judikatúra, na ktorú v tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje, má na mysli tie situácie, v

ktorých neúspešný účastník konania napadne právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu

dovolaním, ktoré je však najvyšším súdom odmietnuté ako neprípustné. V takýchto

prípadoch možno potom následne v dvojmesačnej lehote počítanej od doručenia uznesenia

najvyššieho súdu podať proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu sťažnosť

ústavnému súdu podľa s tým, že v takejto procesnej situácii sa sťažnosť

považuje za včas podanú. Uvedená judikatúra vychádza z toho, že v zmysle ustanovenia §

53 ods. 1 treba dovolanie považovať za účinný prostriedok ochrany

práva, ktorý musí byť účastníkom konania vyčerpaný predtým, ako sa obráti s vecou na

ústavný súd. Na rozdiel od dovolania, ktoré treba považovať za účinný prostriedok ochrany

práva, keďže priamo neúspešný účastník konania je oprávnený ho použiť, mimoriadne

dovolanie za takýto opravný prostriedok považovať nemožno. Podstatné v tejto súvislosti je,

že účastník konania sám mimoriadne dovolanie podať nemôže. Na to je aktívne

legitimovaný iba generálny prokurátor Slovenskej republiky. Zároveň to znamená, že

podanie podnetu na mimoriadne dovolanie nemá žiaden vplyv na beh zákonnej lehoty podľa

. Z hľadiska dodržania tejto lehoty je nepodstatné aj to,

kedy a ako bolo o podnete na podanie mimoriadneho dovolania rozhodnuté.“

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2015