Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-81-2008.pdf
PDF · 173.35 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/81/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa Ing. Q. W., O. V., E.. Z. XXX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. advokátska kancelária J. D., W..Y..R.., O., I. XX, 1) Š. X., O. V., T.. E.. Z. XXX/XX, 2) Q. X., O. V., T.. E.. Z. XXX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika, v konaní o uloženie povinnosti a i. s prísl., takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne na vlastné náklady posunúť existujúce oplotenie nachádzajúce sa medzi pozemkom, parcelou č. 376, o výmere 338 m2, druh pozemku - zastavané plochy, vedeného na LV č. XXX Katastrálnym úradom v Prešove, Správa katastra Poprad, pre k. ú. Stráže pod Tatrami, obec Poprad, okres Poprad, a pozemkom, parcelou č. 370, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria, o výmere 505 m2, vedeného na LV č. XXX Katastrálnym úradom v Prešove, Správa katastra Poprad, pre k. ú. Stráže pod Tatrami, obec Poprad, okres Poprad a to na skutočnú katastrálnu hranicu určenú v zmysle prílohy č. 5 - detail vytyčovacieho náčrtu k znaleckému posudku č. XX/XXXX, G. H.. J. I., S.Y. X/XX, XXX XX W. K. B. v odbore geodézie a kartografie.
V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .
U r č u j e, že hranica medzi nehnuteľnosťami, nachádzajúcimi sa v obci Poprad a katastrálnom území Stráže pod Tatrami, a to parc. č. 375, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu Prešov, Správa katastra Poprad na LV č. XXX U. parc. č. 370, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu Prešov, Správa katastra Poprad na LV č. XXX prebieha v bodoch 1 - 13, ako je to zakreslené v grafickom náčrte označenom ako príloha č. 4 v znaleckom posudku č. XX/XXXX, vypracovanom dňa 1.8.2011 znalcom z odboru geodézie a kartografie H.. J. I., ktorý je nedeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti protinávrh odporcov z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.6.2008 domáhal, aby zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 193.709,90 Sk a uložil odporcovi v prvom rade povinnosť odstrániť všetky stĺpiky oplotenia spolu s natiahnutým ostnatým drôtom stojace na pozemku parcelného čísla 370 zapísaného na LV číslo
XXX k. ú. Poprad. Návrh v písomnom podaní odôvodnil tým, že začiatkom roku 2007 odporca dňa 27.2.2007 svojvoľne zbúral plot na jeho pozemku parc. čísla 370 s odôvodnením, že zasahuje do jeho nehnuteľnosti. Následne zbúral drevenú stenu na hospodárskej budove nachádzajúcu sa na jeho pozemku, čím narušil jej statiku tým, že skrátil krokvy, ako aj nosnú časť strechy. V dôsledku konania odporcu si nechal vyhotoviť technickú správu geodeta, z ktorej vyplýva, že plot, ktorý mu odporca zbúral, sa nachádzal na jeho pozemku. Rovnako na vlastnom pozemku bola postavená hospodárska budova, ktorú odporca poškodil a rovnako plot, ktorý odporca postavil z ľavej strany hospodárskej budovy zasahuje do jeho pozemku. Uplatnená škoda bola vyčíslená projektantom v žalovanej výške. Podaním zo dňa 25.11.2008 navrhovateľ požiadal o zmenu návrhu spočívajúcu v jeho rozšírení, podľa ktorého si od odporcu uplatnil náhradu škody vo výške 224.388,80 Sk a uloženie povinnosti posunúť všetky stĺpiky oplotenia s natiahnutým ostnatým drôtom stojacim na pozemkoch navrhovateľa za hospodárskou budovou, odstrániť stavbu založenú na múre hospodárskej budovy, posunúť oplotenie medzi rodinným domom a hospodárskou budovou, a to na skutočnú hranicu pozemku pč 370 a pč 371, zapísaných na LV XXX S.. Ú.. V.. Zmenu návrhu odôvodnil tým, že dňa 8.8.2008 odporca svojim protiprávnym konaním spôsobil ďalšiu škodu odrezaním pomúrnice a nosných stropných trámov na hospodárskej budove a neoprávnene začal stavať svoju stavbu na múre navrhovateľa. Na pojednávaní navrhovateľ ďalej uviedol, že nehnuteľnosti zapísané na LV XXX získal v roku 2004 darom. Nehnuteľnosť bola riadne oplotená plotom z pletiva a z časti z dreva. Nehnuteľnosti prakticky neužíval. V roku 2007 bol upozornený na stavebnú aktivitu odporcu spočívajúcu v búraní oplotenia. Následne došlo medzi účastníkmi k incidentu. Odporca svoje konanie odôvodnil tým, že kamenný múr na hospodárskej budove pokladá za múr spoločný s tým, že hranica medzi pozemkami má viesť stredom tohto múru, preto aj upravil časť hospodárskej budovy tak, že túto skrátil do úrovne polovice múru. Z vyjadrení príbuzných sa dozvedel, že hospodársku budovy postavili ešte starí rodičia a z opačnej strany bola postavená hospodárska budova susedov, ktorá časom schátrala. Výšku škody vyčíslil v nákladoch potrebných na uvedenie veci do pôvodného stavu. Odporca nabil železné stĺpiky za hospodárskou budovou od stredu múru hospodárskej budovy. Na konci pozemku zostal pôvodný stĺpik. Takto došlo k vytvoreniu klinového pozemku, ktorý odporca osadil ostnatým drôtom. Hospodárska budova bola pôvodne používaná ako sklad sena. Zásahom do konštrukcie budovu nie je možné užívať.
Odporca v prvom rade na pojednávaní žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že nehnuteľnosti v susedstve navrhovateľa užíval ešte pred rokom 1980. Ich spoluvlastníkom sa stal v roku 1984. V roku 1980 bol fakticky stav taký, že na pôvodnom kamennom múre, ktorý bol postavený na hranici pozemkov, stáli dve hospodárske budovy, ktoré mali jednu spoločnú stenu, a to spomínaný múr a nad múrom drevenú priečku. Jednalo sa o dve zrkadlové stavby. Predchodcovia navrhovateľa asi v rokoch 1986 - 1987 zo svojej časti hospodársku budovu obnovili tak, že zabrali celý kamenný múr. Za hospodárskou budovou sa nachádzal drevený plot, ktorý začínal od stredu pôvodného múru. Jednalo sa o provizórne oplotenie vyhotovené predchodcami navrhovateľa, dodatočne osadené pletivom, na zamedzenie prechodu hydiny. Po roku 2000 navrhovateľ vykonával búracie práce a stavebný odpad ukladal vedľa pletiva, čím došlo k jeho vytlačeniu smerom do jeho pozemku. Táto skutočnosť bola dôvodom konfliktu, následkom čoho bolo to, že upravil strechu hospodárskeho prístrešku navrhovateľa tak, že táto končila v polovici múru. Práce vykonal odborne a prístrešok odoláva počasiu. Následne strhol staré oplotenie spočívajúce z drevených stĺpikov, zhnitého pletiva a na toto miesto nabil kovové stĺpy smerujúce do stredu kamenného múru, ktoré spojil ostnatým drôtom. Pôvodné oplotenie bolo v podstate bezcenné. Pôvodné rodinné domy tvoria radovú zástavbu a ako vlastník nehnuteľnosti má povinnosť vybudovať oplotenie z pravej strany svojej nehnuteľnosti, teda k navrhovateľovi. Po konzultácii s pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti Ondrejom Slavkovským zbúral kamenný plot spájajúci rodinný dom a hospodársku budovu a na miesto neho osadil nové oplotenie, ktoré začína v strede múru hospodárskej budovy a stredom múru domu. Spochybnil výšku škody uplatnenú navrhovateľom, ktorá bola vyčíslená ako náklady na nový plot a novú strechu. Ako dôvod sporu pokladá skutočnosť, že zhodou okolností sú susedmi aj pri pozemkoch, na ktorých majú postavené rodinné domy, ktoré užívajú a navrhovateľ bol zaviazaný zabezpečiť výstavbu oporného múru v dôsledku ním realizovanej stavebnej činnosti.
Súd po vykonanom dokazovaní, vypočutím účastníkov konania, oboznámením listinných dôkazov, a to listov navrhovateľa, odporcu, správ Mesta Poprad, technickej správy, zjednodušenej projektovej dokumentácie opravy strechy a oplotenia, technického nákresu, správ Správy katastra Poprad, vykonaním ohliadky na mieste samom, nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru
stavebníctva, oboznámením listov vlastníctva, kópie katastrálnej mapy, priestupkového spisu Obvodného úradu Poprad, vypočutím svedkov Ondreja Slavkovského, Antona Kornaja, Jozefa Škirtu
rozsudkom zo dňa 26.11. 2009 návrh navrhovateľa v časti realizácie posunu oplotenia odporcom na skutočnú hranicu pozemkov zamietol. Z ohliadky na mieste samom, zo správy Katastra Poprad zo dňa 26.10.2008 ako aj z výpovedí svedkov vzal za preukázané, že medzi právnymi predchodcami účastníkov konania hranica pozemkov nebola sporná a tá prebiehala stredom spoločného múru rodinných domov a hospodárskych budov. V dôsledku deštrukcie pôvodného oplotenia vplyvom času odporcom bolo zrealizované po pravej strane nové oplotenie, ktoré rešpektovalo pôvodný stav hranice medzi pozemkami . K posunu hranice pozemkov na roh nehnuteľností a následnému vyznačeniu v pozemkovej mape tak, ako je to zachytené v technickej správe Ing. Jany Zentkovej, došlo zrejmä pri obnove katastrálneho operátu, resp. pri geodetických prácach. Takto vytýčená hranica pozemkov, ktorej sa domáha navrhovateľ, nerešpektuje pôvodný užívací stav, v ktorom hranica pozemkov prechádzala stredom spoločného múru rodinného domu a hospodárskej budovy. Odporca zrealizoval oplotenie na pôvodnej nesporovej hranici pozemkov, čo je zrejmé z vykonanej ohliadky. Čo sa týka realizácie samotného oplotenia, toto po pravej strane nehnuteľnosti odporcu má realizovať odporca a navrhovateľ má právo domáhať sa prípadne aj žalobou na súde, aby odporca pozemok v tejto časti oplotil na vlastné náklady.
V časti uplatnenej náhrady škody, uloženia povinnosti odporcovi odstrániť stavbu založenú na múre navrhovateľa, ako aj rozhodnutie o trovách konania súd vylúčil na samostatné konanie.
Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením z dňa 22.3.2010 zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňové rozhodnutie bolo založené na záveroch, ktoré v podstatnej miere nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, opierajú sa o nedostatočné skutkové zistenia, v dôsledku čoho existujú pochybnosti o správnosti právneho posúdenia veci. V predmetnej veci je v konaní riešená otázka hranice medzi parcelami, ktoré vlastnícky patria účastníkom konania. V sporoch takého charakteru musí mať súd jednoznačne preukázané predovšetkým to, aký je priebeh hranice medzi spornými nehnuteľnosťami podľa príslušných mapových podkladov, teda podľa aktuálnej katastrálnej mapy. Takéto zistenie je hodnoverným podkladom, ktorý deklaruje priebeh hranice medzi evidovanými parcelami na liste vlastníctva, pokiaľ nie je preukázaný opak. To znamená, že posudzovať priebeh hranice len na základe ohliadky na mieste samom alebo výpovede svedkov nie je možné. Preto je najúčelnejším nariadiť vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zememeračstva, ktorý určí priebeh hranice medzi parcelami podľa hodnoverných podkladov. Len pokiaľ sa následne tvrdí a preukáže, že eventuálnym vydržaním došlo k vymedzeniu inej vlastníckej hranice, než je táto evidovaná v mapových podkladoch, je možné posudzovať eventuálne oplotenie aj z iného hľadiska, avšak len za predpokladu, že bude jednoznačne preukázané, kedy, na základe akého právneho titulu a predovšetkým v ktorom období oprávnený držiteľ vydržal hranicu v inom vymedzení, ako je to uvedené v mapových podkladoch, čo v sebe pochopiteľne zahŕňa vždy aj vydržanie časti susediacej parcely, ktorá formálne vlastnícky patrí inej osobe. V tomto smere je rozhodujúce ustálenie hodnoverného titulu, na základe ktorého sa mohol v danom prípade žalovaný ujať užívania pozemkov v iných hraniciach, než to zodpovedá mapovým podkladom. V ďalšom konaní uložil súdu náležite si ujasniť priebeh vlastníckej hranice medzi nehnuteľnosťami patriacim jednotlivým stranám podľa mapových podkladov. Po takomto zistení na základe návrhov sa bude môcť súd I. stupňa zaoberať aj eventuálnym iným priebehom hranice, ku ktorej mohlo dôjsť na základe vydržania, čo však musí byť náležite zdôvodnené a preukázané, vrátane náležitého titulu na vstup do držby v iných hraniciach vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam a na základe uplynutia príslušnej doby, ktorá mohla na základe dobromyseľnosti spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným parcelám v iných hraniciach, než zodpovedajú mapovým podkladom.
Podaním zo dňa 28.3.2012 navrhovateľ požiadal súd o pripustenie zmeny návrhu tak, aby súd uložil odporcom v prvom až treťom rade povinnosť spoločne a nerozdielne na vlastné náklady posunúť existujúce oplotenie medzi pozemkami parcelou 376 a parcelou 370 a to na skutočnú katastrálnu hranicu určenú v zmysle prílohy č.5 znaleckého posudku znalca H.. J. I., odstrániť časť hospodárskej stavby, nachádzajúcej sa na pozemku parcela č. 376, ktorá presahuje skutočnú katastrálnu hranicu s pozemkom
parc. č. 370, ako je určená v zmysle prílohy č.5 znaleckého posudku znalca Ing. Ladislava Tichého, odstrániť provizórne oplotenie nachádzajúce sa medzi pozemkami parc. č. 375 a parcelou 370 a to na skutočnú katastrálnu hranicu ako je určená v zmysle prílohy č.5 znaleckého posudku znalca Ing. Ladislava Tichého, a pripustenie ďalších účastníkov do konania ako účastníkov v druhom a treťom rade. Súd o zmene rozhodol uznesením zo dňa 29.3.2012. Odporcovia v 1. a 2./rade na pojednávaní dňa 28.1.2013 vzniesli protinávrh, ktorý písomne doplnili podaním zo dňa 11.3.2013. Protinávrhom žiadali, aby súd určil, že hranica medzi nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v obci Poprad, k. ú. Stráže, a to parc. č. 375, zapísanou na LV č. XXX S.. Ú.. V. a parc. č. 370, ktorá je zapísaná na LV č. XXX U. ďalej medzi parcelou 376, ktorá je zapísaná na LV č. 165 a parcelou č. 170, zapísanou na LV č. XXX S.. Ú.. W. V. I. prebieha v bodoch 1.,13.,3.,6.,9., ako je to zakreslené v grafickom náčrte označenom ako príloha č. 4 znaleckého posudku č. 11/2011, vypracovanom dňa 1.8.2011 znalcom H.. J. I., ktorý je nedeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Vzájomný návrh odôvodnili tým, že z vykonaného dokazovania je nepochybné, že v minulosti neboli hospodárske budovy postavené tak, že spoločná drevená stena šla šikmo cez múr, ale vždy boli postavené tak, že spoločná drevená stena prechádzala stredom múru. Je teda preukázaný náležitý titul na vstup do držby v iných hraniciach vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam a uplynula aj príslušná doba, ktorá na základe dobromyseľnosti spôsobila nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným parcelám v iných hraniciach než zodpovedajú mapovým podkladom. Právny predchodca odporcu v 1./rade - Anton Jurgovský nadobudol vlastnícke právo k parc. KNC 376 k. ú. Stráže vedenej na LV č. XXX v r. 1901 a to na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 21.8.1901. Parcela vtedy č 174 je identická s terajšou parcelou č. CKN 376, predtým podľa E KN parcelou č. 267. Právni predchodcovia nadobudnutú parcelu od r. 1901 dobromyseľne a nerušene užívali až doposiaľ. Je nepochybné, že existuje titul nadobudnutia, dlhodobý užívací, dobromyseľný a nerušený stav, ktorý svedčí bez pochybností aj o prípadnom vydržaní vlastníckeho práva a teda aj vlastníctva za situácie, že vždy za vyššie citované obdobie hranica takéhoto dlhodobého užívacieho stavu prechádzala stredom múru. Čo sa týka určenia priebehu hranice medzi parcelou KNC 375 vedenou na LV č. XXX, poukázali na to, že uvedenú parcelu nadobudli právni predchodcovia odporcu v 1./rade v r. 1902. Uvedená parcela bola pôvodne vedená pod parc. č. 3311 a v súčasnosti je táto parcela vedená pod parc. č. 375. Hranica medzi spornými parcelami je dostatočne preukázaná a prebieha stredom múru. Problém vznikol až v r. 2007, keď sa vlastníkom susednej parcely stal navrhovateľ. To, že dlhodobý užívací stav bol v jednej rovine od bodu 9 cez bod 6 až po bod 1 znaleckého V. H.. I., je okrem vyššie uvedených dôkazov aj v súlade so zásadou logiky, pretože je len veľmi ťažko predpokladať, že právni predchodcovia si na spornom múre stavali nehnuteľnosť v šikmom stave. Pokiaľ súčasný znalecký posudok nevystihuje vzhľadom na lomové body hranicu tak, ako bola viac ako 100 rokov užívaná, dlhodobý užívací stav je zrejmý. Konanie navrhovateľa vzhľadom na vykonané dokazovanie pokladajú za šikanózny výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nepožíva právnu ochranu.
Odporkyňa v 2./rade k veci uviedla, že navrhovateľ nevie a nepozná priebeh hranice medzi nehnuteľnosťami a hranice medzi pozemkami vzhľadom k vykonaným dôkazom prispôsobuje, o čom svedčia zmeny návrhu. Podľa jej názoru, hranica medzi nehnuteľnosťami išla stredom múru. Zrejme v súvislosti s technicko-hospodárskym mapovaní pozemkov v r. 1973 došlo k zmene oproti pôvodne nadobudnutej hranici, ktorú ich právni predchodcovia užívali už od r. 1901. Žiadne geometrické zameranie nemôže zbaviť vlastníka vlastníckeho práva k pozemku. Naviac sporná hranica je v múre. Logicky hranica začína a končí uprostred. V tejto časti hranicu tvorí stavba. Múry boli spoločné a každému patrila polovica múru. Mapovanie v r. 1973 sa malo uskutočniť za prítomnosti všetkých účastníkov, no vzhľadom k predloženým dedičským rozhodnutiam je zrejmé, že v tomto roku dvaja právni predchodcovia odporcov zomreli a k mapovaniu sa nevedeli vyjadriť. Na druhej strane v uvedenom čase jedna polovica nehnuteľnosti bola vo vlastníctve štátu, a to od r. 1952. Predchodcovia si ctili hranicu v pôvodnom užívacom stave. Prekrytie múru právnymi predchodcami navrhovateľa nesúviselo so zmenou hranice, ale s ochranou celého múru.
Odporkyňa v 3./rade uviedla, že nehnuteľnosti zdedila po svojom ujovi v r. 1973 a na mieste samom sa nezaujímala o stav ich užívania.
Vo vzťahu k odporkyni v 3./rade navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť z dôvodu prevodu vlastníckeho práva na spoluvlastníkov. Súd o zastavení konania voči nej rozhodol samostatným uznesením.
Navrhovateľ vzájomný návrh odporcov žiadal zamietnuť s tým, že odporca v 1./rade vybudoval nové oplotenie, posunul hranicu existujúceho oplotenia a v dôsledku toho zasiahol do pozemku navrhovateľa. Táto skutočnosť vyplýva aj z vyhotoveného znaleckého posudku. Oplotenie medzi parcelami umiestnené odporcami je v rozpore s platnou a záväznou katastrálnou hranicou. Nerušené užívanie nehnuteľností narušil odporca v 1./rade keď dňa 27.2.2007 svojvoľne zbúral plot s odôvodnením, že zasahuje do jeho nehnuteľnosti. Následne zbúral drevenú stenu na hospodárskej budove, ktorá sa nachádzala na pozemku navrhovateľa a z ľavej strany hospodárskej budovy vybudoval plot, ktorý zasahuje do pozemku navrhovateľa. Držiteľ nemôže vychádzať len z hodnotenia svojich subjektívnych predstáv. Držiteľ je v dobrej viere s prihliadnutím na všetky okolnosti. Odporcom pri bežnej opatrnosti muselo byť zrejmé, že sporná časť nehnuteľnosti im nepatrí, čo vyplývalo tak z príslušnej katastrálnej mapy a takisto z toho, že hranica pozemkov nikdy nebola sporná až do okamihu, keď odporca svojvoľne posunul hranicu oplotenia. Odporcovia v žiadnom prípade sa neujali sporných nehnuteľností v dôsledku ospravedlniteľného omylu, resp. v dobromyseľnosti. Nemohlo dôjsť k uplynutiu zákonnej vydržacej doby potrebnej na vydržanie, pretože k posunu hraníc pozemkov došlo v r. 2007 a žaloba bola podaná v roku nasledujúcom.
Súd doplnil dokazovanie oboznámením Správy katastra Poprad, kópie z pozemkovej mapy zo dňa 28.8.1981, pozemkovo-knižných vložiek k. ú. W. V. I., dane z pozemkov a platobných výmerov Mesta Poprad, nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézie a kartografie H.. J. I., oboznámením identifikácie parciel, listov vlastníctva, pozemkovo-knižných zápisníc 1045, 1067, 90 k. ú. Stráže, dedičských rozhodnutí sp. zn. P. XXX/XX, sp. zn. P. XXX/XX, W.. G.. P. XXX/XXXX, notárskej zápisnice K. XXX/XX, správy Mestského národného výboru Poprad zo dňa 29.10.1984, hospodárskej zmluvy bývalého ONV Poprad zo dňa 1.1.1982, pozemkovo-knižných zápisníc 1283, vypočutím svedkyne H.. X. G., vypočutím znalca H.. J. I. a spolu s vykonaním predchádzajúcich dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:
Podľa LV XXX S.. Ú.. W. V. I., odporca spoločne so svojou manželkou je bezpodielový spoluvlastník nehnuteľnosti, a to parcely číslo 374, 375 vo výmerách 2073 m2 a 341 m2. Odporca spolu s manželkou je zároveň podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV XXX S.. Ú.. W. V. I., súpisné číslo 572 rodinného domu a 376 zastavanej plochy. Nehnuteľnosti sú zobrazené v katastrálnej mape vyhotovenej Správou katastra Poprad zo dňa 5.11.2009, ako nehnuteľnosti susediace s parcelami zapísanými pod číslom 370 a 371. V mesiaci november 2007 na základe objednávky navrhovateľa H.. X. G. spracovala technickú správu o zameraní priebehu spoločnej hranice medzi pozemkami parcelných čísel 370 a parcelné číslo 376 a 375. Podľa technickej správy na LV XXX S.. Ú.. W.A. V. I. je zapísaná nehnuteľnosť, a to parcela číslo 370 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 505 m2. Pri zameraní bolo zistené, že bod hranice je posunutý v priečnom smere o 0,35 m do pozemku parcelného čísla 370. Hranica evidovaná vo vektorovej katastrálnej mape prechádza okrajom pôvodného múru hospodárskej budovy na pozemku parc. číslo 370. Zvyšky základov hospodárskej budovy je možné vidieť priamo v teréne. H.. G. zároveň konštatuje, že priebeh hranice evidovanej podľa vektorovej katastrálnej mapy a jej označenie plotom v teréne nie sú totožné. Prílohu technickej správy tvorí nákres, podľa ktorého červenou čiarou je vyznačená hranica medzi pozemkami podľa faktického stavu, teda existujúceho oplotenia. Podľa listu Správy katastra Poprad zo dňa 26.10.2008 adresovanej odporcovi, bolo začaté konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte s tým, že rozdiel vo výmere parciel registra CKN číslo 374, 375, 376 vznikol pri obnove katastrálneho operátu skrátenou formou, kde došlo k novému určeniu výmer, ktoré sú vypočítané zo súradníc lomových bodov hraníc pozemkov. Zároveň adresátovi bolo odporučené, aby starý kamenný múr, ktorý tvorí hranicu pozemkov si dal zamerať geodetom, ktorý presne podľa lomových bodov vytýči priebeh hraníc pozemku v teréne. V minulosti tieto kamenné múry tvorili hranicu pozemku tak, že každý z vlastníkov tvoril polovičnú časť z kamenného múru z jednej (svojej) strany. Listom zo dňa 17.4.2007 navrhovateľ požiadal Mesto Poprad o vykonanie štátneho stavebného dohľadu z dôvodu, že odporca zrušil oplotenie oddeľujúce nehnuteľností parcelných čísel 370 - 373 a začal stavať nové oplotenie s posunutím do jeho pozemku. Stavebný úrad dňa 19.4.2007 vyzval odporcu na predloženie dokladov na realizáciu drobnej stavby - oplotenia, ako aj doklad preukazujúci presné vytýčenie hraníc pozemkov. Listom zo dňa 21.6.2007 navrhovateľ požiadal Mesto Poprad o oznámenie stavu prešetrenia jeho podaní týkajúcich sa poškodzovania hospodárskej budovy odporcom, ako aj poškodzovania oplotenia. Listom zo dňa 15.10.2007 požiadal navrhovateľ Mesto Poprad o vykonanie štátneho stavebného dohľadu z dôvodu, že odporca odrezal krokvy zo strechy na jeho hospodárskej
budove a tieto uskladnil na svojom pozemku. Tým neodborným zásahom výrazne narušil statiku strechy, ktorej hrozí zborenie. V mesiaci marec 2008 na požiadanie navrhovateľa Ing. X. F. bola vyhotovená zjednodušená projektová dokumentácia opravy strechy a oplotenia. Súhrnný rozpočet stavby, a to opravy strechy - hospodárska budova, bol vyčíslený celkom s DPH v sume 191.709,90 Sk, a to oprava strechy s DPH v sume 112.989,30 Sk a oplotenie pozemku v celkovej sume 78.720,50 Sk. Rozhodnutím zo dňa 2.1.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.1.2008, Obvodný úrad v Poprade pod sp. zn. V. XXX/XXXX-S. uznal navrhovateľa vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na tom skutkovom základe, že dňa 27.3.2007 v odpoludňajších hodinách fyzicky napadol odporcu, ktorým konaním mu nespôsobil zranenie vyžadujúce si lekárske ošetrenie, ani následnú práceneschopnosť. Za konanie mu bolo uloženie pokarhanie.
Znalec H.. Q. V. v znaleckom posudku číslo 8/2009 konštatoval, že súčasné stavebno-technické riešenie stavby - šopy navrhovateľa zvolené a realizované odporcom nie je postačujúce z hľadiska stability stavby. Pre splnenie požiadaviek normy je nutné realizovať výmenu jestvujúceho podopretia krokiev nevyhovujúcimi doskami v hrebeni väznicou kotevnou ku krokvám klincovými spojmi. Väznica dimenzie musí byť začapovaná do stĺpikov a tie musia byť ťahovo prikotvené k trámom stropu. Odstránená pomúrnica musí byť nahradená minimálne prepojením trámov jedným hranolom, ktorý bude ťahovo prikotvený ku kamennému murivu. Hodnota stavebných prác a investície, ktoré treba vynaložiť, aby stavba v existujúcom stave mohla slúžiť svojmu účelu bola vyčíslená na 1.059,70 EUR. Podľa dodatku k znaleckému posudku, pôvodné konštrukčné riešenie zastrešenia bolo nevyhovujúce, pretože toto riešenie bolo nutné sanovať doplnením spojov a stabilizačných prvkov. Nebolo nutné odstrániť jednotlivé prvky. Dimenzia prvkov bola konštatovaná skôr vyhovujúca ako nie. Nevyhovujúce boli definované spoje prvkov a stabilita. Hodnota stavebných prác nutných na stabilizáciu pôvodnej konštrukcie predstavovala 176,2 EUR.
Svedok R. W. po zákonnom poučení uviedol, že navrhovateľ je jeho synovec. Pri realizácii výstavby hospodárskej budovy, ktorá bola realizovaná asi pred 20 rokmi, došlo k slovným urážkam zo strany odporcu. Výstavbu šopy realizoval brat Q. W.. K spôsobu realizácie nemal nik výhrady. Plot medzi domom a hospodárskou budovou bol pôvodne drevený. Tento odporca demontoval a postavil plot nový. Za hospodárskou budovou svedok nestaval žiadny plot. Odporca demontoval aj oplotenie z pletiva, ktoré sa tam nachádzalo. Oplotenie bolo zrealizované na ich stranu kraja múrika. Prístrešok bol postavený na celý múr tak, ako to bolo predtým.
Svedok U. S. uviedol, že v nehnuteľnosti odporcu má už asi 25 rokov uložené poľnohospodárske stroje. Pri jeho prvej návšteve za rodinnými domami stáli dve schátralé maštale, ktoré mali spoločný múr a strechy sa skláňali sa zo spoločného múru na obe strany. Neskôr maštaľ odporcu spadla. Navrhovateľ asi pred 15 rokmi maštaľ opravil. Medzi domom a maštaľami sa nachádzal schátralý drevený plot. Či bolo realizované oplotenie aj za hospodárskou budovou, uviesť nevedel. Nevedel sa vyjadriť ako bol napojený plot na jednotlivé budovy. Podľa jeho úsudku, keďže domy a maštale mali spoločný múr, plot išiel stredom. Nehnuteľnosti pôvodne užívali starý otec navrhovateľa a strýko odporcu. Medzi uvedenými osobami v minulosti neboli nijaké spory. Po ľavej strane nehnuteľnosti odporcu má plot jeho sused a po pravej strane je plot odporcu. Takto majú ploty aj ďalší susedia. V prípade spoločných múrov, spoločný plot pri starých rodinných domoch v časti Stráže plot ide stredom. Maštale boli postavené tak, že v strede sa nachádzali nosníky a od týchto na obe strany boli zabudované krokvy striech. Potvrdil, že kamenný múrik prechádza stredom spoločných základov kamenného domu. Obe maštale boli po obvode murované. Na zostatku múru je viditeľná odbúraná časť zo spoločného múru. Stranou navrhovateľov bola obnovená maštaľ z materiálu starej stavby.
Svedok X. Š. uviedol, že je susedom navrhovateľa z pravej strany, resp. susedom je jeho syn, ktorý si po zbúraní starého rodinného domu postavil novú nehnuteľnosť. Pôvodný rodinný dom bol jeho rodičovský a v tomto býval do roku 1980. Mal vedomosť o tom, že predchodcovia navrhovateľa a odporcu mali postavené maštale na ustajnenie dobytka. Maštale mali kamenné múry. Slúžili k uskladneniu sena. Strecha bola do tvaru V a táto zakrývala jednu aj druhú maštaľ. V strede maštalí v úrovni strechy boli tieto oddelené v úrovni strechy doskami a v spodnej časti múrom. Ploty medzi nehnuteľnosťami boli problémové, pretože chátrali a nemal sa kto o nich starať. Právni predchodcovia účastníkov mali medzi
domom a maštaľou postavený kamenný plot a za maštaľou plot z dosiek. V 70-tych rokoch vplyvom času došlo k čiastočnej deštrukcii hospodárskych budov, ako aj k zboreniu časti stredného múru. Michal a Ondrej Slavkovskí zrealizovali rekonštrukciu hospodárskej budovy, na ktorú použili pôvodný materiál. Pri búraní rodičovského domu s navrhovateľom mali spoločný bočný múr široký asi 80 cm. Predpokladá, že aj účastníci čo sa týka nehnuteľnosti mali jeden spoločný múr, čo je zreteľne vidno zo strany odporcu. Rovnako spoločný múr majú aj ďalší susedia. Plot medzi ním a navrhovateľom mali na polovicu, avšak dohodli sa, že plot postaví svedok. Plot k nehnuteľnosti napojil doprosted pôvodného kamenného múru. Na druhom konci bol plot napojený na zreteľnú hranicu vytýčenú stĺpikom. Potvrdil, že na spoločnej maštali účastníkov bol múr spoločný a tam aj v minulosti viedli ploty do prostriedku tohto múru. Horšie je to posúdiť v súčasnej dobe kvôli schátralosti oplotenia. Súčasné oplotenie je vyhotovujúce. Hranica pozemkov medzi ním a jeho synom nemá lomové body a vedie priamo. Hranica pozemkov medzi odporcom a jeho susedom Korenkom nie je priama, má určitý odskok od stodoly. V roku 2000 pri ROEP boli vytyčované línie hranice pozemkov a vzhľadom ku skutočnosti, že pri rekonštrukcii maštale bol prekrytý celý múr, mohlo dôjsť k zameraniu pozemkov podľa tejto nehnuteľnosti. Šírka múru maštalí bola cca 60 cm.
Vykonanou ohliadkou na mieste samom súd zistil, že nehnuteľnosti účastníkov, a to rodinné domy sú v značne schátralom stave. Rodinné domy majú spoločný kamenný múr, ktorý je viditeľný najmä zo zadnej časti pozemku. Na spoločnom múre zo strany odporcu sú zjavné zostatky múru časti nehnuteľnosti, ktorá sa nezachovala. V zadnej časti sa zo strany navrhovateľa na pozemku nachádza hospodárska budova, ktorá je postavená z časti na pôvodných základoch. Zo strany odporcu je postavený prístrešok. Obe stavby majú jednu spoločnú stranu zo spodnej časti tvoriacu kamenným múrom šírky od 60 do 80 cm. V mieste medzi rodinnými domami a prístreškami sú pozemky účastníkov oddelené plotom z pletiva, ktorý začína na spoločnom múre oboch nehnuteľností vo vzdialenosti 30 cm od siluety spoločného múru od odporcu a končí asi 30 cm od siluety spoločného múru hospodárskej budovy. Zo zvyškov základov a múru je zreteľne vidieť, že pôvodne sa jednalo o hospodárske budovy totožných rozmerov postavené na pozemkoch oboch účastníkov, ktorej spoločnou časťou bol múr nachádzajúci sa na hranici pozemkov. V strede zadnej časti ruiny múra, teda asi 30 cm od hrany múru zo strany odporcu je umiestnený železný stĺp, od ktorého sa tiahne oplotenie z ostnatého drôtu v ďalšej časti nehnuteľnosti až po pôvodný železný stĺp, ktorý je podľa tvrdenia účastníkov umiestnený na hranici nie spornej.
Zo znaleckého posudku XX/XXXX G. P. X.X.XXXX vyhotoveného znalcom z odboru geodézie a kartografie H.. J. I. vyplýva, že priebeh hranice medzi parcelami KN - C 370, vedenej na LV č. XXX S.. Ú.. W. a parcelami č. KN - C 375, 376 k. ú. Stráže bol určený a za tým účelom vyhotovený vytyčovací náčrt so všetkými náležitosťami podľa aktuálnej platnej katastrálnej mapy z r. 1981, ktoré sú totožné s aktuálne platnou katastrálnou mapou. Aktuálny stav oplotenia prebieha po zameranej hranici a je označený číslami bodov 1,13,3,6,9. Aktuálny stav podľa údajov katastra prebieha po hranici katastra a je overený zameranými bodmi č. 1,11,4,14,9. Rozdiel či odchýlka medzi oplotením a hranicou katastra je v týchto bodoch 11 - 13 rozdiel 0,30 m, číslo 3 - 4 rozdiel 0,30 m a číslo 6 - 14 rozdiel 0,10 m. Rozdiely podľa stavu mapy v roku 1981 sú také isté ako podľa údajov katastra. Odporca zasahuje do pozemku navrhovateľa na západnej strane od hospodárskej stavby plochou označenou číslami 1,13,11 o výmere 2,69 m2, do pozemku navrhovateľa, ktorý predstavuje múr pri hospodárskej stavbe označený číslami 13,3,6,14,4,11 o výmere 1,89 m2 a do pozemku navrhovateľa medzi domom a hospodárskou stavbou označenou číslami 6,9,14 o výmere 0,65 m2. Zásah do pozemku navrhovateľa predstavuje spolu 5,23 m2. Diferencie podľa stavu v prírode aj stavu evidovaného v r. 1981 sú také isté, t. j. spolu 5,23 m2. Hranica medzi pozemkami susediacich vlastníkov neprechádza stredom múru patriaceho k hospodárskej budove, postavenej na parc. č. 370 po celej dĺžke, ale prechádza z rohu múru č. bodu 11 na stred múru č. bodu 14. Znalec vo svojej výpovedi pred súdom ďalej uviedol, že podklady na vyhotovenie mapy z r. 1981 a platnej mapy po obnove katastrálneho operátu sú rovnaké a to z merania v r. 1973. Mapa po obnove katastrálneho operátu je číselná, presnejšia a z tejto znalec vychádzal. Predpis pre geodetov sa zaoberá presnosťou merania. V súčasnej dobe je na 8 cm, v stave spracovania posudku na 13 cm. Keby nebola dodržaná presnosť pri mapovaní, znalcovi by nemohol výjsť tak dobrý porovnávací výsledok po zameraní. V posudku bol znázornený posun, teda zásah do susednej hranice. Oplotenie má byť správne situované tak, že podmurovka má lícovať s hranicou pozemku, resp. má byť na vlastnom pozemku. To nevylučuje dohodu susedov. Na jednej zo strán je jednoznačne poznať šírku múru. Rovnaká šírka bola uvažovaná aj na protiľahlej strane, bližšie k nehnuteľnosti. Pri spore o hranicu nie je možné posudzovať, či je meranie v dovolenej odchýlke alebo nie, keď je jasné, že spochybnený
plot nie je v strede alebo nie je na rohu. Pripustil, že pri mapovaní môže dochádzať k chybám aj omylom. Lomové body vznikli pri mapovaní podľa právnych predpisov z r. 1973.
Svedkyňa H.. X. G. uviedla, že v r. 2007 na základe žiadosti navrhovateľa vyhotovila technickú správu s náčrtom, týkajúcu sa hraníc medzi pozemkami účastníkov konania. Osobne v teréne na mieste samom nebola. Meranie uskutočnil zamestnanec firmy. Samotné meranie sa uskutočnilo podľa smernice o vykonávaní meraní z r. 1999 v triede presnosti s povolenou odchýlkou 14 cm. Pri meraní bola dosiahnutá presnosť 5 cm. V rámci merania bolo zistené, že oplotenie medzi dvoma nehnuteľnosťami je posunuté o 21 cm, ktoré sa takto napojilo na zvyšky základu hospodárskej budovy. V časti hospodárskej budovy v smere ku dvoru bola nameraná šírka 56 cm a v smere od záhrady 81 cm. Za zvyškami základu, kde sa nachádzali základy oplotenia, teda stĺpiky, bolo namerané posunutie tohto nového oplotenia o 35 cm oproti stavu na platnej vektorovej mape. Posun oplotenia v časti dvora od rodinných domov zistený nebol. Pripustila, že katastrálna mapa z r. 1981 mohla mať iné lomy, resp. či nová platná vektorová mapa prebrala všetky lomové body zo starej katastrálnej mapy.
Podľa vyjadrenia Správy katastra Poprad dňa 26.10.2008 na základe podnetu odporcu v 1./rade začalo konanie o prešetrení zmien údajov katastra. Žiadateľ žiadal o prešetrenie výmery nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX S.. Ú.. W. V. I.. Prešetrením a porovnaním výmer parciel bolo zistené, že rozdiel vo výmerách vznikol pri obnove katastrálneho operátu skrátenou formou (OKO). OKO skrátenou formou nenadväzuje na miestne šetrenie a nevykonáva sa geodetická činnosť v teréne. V súbore popisných informácií bola nanovo určená výmera z dôvodu novovypočítaných výmer parciel zo súradníc podrobných bodov. Z toho dôvodu došlo k oprave výmery na pozemkoch zapísaných v liste vlastníctva. Hranice medzi spornými parcelami riešené neboli a žiadateľ bol odporučený na zistenie priebehu vlastníckych hraníc zameraním geodetom. Správa katastra neeviduje žiadosť vlastníkov o oprave hranice pozemkov na základe technickej správy. Konanie o žiadosti bolo ukončené, pričom konštatovanie v bode 2 správy zo dňa 26.10.2008 je zo strany správy katastra formálnym, pretože bolo potrebné, aby sa celá vec riešila cestou geodeta. V katastrálnom území Stráže pod Tatrami bol schválený a zapísaný register obnovenej evidencie pozemkov dňa 18.7.2000 a v katastrálnom operáte zapísaný pod číslom zmeny 59/2000. Pri ROEP register obnovenej evidencie pozemkov sa vyhotovila mapa určeného operátu, v ktorej sa neriešia pozemky, ktoré sú zapísané v liste vlastníctva a neopravovali sa ani hranice pozemkov. Dňa 28.8.1981 bola vyhotovená kópia z pozemkovej mapy k. ú. Stráže, v ktorej sú zakreslené parcely 370, 371, 375 a 376. Nie je zrejmé, pre aký účel táto zákazka bola vykonaná. Podľa pozemkovo-knižnej vložky č. 90 k. ú. Stráže pozemkov 174 a 554 podľa posledného zápisu zo dňa 30.4.1942 ako spoluvlastníčkou bola zapísaná Q.Y. X., rodená V.. K parcele č. 370 vo výmere 376 m2, č. 372 o výmere 645 m2 a č. 373 o výmere 1166 m2 v k. ú. Stráže bolo vyhotovené daňové priznanie a platobným výmerom Mesta Poprad zo dňa 6.4.2010 bola navrhovateľovi vymeraná daň z nehnuteľnosti v celkovej výške 46,32 eur. Podľa identifikácie parciel zo dňa 19.9.2011 vyhotovenej Správou katastra Poprad pôvodným pozemkovo-knižným parcelám parcelných čísel 174, 3311/a, 3311/ b zodpovedajú parcely podľa údajov katastra CKN, parcely č. 376, 375, 374 vlastníka Š. X.É. a spol. a parcely 371,372,373 vlastníka Q. W.. Podľa známky k identifikácii v r. 1973 došlo k prečíslovaniu parcelných čísel z EN č. 267 na THN č. 376 a i.. K identifikácii je pripojená snímka katastrálnej mapy v miere 1: 2880. Podľa LV č. XXX S.. Ú.. W. V. I. vyhotoveného nezisteného dňa ako spoluvlastníkmi parciel čs. 572 ,376 boli vedení U. X., nar. 23.6.1950 a Š. X. s Q. E.. List vlastníctva bol prepísaný podľa položky výkazu zmien 75/05. Podľa pozemkovo-knižnej vložky č. 90 k. ú. Stráže pod Tatrami, pri vyhotovení prekladu z novohornonemčiny do slovenčiny dňa 9.3.1866 bol vyhotovený záznam, podľa ktorého na základe spoločnej dohody z 22.12.1860 bude v ACZ 1 zapísaný obytný dom parc. č. 174, č. d. 84 ako spoločné nedeliteľné vlastníctvo podľa rovnakého rozdelenia na E. Q.Z. U. X. U., roľa č. parc. č. 554/A do protokolu pozemkovej knihy zošit 253 na X. U. a lúka parc č. 3137 do protokolu pozemkovej knihy zošit 155 na E. Q.Á.. Podľa ďalšie prekladu predmetnej pozemkovo-knižnej vložky ako vlastníkmi parciel č. 174, dom č. 84 a parc. č. 554/A - roľa na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 21.8.1901 sa vlastnícke právo na nehnuteľnosť pod poradovým číslom A+1 zapisuje v prospech U. X. a manželku. Podľa výpisu z pozemkovo-knižnej vložky 1045 dňa 10.2.1941 na 1/3-inu vlastníckeho práva parcely 3311/B na základe kúpno-predajnej zmluvy bola zapísaná ako vlastníčka Q. X., rodená V.. Podľa výpisu z pozemkovo- knižnej vložky k. ú. Stráže podľa zápisu z 30.4.1942 sa na jednu polovicu vlastníctva V. X. k parc. 3311/ A 811/A, 811/B vlastníkom stala rovnako Q. X., Y. V.. Podľa rozhodnutia bývalého štátneho notárstva D 464/73 zo dňa 2.11.1973 v dedičskej veci po poručiteľovi X. X. spoluvlastnícke právo podielu na rodinnom dome, zapísaného v zápisnici č 90 k. ú Stráže, mpč 174, v zápisnici č. 1067, mpč 3311/A a i. stala Q. X.,
rodená S.. Podľa rozhodnutia bývalého štátneho notárstva D 190/52 nehnuteľnosti v k. ú. Stráže protokol 90 RČ 1, dom č. 84 v pozostalostnej veci po neb. Q. X., rodenej V. bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva zo zákona potomkom maloletému X. X. a manželovi X.K. X.. Podľa rozhodnutia býv. štátneho notárstva zo dňa 18.10.1983, v dedičskej veci po neb. maloletom X. X. nehnuteľnosť, a to spoluvlastnícky podiel na domovom majetku zapísanom vo vložke č. 90 k. ú. Stráže sa stali Q. X., Q. Y., U. X., Q. S., Š. X. U. Q. Q., každý rovným dielom. Do notárskej zápisnice N 747/84 zo dňa 5.12.1984, vyhotovenej býv. štátnym notárstvom registrovanej dňa 1.2.1985 bola pojatá kúpna zmluva o odpredaji nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, č. 166 S.. Ú.. W.A. V. I.i na nadobúdateľov Š. X. a Q. X.. Podľa listu bývalého Mestského národného výboru v Poprade zo dňa 29.10.1984 adresovaného Stredisku geodézie v Poprade, tomuto boli zaslané listiny a to hospodárskej zmluvy č. 734/81, 735/81 s tým, aby na základe ich obsahu bolo zapísané v listoch vlastníctva č. 199 a č. 202 vlastnícke právo v 1-vici v prospech Čsl. štátu v správe MNV Poprad, a to k nehnuteľnostiam ČS 85/370 - zastavaná plocha o výmere 509 m2, parc. č. 371 - roľa o výmere 255 m2 a parc. č. 372 - záhrada o výmere 634 m2 bez obmedzení. Hospodárskou zmluvou Fin 735/1981 - máj odovzdávajúca organizácia ONV Poprad previedla na MNV Poprad pozemky v k. ú. Stráže zapísané vo vložke 1283 mpč 3311/B v EN parc. č. 371, podiel 1-vica z výmery 255 m2, t. j. 128 m2 a v EN parc. č. 372, podiel 1-vica z výmery 634 m2, t. j. 317 m2 za zostatkovú hodnotu 1902,- Kčs. Dôvod prevodu predstavovalo majetko - právne vysporiadanie nehnuteľného majetku v prospech skutočných užívateľov. Podľa priloženej identifikácie pôvodná pozemkovo-knižná vložka 1283 podľa stavu v evidencii nehnuteľností predstavovala parcely č. 371 - roľa o výmere 255 m2 a č. 372 - záhrada o výmere 634 m2. Podľa pozemkovo - knižnej vložky 1283 k. ú. Stráže k parc. č. 3311/b podľa zápisu zo dňa 15.8.1952 na 1-vicu podielu Michala Slavkovského podľa žiadosti finančnej prokuratúry v Košiciach a rozsudku Okresného súdu Poprad bolo vložené vlastnícke právo v prospech Čsl. štátu. Podľa výpisu z LV č. 166 k. ú. Stráže, bezpodielovými spoluvlastníkmi parciel č. 374 a č. 375 sú vedení odporcovia v 1. a 2./rade. Podľa LV č. XXX U.ko spoluvlastníkmi parcely č. 376 boli v r. 2012 vedení odporcovia v 1. a 2./rade a Anna X.. Podľa výpisu z evidencie nehnuteľností, LV č. XXX vyhotoveného v r. 1984 Správou katastra Poprad ako spoluvlastníkmi nehnuteľností súp. č. 572/376 o výmere 348 m2 boli vedení Q. Jurgovská ( 1924) U. X. (1950) a X. Z. (1928). Podľa LV č. XXX ako výlučnou vlastníčkou nehnuteľností 374 a 375 bola vedená Q. Jurgovská (1924). Darovacou zmluvou zo dňa 31.1.2013 U. X. darovala svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, a to k rodinnému domu súp. č. 572 na parc CKN 376 a pozemku CKN 376, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX S.. Ú.. W. Š. X. ako obdarovanému.
Podľa § 126 ods. 1, 2 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa § 127 ods. 1, 2 OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.
Podľa § 134 ods. 1-3 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 136 ods.1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 70 ods. 1,2 zákona č. 162/1995 Z. z. v platnom znení, údaje katastra uvedené v § 7 <aspi://module='ASPI'&link='162/1995 Z.z.%25237'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný a to v časti uloženia povinnosti odporcom posunúť oplotenie do miesta hraníc vyznačených znalcom bodmi 14 a 9 prílohy č. 5 znaleckého posudku, ktorými vedie skutočná katastrálna hranica podľa aktuálnej katastrálnej mapy. Oplotenie v aktuálnom stave vyhotovené odporcami vyznačené bodmi 6-9 zasahuje do pozemku parc. č. 370 navrhovateľa bez toho, aby sa na tom účastníci dohodli. Situovanie hranice znalcom je nesporné a nie je dôvod uvažovať ani o prípustnej odchýlke meraní. Odporca v prvom rade nový plot smeroval podľa jeho vyjadrenia od nespornej hranice medzi rodinnými domami do stredu spoločného múru po tom, čo zbúral pôvodné kamenné oplotenie šírky cca 45 cm. Bez vedomosti o dohode pôvodných vlastníkov o osadení múru sa nepresvedčil o skutočnej hranici pozemku, pred stavbou nezabezpečil jeho vytýčenie, čo malo za následok, že v časti oplotenie zasahuje do pozemku navrhovateľa. Odporcovia sami nespochybňujú, že oplotenie má viesť do stredu múru. Odporca v prvom rade potvrdil, že osadenie pôvodného plota zrealizoval jeho predchodca a nebolo medzi susedmi sporné. Takéto osadenie plotu z časti na cudzom pozemku po dohode strán nemohlo bez ďalšieho zakladať vstup do oprávnenej držby pozemku pod plotom právnym predchodcom odporcu z ospravedlniteľného omylu a vydržať inú hranicu, než to zodpovedá mapovým podkladom. Tu je potrebné poukázať aj na výpoveď znalca, podľa ktorého oplotenie je zvyčajne realizované po dohode strán, ináč v šírke, ktorá nepresahuje do susediaceho pozemku.
Návrh navrhovateľa do uloženia povinnosti odporcom odstránenia stavby na úroveň katastrálnej hranice súd zamietol ako nedôvodný. Stavba spočíva na múre, ktorý je zároveň časťou stavby samotného navrhovateľa a tento bol postavený vychádzajúc z výpovedí odporcov a zápisov v pozemkovoknižných vložkách týkajúcich sa nehnuteľností účastníkov pred viac ako 100 rokmi. Pôvodné stavby hospodárskych budov boli postavené v dávnej minulosti presne nezistenými vlastníkmi tak, že každá zo stavieb využívala polovicu múru, osadeného na hranici pozemkov. Časom došlo k ich čiastočnej deštrukcii a následnej obnove účastníkmi konania. Toto nebolo účastníkmi spochybnené až do spracovania posudku a následného tvrdenie navrhovateľa, že hranica má prebiehať tak, ako ju vo svojom náčrte vyznačil znalec, teda od vonkajšej hrany múru po jeho stred na druhej strane. Spoločné ohrady a múry a i., ktoré boli medzi susednými pozemkami pokladali sa za do roku 1950 za spoločné vlastníctvo, ak nedokazovali opak znaky, nápisy alebo iné známky a pomôcky. Takto boli definované okrem iného aj múry v ust. § 854 všeobecného Zákonníka občianskeho z r. 1811. Podľa tohto ustanovenia platila vyvrátiteľná právna domnienka o spoluvlastníctve rozhrady, ktorou sa rozumela i rozhrada medzi stavbami. Zákon vyslovene počítal s tým, že predmetom spoluvlastníctva vlastníkov dvoch susediacich stavieb môže byť aj múr, tieto stavby oddeľujúci. Takéto spoluvlastníctvo bolo spoluvlastníctvom nedeleným s ideálnymi podielmi za situácie, ak vec ešte nerozdelená patrila niekoľkým osobám súčasne, a to podľa podielov ideálnych. Takéto spoluvlastníctvo mohlo byť založené na náhodnej udalosti, na zákone, prípadne zmluve. Nič teda nebránilo tomu, aby spoluvlastníctvo steny susediacich stavieb bolo založené dohodou vlastníkov susediacich stavieb. Vykonané dôkazy
svedčia takejto dohode aj v danom prípade. Na trvaní takéhoto zvláštneho spoluvlastníckeho vzťahu by nemala mať vplyv skutočnosť, že Občiansky zákonník z r. 1950 ani z r. 1964 takýto vzťah neupravujú. Ak by spoluvlastníctvo k spoločnej stene nebolo založené zmluvou, potom by sa mohlo jednať o tzv. prestavok, t. j. prekročenie hranice pri stavbe stavebníkom a jednalo by sa o stavbu na cudzej pôde, kde by prichádzala do úvahy aplikácia zásady superficies solo cedit, t. j. že stavba spojená pevne s pozemkom by náležala bez ďalšieho vlastníkovi pozemku. To však žiadna zo strán netvrdila. Vzhľadom ku skutočnosti, že užívací stav spoločnej steny, ktorá nepozostáva z dvoch samostatných múrov, bol nerušený až do r. 1987, kedy tento spoločný múr prekryl pri rekonštrukcii hospodárskej budovy právny predchodca navrhovateľa bez zrejmého úmyslu meniť právne vzťahy, je možné logicky usudzovať, že medzi pôvodnými vlastníkmi susediacich pozemkov existovala dohoda o založení spoluvlastníctva k spoločnému múru s užívaním tak, že každý zo spoluvlastníkov si na polovici múru založil svoju hospodársku stavbu a toto pretrvalo doposiaľ. Nie je podstatným, že následkom času došlo k postupnému poškodeniu časti múru. Prechod, resp. prevody vlastníctva právnych predchodcov účastníkov na ich osoby tento zvláštny spoluvlastnícky vzťah k múru neriešili a nedošlo k jeho zrušeniu ani zákonným spôsobom. V takomto prípade bez zreteľa na vlastnícku hranicu stanovenú znalcom nie je daný právny základ na uloženie povinnosti odporcom odstrániť časť stavby na múre do hranice, ako ju vyznačil znalec bodmi 11- 14. Zároveň nie je ani zákonný dôvod na určenie hranice medzi pozemkami v tejto časti podľa návrhu odporcov v bodoch 6 -13 pretože každá zo strán užívala polovicu múru, ktorej východiskové body určil znalec inak. Aj keď Občiansky zákonník z r. 1811 v oblasti slovenskej síce s výnimkou rokov 1852 - 1861 formálne neplatil a na tomto území platilo všeobecné uhorské obyčajové právo, toto obyčajové právo na Slovensku platné bolo s ním v podstate zhodné (dôvodová správa k prvému Občianskemu zákonníku platnému od r. 1951) a preto je možné prijať daný právny záver.
Ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol ( nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3314/11 z 2. októbra 2012). Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolností a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v registri nehnuteľností, takéto právo nesvedčí. Ako podmienka vydržania nepostačuje subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Oprávnená držba sa opiera o omyl držiteľa, ktorý sa domnieva, že je subjektom držaného práva. Omyl môže byť skutkový alebo právny. Skutkový omyl môže po uplynutí vydržacej doby prerásť do stavu právneho.
Vzhľadom na tvrdenie odporcov o vydržaní hraníc pozemkov sa súd prvého stupňa zaoberal existenciou a splnením podmienok vydržania za účinnosti skorších právnych úprav počnúc uhorským obyčajovým právom, stredným Občianskym zákonníkom, ako i Občianskym zákonníkom v znení účinnom do 31. 3. 1982, od 1. 4. 1983 a následne od 1. 1.1992. V čase prevodu vlastníctva pozemkov právnymi predchodcami odporcov platilo všeobecné uhorské obyčajové právo, ktoré umožňovalo nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti len vkladom vlastníctva do pozemkovej knihy a mimo nej bolo možné vlastníctvo nadobudnúť vydržaním, pre ktoré sa vyžadovala dobromyseľná držba 32 rokov. Ak právni predchodcovia odporcov vstúpili do oprávnenej a dobromyseľnej držby kúpou nehnuteľnosti v rokoch 1901 a 1902, nepochybne splnili podmienku vydržania pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným častiam parciel vydržaním. Odporcovia preukázali, že ich právni predchodcovia vstúpili do dobromyseľnej držby sporných častí nehnuteľností parcely č 375 v hraniciach, ako ich vyznačil znalec bodmi 1,13 a po uplynutí vydržacej doby skutkový stav prerástol do stavu právneho. Túto skutočnosť potvrdzujú výpisy z pozemkovoknižných zápisníc a najmä výpoveď svedka X. Š., ktorý popísal podrobne priebeh pôvodného oplotenia z oboch strán múru hospodárskych budov, ktorý bol situovaný na stred múru. Svedok Ondrej Slavkovský síce uviedol, že za hospodárskou budovou odporca demontoval aj oplotenie z pletiva, ktoré bolo posadené na krajnú stranu múrika smerom k odporcom, avšak nepochybne toto oplotenie bolo realizované v neskoršom období ako pôvodné drevené oplotenie a malo súvisieť
so zamedzením prechodu domácich zvierat na pozemok odporcov. Vlastnícke hranice medzi parcelami parc. č. 375 a 370 teda neprebiehajú tak, ako je to zodpovedá mapovým podkladom, ale z titulu vydržania právnymi predchodcami odporcov v bodoch 1,13 tak, ako to zodpovedá protinávrhu odporcov.
Protinávrh odporcov o určenie hranice medzi pozemkami v bodoch 13,3,6,9 súd neuznal dôvodným , pretože hranice medzi pozemkami sú mimo spoločného múru dané bodmi 14, 9 tak, ako ich určil znalec a v časti pod stavbou, múrom, rovnako neprebiehajú v bodoch 13,6 posudku. Hranica medzi rodinnými domami a múrom hospodárskych budov nie je sporná. Prechádza od stredu múru rodinných domov a k stredu múru hospodárskej budovy, teda nie v smere, ako to uviedli odporcovia.
Nemožno konštatovať, aby zo strany navrhovateľa vzhľadom k vážnosti zásahu čo do rozsahu a okolnostiam prípadu sa jednalo o šikanózny výkon práva, ktorému by vzhľadom k dobrým mravom nemala byť poskytnutá právna ochrana. Hranica pozemkov je daná a každý má právo domáhať sa ochrany proti tomu , kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.
Súd neakceptoval ďalšie návrhy odporcov na doplnenie dokazovania, pretože v konaní
vykonané dôkazy sú dostatočným podkladom pre rozhodnutie vo veci.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.2 O.s.p, pretože každý z účastníkov mal úspech vo veci iba čiastočný.
O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.