Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 450/2015
PDF · 358.62 KB
No categories available
III. ÚS 450/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. septembra
2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Ladislavom Jonášom, Bajzova 1, Bratislava, pre namietané porušenie
jeho základných práv podľa čl. 17, čl. 19 a čl. 46 „a nasl.“ Ústavy Slovenskej republiky,
základných práv podľa čl. 8, čl. 10 a čl. 36 „a nasl.“ Listiny základných práv a slobôd
a práv podľa čl. 5 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd druhým
a tretím výrokom rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 8 Co/311/2013 361 z 30. októbra
2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára
2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), pre
namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 17, čl. 19 a čl. 46 „a nasl.“ Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 8, čl. 10 a čl. 36
„a nasl.“ Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 5 a čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
druhým a tretím výrokom rozsudku Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)
č. k. 8 Co/311/2013 361 z 30. októbra 2014.
Z napadnutého rozsudku tvoriaceho prílohu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa
návrhom z 12. decembra 2008 podaným Okresnému súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)
domáhal od Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky (ďalej len „odporca“), zaplatenia sumy 5 520 942 Sk s príslušenstvom z titulu
náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom suma
5 000 000 Sk predstavovala nárok na náhradu škody za nezákonnú väzbu a trestné stíhanie,
suma 360 000 Sk predstavovala nárok na náhradu mzdy za dobu trvania väzby
a na nemajetkovú ujmu a suma 160 942 Sk predstavovala nárok na náhradu trov konania –
právneho zastúpenia v trestnom konaní.
Okresný súd (tretím) rozsudkom č. k. 25 C/218/2008 314 z 20. júna 2013 rozhodol
tak, že „odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 53.066,90 Eur s 8,5 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.059,40 Eur od 15. 09. 2009 do zaplatenia, a to
všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, keď konanie v časti o zaplatenie sumy
282,29 Eur zastavil a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol, pričom súčasne o trovách
účastníkov voči sebe navzájom rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania v sume 8.319,81 Eur“.
Na základe odvolania odporcu krajský súd rozsudkom č. k. 8 Co/311/2013 361
z 30. októbra 2014 rozhodol takto:
„Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
zaplatenia sumy 5.059,40 Eur, spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 15. 09. 2007
do zaplatenia potvrdzuje.
V zostávajúcej napadnutej časti výroku o povinnosti odporcu zaplatiť 48.007,50 Eur
napadnutý rozsudok mení tak, že návrh navrhovateľa zamieta.
Odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.“
Druhý a tretí výrok citovaného rozsudku krajského súdu napadol sťažovateľ
sťažnosťou, v ktorej vyslovil presvedčenie, že krajský súd mu „uprel... právo na spravodlivé
odškodnenie za trestné stíhanie mojej osoby, ktoré skončilo negatívnym rozhodnutím“,
pričom „arbitrárne skonštatoval, že môj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy dôvodný nie
je“. Sťažovateľ „nad rámec uvedeného“ považuje „za nesprávny právny záver odporcu, že
je vylúčená aplikácia ustanovení o ochrane osobnosti a mnou uplatnené nároky je možné
posudzovať iba podľa zákona č. 58/1969 Zb.“.
Sťažovateľ v petite žiadal, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Základné práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 a nasl. Listiny základných ľudských práv a slobôd,
na spravodlivé konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a čl. 36 Listiny základných ľudských práv a slobôd, na satisfakciu podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy
SR a čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 10 Listiny základných ľudských práv a slobôd a na osobnú slobodu podľa
čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 Listiny základných ľudských práv a slobôd
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8 Co/311/2013 361 z 30. októbra 2014 v časti
výroku o zmene rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25 C/218/2008 314 z 20. júna 2013
o povinnosti odporcu zaplatiť 48.007,50 Eur tak, že návrh navrhovateľa zamietol
a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania porušené boli.
Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 8 Co/311/2013 361 z 30. októbra 2014 v časti
výroku o zmene rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25 C/218/2008 314 z 20. júna 2013
o povinnosti odporcu zaplatiť 48.007,50 Eur tak, že návrh navrhovateľa zamietol
a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania zrušuje a vec vracia Krajskému súdu
v Nitre na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.920, eur...,
ktoré je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet jeho
právneho zástupcu , advokáta, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 17,
čl. 19 a čl. 46 „a nasl.“ ústavy, základných práv podľa čl. 8, čl. 10 a čl. 36 „a nasl.“ listiny
a práv podľa čl. 5 a čl. 6 dohovoru druhým a tretím výrokom rozsudku krajského súdu č. k.
8 Co/311/2013 361 z 30. októbra 2014.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že napriek skutočnosti, že
sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý predmetnú sťažnosť
koncipoval, táto sa vyznačuje nedostatkom odôvodnenia, pretože námietka porušenia toho
ktorého práva označeného v petite nie je vo vzťahu k napadnutým výrokom rozsudku
krajského súdu osobitne odôvodnená v zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde;
odôvodnenie sťažnosti pritom musí byť logické, kompaktné a dostatočne určité, pretože
v spojení s petitom v podstate vymedzujú rozsah ústavného prieskumu dodržiavania
základných práv a slobôd v konaní realizovanom tým ktorým orgánom verejnej moci.
Sťažovateľ nesplnil ani požiadavku vyplývajúcu z § 50 ods. 2 zákona o ústavnom
súde, pretože k sťažnosti nepripojil kópiu rozhodnutia krajského súdu, na ktorom by bol
riadne vyznačený dátum nadobudnutia jeho právoplatnosti.
Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nedostatky zákonom
predpísaných náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľov nie je povinný odstraňovať
z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní
pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný
súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 789/09, III. ÚS 280/2013). Povinnosti advokáta
vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať
advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj
prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady
Nespokojnosť sťažovateľa s právnym posúdením veci všeobecným súdom sama osebe
nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti ním vydaného
rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 3/97, I. ÚS 225/05, II.
ÚS 56/07, I. ÚS 232/08) rešpektuje názor, podľa ktorého právo na spravodlivé súdne
konanie nemožno stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd
nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane
ich dôvodov a námietok. Okrem toho postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s
procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi konania v občianskoprávnej alebo
trestnoprávnej veci, nemožno považovať za porušenie základného práva na spravodlivý
súdny proces vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
Na základe uvedených skutočností ústavný súd predmetnú sťažnosť odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. septembra 2015