Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 622/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Csákóom, Advokátska

kancelária, Hviezdoslavova 366/4, Rožňava, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej

aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že:

„Dňa 3.11.2014 som podal na OS v Trenčíne žalobu o zaplatenie 5.565, Eur s prísl.

voči žalovanému, v trestnom konaní už odsúdenému (...) O podanej

žalobe sa koná na OS v Trenčíne pod č. 20. K veci patrí, že žalovaný

právoplatným trestným rozkazom toho istého súdu bol uznaný vinným zo spáchania

trestného činu krádeže, ktorého sa dopustil k mojej škode odcudzením môjho osobného

motorového vozidla a vecí v nich sa nachádzajúcich tak, ako to už aj z vyššie uvedeného

vyplýva. Uvedeným konaním mi spôsobil škodu v hore uvedenej výške, ktorej náhrady sa

domáham podanou žalobou, keďže v trestnom konaní som bol odkázaný s uplatneným

nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. V civilnom konaní podľa môjho

názoru vznikajú od samého podania žaloby na súd prieťahy, a to napriek tomu, že sa jedná

o konanie nenáročné ako z hľadiska právneho posúdenia, tak aj z hľadiska dokazovania.

Pripomínam, že ide o konanie, ktoré je možné vybaviť hoci aj vydaním platobného rozkazu,

teda toho času ani nie je nutné, aby o veci konal sudca a môže ju vybaviť čo i vyšší súdny

úradník. Príčina vzniku prieťahov mi vôbec nie je známa a k prieťahom dochádza i napriek

tomu, že som sa vybavenia mojej veci domáhal už viackrát, jednak telefonicky, ale som na

prieťahy upozornil aj písomne (viď napr. moje podanie zo dňa 14.5.2015). Žiada sa mi

k veci ešte dodať, že som žalobu podal na súd elektronicky, navrhol som v nej vybavenie

veci v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu a pripojil som k nej dokonca aj

riadne vyplnený vzor platobného rozkazu uverejnený na internete MS SR. Z ust. § 172/8 O.

s. p. vyplýva, že ak navrhovateľ predloží spolu s návrhom na začatie konania návrh

platobného rozkazu na tlačive uverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom

sídle a na vydanie platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je

zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní

od splnenia týchto podmienok. Je síce pravda, že som súdny poplatok nezaplatil súčasne

s podaním žaloby a mienil som ho zaplatiť na výzvu súdu (čo sa aj stalo) potom, čo mi bude

známe číslo súdneho konania, ale aj pri vyzývaní na jeho zaplatenie vznikli zbytočné, ničím

neodôvodnené prieťahy o to viac, že výzvu na jeho zaplatenie môže vyhotoviť a doručiť

žalobcovi aj príslušný úradník súdu, teda nemusí to byť ani sudca, ba ani len vyšší súdny

úradník. V súčasnosti teda je stav taký, že sú dávno splnené všetky podmienky na

2

navrhované vydanie platobného rozkazu v lehote uvedenej už citovaným ustanovením

/8 , súd je však i naďalej nečinný a nekoná vo veci.

Z ust. /2 SR okrem iného vyplýva, že každý má právo na to, aby sa jeho

vec prejednala verejne a bez zbytočných prieťahov. Myslím si, že z uvedeného nepochybne

vyplýva, že v označenom konaní toto moje právo, teda právo na súdnu a inú právnu

ochranu nečinnosťou označeného súdu bolo zjavne porušené.

Žiadnemu orgánu, vrátane odvolacieho súdu, neprislúcha skúmať porušenie tohto

môjho práva, niet iného súdu, než ústavného súdu, ktorý by chránil moje právo na súdnu

a inú právnu ochranu. Vzhľadom na špecifickosť predmetného porušenia nemohol som sa

ochrany domáhať ani formou opravných prostriedkov prípadne iných právnych

prostriedkov, ktoré by mi zákon na jeho účinnú ochranu poskytol alebo na ktoré by som bol

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z uvedených dôvodov v prvom rade navrhujem vydať uznesenie, ktorým by Ústavný

súd SR tento môj podnet prijal na ďalšie konanie a potom navrhujem vydať nález, ktorým by

ÚS SR vyslovil, že OS Trenčín v konaní sp. zn. 20 porušil moje právo na

prerokovanie veci bez zbytočného odkladu upravené v SR a uložil by

mu povinnosť riadne konať bez prieťahov; ďalej priznal by mi sumu 500, € z titulu náhrady

nemajetkovej ujmy, ktorá mi vznikla a zároveň by mi priznal i právo na náhradu všetkých

trov tohto konania(...), všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti nálezu majúceho sa

v konaní vydať.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom Okresného

súdu Trenčín v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov 4

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na

uplatnenie ktorého má právo podľa o súdoch a sudcoch v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na

prieťahy v konaní predsedovi prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 6

zákona o súdoch a sudcoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj

disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a §

118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ – ktorý je

kvalifikovane právne zastúpený – sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu

nepodal a ani netvrdí, že ju nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu

takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), ústavný súd, opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. ,

, ), dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu

predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neumožnilo účinnú

ochranu základného práva sťažovateľa priznaného mu podľa , a preto

podľa v spojení s bolo potrebné jeho

sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2015

6