Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 597/2015
PDF · 501.01 KB
No categories available
II. ÚS 597/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2015
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta
a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval návrh ,
, zastúpenej URBÁNI & Partners s. r. o., Skuteckého 17, Banská
Bystrica, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát JUDr. Rastislav Urbáni, LL.M.,
na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce č. 59/2015 OZ
z 28. mája 2015 prijatého podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného
záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005
Z. z. a takto
rozhodol:
Návrh o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 15. júla 2015
doručený návrh , (ďalej len „navrhovateľka“),
zastúpenej , , prostredníctvom
ktorej koná jej konateľ a advokát JUDr. Rastislav Urbáni, LL.M., na preskúmanie
rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“
alebo „obec“) č. 59/2015 OZ z 28. mája 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
vydaného podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone
funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len
„ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“).
Z návrhu a priloženej dokumentácie vyplýva, že napadnutým rozhodnutím obecného
zastupiteľstva bola navrhovateľke ako bývalej starostke obce, ktorej mandát na výkon
funkcie zanikol 2. januára 2015 v zmysle čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu, uložená pokuta v sume 2 774 € za to, že do 31. marca 2015 nepodala
písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len
„oznámenie“) za predchádzajúci kalendárny rok podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu.
Navrhovateľka vo svojom návrhu okrem iného uvádza:
«V zmysle vyššie uvedeného uvádzam, že navrhovateľka bola starostkou obce
odo dňa 13. 12. 2010 do dňa 02. 01. 2015, a teda bola verejným
funkcionárom v zmysle čl. 3 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu.
Komisia na ochranu verejného záujmu pri OZ /ďalej len „Komisia“/
listom zo dňa 20. 04. 2015 vyzvala navrhovateľku na plnenie povinností v zmysle zákona
o ochrane verejného záujmu /ďalej len „Výzva“/. Komisia vo Výzve konštatovala, že
navrhovateľka ako starostka obce vo volebnom období 2010 2014 nepodala „písomné
oznámenie o svojich príjmoch dosiahnutých uplynulých kalendárnych rokoch, z výkonu
funkcie verejného funkcionára a o svojich majetkových pomeroch“. Z uvedeného dôvodu
Komisia začala konanie voči navrhovateľke za nesplnenie povinností v zmysle čl. 7 ods. 1
zákona o ochrane verejného záujmu a stanovila jej lehotu 15 dní odo dňa doručenia Výzvy
na to, aby sa k predmetu Výzvy vyjadrila.
Odpoveďou zo dňa 29. 04. 2015 navrhovateľa reagovala na predmetnú Výzvu s tým,
že Komisii preukázala plnenie povinností v zmysle čl. 7 ods. 1 zákona o ochrane verejného
záujmu počas výkonu svojej funkcie a to tým, že prílohami jej odpovede na Výzvu boli
fotokópie uzatvorených obálok obsahujúcich jej oznámenia funkcií, zamestnaní, činností
a majetkových pomerov za roky 2010, 2011, 2012, 2013, ktorých prevzatie podpísal
prednosta Obecného úradu, p. . Poukazujem na to, že prednosta
obecného úradu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov obecný úrad vedie a organizuje jeho prácu....
Následne už navrhovateľka ani zo strany Komisie ani obecným zastupiteľstvom
kontaktovaná nebola, a teda nikto od nej nepožadoval ďalšie vysvetlenie. Vzhľadom k tomu,
že navrhovateľka si splnila svoju povinnosť v zmysle čl. 7 ods. 1 zákona o ochrane
verejného záujmu aj za rok 2014, adresovala Komisii list zo dňa 19. 06. 2015, v ktorom
uviedla, že podala oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov aj za
rok 2014, a to konkrétne dňa 30. 12. 2014, ktoré prevzal tak ako v predchádzajúcich rokoch
prednosta obecného úradu, p. . ...
Dňa 03. 07. 2015 bolo navrhovateľke doručené napadnuté rozhodnutie, v ktorom
Obecné zastupiteľstvo Obce konštatuje porušenie ust. čl. 7 ods. 1 zákona
o ochrane verejného záujmu tým, že navrhovateľka nepodala v lehote do 31. 03. 2015
písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za predchádzajúci
kalendárny rok, čo sa však nezakladá na pravde. Dôkazom je fotokópia uzatvorenej obálky
obsahujúcej oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov navrhovateľky
za rok 2014, ktorú prebral vyššie uvedený prednosta obecného úradu dňa 30. 12. 2014.
Nebolo teda chybou navrhovateľky, že predmetné oznámenie za rok 2014 sa nedostalo do
dispozície Komisie, ani obecného zastupiteľstva. ...
Ďalej mám za to, že Komisia ako orgán, ktorému sa podávajú oznámenia funkcií,
zamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) zákona o ochrane
verejného záujmu, procesne pochybila, keď v liste zo dňa 20. 04. 2015 podľa čl. 9 ods. 4
zákona o ochrane verejného záujmu vyzývala navrhovateľku na vyjadrenie sa k predmetu
výzvy. Nešlo totiž o kompetenciu Komisie, ale obecného zastupiteľstva, ktoré tak malo
urobiť po podaní podnetu Komisie na začatie konania. Uvedené vyplýva z čl. 9 ods. 1
písm. b) zákona o ochrane verejného záujmu, ktorý hovorí, že konanie o návrhu vo veci
ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva obecné zastupiteľstvo,
ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o) a p) zákona o ochrane
verejného záujmu, ktorými sú aj starostovia obcí.
Vzhľadom k tomu, že obecné zastupiteľstvo si nesplnilo svoju povinnosť v zmysle čl. 9
ods. 4 zákona o ochrane verejného záujmu, a síce neumožnilo navrhovateľke ako verejnému
funkcionárovi, proti ktorému sa viedlo konanie, aby sa k podnetu vyjadrila, neboli dodržané
procesné zásady zaručujúce právo navrhovateľky na spravodlivý proces garantované
v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené pochybenie obecného zastupiteľstva následne
viedlo k nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu veci a prijatiu rozhodnutia, ktoré trpí
jednak hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi vadami, a preto je nepreskúmateľné
a nevykonateľné. Je dôvodné sa domnievať, že keby obecné zastupiteľstvo splnilo svoju
povinnosť v zmysle čl. 9 ods. 4 zákona o ochrane verejného záujmu a dalo navrhovateľke
možnosť sa k predmetnému konaniu vyjadriť, táto by informovala o skutočnosti, že
oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za rok 2014 riadne
odovzdala, a teda si svoju povinnosť v zmysle čl. 7 ods. 1 zákona o ochrane verejného
záujmu splnila.
Svoje tvrdenie opieram o nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 356/08
z 10. 12. 2008, ktorým bolo rozhodnuté tak, že Ústavný súd SR predtým ako pristúpi
k posúdeniu, či sa dotknutý verejný funkcionár dopustil konania, ktoré je v rozpore
so zákonom o ochrane verejného záujmu, musí prioritne posúdiť, či je preskúmateľné (čo sa
týka formy) samotné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci (v danom prípade
obecného zastupiteľstva). Konkrétne hovorí, že... pri svojej rozhodovacej činnosti
uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu a interpretáciu právnych
predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych prípadov nesmie
opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej
spravodlivosti. V konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 1/07 už Ústavný súd SR zdôraznil, že
z jeho postavenia ako nezávislého súdneho orgánu ústavnosti (čl. 124 Ústavy SR) musí pri
uplatňovaní svojej právomoci brať na zreteľ aj dodržiavanie procesných zásad zaručujúcich
právo na spravodlivý proces garantované čl. 46 Ústavy SR...“.»
Navrhovateľka považuje napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva vzhľadom
na nerešpektovanie princípov spravodlivého procesu za arbitrárne, keďže pred jeho
vydaním „nemala možnosť vyjadriť sa obecnému zastupiteľstvu k podnetu, ktorým sa začalo
voči nej konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov. Taktiež
je potrebné konštatovať, že ak by navrhovateľka mala možnosť sa vyjadriť v zmysle čl. 9 ods.
4 zákona o ochrane verejného záujmu pred obecným zastupiteľstvom, preukázala by, že
povinnosť v zmysle čl. 7 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu splnila, a teda by
nedošlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia.“.
Navrhovateľka spochybňuje aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obecného
zastupiteľstva, poukazujúc na skutočnosť, že jej síce bola „zaslaná výzva na plnenie
povinností zo dňa 20. 04. 2015, avšak táto obsahovala výzvu na vyjadrenie a nie možnosť
dodatočne podať oznámenie, ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí. Navyše predmetnú
výzvu zaslal neoprávnený orgán, a preto spochybňujem jej relevantnosť v celom rozsahu.
Navyše z obsahu Výzvy jednoznačne vyplýva, že Komisia navrhovateľke vyčíta porušenie
povinností v zmysle čl. 7 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu počas celého obdobia
výkonu verejnej funkcie, t. j. od roku 2010, a nie porušenie predmetnej povinnosti za rok
2014, t. j. nepodanie oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov
v lehote do 31. 03. 2015, tak ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí.“.
Na základe argumentácie uvedenej v návrhu sa navrhovateľka domáha, aby ústavný
súd napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva podľa § 73b ods. 3 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) zrušil.
II.
Z návrhu a dokumentácie predloženej navrhovateľkou ústavný súd zistil tieto
skutočnosti:
1. Komisia na ochranu verejného záujmu (ďalej len „komisia“) zriadená obecným
zastupiteľstvom vo výzve z 20. apríla 2015 adresovanej navrhovateľke vykonávajúcej
funkciu starostky obce od 13. decembra 2010 do 2. januára 2015 uviedla, že táto „ako
starostka obce vo volebnom období 2010 2014... nepodala písomné oznámenie o svojich
príjmoch dosiahnutých v uplynulých kalendárnych rokoch z výkonu funkcie verejného
funkcionára a o svojich majetkových pomeroch. Z uvedeného dôvodu komisia na ochranu
verejného záujmu začala konanie voči Vašej osobe za nesplnenie si povinností. Komisia
podľa čl. 9 ods. 4 cit. zák. Vás týmto vyzýva, aby ste sa vyjadrili k predmetu tejto výzvy
v lehote do 15 dní odo dňa doručenia.“.
2. Sťažovateľka v podaní doručenom komisii 6. mája 2015 v odpovedi na výzvu
z 20. apríla 2015 uviedla, že oznámenia predkladala pravidelne počas vykonávania funkcie
starostky obce, pričom „Počas volebného obdobia 2010 2014 som tieto odovzdala
v kancelárii prednostu obecného úradu. Pán prednosta ich uložil do trezoru a následne boli
s ostatnými materiálmi potrebnými na prerokovanie komisii postúpené dotknutým
komisiám. Ako s týmito dokladmi komisia ďalej nakladala, mi nie je známe.“. Prílohou
podania doručeného komisii 6. mája 2015 boli fotokópie „uzatvorených obálok
obsahujúcich... oznámenie verejného funkcionára za rok 2010, 2011, 2012, 2013 – 4X“.
3. V podaní z 19. júna 2015 adresovanom komisii navrhovateľka uviedla, že
«„oznámenie“ za rok 2014, ktoré som po uplynutí volebného obdobia mala podať, som tiež
podala v kancelárii prednostu Obecného úradu dňa 31. 12. 2014 a to z toho
dôvodu, že dňa 02. 01. 2015 som už odovzdávala funkciu starostu novozvolenému
starostovi. Moje konanie odôvodňujem tým, že som nemohla v tom čase vedieť, či sa
predmetná komisia včas zriadi a chcela som mať istotu, že oznámenie je bezpečne uložené
na obecnom úrade pre ďalšie spracovanie. Pán prednosta OcÚ s „oznámením“ naložil, ako
ostatné roky.».
4. V uznesení obecného zastupiteľstva č. 59/2015 OZ z 28. mája 2015 sa uvádza, že
obecné zastupiteľstvo prerokovalo „konanie vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov voči bývalej starostke obce... a rozhodlo 1. V konaní podľa
čl. 9 zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov... rozhodnutím, ktorým sa bývalej starostke obce... za porušenie čl. 7 ods. 1
Ústavného zákona, ktorého sa dopustila tým, že nepodala v lehote do 31. marca 2015
písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za predchádzajúci
kalendárny rok, ukladá podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) Ústavného zákona pokuta vo výške
2.744, €, ako 1/12 jej ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej
funkcie, ktorú je povinná uhradiť do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.“.
5. Napadnutým rozhodnutím obecné zastupiteľstvo rozhodlo, že „
, bytom , bývalá starostka obce , ktorej mandát
zanikol dňa 2. 1. 2015 porušila čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona tým, že nepodala v lehote
do 31. marca 2015 písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových
pomerov za predchádzajúci kalendárny rok, za ktoré sa jej podľa článku 9 ods. 10 písm. a)
Ústavného zákona ukladá pokuta vo výške 2.774, € (slovom dvetisíc sedemsto sedemdesiat
štyri eur) ako 1/12 jej ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej
funkcie. je povinná zaplatiť uvedenú pokutu do 30 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia v hotovosti do pokladne obce alebo na účet...“.
6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa v súvislosti s obranou navrhovateľky,
že si ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu ustanovenú povinnosť včas splnila,
uvádza:
«Tým, že bývalá starostka obce nepodala
oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov /ďalej len „oznámenie“/
v stanovenej lehote a ani do dňa konania obecného zastupiteľstva ani napriek výzve zo dňa
20. 04. 2015, porušila ustanovenie čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona. Obecné zastupiteľstvo
v začalo voči bývalej starostke obce, podľa čl. 9 Ústavného zákona
na základe podnetu komisie OZ konanie na ochranu verejného záujmu a zamedzenia
rozporu záujmov na zasadnutí OZ konanom dňa 28. 05. 2015. Za porušenie čl. 7 ods. 1 sa
podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) Ústavného zákona ukladá pokuta v sume zodpovedajúcej
mesačnému platu verejného funkcionára, čo je 1/12 z jej ročného príjmu za predchádzajúci
kalendárny rok. Ročný príjem bývalej starostky obce za výkon verejnej funkcie
za predchádzajúci kalendárny rok sa rovná sume 33.288, . Obecné zastupiteľstvo
v na svojom zasadnutí konanom dňa 28. 5. 2015 na základe podnetu komisie
na ochranu verejného záujmu na základe zápisnice komisie zo dňa 16. 4. 2015 a 21. 5. 2015
ako i na základe vyjadrenia zo dňa 6. 5. 2015 má za preukázané, že
bývalá starostka obce , porušila čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona tým,
že nepodala oznámenie v zákonom stanovenej lehote. Za toto porušenie sa jej ukladá
rozhodnutím prijatým nadpolovičnou väčšinou hlasov poslancov OZ v
pokuta vo výške v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, t. j. 1/12
z jej ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozhodnutia. V konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov boli vo vzťahu bývalej starostke dodržané princípy spravodlivého procesu, bola jej
daná možnosť vyjadriť sa k veci, ako aj na dodatočné podanie oznámenia čo ona
nerešpektovala.»
7. Napadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľke doručené 3. júla 2015.
III.
V súlade s čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu
konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov
vykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1
písm. o) a p).
Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento
ústavný zákon vzťahuje na funkcie starostov obcí.
V súlade s čl. 9 ods. 2 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán,
ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie na základe riadne odôvodneného
podnetu, z ktorého je zrejmé, kto ho podáva, ktorého verejného funkcionára sa týka, a čo sa
namieta.
Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu
orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní
od doručenia rozhodnutia... ktorým bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie
rozhodnutia na ústavný súd. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne
o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takého
rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného
súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.
Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde sa konanie o preskúmaní rozhodnutia
vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začína na návrh
verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie
o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa
ústavného zákona.
Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát
ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
V súlade s § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že
konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného
záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom,
rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie
orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
Podľa uznesenia sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona
o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu sa aj
na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona o ochrane verejného záujmu
vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
Z právnej povahy inštitútu predbežného prerokovania návrhu podľa § 25 zákona
o ústavnom súde vyplýva, že obdobné právne dôsledky ako potvrdenie napadnutého
rozhodnutia má aj odmietnutie návrhu pri jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde, ku ktorému môže dôjsť aj vtedy, ak ústavný súd zistí, že dôvody,
pre ktoré navrhovateľ namieta dotknuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva, sú zjavne
neopodstatnené.
Ako vyplýva z § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde, predmet tohto konania, v rámci
ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu obecného zastupiteľstva, je jednoznačne obmedzený výlučne na posúdenie
konania navrhovateľa ako verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti
s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Primárnym
impulzom vzniku tohto konania je konanie verejného funkcionára, ktorý je povinný plniť
povinnosti vyplývajúce pre neho z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Ďalším
krokom determinujúcim konanie ústavného súdu o opravnom prostriedku je konkrétne
rozhodnutie príslušného orgánu, a v neposlednom rade je ním návrh navrhovateľa, ktorým
žiada, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutie preskúmal.
Z citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde vyplýva, že v konaní
o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov musí navrhovateľ preukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára nebolo
v rozpore s týmito ustanoveniami ústavného zákona, teda že povinnosti verejného
funkcionára vyplývajúce z citovaného ústavného zákona neporušil, a preto nebol dôvod, aby
mu bola uložená pokuta.
Navrhovateľka sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva
z dôvodu, že obsahuje tak hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne nedostatky, pričom
argumentuje predovšetkým tým, že „Komisii preukázala plnenie povinností v zmysle čl. 7
ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu počas výkonu svojej funkcie a to tým,
že prílohami jej odpovede na Výzvu boli fotokópie uzatvorených obálok obsahujúcich jej
oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za roky 2010, 2011, 2012,
2013, ktorých prevzatie podpísal prednosta Obecného úradu.“.
Na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia, podľa ktorého si svoju povinnosť
vyplývajúcu z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu splnila aj za rok 2014,
navrhovateľka v konaní pred ústavným súdom predložila čestné vyhlásenie bývalého
prednostu obecného úradu obce z 27. júla 2015 s notárskym osvedčením pravosti jeho
podpisu, z ktorého okrem iného vyplýva, že «... dňa 30. 12. 2014 som prevzal neporušenú
obálku s označením „Oznámenie verejného funkcionára za rok 2014“, pričom túto
po prevzatí uložil do trezoru a spoločne s ostatnými materiálmi predložil na prerokovanie
predmetnej komisii.».
Súčasťou príloh k návrhu je aj „fotokópia uzatvorenej obálky obsahujúcej oznámenie
funkcií zamestnaní, činností a majetkových pomerov klientky za rok 2014“.
Za procesnoprávny nedostatok konania považuje navrhovateľka výzvu komisie
20. apríla 2015, ktorá bola podľa jej tvrdenia v rozpore s čl. 9 ods. 4 ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu, keďže táto „kompetencia patrí obecnému zastupiteľstvu, a nie
samotnej komisii“.
Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už zdôraznil, že zákonom ustanovená
povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných náležitostí tak samotného
výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a jeho
vyhodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu zo základných podmienok
vydania ústavne konformného rozhodnutia, ale je tiež jedným zo základných znakov
ústavou garantovaného postupu v súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy a ochrany práv. To platí
v celom rozsahu aj pre rozhodnutia vydané v konaní podľa čl. 9 ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu (m. m. IV. ÚS 278/08).
Ústavný súd pripomína aj ďalšie právne názory vyplývajúce zo svojej doterajšej
judikatúry (I. ÚS 356/08), v ktorej sa poukazuje na organickú vnútornú väzbu medzi čl. 46
ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky, a čl. 46 ods. 2 ústavy, podľa ktorého kto tvrdí, že bol
na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,
aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak, pričom
z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd.
Ústavný súd považuje taktiež za potrebné upriamiť pozornosť aj na čl. 152 ods. 4
ústavy, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Citované
ustanovenie ústavy má v štruktúre ústavných noriem charakter generálneho princípu
výkladu a uplatňovania práva, pričom z jeho textu vyplýva, že sa vzťahuje aj na výklad
a uplatňovanie ústavných zákonov. Preto aj príslušné ustanovenia ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu treba vykladať a uplatňovať tak, aby ich výklad a aplikácia boli
v súlade s ústavou, t. j. aj v súlade s obsahom a kvalitou základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu garantovanú čl. 46 ods. 1 ústavy.
V súlade s doteraz uvedeným je v tomto konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci
ochrany verejného záujmu a zamedzení rozporu záujmov povinnosťou navrhovateľky
preukázať, že povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu neporušila, a preto nebol ani dôvod na to, aby jej bola uložená pokuta.
Právny záver vyslovený ústavným súdom vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 174/09
založený na tom, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že oznámenie podľa
príslušných ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu bolo podané riadne
a včas, spočíva na dotknutom verejnom funkcionárovi, je aplikovateľný aj na vec
navrhovateľky (pozri aj uznesenie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 635/2012 zo 14. decembra
2012).
Navrhovateľka v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného
záujmu a zamedzení rozporu záujmov na výzvu komisie z 20. apríla 2015 síce v podaní
doručenom komisii 6. mája 2015 tvrdila, že oznámenia „počas volebného obdobia 2010
2014“ predkladala pravidelne, pričom ich odovzdala v kancelárii prednostu obecného úradu
obce, k podaniu však pripojila len „fotokópie uzatvorených obálok obsahujúcich oznámenia
verejného funkcionára za rok 2010, 2011, 2012, 2013“, teda nie „fotokópiu obálky
obsahujúcej oznámenie verejného funkcionára za rok 2014“, ktorú predložila až v konaní
pred ústavným súdom, spolu s čestným vyhlásením prednostu obecného úradu obce.
Za týchto okolností záver obecného zastupiteľstva vyjadrený v napadnutom
rozhodnutí, podľa ktorého navrhovateľka tým, že nepodala oznámenie v ustanovenej lehote
a ani do dňa konania zasadnutia obecného zastupiteľstva (28. mája 2015, pozn.), a to aj
napriek výzve z 20. apríla 2015, porušila povinnosť vyplývajúcu z čl. 7 ods. 1 ústavného
zákona o ochrane verejného záujmu, nie je podľa názoru ústavného súdu svojvoľný, príp.
zjavne neodôvodnený.
Navrhovateľka svoju argumentáciu týkajúcu sa údajného včasného doručenia
oznámenia za rok 2014 uplatnila už v rámci konania pred komisiou v odpovedi na jej výzvu
z 20. apríla 2015. V uvedenom konaní to bola práve navrhovateľka, ktorá bola zaťažená
dôkazným bremenom preukázania podania predmetného oznámenia komisii, ktoré však
v súvislosti s tvrdením, že toto oznámenie za rok 2014 prevzal prednosta obecného úradu
obce, ani neuniesla, keďže na výzvu komisie z 20. apríla 2015 a ani do dňa rozhodnutia
obecného zastupiteľstva nepredložila žiadny relevantný dôkaz, ktorý by dané tvrdenie
preukázal.
Čestné vyhlásenie prednostu obecného zastupiteľstva obce predložené
navrhovateľkou ako príloha jej návrhu doručeného ústavnému súdu, ktorým sa domáha
preskúmania napadnutého rozhodnutia, nemôže postačovať podľa názoru ústavného súdu
na preukázanie skutočnosti, že si navrhovateľka splnila povinnosť ustanovenú v § 7 ods. 1
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, a týmito dôkazmi nemožno taktiež
relevantným spôsobom vyvrátiť ani spochybniť zistenia obecného zastupiteľstva uvedené
v napadnutom rozhodnutí. Ústavný súd považuje v nadväznosti na uvedené predmetnú
argumentáciu navrhovateľky za účelovú, a to aj s prihliadnutím na zjavne sa rozchádzajúci
dátum prevzatia oznámenia za rok 2014 prednostom obecného úradu obce (v čestnom
vyhlásení prednostu obecného úradu obce sa uvádza, že oznámenie za rok 2014 bolo ním
prevzaté 30. decembra 2014) a dátum, ktorý uvádza navrhovateľka (v jej podaní z 19. júna
2015 adresovanom komisii sa uvádza, že oznámenie za rok 2014 v kancelárii prednostu
obecného úradu obce podala 31. decembra 2014).
K procesnoprávnej námietke navrhovateľky, v zmysle ktorej komisia nebola
oprávnená na to, aby jej preložila výzvu podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu, ústavný súd považuje za potrebné poukázať na relevantné právne normy.
Podľa § 15 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) obecné
zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne
a kontrolné orgány.
Podľa § 15 ods. 2 zákona o obecnom zriadení sú komisie zložené z poslancov
obecného zastupiteľstva a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom.
Podľa § 15 ods. 3 zákona o obecnom zriadení zloženie a úlohy komisií vymedzuje
obecné zastupiteľstvo.
Podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán podľa
odseku 1 (obecné zastupiteľstvo, pozn.) umožní verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa
vedie konanie, aby sa vyjadril k podnetu; ak je to potrebné, vykoná ďalšie dokazovanie.
Podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu oznámenie
podľa odseku 1 podáva starosta obce komisii obecného zastupiteľstva. Členom tejto komisie
môže byť iba poslanec obecného zastupiteľstva. Ak sú v obecnom zastupiteľstve zástupcovia
politických strán a politických hnutí alebo nezávislí poslanci, komisia je zložená z jedného
zástupcu každej politickej strany alebo politického hnutia a jedného zástupcu nezávislých
poslancov. Komisia musí mať aspoň troch členov; ak sa tento počet nedosiahne týmto
spôsobom, doplní sa počet členov komisie o zástupcu politickej strany alebo politického
hnutia s najvyšším počtom poslancov.
K základným požiadavkám ústavou zaručeného postupu orgánu verejnej správy
v súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia
rozporu záujmov patrí možnosť daná verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa takéto
konanie vedie, vyjadriť sa k podnetu, z ktorého vyplývajú skutočnosti týkajúce sa
(ne)porušenia povinností vyplývajúcich z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
Táto požiadavka nachádza svoju reálnu právnu fixáciu v čl. 9 ods. 4 citovaného ústavného
zákona.
Z príloh priložených k návrhu vyplýva, že výzvu podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu urobila komisia 20. apríla 2015. Na túto výzvu navrhovateľka
riadne reagovala podaním adresovaným komisii a doručeným obecnému úradu obce 6. mája
2015. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že obecné zastupiteľstvo sa
podaním navrhovateľky adresovaným komisii zaoberalo a aj na základe neho dospelo
k záveru o tom, že navrhovateľka nepodala oznámenie v ustanovenej lehote a ani do dňa
konania zasadnutia obecného zastupiteľstva, čím porušila povinnosť vyplývajúcu z čl. 7 ods.
1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
Ústavný súd v nadväznosti na dosiaľ uvedené zdôrazňuje, že pri svojej rozhodovacej
činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu a interpretáciu
právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych prípadov
nesmie opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne
ponímanej spravodlivosti.
Navrhovateľka vo svojej argumentácii spája procesnoprávny nedostatok konania,
ktorý spočíva v tom, že výzvu na vyjadrenie sa k podnetu jej zaslala komisia, a nie obecné
zastupiteľstvo, s právnym následkom spočívajúcim v odňatí jej práva vyjadriť sa k veci.
Táto argumentácia sama osebe nemôže v konaní pred ústavným súdom obstáť. Ústavný súd
nespochybňuje, že navrhovateľku na vyjadrenie k podnetu podľa čl. 9 ods. 4 ústavného
zákona o ochrane verejného záujmu vyzvala komisia, a nie obecné zastupiteľstvo. Uvedená
skutočnosť však sama osebe nepredstavuje procesné pochybenie takej intenzity, ktoré by
mohlo spochybniť ústavnú akceptovateľnosť napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý
predchádzal jeho vydaniu. Dôležité pre naplnenie účelu čl. 9 ods. 4 ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu je predovšetkým to, aby bolo verejnému funkcionárovi
umožnené vyjadriť sa k podnetu, a tiež to, aby sa toto vyjadrenie verejného funkcionára
dostalo do dispozičnej sféry obecného zastupiteľstva pred rozhodnutím vo veci, t. j.
vydaním rozhodnutia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmov;
tieto skutočnosti nie sú vo veci navrhovateľky spochybnené. Navyše treba vziať do úvahy
tiež skutočnosť, že komisia je iniciatívnym orgánom zriadeným obecným zastupiteľstvom
práve na plnenie úloh vyplývajúcich z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktorá
pozostáva výhradne z poslancov obecného zastupiteľstva.
Pokiaľ navrhovateľka namieta všeobecnosť výzvy komisie z 20. apríla 2015, ústavný
súd poznamenáva, že konštatovanie komisie, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka
„vo volebnom období 2010 2014 nepodala oznámenie o svojich príjmoch“, je dostačujúce
na prijatie záveru o tom, že táto výzva sa vzťahovala aj na splnenie povinnosti
navrhovateľky ako starostky obce vykonávajúcej svoju verejnú funkciu v rokoch 2010 až
2014, teda vrátane povinnosti podať písomné oznámenie za výkon verejnej funkcie v roku
2014.
Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že námietky navrhovateľky voči
napadnutému rozhodnutiu sú zjavne neodôvodnené a nezakladajú také dôvody
na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva, ktoré by bolo
potrebné posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd preto návrh
navrhovateľky ako celok odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnený.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. septembra 2015