Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 597/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval návrh ,

, zastúpenej URBÁNI & Partners s. r. o., Skuteckého 17, Banská

Bystrica, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát JUDr. Rastislav Urbáni, LL.M.,

na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce č. 59/2015

z 28. mája 2015 prijatého podľa ústavného o ochrane verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného

Z. z. a takto

rozhodol:

Návrh o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 15. júla 2015

doručený návrh , (ďalej len „navrhovateľka“),

zastúpenej , , prostredníctvom

ktorej koná jej konateľ a advokát JUDr. Rastislav Urbáni, LL.M., na preskúmanie

rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“

alebo „obec“) č. 59/2015 z 28. mája 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)

vydaného podľa ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone

funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného (ďalej len

„ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“).

Z návrhu a priloženej dokumentácie vyplýva, že napadnutým rozhodnutím obecného

zastupiteľstva bola navrhovateľke ako bývalej starostke obce, ktorej mandát na výkon

funkcie zanikol 2. januára 2015 v zmysle čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu, uložená pokuta v sume 2 774 € za to, že do 31. marca 2015 nepodala

písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len

„oznámenie“) za predchádzajúci kalendárny rok podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu.

Navrhovateľka vo svojom návrhu okrem iného uvádza:

«V zmysle vyššie uvedeného uvádzam, že navrhovateľka bola starostkou obce

odo dňa 13. 12. 2010 do dňa 02. 01. 2015, a teda bola verejným

funkcionárom v zmysle čl. 3 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu.

Komisia na ochranu verejného záujmu pri /ďalej len „Komisia“/

listom zo dňa 20. 04. 2015 vyzvala navrhovateľku na plnenie povinností v zmysle zákona

o ochrane verejného záujmu /ďalej len „Výzva“/. Komisia vo Výzve konštatovala, že

navrhovateľka ako starostka obce vo volebnom období 2010 2014 nepodala „písomné

oznámenie o svojich príjmoch dosiahnutých uplynulých kalendárnych rokoch, z výkonu

funkcie verejného funkcionára a o svojich majetkových pomeroch“. Z uvedeného dôvodu

Komisia začala konanie voči navrhovateľke za nesplnenie povinností v zmysle čl. 7 ods. 1

zákona o ochrane verejného záujmu a stanovila jej lehotu 15 dní odo dňa doručenia Výzvy

na to, aby sa k predmetu Výzvy vyjadrila.

Odpoveďou zo dňa 29. 04. 2015 navrhovateľa reagovala na predmetnú Výzvu s tým,

že Komisii preukázala plnenie povinností v zmysle čl. 7 ods. 1 zákona o ochrane verejného

záujmu počas výkonu svojej funkcie a to tým, že prílohami jej odpovede na Výzvu boli

fotokópie uzatvorených obálok obsahujúcich jej oznámenia funkcií, zamestnaní, činností

a majetkových pomerov za roky 2010, 2011, 2012, 2013, ktorých prevzatie podpísal

prednosta Obecného úradu, p. . Poukazujem na to, že prednosta

obecného úradu podľa o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov obecný úrad vedie a organizuje jeho prácu....

Následne už navrhovateľka ani zo strany Komisie ani obecným zastupiteľstvom

kontaktovaná nebola, a teda nikto od nej nepožadoval ďalšie vysvetlenie. Vzhľadom k tomu,

že navrhovateľka si splnila svoju povinnosť v zmysle čl. 7 ods. 1 zákona o ochrane

verejného záujmu aj za rok 2014, adresovala Komisii list zo dňa 19. 06. 2015, v ktorom

uviedla, že podala oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov aj za

rok 2014, a to konkrétne dňa 30. 12. 2014, ktoré prevzal tak ako v predchádzajúcich rokoch

prednosta obecného úradu, p. . ...

Dňa 03. 07. 2015 bolo navrhovateľke doručené napadnuté rozhodnutie, v ktorom

Obecné zastupiteľstvo Obce konštatuje porušenie ust. čl. 7 ods. 1 zákona

o ochrane verejného záujmu tým, že navrhovateľka nepodala v lehote do 31. 03. 2015

písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za predchádzajúci

kalendárny rok, čo sa však nezakladá na pravde. Dôkazom je fotokópia uzatvorenej obálky

obsahujúcej oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov navrhovateľky

za rok 2014, ktorú prebral vyššie uvedený prednosta obecného úradu dňa 30. 12. 2014.

Nebolo teda chybou navrhovateľky, že predmetné oznámenie za rok 2014 sa nedostalo do

dispozície Komisie, ani obecného zastupiteľstva. ...

Ďalej mám za to, že Komisia ako orgán, ktorému sa podávajú oznámenia funkcií,

zamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) zákona o ochrane

verejného záujmu, procesne pochybila, keď v liste zo dňa 20. 04. 2015 podľa čl. 9 ods. 4

zákona o ochrane verejného záujmu vyzývala navrhovateľku na vyjadrenie sa k predmetu

výzvy. Nešlo totiž o kompetenciu Komisie, ale obecného zastupiteľstva, ktoré tak malo

urobiť po podaní podnetu Komisie na začatie konania. Uvedené vyplýva z čl. 9 ods. 1

písm. b) zákona o ochrane verejného záujmu, ktorý hovorí, že konanie o návrhu vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva obecné zastupiteľstvo,

ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o) a p) zákona o ochrane

verejného záujmu, ktorými sú aj starostovia obcí.

Vzhľadom k tomu, že obecné zastupiteľstvo si nesplnilo svoju povinnosť v zmysle čl. 9

ods. 4 zákona o ochrane verejného záujmu, a síce neumožnilo navrhovateľke ako verejnému

funkcionárovi, proti ktorému sa viedlo konanie, aby sa k podnetu vyjadrila, neboli dodržané

procesné zásady zaručujúce právo navrhovateľky na spravodlivý proces garantované

v . Uvedené pochybenie obecného zastupiteľstva následne

viedlo k nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu veci a prijatiu rozhodnutia, ktoré trpí

jednak hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi vadami, a preto je nepreskúmateľné

a nevykonateľné. Je dôvodné sa domnievať, že keby obecné zastupiteľstvo splnilo svoju

povinnosť v zmysle čl. 9 ods. 4 zákona o ochrane verejného záujmu a dalo navrhovateľke

možnosť sa k predmetnému konaniu vyjadriť, táto by informovala o skutočnosti, že

oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za rok 2014 riadne

odovzdala, a teda si svoju povinnosť v zmysle čl. 7 ods. 1 zákona o ochrane verejného

záujmu splnila.

Svoje tvrdenie opieram o nález Ústavného súdu SR sp. zn.

z 10. 12. 2008, ktorým bolo rozhodnuté tak, že Ústavný súd SR predtým ako pristúpi

k posúdeniu, či sa dotknutý verejný funkcionár dopustil konania, ktoré je v rozpore

so zákonom o ochrane verejného záujmu, musí prioritne posúdiť, či je preskúmateľné (čo sa

týka formy) samotné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci (v danom prípade

obecného zastupiteľstva). Konkrétne hovorí, že... pri svojej rozhodovacej činnosti

uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu a interpretáciu právnych

predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych prípadov nesmie

opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej

spravodlivosti. V konaní vedenom pod sp. zn. už Ústavný súd SR zdôraznil, že

z jeho postavenia ako nezávislého súdneho orgánu ústavnosti ( SR) musí pri

uplatňovaní svojej právomoci brať na zreteľ aj dodržiavanie procesných zásad zaručujúcich

právo na spravodlivý proces garantované SR...“.»

Navrhovateľka považuje napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva vzhľadom

na nerešpektovanie princípov spravodlivého procesu za arbitrárne, keďže pred jeho

vydaním „nemala možnosť vyjadriť sa obecnému zastupiteľstvu k podnetu, ktorým sa začalo

voči nej konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov. Taktiež

je potrebné konštatovať, že ak by navrhovateľka mala možnosť sa vyjadriť v zmysle čl. 9 ods.

4 zákona o ochrane verejného záujmu pred obecným zastupiteľstvom, preukázala by, že

povinnosť v zmysle čl. 7 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu splnila, a teda by

nedošlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia.“.

Navrhovateľka spochybňuje aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obecného

zastupiteľstva, poukazujúc na skutočnosť, že jej síce bola „zaslaná výzva na plnenie

povinností zo dňa 20. 04. 2015, avšak táto obsahovala výzvu na vyjadrenie a nie možnosť

dodatočne podať oznámenie, ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí. Navyše predmetnú

výzvu zaslal neoprávnený orgán, a preto spochybňujem jej relevantnosť v celom rozsahu.

Navyše z obsahu Výzvy jednoznačne vyplýva, že Komisia navrhovateľke vyčíta porušenie

povinností v zmysle čl. 7 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu počas celého obdobia

výkonu verejnej funkcie, t. j. od roku 2010, a nie porušenie predmetnej povinnosti za rok

2014, t. j. nepodanie oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov

v lehote do 31. 03. 2015, tak ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí.“.

Na základe argumentácie uvedenej v návrhu sa navrhovateľka domáha, aby ústavný

súd napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva podľa § 73b ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) zrušil.

II.

Z návrhu a dokumentácie predloženej navrhovateľkou ústavný súd zistil tieto

skutočnosti:

1. Komisia na ochranu verejného záujmu (ďalej len „komisia“) zriadená obecným

zastupiteľstvom vo výzve z 20. apríla 2015 adresovanej navrhovateľke vykonávajúcej

funkciu starostky obce od 13. decembra 2010 do 2. januára 2015 uviedla, že táto „ako

starostka obce vo volebnom období 2010 2014... nepodala písomné oznámenie o svojich

príjmoch dosiahnutých v uplynulých kalendárnych rokoch z výkonu funkcie verejného

funkcionára a o svojich majetkových pomeroch. Z uvedeného dôvodu komisia na ochranu

verejného záujmu začala konanie voči Vašej osobe za nesplnenie si povinností. Komisia

podľa čl. 9 ods. 4 cit. zák. Vás týmto vyzýva, aby ste sa vyjadrili k predmetu tejto výzvy

v lehote do 15 dní odo dňa doručenia.“.

2. Sťažovateľka v podaní doručenom komisii 6. mája 2015 v odpovedi na výzvu

z 20. apríla 2015 uviedla, že oznámenia predkladala pravidelne počas vykonávania funkcie

starostky obce, pričom „Počas volebného obdobia 2010 2014 som tieto odovzdala

v kancelárii prednostu obecného úradu. Pán prednosta ich uložil do trezoru a následne boli

s ostatnými materiálmi potrebnými na prerokovanie komisii postúpené dotknutým

komisiám. Ako s týmito dokladmi komisia ďalej nakladala, mi nie je známe.“. Prílohou

podania doručeného komisii 6. mája 2015 boli fotokópie „uzatvorených obálok

obsahujúcich... oznámenie verejného funkcionára za rok 2010, 2011, 2012, 2013 – 4X“.

3. V podaní z 19. júna 2015 adresovanom komisii navrhovateľka uviedla, že

«„oznámenie“ za rok 2014, ktoré som po uplynutí volebného obdobia mala podať, som tiež

podala v kancelárii prednostu Obecného úradu dňa 31. 12. 2014 a to z toho

dôvodu, že dňa 02. 01. 2015 som už odovzdávala funkciu starostu novozvolenému

starostovi. Moje konanie odôvodňujem tým, že som nemohla v tom čase vedieť, či sa

predmetná komisia včas zriadi a chcela som mať istotu, že oznámenie je bezpečne uložené

na obecnom úrade pre ďalšie spracovanie. Pán prednosta OcÚ s „oznámením“ naložil, ako

ostatné roky.».

4. V uznesení obecného zastupiteľstva č. 59/2015 z 28. mája 2015 sa uvádza, že

obecné zastupiteľstvo prerokovalo „konanie vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov voči bývalej starostke obce... a rozhodlo 1. V konaní podľa

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov... rozhodnutím, ktorým sa bývalej starostke obce... za porušenie čl. 7 ods. 1

Ústavného zákona, ktorého sa dopustila tým, že nepodala v lehote do 31. marca 2015

písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za predchádzajúci

kalendárny rok, ukladá podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) Ústavného zákona pokuta vo výške

2.744, €, ako 1/12 jej ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej

funkcie, ktorú je povinná uhradiť do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.“.

5. Napadnutým rozhodnutím obecné zastupiteľstvo rozhodlo, že „

, bytom , bývalá starostka obce , ktorej mandát

zanikol dňa 2. 1. 2015 porušila čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona tým, že nepodala v lehote

do 31. marca 2015 písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových

pomerov za predchádzajúci kalendárny rok, za ktoré sa jej podľa článku 9 ods. 10 písm. a)

Ústavného zákona ukladá pokuta vo výške 2.774, € (slovom dvetisíc sedemsto sedemdesiat

štyri eur) ako 1/12 jej ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej

funkcie. je povinná zaplatiť uvedenú pokutu do 30 dní odo dňa

doručenia rozhodnutia v hotovosti do pokladne obce alebo na účet...“.

6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa v súvislosti s obranou navrhovateľky,

že si ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu ustanovenú povinnosť včas splnila,

uvádza:

«Tým, že bývalá starostka obce nepodala

oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov /ďalej len „oznámenie“/

v stanovenej lehote a ani do dňa konania obecného zastupiteľstva ani napriek výzve zo dňa

20. 04. 2015, porušila ustanovenie čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona. Obecné zastupiteľstvo

v začalo voči bývalej starostke obce, podľa čl. 9 Ústavného zákona

na základe podnetu komisie konanie na ochranu verejného záujmu a zamedzenia

rozporu záujmov na zasadnutí konanom dňa 28. 05. 2015. Za porušenie sa

podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) Ústavného zákona ukladá pokuta v sume zodpovedajúcej

mesačnému platu verejného funkcionára, čo je 1/12 z jej ročného príjmu za predchádzajúci

kalendárny rok. Ročný príjem bývalej starostky obce za výkon verejnej funkcie

za predchádzajúci kalendárny rok sa rovná sume 33.288, . Obecné zastupiteľstvo

v na svojom zasadnutí konanom dňa 28. 5. 2015 na základe podnetu komisie

na ochranu verejného záujmu na základe zápisnice komisie zo dňa 16. 4. 2015 a 21. 5. 2015

ako i na základe vyjadrenia zo dňa 6. 5. 2015 má za preukázané, že

bývalá starostka obce , porušila čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona tým,

že nepodala oznámenie v zákonom stanovenej lehote. Za toto porušenie sa jej ukladá

rozhodnutím prijatým nadpolovičnou väčšinou hlasov poslancov v

pokuta vo výške v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, t. j. 1/12

z jej ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti rozhodnutia. V konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov boli vo vzťahu bývalej starostke dodržané princípy spravodlivého procesu, bola jej

daná možnosť vyjadriť sa k veci, ako aj na dodatočné podanie oznámenia čo ona

nerešpektovala.»

7. Napadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľke doručené 3. júla 2015.

III.

V súlade s čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov

vykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1

písm. o) a p).

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento

ústavný zákon vzťahuje na funkcie starostov obcí.

V súlade s čl. 9 ods. 2 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán,

ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie na základe riadne odôvodneného

podnetu, z ktorého je zrejmé, kto ho podáva, ktorého verejného funkcionára sa týka, a čo sa

namieta.

Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu

orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní

od doručenia rozhodnutia... ktorým bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie

rozhodnutia na ústavný súd. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne

o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takého

rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného

súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa sa konanie o preskúmaní rozhodnutia

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začína na návrh

verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie

o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa

ústavného zákona.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

V súlade s ak senát ústavného súdu zistí, že

konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom,

rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie

orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa uznesenia sp. zn. PLz. z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona

o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu sa aj

na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

vzťahuje , podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Z právnej povahy inštitútu predbežného prerokovania návrhu podľa § 25 zákona

o ústavnom súde vyplýva, že obdobné právne dôsledky ako potvrdenie napadnutého

rozhodnutia má aj odmietnutie návrhu pri jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

, ku ktorému môže dôjsť aj vtedy, ak ústavný súd zistí, že dôvody,

pre ktoré navrhovateľ namieta dotknuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva, sú zjavne

neopodstatnené.

Ako vyplýva z , predmet tohto konania, v rámci

ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu obecného zastupiteľstva, je jednoznačne obmedzený výlučne na posúdenie

konania navrhovateľa ako verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti

s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Primárnym

impulzom vzniku tohto konania je konanie verejného funkcionára, ktorý je povinný plniť

povinnosti vyplývajúce pre neho z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Ďalším

krokom determinujúcim konanie ústavného súdu o opravnom prostriedku je konkrétne

rozhodnutie príslušného orgánu, a v neposlednom rade je ním návrh navrhovateľa, ktorým

žiada, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutie preskúmal.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že v konaní

o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov musí navrhovateľ preukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára nebolo

v rozpore s týmito ustanoveniami ústavného zákona, teda že povinnosti verejného

funkcionára vyplývajúce z citovaného ústavného zákona neporušil, a preto nebol dôvod, aby

mu bola uložená pokuta.

Navrhovateľka sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva

z dôvodu, že obsahuje tak hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne nedostatky, pričom

argumentuje predovšetkým tým, že „Komisii preukázala plnenie povinností v zmysle čl. 7

ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu počas výkonu svojej funkcie a to tým,

že prílohami jej odpovede na Výzvu boli fotokópie uzatvorených obálok obsahujúcich jej

oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za roky 2010, 2011, 2012,

2013, ktorých prevzatie podpísal prednosta Obecného úradu.“.

Na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia, podľa ktorého si svoju povinnosť

vyplývajúcu z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu splnila aj za rok 2014,

navrhovateľka v konaní pred ústavným súdom predložila čestné vyhlásenie bývalého

prednostu obecného úradu obce z 27. júla 2015 s notárskym osvedčením pravosti jeho

podpisu, z ktorého okrem iného vyplýva, že «... dňa 30. 12. 2014 som prevzal neporušenú

obálku s označením „Oznámenie verejného funkcionára za rok 2014“, pričom túto

po prevzatí uložil do trezoru a spoločne s ostatnými materiálmi predložil na prerokovanie

predmetnej komisii.».

Súčasťou príloh k návrhu je aj „fotokópia uzatvorenej obálky obsahujúcej oznámenie

funkcií zamestnaní, činností a majetkových pomerov klientky za rok 2014“.

Za procesnoprávny nedostatok konania považuje navrhovateľka výzvu komisie

20. apríla 2015, ktorá bola podľa jej tvrdenia v rozpore s čl. 9 ods. 4 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu, keďže táto „kompetencia patrí obecnému zastupiteľstvu, a nie

samotnej komisii“.

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už zdôraznil, že zákonom ustanovená

povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných náležitostí tak samotného

výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a jeho

vyhodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu zo základných podmienok

vydania ústavne konformného rozhodnutia, ale je tiež jedným zo základných znakov

garantovaného postupu v súlade s a ochrany práv. To platí

v celom rozsahu aj pre rozhodnutia vydané v konaní podľa čl. 9 ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu (m. m. ).

Ústavný súd pripomína aj ďalšie právne názory vyplývajúce zo svojej doterajšej

judikatúry (), v ktorej sa poukazuje na organickú vnútornú väzbu medzi čl. 46

ods. 1 , podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky, a , podľa ktorého kto tvrdí, že bol

na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,

aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak, pričom

z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa

základných práv a slobôd.

Ústavný súd považuje taktiež za potrebné upriamiť pozornosť aj na čl. 152 ods. 4

, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto . Citované

ustanovenie má v štruktúre ústavných noriem charakter generálneho princípu

výkladu a uplatňovania práva, pričom z jeho textu vyplýva, že sa vzťahuje aj na výklad

a uplatňovanie ústavných zákonov. Preto aj príslušné ustanovenia ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu treba vykladať a uplatňovať tak, aby ich výklad a aplikácia boli

v súlade s , t. j. aj v súlade s obsahom a kvalitou základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu garantovanú .

V súlade s doteraz uvedeným je v tomto konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzení rozporu záujmov povinnosťou navrhovateľky

preukázať, že povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu neporušila, a preto nebol ani dôvod na to, aby jej bola uložená pokuta.

Právny záver vyslovený ústavným súdom vo veci vedenej pod sp. zn.

založený na tom, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že oznámenie podľa

príslušných ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu bolo podané riadne

a včas, spočíva na dotknutom verejnom funkcionárovi, je aplikovateľný aj na vec

navrhovateľky (pozri aj uznesenie ústavného súdu sp. zn. zo 14. decembra

2012).

Navrhovateľka v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného

záujmu a zamedzení rozporu záujmov na výzvu komisie z 20. apríla 2015 síce v podaní

doručenom komisii 6. mája 2015 tvrdila, že oznámenia „počas volebného obdobia 2010

2014“ predkladala pravidelne, pričom ich odovzdala v kancelárii prednostu obecného úradu

obce, k podaniu však pripojila len „fotokópie uzatvorených obálok obsahujúcich oznámenia

verejného funkcionára za rok 2010, 2011, 2012, 2013“, teda nie „fotokópiu obálky

obsahujúcej oznámenie verejného funkcionára za rok 2014“, ktorú predložila až v konaní

pred ústavným súdom, spolu s čestným vyhlásením prednostu obecného úradu obce.

Za týchto okolností záver obecného zastupiteľstva vyjadrený v napadnutom

rozhodnutí, podľa ktorého navrhovateľka tým, že nepodala oznámenie v ustanovenej lehote

a ani do dňa konania zasadnutia obecného zastupiteľstva (28. mája 2015, pozn.), a to aj

napriek výzve z 20. apríla 2015, porušila povinnosť vyplývajúcu z čl. 7 ods. 1 ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu, nie je podľa názoru ústavného súdu svojvoľný, príp.

zjavne neodôvodnený.

Navrhovateľka svoju argumentáciu týkajúcu sa údajného včasného doručenia

oznámenia za rok 2014 uplatnila už v rámci konania pred komisiou v odpovedi na jej výzvu

z 20. apríla 2015. V uvedenom konaní to bola práve navrhovateľka, ktorá bola zaťažená

dôkazným bremenom preukázania podania predmetného oznámenia komisii, ktoré však

v súvislosti s tvrdením, že toto oznámenie za rok 2014 prevzal prednosta obecného úradu

obce, ani neuniesla, keďže na výzvu komisie z 20. apríla 2015 a ani do dňa rozhodnutia

obecného zastupiteľstva nepredložila žiadny relevantný dôkaz, ktorý by dané tvrdenie

preukázal.

Čestné vyhlásenie prednostu obecného zastupiteľstva obce predložené

navrhovateľkou ako príloha jej návrhu doručeného ústavnému súdu, ktorým sa domáha

preskúmania napadnutého rozhodnutia, nemôže postačovať podľa názoru ústavného súdu

na preukázanie skutočnosti, že si navrhovateľka splnila povinnosť ustanovenú v § 7 ods. 1

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, a týmito dôkazmi nemožno taktiež

relevantným spôsobom vyvrátiť ani spochybniť zistenia obecného zastupiteľstva uvedené

v napadnutom rozhodnutí. Ústavný súd považuje v nadväznosti na uvedené predmetnú

argumentáciu navrhovateľky za účelovú, a to aj s prihliadnutím na zjavne sa rozchádzajúci

dátum prevzatia oznámenia za rok 2014 prednostom obecného úradu obce (v čestnom

vyhlásení prednostu obecného úradu obce sa uvádza, že oznámenie za rok 2014 bolo ním

prevzaté 30. decembra 2014) a dátum, ktorý uvádza navrhovateľka (v jej podaní z 19. júna

2015 adresovanom komisii sa uvádza, že oznámenie za rok 2014 v kancelárii prednostu

obecného úradu obce podala 31. decembra 2014).

K procesnoprávnej námietke navrhovateľky, v zmysle ktorej komisia nebola

oprávnená na to, aby jej preložila výzvu podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu, ústavný súd považuje za potrebné poukázať na relevantné právne normy.

Podľa o obecnom

zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) obecné

zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne

a kontrolné orgány.

Podľa § 15 ods. 2 zákona o obecnom zriadení sú komisie zložené z poslancov

obecného zastupiteľstva a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom.

Podľa § 15 ods. 3 zákona o obecnom zriadení zloženie a úlohy komisií vymedzuje

obecné zastupiteľstvo.

Podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán podľa

odseku 1 (obecné zastupiteľstvo, pozn.) umožní verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa

vedie konanie, aby sa vyjadril k podnetu; ak je to potrebné, vykoná ďalšie dokazovanie.

Podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu oznámenie

podľa odseku 1 podáva starosta obce komisii obecného zastupiteľstva. Členom tejto komisie

môže byť iba poslanec obecného zastupiteľstva. Ak sú v obecnom zastupiteľstve zástupcovia

politických strán a politických hnutí alebo nezávislí poslanci, komisia je zložená z jedného

zástupcu každej politickej strany alebo politického hnutia a jedného zástupcu nezávislých

poslancov. Komisia musí mať aspoň troch členov; ak sa tento počet nedosiahne týmto

spôsobom, doplní sa počet členov komisie o zástupcu politickej strany alebo politického

hnutia s najvyšším počtom poslancov.

K základným požiadavkám zaručeného postupu orgánu verejnej správy

v súlade s v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia

rozporu záujmov patrí možnosť daná verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa takéto

konanie vedie, vyjadriť sa k podnetu, z ktorého vyplývajú skutočnosti týkajúce sa

(ne)porušenia povinností vyplývajúcich z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Táto požiadavka nachádza svoju reálnu právnu fixáciu v čl. 9 ods. 4 citovaného ústavného

zákona.

Z príloh priložených k návrhu vyplýva, že výzvu podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu urobila komisia 20. apríla 2015. Na túto výzvu navrhovateľka

riadne reagovala podaním adresovaným komisii a doručeným obecnému úradu obce 6. mája

2015. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že obecné zastupiteľstvo sa

podaním navrhovateľky adresovaným komisii zaoberalo a aj na základe neho dospelo

k záveru o tom, že navrhovateľka nepodala oznámenie v ustanovenej lehote a ani do dňa

konania zasadnutia obecného zastupiteľstva, čím porušila povinnosť vyplývajúcu z čl. 7 ods.

1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Ústavný súd v nadväznosti na dosiaľ uvedené zdôrazňuje, že pri svojej rozhodovacej

činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu a interpretáciu

právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych prípadov

nesmie opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne

ponímanej spravodlivosti.

Navrhovateľka vo svojej argumentácii spája procesnoprávny nedostatok konania,

ktorý spočíva v tom, že výzvu na vyjadrenie sa k podnetu jej zaslala komisia, a nie obecné

zastupiteľstvo, s právnym následkom spočívajúcim v odňatí jej práva vyjadriť sa k veci.

Táto argumentácia sama osebe nemôže v konaní pred ústavným súdom obstáť. Ústavný súd

nespochybňuje, že navrhovateľku na vyjadrenie k podnetu podľa čl. 9 ods. 4 ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu vyzvala komisia, a nie obecné zastupiteľstvo. Uvedená

skutočnosť však sama osebe nepredstavuje procesné pochybenie takej intenzity, ktoré by

mohlo spochybniť ústavnú akceptovateľnosť napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý

predchádzal jeho vydaniu. Dôležité pre naplnenie účelu čl. 9 ods. 4 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu je predovšetkým to, aby bolo verejnému funkcionárovi

umožnené vyjadriť sa k podnetu, a tiež to, aby sa toto vyjadrenie verejného funkcionára

dostalo do dispozičnej sféry obecného zastupiteľstva pred rozhodnutím vo veci, t. j.

vydaním rozhodnutia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmov;

tieto skutočnosti nie sú vo veci navrhovateľky spochybnené. Navyše treba vziať do úvahy

tiež skutočnosť, že komisia je iniciatívnym orgánom zriadeným obecným zastupiteľstvom

práve na plnenie úloh vyplývajúcich z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktorá

pozostáva výhradne z poslancov obecného zastupiteľstva.

Pokiaľ navrhovateľka namieta všeobecnosť výzvy komisie z 20. apríla 2015, ústavný

súd poznamenáva, že konštatovanie komisie, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka

„vo volebnom období 2010 2014 nepodala oznámenie o svojich príjmoch“, je dostačujúce

na prijatie záveru o tom, že táto výzva sa vzťahovala aj na splnenie povinnosti

navrhovateľky ako starostky obce vykonávajúcej svoju verejnú funkciu v rokoch 2010 až

2014, teda vrátane povinnosti podať písomné oznámenie za výkon verejnej funkcie v roku

2014.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že námietky navrhovateľky voči

napadnutému rozhodnutiu sú zjavne neodôvodnené a nezakladajú také dôvody

na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva, ktoré by bolo

potrebné posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd preto návrh

navrhovateľky ako celok odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2015