Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 499/2015
PDF · 355.48 KB
No categories available
III. ÚS 499/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného obchodnou
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., Štefánikova tr. 49, Nitra,
v mene ktorej koná advokát JUDr. René Hudzovič, ktorou namieta porušenie základného
práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 2
a 5 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva
na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 24 Listiny základných práv a slobôd a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. 2 T 6/2015 z 3. júla
2015 a uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 1 Tos 66/2015 1859 z 15. júla 2015, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2015
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a čl. 8 ods. 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, práva
na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru a zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 24 listiny a čl. 14 dohovoru
uznesením Okresného súdu v Nitre (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 T 6/2015 z 3. júla
2015 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len
„krajský súd“) č. k. 1 Tos 66/2015 1859 z 15. júla 2015 (ďalej aj „uznesenie krajského
súdu“).
Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného súdu bola podľa § 79 ods. 3 Trestného
poriadku zamietnutá žiadosť sťažovateľa o jeho prepustenie z väzby na slobodu a zároveň
okresný súd väzbu sťažovateľa nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka
podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Následne podanú sťažnosť proti uzneseniu
okresného súdu krajský súd svojím uznesením č. k. 1 Tos 66/2015 1859 z 15. júla 2015
podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú.
Sťažovateľ v sťažnosti namieta nesplnenie zákonom ustanovených podmienok na jeho
držanie vo väzbe, pretože z jeho konania, ako aj z ďalších skutočností nevyplýva dôvodná
obava, že ujde alebo sa bude skrývať. Označené súdy, ktoré napadnuté uznesenia vydali, sa
vo vzťahu k sťažovateľovi mali zároveň dopustiť diskriminácie založenej na jeho príslušnosti
k vietnamskej národnosti, keď uvedená skutočnosť má odôvodňovať označenými súdmi
tvrdenú obavu o možnosti jeho úteku do Vietnamu. Národný pôvod a príslušnosť
k národnosti pritom nie je možné považovať za zákonný dôvod na vzatie sťažovateľa do
väzby.
Ďalej sa sťažovateľ v sťažnosti zaoberá otázkou splnenia zákonných podmienok
odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky, ktorými mal byť podľa jeho tvrdení
získaný „jediný dôkaz“ v čase rozhodovania súdu. Poukazuje na povinnosť súdov
rozhodovať len na podklade dôkazov vykonaných v súlade so zákonom (§ 119 ods. 2
Trestného poriadku), z čoho vyvodzuje záver, že príkazy na odpočúvanie a záznam
telekomunikačnej prevádzky vydané v predmetnej veci sú nepreskúmateľné
a neodôvodnené, a preto dôkazy na základe nich získané sú v trestnom konaní nepoužiteľné.
Krajský súd mal však postupovať „v rozpore so zákonom, keď vo svojom rozhodnutí zo dňa
7.8.2014, sp. zn. 2 Tpo/39/2014 122 poukázal na obsah prepisov telefonických hovorov,
z ktorých je... dôvodnosť podozrenia sťažovateľa zo spáchania trestného činu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. c/, d/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona
nepochybná Krajský súd v Nitre prihliadol pri rozhodovaní na nezákonný dôkaz“.
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že
uznesením krajského súdu, ako aj uznesením okresného súdu boli porušené „ústavné právo
sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a ods. 5 Ústavy... a čl. 5 ods. 4
Dohovoru... a čl. 8 ods. 2 a ods. 5 Listiny... právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a čl. 36 ods. 1 Listiny... právo sťažovateľa
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... právo sťažovateľa na zákaz
diskriminácie podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy... a čl. 24 Listiny... a čl. 14 Dohovoru“. Súčasne
žiada uznesenie krajského súdu č. k. 1 Tos/66/2015 1859 z 15. júla 2015, ako aj uznesenie
okresného súdu sp. zn. 2 T/6/2015 z 3. júla 2015 zrušiť, sťažovateľa prepustiť z väzby
a krajskému súdu uložiť povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy konania „v sume 308,69 € na
účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s. r. o.
do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu“.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa
tvrdenia sťažovateľa porušili, ďalej označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo
iného zásahu, ktorým sa základné práva alebo slobody porušili, a tiež označenie toho, proti
komu návrh smeruje.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ
k sťažnosti nepredložil kópie právoplatného uznesenia okresného súdu a uznesenia
krajského súdu, ktoré sú osobitnou náležitosťou sťažnosti vyžadovanou § 50 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. V dôsledku toho nie je možné na predbežnom prerokovaní preskúmať
sťažovateľom tvrdené porušenie práv ani z hľadiska splnenia podmienok pre prijatie
sťažnosti, prípadne pre rozhodnutie o jej zjavnej neopodstatnenosti.
V súvislosti s uvedeným nedostatkom sťažnosti ústavný súd pripomína, že takéto
nedostatky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút
povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej
rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.
III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010). Ústavný súd už vo svojom uznesení
sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať
všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto
povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je
povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen
začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom
ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti
úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v súvislosti s tým naďalej
zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to
zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažovateľom doručenú sťažnosť odmietol podľa §
25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2015