Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 499/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného obchodnou

spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., Štefánikova tr. 49, Nitra,

v mene ktorej koná advokát JUDr. René Hudzovič, ktorou namieta porušenie základného

práva na osobnú slobodu podľa a 5 a

a 5 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a Listiny základných práv a slobôd, práva

na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a zákazu diskriminácie podľa Slovenskej

republiky a čl. 24 Listiny základných práv a slobôd a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. z 3. júla

2015 a uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 1859 z 15. júla 2015, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na osobnú slobodu podľa a 5

(ďalej len „ústava“) a čl. 8 ods. 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

základného práva na súdnu ochranu podľa a listiny, práva

na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru a zákazu diskriminácie podľa a listiny a dohovoru

uznesením Okresného súdu v Nitre (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 3. júla

2015 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) č. k. 1859 z 15. júla 2015 (ďalej aj „uznesenie krajského

súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného súdu bola podľa § 79 ods. 3 Trestného

poriadku zamietnutá žiadosť sťažovateľa o jeho prepustenie z väzby na slobodu a zároveň

okresný súd väzbu sťažovateľa nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka

podľa . Následne podanú sťažnosť proti uzneseniu

okresného súdu krajský súd svojím uznesením č. k. 1859 z 15. júla 2015

podľa zamietol ako nedôvodnú.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta nesplnenie zákonom ustanovených podmienok na jeho

držanie vo väzbe, pretože z jeho konania, ako aj z ďalších skutočností nevyplýva dôvodná

obava, že ujde alebo sa bude skrývať. Označené súdy, ktoré napadnuté uznesenia vydali, sa

vo vzťahu k sťažovateľovi mali zároveň dopustiť diskriminácie založenej na jeho príslušnosti

k vietnamskej národnosti, keď uvedená skutočnosť má odôvodňovať označenými súdmi

tvrdenú obavu o možnosti jeho úteku do Vietnamu. Národný pôvod a príslušnosť

k národnosti pritom nie je možné považovať za zákonný dôvod na vzatie sťažovateľa do

väzby.

Ďalej sa sťažovateľ v sťažnosti zaoberá otázkou splnenia zákonných podmienok

odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky, ktorými mal byť podľa jeho tvrdení

získaný „jediný dôkaz“ v čase rozhodovania súdu. Poukazuje na povinnosť súdov

rozhodovať len na podklade dôkazov vykonaných v súlade so zákonom (§ 119 ods. 2

), z čoho vyvodzuje záver, že príkazy na odpočúvanie a záznam

telekomunikačnej prevádzky vydané v predmetnej veci sú nepreskúmateľné

a neodôvodnené, a preto dôkazy na základe nich získané sú v trestnom konaní nepoužiteľné.

Krajský súd mal však postupovať „v rozpore so zákonom, keď vo svojom rozhodnutí zo dňa

7.8.2014, sp. zn. 122 poukázal na obsah prepisov telefonických hovorov,

z ktorých je... dôvodnosť podozrenia sťažovateľa zo spáchania trestného činu nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie

a obchodovanie s nimi podľa , , ,

nepochybná Krajský súd v Nitre prihliadol pri rozhodovaní na nezákonný dôkaz“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že

uznesením krajského súdu, ako aj uznesením okresného súdu boli porušené „ústavné právo

sťažovateľa na osobnú slobodu podľa a ods. 5 ... a

Dohovoru... a čl. 8 ods. 2 a ods. 5 Listiny... právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu

ochranu podľa ... a Listiny... právo sťažovateľa

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... právo sťažovateľa na zákaz

diskriminácie podľa ... a Listiny... a Dohovoru“. Súčasne

žiada uznesenie krajského súdu č. k. 1859 z 15. júla 2015, ako aj uznesenie

okresného súdu sp. zn. z 3. júla 2015 zrušiť, sťažovateľa prepustiť z väzby

a krajskému súdu uložiť povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy konania „v sume 308,69 € na

účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s. r. o.

do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu“.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších (ďalej len „“) každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili, ďalej označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo

iného zásahu, ktorým sa základné práva alebo slobody porušili, a tiež označenie toho, proti

komu návrh smeruje.

Podľa sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ

k sťažnosti nepredložil kópie právoplatného uznesenia okresného súdu a uznesenia

krajského súdu, ktoré sú osobitnou náležitosťou sťažnosti vyžadovanou § 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. V dôsledku toho nie je možné na predbežnom prerokovaní preskúmať

sťažovateľom tvrdené porušenie práv ani z hľadiska splnenia podmienok pre prijatie

sťažnosti, prípadne pre rozhodnutie o jej zjavnej neopodstatnenosti.

V súvislosti s uvedeným nedostatkom sťažnosti ústavný súd pripomína, že takéto

nedostatky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút

povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.

, , ). Ústavný súd už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v súvislosti s tým naďalej

zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to

zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažovateľom doručenú sťažnosť odmietol podľa §

25 ods. 2 z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015