Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 506/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015

prerokoval sťažnosť ,

, pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2015

doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol v roku 2002 obvinený

„z drogovej trestnej činnosti“. Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 2. júla 2004. Tento rozsudok bol zrušený na základe odvolania podaného sťažovateľom

a ďalšími spoluobžalovanými uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 25. mája 2005 a vec bola vrátená krajskému súdu

na ďalšie konanie.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že vo veci konajúci krajský súd opätovne rozhodol

rozsudkom z 27. septembra 2013, ktorým sťažovateľa uznal vinným „zo žalovanej trestnej

činnosti“ a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov.

Aj proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, ktorým okrem iného namietal

aj dĺžku trestného konania, ktorá podľa jeho názoru nebola „pri určovaní výšky trestu vôbec

zohľadnená“.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 To 6/2014z 28. apríla 2015 odvolanie sťažovateľa

zamietol.

Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že jeho trestné konanie trvalo „skoro 14 rokov“,

pričom nesúhlasí s názorom konajúcich súdov, že „k prieťahom v konaní došlo vinou

všetkých obžalovaných“, keďže on „sa trestnému stíhaniu po prepustení z väzby

nevyhýbal“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „buď zrušil uznesenie NS

SR zo dňa 28. 4. 2015 sp. zn. a vec mu vrátil na nové prejednanie

a rozhodnutie“ alebo sťažovateľovi „priznal spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške

14 tisíc eur“.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta explicitne porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom krajského súdu v namietanom konaní.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. svojím

obsahom obdobného práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru môže podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho,

že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už bolo meritórne rozhodnuté pred podaním sťažnosti podľa

(obdobne napr. , , ).

Zo sťažnosti sťažovateľa ústavný súd zistil, že krajský súd v namietanej veci rozhodol

rozsudkom ešte 27. septembra 2013. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ spolu

s ďalšími obžalovanými odvolanie. Vo veci následne rozhodoval najvyšší súd a uznesením

sp. zn. z 28. apríla 2015 rozhodol tak, že odvolania všetkých obžalovaných

zamietol, čím bolo trestné konanie vo veci sťažovateľa právoplatne skončené.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných

pojmových náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (napr. , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez

ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie.

Z uvedeného vyplýva, že krajský súd v čase doručenia sťažnosti (23. júna 2015)

už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania. Tento stav

veci viedol preto ústavný súd k záveru, že sťažnosť podaná proti krajskému súdu je zjavne

neopodstatnená.

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že z obsahu sťažnosti sťažovateľa

je možné zistiť, že tento v súvislosti s namietanou nečinnosťou konajúcich všeobecných

súdov namieta aj skutočnosť, že pri ukladaní trestu konajúcimi súdmi nebola vzatá do úvahy

neprimerane dlhá doba trestného konania. V súvislosti s touto námietkou, ktorou sťažovateľ

argumentoval svoj návrh na zrušenie uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 28. apríla 2015, sa ústavný súd oboznámil aj s obsahom namietaného uznesenia

najvyššieho súdu a zistil, že ani táto námietka nie je dôvodná. Najvyšší súd sa námietkou

súvisiacou s neprimeranou dĺžkou trestného konania riadne zaoberal, a to na strane 15

odôvodnenia namietaného uznesenia, pričom v obsahu tam uvedeného odôvodnenia

najvyššieho súdu ústavný súd nezistil svojvôľu ani arbitrárnosť.

Ústavný súd preto o sťažnosti sťažovateľa ako o celku rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia, a odmietol ju už po jej predbežnom prerokovaní

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015