Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 645/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného

advokátom JUDr. Jurajom Chylom, PhD., Polereckého 9, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. zo 16. júna 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. augusta 2014 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. Jurajom Chylom, PhD., Polereckého 9, Bratislava, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej len „okresná

prokuratúra“) sp. zn. zo 16. júna 2014 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Žilina ČVS: ORP 1364/3 OEK 2011 z 20. mája 2014

(ďalej len „uznesenie vyšetrovateľa“) obvinený zo spáchania zločinu skresľovania

údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c) a e) a ods. 3

písm. b) . Proti označenému uzneseniu vyšetrovateľa podal

sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra uznesením sp. zn.

zo 16. júna 2014 tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku zamietla ako nedôvodnú.

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu uvádza, že „podal návrh

Generálnemu prokurátorovi SR na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom

konaní trestnom podľa a nasl. “, pričom do podania sťažnosti

ústavnému súdu nebolo o jeho návrhu Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“) rozhodnuté. Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na

to, že okresná prokuratúra sa v napadnutom uznesení vôbec nevysporiadala s jeho

námietkami uvedenými v sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa. Napadnuté

uznesenie považuje sťažovateľ za svojvoľné a nepreskúmateľné.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby

ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Žilina

zo dňa 16. 06. 2014, sp. zn. 3 Pv/464/2014/5511 5 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresnej prokuratúry Žilina zo dňa 16. 06. 2014, sp. zn.

3 Pv/464/2014/5511 5 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.

3. Okresná prokuratúra Žilina je povinná uhradiť peňažnú sumu vo výške

5.000,00 EUR ako primerané finančné zadosťučinenie

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresná prokuratúra prokuratúry Žilina je povinná uhradiť

trovy právneho zastúpenia v sume 284,08 EUR na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. Juraja Chyla PhD... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa generálny prokurátor zruší právoplatné

rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré

mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné

pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Podľa ak generálny prokurátor zistí, že zákon

bol porušený, vysloví uznesením, že napadnutým rozhodnutím alebo jeho časťou,

alebo v konaní, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon v prospech alebo

v neprospech obvineného.

Podľa ak bol zákon porušený, generálny

prokurátor súčasne s výrokom podľa odseku 1 zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho

časť, prípadne aj chybné konanie, ktoré mu predchádzalo. Ak je nezákonný len

niektorý výrok rozhodnutia a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší len tento výrok.

Zruší aj ďalšie rozhodnutia policajta a prokurátora, ktoré na zrušené rozhodnutie

obsahovo nadväzujú, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili

podklad.

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že generálna prokuratúra uznesením

č. k. z 3. októbra 2014 vyhovela návrhu sťažovateľa a dospela

k záveru o porušení zákona v jeho neprospech, a podľa § 366 ods. 2 Trestného

poriadku zrušila napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry, ako aj uznesenie

vyšetrovateľa. Ústavný súd taktiež zistil, že následne bolo uznesením Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Žilina z 3. novembra 2014 trestné stíhanie zastavené.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa

je založená na princípe subsidiarity právomoci ústavného súdu a je ústavným

príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany

a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred

uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne , , I. ÚS

178/04, ). Podstata a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že

ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou

ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú (m. m. , IV. ÚS

135/05, , ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť

využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným orgánom

verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (m. m. ).

Sťažovateľ napadol uznesenie okresnej prokuratúry sp. zn. zo 16.

júna 2014 návrhom podľa , v dôsledku čoho bolo

napadnuté uznesenie preskúmané generálnou prokuratúrou, ktorá ho v rámci svojej

právomoci zrušila. Právomoc generálnej prokuratúry rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa

v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

odmietol podľa pre nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015