Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)III. ÚS 488/2015
PDF · 371.15 KB
No categories available
III. ÚS 488/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom
JUDr. Rolandom Kovácsom, Mäsiarska 30, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 232/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
2. septembra 2015 doručená sťažnosť , Lemešany 364 (ďalej len „sťažovateľ“),
v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie svojej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 232/2014 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: «Dňa 24. 7. 2014 som odoslal
na Okresný súd Prešov návrh na začatie súdneho konania o odstránenie stavieb
proti žalovanému so sídlom ,
, pričom konanie je ku dnešnému dňu vedené na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 28 C 232/2014. Týmto svojím návrhom sa domáham odstránenie stavieb troch
neoprávnených stavieb v zmysle ust. § 135c Obč. zákonníka, pretože v danom prípade
žalovaný postavil predmetné stavby bez toho, aby bol na to v zmysle občianskoprávnych
predpisov právo. Okrem iného ide aj o stavby nepovolené v zmysle stavebného zákona.
Spolu s návrhom na začatie súdneho konania som podal aj návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorý návrh Okresný súd Prešov Uznesením zo dňa 20. 8. 2014
zamietol.
Proti uvedenému rozhodnutiu o zamietnutí predbežného opatrenia som podal
na Krajský súd v Prešove odvolanie a to písomným podaním zo dňa 8. 9. 2014.
Krajský súd v Prešove uznesením, č. k.: 2 Co 222/2014 zo dňa 4. 11. 2014 potvrdil
uznesenie prvostupňového súdu.
Vzhľadom k tomu, že sa postupom času zmenili skutkové okolnosti (existovala hrozba
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy) opäť som podal na Okresný súd Prešov
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia a to písomným podaním zo dňa 10. 6. 2015,
ktoré napadlo na súd dňa 12. 6. 2015.
Uznesením Okresného súdu Prešov, č. k.: 28 C 232/2014 zo dňa 2. 7. 2015 bol môj
návrh na nariadenie predbežného opatrenia opätovne zamietnutý. Predmetné uznesenie
bolo môjmu právnemu zástupcovi doručené dňa 20. 7. 2015, pričom súd toto svoje
rozhodnutie odoslal dňa 16. 7. 2015 (dátum odoslania rozhodnutia je uvedený na poštovej
obálke).
V zmysle ust. § 75 ods. 9 O. s. p. „Rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle
najneskôr do troch dní od jeho nariadenia, Ak je návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.“
Akcentujem na tú skutočnosť, že Okresný súd Prešov porušil zákon, a to ust. § 75
ods. 9 O. s. p., keď nedodržal tam ustanovenú lehotu a uznesenie odoslal až 14 ty deň
od jeho vydania. Takéto porušenie zákona môže pre mňa ako účastníka tohto konania
znamenať, že žalovaný počas toho ako bude rozhodovať Krajský súd Prešov o mojom
odvolaní stihne nadobudnúť spoluvlastnícky podiel, pretože predpokladám, že Krajský súd
Prešov nestihne rozhodnúť do uplynutia 2 mesačnej lehoty. V tom prípade ja ako účastník
nemôžem byť úspešný, pretože žaloba podľa ust. § 135c OZ nemôže smerovať proti
podielovému spoluvlastníkovi. Týmto postupom súdu bolo porušené moje právo na verejné
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.»
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Prešov,
sp. zn.: 28C 232/2014 porušené.
2. Zakazuje Okresnému súdu Prešov pokračovať v porušovaní základného práva
na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd...“
Okrem toho sťažovateľ žiadal, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie
v sume 500 € a úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené
alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 24. júla 2014 odoslal na okresný súd
„návrh na začatie súdneho konania o odstránenie stavieb“, pričom spolu s uvedeným
návrhom žiadal aj o nariadenie predbežného opatrenia, čo okresný súd uznesením
z 20. augusta 2014 zamietol. Po podaní odvolania proti predmetnému uzneseniu vo veci
rozhodoval Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesením
sp. zn. 2 Co 222/2014 zo 4. novembra 2014 prvostupňové uznesenie potvrdil. Sťažovateľ sa
v priebehu napadnutého konania písomným podaním z 10. júna 2015 opakovane dožadoval
nariadenia predbežného opatrenia, čo okresný súd uznesením z 2. júla 2015 opätovne
zamietol, pričom uvedené uznesenie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené
až 20. júla 2015, teda po lehote stanovenej v ustanovení § 75 ods. 9. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“). Práve nedodržanie tejto lehoty je hlavný argument, o ktorý
sťažovateľ opiera názor, že v napadnutom konaní došlo k porušeniu ním označených práv.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48
ods. 2 ústavy, skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého prípadu najmä podľa
týchto troch kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. II. ÚS
26/95). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02) (ústavný súd si
pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48
ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť).
Sťažovateľ, ako už bolo uvedené, založil svoje námietky o namietanom porušení ním
označených práv v napadnutom konaní na skutočnosti, že okresný súd v súvislosti
s uznesením z 2. júla 2015, ktorým bol návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia
zamietnutý, nedodržal trojdňovú lehotu stanovenú § 75 ods. 9 OSP, keď predmetné
uznesenie bolo právnemu zástupcovi doručené až 20. júla 2015, teda okresný súd ho odoslal
„až 14 ty deň od jeho vydania“.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 86/02) pojem „zbytočné
prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho ktorého úkonu
súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky
nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú
rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa ani
v týchto prípadoch totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ak je na jednej strane všeobecný súd viazaný v
zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej strane ich
dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú
nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva ̶práva na spravodlivý
proces, ktoré majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej
hlavy ústavy a v príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú
prednosť pred zákonom (čl. 154c ods. 1 ústavy). V tomto zmysle právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať proti sebe ani ich
od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny
orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.
Ústavný súd hodnotiac celý doterajší priebeh napadnutého konania, ktoré začalo
v júli 2014, dospel k záveru, že okresný súd sa zjavne nedopustil takých prieťahov, ktoré by
bolo možné po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie považovať za porušenie jeho
základného práva podľa citovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Samotné nedodržanie lehoty ustanovenej v § 75 ods. 9 OSP pri rozhodovaní o návrhu
na vydanie predbežného opatrenia nepovažuje ústavný súd v okolnostiach danej veci za také
porušenie zákona, ktorého dôsledkom by bolo porušenie označených práv sťažovateľa.
Na základe uvedeného ústavný súd v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol sťažnosť sťažovateľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
Ústavný súd v závere pripomína, že ak by nečinnosť, resp. neefektívny postup
v napadnutom konaní bez ospravedlniteľného dôvodu pretrvávali, sťažovateľ môže predložiť
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2015