Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 488/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom

JUDr. Rolandom Kovácsom, Mäsiarska 30, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

2. septembra 2015 doručená sťažnosť , Lemešany 364 (ďalej len „sťažovateľ“),

v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: «Dňa 24. 7. 2014 som odoslal

na Okresný súd Prešov návrh na začatie súdneho konania o odstránenie stavieb

proti žalovanému so sídlom ,

, pričom konanie je ku dnešnému dňu vedené na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. . Týmto svojím návrhom sa domáham odstránenie stavieb troch

neoprávnených stavieb v zmysle ust. § 135c Obč. zákonníka, pretože v danom prípade

žalovaný postavil predmetné stavby bez toho, aby bol na to v zmysle občianskoprávnych

predpisov právo. Okrem iného ide aj o stavby nepovolené v zmysle stavebného zákona.

Spolu s návrhom na začatie súdneho konania som podal aj návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, ktorý návrh Okresný súd Prešov Uznesením zo dňa 20. 8. 2014

zamietol.

Proti uvedenému rozhodnutiu o zamietnutí predbežného opatrenia som podal

na Krajský súd v Prešove odvolanie a to písomným podaním zo dňa 8. 9. 2014.

Krajský súd v Prešove uznesením, č. k.: zo dňa 4. 11. 2014 potvrdil

uznesenie prvostupňového súdu.

Vzhľadom k tomu, že sa postupom času zmenili skutkové okolnosti (existovala hrozba

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy) opäť som podal na Okresný súd Prešov

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia a to písomným podaním zo dňa 10. 6. 2015,

ktoré napadlo na súd dňa 12. 6. 2015.

Uznesením Okresného súdu Prešov, č. k.: zo dňa 2. 7. 2015 bol môj

návrh na nariadenie predbežného opatrenia opätovne zamietnutý. Predmetné uznesenie

bolo môjmu právnemu zástupcovi doručené dňa 20. 7. 2015, pričom súd toto svoje

rozhodnutie odoslal dňa 16. 7. 2015 (dátum odoslania rozhodnutia je uvedený na poštovej

obálke).

V zmysle ust. „Rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle

najneskôr do troch dní od jeho nariadenia, Ak je návrh na nariadenie predbežného

opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.“

Akcentujem na tú skutočnosť, že Okresný súd Prešov porušil zákon, a to ust. § 75

ods. 9 , keď nedodržal tam ustanovenú lehotu a uznesenie odoslal až 14 ty deň

od jeho vydania. Takéto porušenie zákona môže pre mňa ako účastníka tohto konania

znamenať, že žalovaný počas toho ako bude rozhodovať Krajský súd Prešov o mojom

odvolaní stihne nadobudnúť spoluvlastnícky podiel, pretože predpokladám, že Krajský súd

Prešov nestihne rozhodnúť do uplynutia 2 mesačnej lehoty. V tom prípade ja ako účastník

nemôžem byť úspešný, pretože žaloba podľa ust. nemôže smerovať proti

podielovému spoluvlastníkovi. Týmto postupom súdu bolo porušené moje právo na verejné

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Prešov,

sp. zn.: porušené.

2. Zakazuje Okresnému súdu Prešov pokračovať v porušovaní základného práva

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd...“

Okrem toho sťažovateľ žiadal, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

v sume 500 € a úhradu trov konania.

II.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené

alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 24. júla 2014 odoslal na okresný súd

„návrh na začatie súdneho konania o odstránenie stavieb“, pričom spolu s uvedeným

návrhom žiadal aj o nariadenie predbežného opatrenia, čo okresný súd uznesením

z 20. augusta 2014 zamietol. Po podaní odvolania proti predmetnému uzneseniu vo veci

rozhodoval Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesením

sp. zn. zo 4. novembra 2014 prvostupňové uznesenie potvrdil. Sťažovateľ sa

v priebehu napadnutého konania písomným podaním z 10. júna 2015 opakovane dožadoval

nariadenia predbežného opatrenia, čo okresný súd uznesením z 2. júla 2015 opätovne

zamietol, pričom uvedené uznesenie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené

až 20. júla 2015, teda po lehote stanovenej v ustanovení § 75 ods. 9. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“). Práve nedodržanie tejto lehoty je hlavný argument, o ktorý

sťažovateľ opiera názor, že v napadnutom konaní došlo k porušeniu ním označených práv.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48

ods. 2 , skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého prípadu najmä podľa

týchto troch kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. II. ÚS

26/95). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (, , ) (ústavný súd si

pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48

ods. 2 osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k dohovoru,

pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť).

Sťažovateľ, ako už bolo uvedené, založil svoje námietky o namietanom porušení ním

označených práv v napadnutom konaní na skutočnosti, že okresný súd v súvislosti

s uznesením z 2. júla 2015, ktorým bol návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia

zamietnutý, nedodržal trojdňovú lehotu stanovenú , keď predmetné

uznesenie bolo právnemu zástupcovi doručené až 20. júla 2015, teda okresný súd ho odoslal

„až 14 ty deň od jeho vydania“.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. ) pojem „zbytočné

prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať

a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho ktorého úkonu

súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky

nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú

rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa ani

v týchto prípadoch totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ). Ak je na jednej strane všeobecný súd viazaný v

zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej strane ich

dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú

nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva ̶práva na spravodlivý

proces, ktoré majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej

hlavy a v príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú

prednosť pred zákonom (c ods. 1 ). V tomto zmysle právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať proti sebe ani ich

od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle citovaného článku nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny

orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.

Ústavný súd hodnotiac celý doterajší priebeh napadnutého konania, ktoré začalo

v júli 2014, dospel k záveru, že okresný súd sa zjavne nedopustil takých prieťahov, ktoré by

bolo možné po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie považovať za porušenie jeho

základného práva podľa citovaného a práva podľa dohovoru.

Samotné nedodržanie lehoty ustanovenej v pri rozhodovaní o návrhu

na vydanie predbežného opatrenia nepovažuje ústavný súd v okolnostiach danej veci za také

porušenie zákona, ktorého dôsledkom by bolo porušenie označených práv sťažovateľa.

Na základe uvedeného ústavný súd v súlade s

odmietol sťažnosť sťažovateľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný súd v závere pripomína, že ak by nečinnosť, resp. neefektívny postup

v napadnutom konaní bez ospravedlniteľného dôvodu pretrvávali, sťažovateľ môže predložiť

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015