Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 494/2015
PDF · 363.63 KB
No categories available
III. ÚS 494/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátkou
JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, pre namietané porušenie jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/501/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2015
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),
pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/501/2008 (ďalej
aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že v konaní vedenom
okresným súdom pod sp. zn. 4 C/501/2008, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o žalobe
o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vystupovala sťažovateľka v procesnom
postavení odporkyne a bola zastúpená advokátkou ,
.
Okresný súd rozsudkom č. k. 4 C/501/2008 242 z 18. mája 2011 konanie v časti
o zaplatenie nemajetkovej ujmy zastavil a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Uvedené
rozhodnutie v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
č. k. 8 Co/316/2011 288 z 5. júna 2012 nadobudlo právoplatnosť 12. júna 2012. Postup
okresného súdu „v konaní vo veci samej“ bol predmetnom ústavného prieskumu v súvislosti
so sťažnosťou sťažovateľky, ktorú ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 453/2014 9 z 30. júla
2014 odmietol ako zjavne neopodstatnenú, keď zistil, že „okresný súd v napadnutom
konaní v rozsahu vymedzenom sťažovateľkou... vykonal všetky zákonom predpokladané
a dovolené úkony na odstránenie stavu jej právnej neistoty, a preto už nemohol žiadnym
ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh tohto konania, prípadne prieťahy v ňom,
a teda... nemohol už ani porušovať jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani jej
právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“.
Rozsudkom č. k. 4 C/501/2008 242 z 18. mája 2011 okresný súd taktiež vyslovil, že
o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Vykonal tak uznesením
č. k. 4 C/501/2008 314 z 25. novembra 2014, ktorým sťažovateľke priznal náhradu trov
konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 491,98 €. Proti uvedenému
uzneseniu z dôvodu nesprávneho výpočtu výšky trov konania podal odvolanie 18. decembra
2014 právny zástupca navrhovateľa a 12. januára 2015 právna zástupkyňa sťažovateľky.
Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že okresný súd dosiaľ „vec nepredložil Krajskému
súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní o trovách právneho zastúpenia, pričom o jej
trovách nekonal a nerozhodol. Stav neistoty sťažovateľky o výsledok konania ako celku
doposiaľ trvá, pričom vinou neefektívneho konania a prieťahov nebolo doposiaľ ani
v konaní o trovách konania, ktoré sťažovateľke vznikli, a ani o trovách právneho zastúpenia
právoplatne rozhodnuté.“. Z tohto dôvodu sťažovateľka ešte 13. marca 2015 podala
predsedovi okresného súdu „sťažnosť na prieťahy a porušenie môjho práva na spravodlivé
súdne konanie“.
Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,
že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/501/2008 porušil jej základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby
okresnému súdu prikázal v konaní vedenom sp. zn. 4 C/501/2008 konať bez zbytočných
prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 500 €, ako aj náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 295,74 €.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/501/2008. Ťažiskovým argumentom,
ktorým sťažovateľka odôvodňuje porušenie svojich práv, je skutočnosť, že dosiaľ nebolo
právoplatne rozhodnuté o trovách predmetného konania.
Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu... K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo
iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako
právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právu
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje
v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie
týchto práv označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte
mohlo trvať. To znamená, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označených práv
zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho
veci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o ich porušení (IV. ÚS 226/04,
IV. ÚS 202/2010). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza
k porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie
(II. ÚS 139/02, IV. ÚS 103/07).
V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že
jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú
preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných
práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).
Uvedená judikatúra je sťažovateľke aj jej právnej zástupkyni známa už z uznesenia
ústavného súdu č. k. II. ÚS 453/2014 9 z 30. júla 2014.
Na doplnenie ústavný súd uvádza, že nie každý prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. Okrem toho, prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy, pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje takú
intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu (najmä predmet
konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke) by bolo možné uvažovať o odmietnutí
spravodlivosti (IV. ÚS 242/07).
Ako bolo uvedené, okresný súd o trovách konania rozhodol ešte pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu, keď uznesením č. k. 4 C/501/2008 314 z 25. novembra 2014
priznal sťažovateľke náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume
491,98 €. Proti uvedenému uzneseniu z dôvodu nesprávneho výpočtu výšky trov konania
podal odvolanie 18. decembra 2014 právny zástupca navrhovateľa a 12. januára 2015
právna zástupkyňa sťažovateľky.
Ústavný súd na krajskom súde zistil, že spis okresného súdu sp. zn. 4 C/501/2008
spolu s opravnými prostriedkami mu bol doručený 2. apríla 2015. Krajský súd vec vedie
pod sp. zn. 2 Co/96/2015 a o odvolaniach účastníkov dosiaľ nerozhodol.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že okresný súd
rozhodnutím o trovách konania, jeho doručením účastníkom konania, vykonaním
procesných úkonov súvisiacich s podanými opravnými prostriedkami, ako aj predložením
veci odvolaciemu súdu vykonal všetky zákonom predpokladané úkony smerujúce
k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky. Keďže okolnosti posudzovaného prípadu
nedosahujú takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie
konanie konštatovať porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v ňou napadnutej časti konania
vedeného pod sp. zn. 4 C/501/2008, ústavný súd predloženú sťažnosť odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2015