Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 494/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátkou

JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, pre namietané porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. , predmetom ktorého bolo rozhodovanie o žalobe

o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vystupovala sťažovateľka v procesnom

postavení odporkyne a bola zastúpená advokátkou ,

.

Okresný súd rozsudkom č. k. 242 z 18. mája 2011 konanie v časti

o zaplatenie nemajetkovej ujmy zastavil a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Uvedené

rozhodnutie v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

č. k. z 5. júna 2012 nadobudlo právoplatnosť 12. júna 2012. Postup

okresného súdu „v konaní vo veci samej“ bol predmetnom ústavného prieskumu v súvislosti

so sťažnosťou sťažovateľky, ktorú ústavný súd uznesením č. k. 9 z 30. júla

2014 odmietol ako zjavne neopodstatnenú, keď zistil, že „okresný súd v napadnutom

konaní v rozsahu vymedzenom sťažovateľkou... vykonal všetky zákonom predpokladané

a dovolené úkony na odstránenie stavu jej právnej neistoty, a preto už nemohol žiadnym

ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh tohto konania, prípadne prieťahy v ňom,

a teda... nemohol už ani porušovať jej základné právo podľa ani jej

právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“.

Rozsudkom č. k. 242 z 18. mája 2011 okresný súd taktiež vyslovil, že

o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Vykonal tak uznesením

č. k. z 25. novembra 2014, ktorým sťažovateľke priznal náhradu trov

konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 491,98 €. Proti uvedenému

uzneseniu z dôvodu nesprávneho výpočtu výšky trov konania podal odvolanie 18. decembra

2014 právny zástupca navrhovateľa a 12. januára 2015 právna zástupkyňa sťažovateľky.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že okresný súd dosiaľ „vec nepredložil Krajskému

súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní o trovách právneho zastúpenia, pričom o jej

trovách nekonal a nerozhodol. Stav neistoty sťažovateľky o výsledok konania ako celku

doposiaľ trvá, pričom vinou neefektívneho konania a prieťahov nebolo doposiaľ ani

v konaní o trovách konania, ktoré sťažovateľke vznikli, a ani o trovách právneho zastúpenia

právoplatne rozhodnuté.“. Z tohto dôvodu sťažovateľka ešte 13. marca 2015 podala

predsedovi okresného súdu „sťažnosť na prieťahy a porušenie môjho práva na spravodlivé

súdne konanie“.

Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jej základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby

okresnému súdu prikázal v konaní vedenom sp. zn. konať bez zbytočných

prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 500 €, ako aj náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 295,74 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Ťažiskovým argumentom,

ktorým sťažovateľka odôvodňuje porušenie svojich práv, je skutočnosť, že dosiaľ nebolo

právoplatne rozhodnuté o trovách predmetného konania.

Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu... K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo

iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako

právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. , , ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. právu

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

týchto práv označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte

mohlo trvať. To znamená, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označených práv

zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho

veci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o ich porušení (,

). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza

k porušovaniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2

, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie

(, ).

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

Uvedená judikatúra je sťažovateľke aj jej právnej zástupkyni známa už z uznesenia

ústavného súdu č. k. 9 z 30. júla 2014.

Na doplnenie ústavný súd uvádza, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa (,

, , ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne. Okrem toho, prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu

, pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje takú

intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu (najmä predmet

konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke) by bolo možné uvažovať o odmietnutí

spravodlivosti ().

Ako bolo uvedené, okresný súd o trovách konania rozhodol ešte pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu, keď uznesením č. k. z 25. novembra 2014

priznal sťažovateľke náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume

491,98 €. Proti uvedenému uzneseniu z dôvodu nesprávneho výpočtu výšky trov konania

podal odvolanie 18. decembra 2014 právny zástupca navrhovateľa a 12. januára 2015

právna zástupkyňa sťažovateľky.

Ústavný súd na krajskom súde zistil, že spis okresného súdu sp. zn.

spolu s opravnými prostriedkami mu bol doručený 2. apríla 2015. Krajský súd vec vedie

pod sp. zn. a o odvolaniach účastníkov dosiaľ nerozhodol.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že okresný súd

rozhodnutím o trovách konania, jeho doručením účastníkom konania, vykonaním

procesných úkonov súvisiacich s podanými opravnými prostriedkami, ako aj predložením

veci odvolaciemu súdu vykonal všetky zákonom predpokladané úkony smerujúce

k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky. Keďže okolnosti posudzovaného prípadu

nedosahujú takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie konštatovať porušenie základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v ňou napadnutej časti konania

vedeného pod sp. zn. , ústavný súd predloženú sťažnosť odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015