Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 197/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra

Dobríka o sťažnosti , , zastúpeného advokátom

JUDr. Pavlom Balogom, advokátska kancelária, Železničná 6/1, Rimavská Sobota,

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Nc

7/2002 konal bez zbytočných prieťahov.

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),

ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume

284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet jeho právneho zástupcu

advokáta JUDr. Pavla Baloga, advokátska kancelária, Železničná 6/1, Rimavská Sobota,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 12. mája 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Predmetom napadnutého konania, ktorého sa sťažnosť týka, je rozhodovanie o návrhu

sťažovateľa na odškodnenie a „vyplatenie vojnového odškodného po zosnulom otcovi“.

Napadnuté konanie začalo podaním návrhu 10. októbra 2002, teda od podania návrhu vo

veci uplynulo takmer 13 rokov. Sťažovateľ tvrdí, že napadnuté konanie trvá neprimerane

dlho, je zdĺhavé, neefektívne a nehospodárne.

Okrem toho, že sťažovateľ sa domáhal, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie

2

veci bez zbytočných prieťahov podľa , prikázal mu vo veci konať bez

zbytočných prieťahov a zároveň požadoval priznanie finančného zadosťučinenia v sume

6 000 € a úhradu trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr 3431/2015 doručeným ústavnému súdu 20. júla 2015, v ktorom vyjadril súhlas

s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom a poskytol

stručné vyjadrenie k priebehu konania, ktoré obsahovalo aj stručný prehľad procesných

úkonov súdu, ako aj účastníkov napadnutého konania. Ústavný súd pre potreby svojho

rozhodnutia z predloženého súdneho spisu zistil tieto podstatné skutočnosti:

10. októbra 2002 – sťažovateľ doručil svoj neúplný návrh na začatie konania

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý bol postúpený okresnému súdu 17. októbra

2002,

5. decembra 2003 – okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie vád podania

a predloženie dôkazov,

22. decembra 2003 – sťažovateľ reagoval na výzvu súdu podaním obsahujúcim

námietku zaujatosti vo veci konajúceho sudcu a žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu,

14. apríla 2004 – vec predložená Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) pre účely rozhodnutia o námietke zaujatosti,

10. mája 2004 – vec vrátená okresnému súdu spolu s rozhodnutím krajského súdu

sp. zn. z 23. apríla 2004, ktorým krajský súd nevylúčil zákonnú sudkyňu

z prerokovania a rozhodovania veci,

13. mája 2004 – výzva okresného súdu na predloženie podkladov pre ustanovenie

advokáta,

16. marca 2005 – predloženie podkladov okresnému súdu sťažovateľom,

25. augusta 2005 – uznesenie okresného súdu, ktorým ustanovil advokáta

sťažovateľovi,

30. septembra 2005 – žiadosť ustanoveného advokáta o zrušenie uznesenia

o svojom ustanovení za právneho zástupcu sťažovateľa s návrhom na ustanovenie právneho

3

zástupcu, ktorý už sťažovateľa zastupuje v iných konaniach a s ktorým sťažovateľ je

spokojný,

11. novembra 2005 – výzva okresného súdu, či sťažovateľ súhlasí so zámenou

právneho zástupcu,

23. novembra 2005 – doručené súhlasné vyjadrenie sťažovateľa na výzvu

z 11. novembra 2005,

9. decembra 2005 – doručené vyjadrenie sťažovateľa označené ako „doplnenie

žiadosti“,

12. júna 2009 – výzva okresného súdu odporcovi na predloženie spisu sp. zn.

6943/00 548/4683 S,

5. januára 2010 – okresný súd uznesením rozhodol o zámene právneho zástupcu

sťažovateľa,

5. januára 2010 – opakovaná výzva okresného súdu odporcovi na predloženie spisu

sp. zn. S,

22. januára 2010 – odpoveď odporcu na výzvu obsahujúca oznámenie, že vyžiadaný

spis bol zapožičaný okresnému súdu v súvislosti s iným konaním odporcu vedeným

pod sp. zn. a ešte nebol vrátený,

21. apríla 2010 – výzva adresovaná odporcovi na vyjadrenie, či uznáva nárok

sťažovateľa,

18. mája 2010 – doručené vyjadrenie odporcu spojené s návrhom na zamietnutie

návrhu sťažovateľa,

28. októbra 2010 – pojednávanie v neospravedlnenej neprítomnosti sťažovateľa,

vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd návrh sťažovateľa zamieta,

11. januára 2011 – doručené odvolanie sťažovateľa proti rozsudku,

18. januára 2011 – výzva adresovaná odporcovi na vyjadrenie k odvolaniu,

13. apríla 2011 – súdny spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní,

27. októbra 2011 – vrátený spis spolu s uznesením krajského súdu sp. zn. 4 Co

154/2011 z 30. septembra 2011, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, pretože nerozhodol o celom návrhu sťažovateľa,

4

25. januára 2012 – sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti vo svojej sťažnosti

na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu ,

31. januára 2012 – okresný súd predložil krajskému súdu spis na rozhodnutie

o vznesenej námietke zaujatosti,

15. marca 2012 – konalo sa pojednávanie, na ktoré sa navrhovateľ nedostavil, súdny

spis je na krajskom súde pre účely rozhodnutia o námietke zaujatosti, pojednávanie

odročené na neurčito bez prerokovania veci,

15. marca 2012 – spis vrátený krajským súdom bez rozhodnutia pre nejasnosť, či ide

o námietku zaujatosti, alebo len o sťažnosť adresovanú predsedovi súdu na prieťahy,

21. marca 2012 – výzva sťažovateľovi na spresnenie podania, či sťažovateľ vznáša

námietku zaujatosti s poučením o náležitostiach, ktoré je potrebné v tejto súvislosti doplniť,

16. apríla 2012 – doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa, v ktorom

konštatuje, že sťažovateľ námietku zaujatosti neuplatňuje,

23. januára 2013 – ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu sťažovateľa spolu

so súhlasom prerokovania veci v jeho neprítomnosti v určenom termíne pojednávania

24. januára 2013,

24. januára 2013 – pojednávanie, vyhlásený rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľa

zamieta,

17. apríla 2013 – doručené odvolanie sťažovateľa proti rozsudku,

19. apríla 2013 – výzva odporcovi na vyjadrenie k odvolaniu,

5. júna 2013 – súdny spis predložený krajskému súdu pre účely rozhodnutia

o odvolaní,

30. júla 2014 – vrátený súdny spis okresnému súdu s uznesením krajského súdu

sp. zn. z 30. júna 2014, ktorým zrušuje rozsudok okresného súdu z dôvodu

nejasnosti petitu žaloby sťažovateľa, o ktorom okresný súd konal, ako aj

pre nevysporiadanie sa s predloženými dôkazmi,

8. septembra 2014 – výzva okresného súdu sťažovateľovi na odstránenie vád petitu

žaloby,

26. septembra 2014 – odpoveď právneho zástupcu sťažovateľa s úpravou návrhu,

5

19. novembra 2014 – uznesením okresný súd pripustil zmenu návrhu,

22. januára 2015 – pojednávanie, odročené na 19. marec 2015 pre účely vyžiadania

dôkazov z príslušnej evidencie osôb,

28. januára 2015 – doručené oznámenie sťažovateľa o údajoch navrhovanej

svedkyne,

6. februára 2015 – doručené ospravedlnenie neúčasti navrhovanej svedkyne

na pojednávaní určenom na 19. marec 2015 zo zdravotných dôvodov,

23. februára 2015 – doručené vyjadrenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky

o nemožnosti predložiť osobný spis otca sťažovateľa,

19. marca 2015 – odročené pojednávanie bez prerokovania veci pre ospravedlnenú

neprítomnosť predvolanej svedkyne,

19. marca 2015 – dožiadanie – výsluch svedkyne Okresným súdom Rimavská

Sobota,

10. júna 2015 – vrátenie spisu po vybavení dožiadania Okresným súdom Rimavská

Sobota,

16. júna 2015 – pojednávanie, odročené pre účely dožiadania výsluchu ďalších

svedkov,

16. júna 2015 – dožiadanie – výsluch dvoch navrhnutých svedkov Okresným

súdom Rimavská Sobota,

10. augusta 2015 – vrátenie spisu po vybavení dožiadania Okresným súdom

Rimavská Sobota,

19. augusta 2015 – súdny spis predložený ústavnému súdu.

Okresný súd sa k skutkovej a právnej zložitosti sporu vo svojom vyjadrení

nevyjadril. Predsedníčka okresného súdu však vo svojom vyjadrení navrhla nepriznať,

respektíve nepriznať v požadovanej výške finančné zadosťučinenie z dôvodu absencie

riadneho zdôvodnenia požadovaného finančného zadosťučinenia.

Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 10. augusta

2015 vyjadril súhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred

6

ústavným súdom a konštatoval, že nemá žiadne pripomienky k doručenému vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

7

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje

v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadnil

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria

ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ

navrhovateľom na odškodnenie, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť

k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá

od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní o tom, či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

. Ústavný súd v tejto súvislosti zistil, že pôvodný návrh sťažovateľa bol

neúplný a nejasný, sťažovateľ viackrát svoj návrh v priebehu konania menil, ako aj vzniesol

námietku zaujatosti. Tieto skutočnosti a čas potrebný na odstránenie vád sťažovateľových

podaní, ako aj čas potrebný na rozhodovanie o vznesenej námietke zaujatosti tiež prispeli

k doterajšej dĺžke napadnutého konania, preto ústavný súd konštatuje, že hoci sťažovateľ

v doterajšom priebehu konania poskytoval primeranú súčinnosť a na výzvy okresného súdu

8

reagoval včas s výnimkou prípadu, keď na výzvu okresného súdu z 13. mája 2004 reagoval

až po 10 mesiacoch (16. marca 2005), bolo potrebné tieto skutočnosti zohľadniť pri určení

primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní. Ústavný súd bez toho, aby bližšie hodnotil jednotlivé úseky napadnutého konania,

konštatuje, že konanie ako celok je poznačené nesústredenou a neefektívnou činnosťou

súdu, keďže doterajšia dĺžka konania predstavuje takmer 13 rokov, čo je ústavne

neakceptovateľné. Jednoznačným dôkazom toho je aj skutočnosť, že krajský súd dvakrát

zrušil rozsudok okresného súdu, prvýkrát z dôvodu toho, že okresný súd nerozhodol

o všetkých návrhoch sťažovateľa, a v druhom prípade okresný súd rozhodol o neurčitom

petite návrhu sťažovateľa, pričom sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi.

Aj pri zohľadnení pričinenia sťažovateľa k doterajšej dĺžke napadnutého konania ústavný

súd konštatuje, že okresný súd sa v napadnutom konaní dopustil zbytočných prieťahov. Ako

príklad zbytočných prieťahov je možné poukázať na prieťah spočívajúci v nečinnosti

okresného súdu v trvaní približne tri a pol roka (obdobie od 9. decembra 2005, kedy bolo

okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa, do 12. júna 2009, kedy okresný súd

vyzval odporcu na predloženie spisu sp. zn. S).

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

9

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného

súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

6 000 €, ktoré odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty, ktorú sťažovateľ považuje

za materiálnu, ako aj nemateriálnu ujmu.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

10

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania okresného súdu, ktorá

predstavuje takmer 13 rokov, a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu

a najmä fakt, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne

skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € sťažovateľovi za primerané

finančné zadosťučinenie podľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil náhradu

trov právneho zastúpenia, ktorú vyčíslil v sume 284,08 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2013

v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa nárok aj na náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej služby podľa

vyhlášky vykonané v roku 2014 po 8,04 €. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal,

zodpovedá uplatnenej sume 284,08 €, preto ju priznal v plnej výške.

11

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015

12