Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 406/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného Petrom

Harakálym, Mlynská 28, Košice, veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

č. k. z 21. mája 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) č. k. z 21. mája 2015 (ďalej len „rozsudok krajského

súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva:

«Sťažovateľ žalobou doručenou Okresnému súdu Košice 1 dňa 11.11.2003 si uplatnil

právo na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví, ktoré utrpel dňa 4.7.2001 ako

spolujazdec v motorovom vozidle Renault... voči ... vlastníčke

motorového vozidla zn. Škoda Forman... zapísanej v technickom preukaze, t. j.

prevádzkovateľke, teda poistenej na základe ust. vyhl. č. ..

Pasívna legitimácia žalovanej bola založená na ustanovení § 427 a nasl.

, , , vyhl. č. , na údaji

z technického preukazu a na obsahu Uznesenia OR PZ Rožňava ČVS: OUV 356/Rv 01

zo 4.9.2001. Z Uznesenia OR PZ Rožňava vyplýva, že v trestnom konaní

bola vypočutá ako majiteľka motorového vozidla (teda prevádzkovateľka a poistená. ...

Právny zástupca žalovanej na pojednávaní pred OS Košice 1

č. k. dňa 26.1.2007 predložil nájomnú zmluvu. Na tomto pojednávaní bolo

preukázané aj to, že nastala zmena obchodného mena. Z pôvodného nájomcu

na ... Spoločnosť ... bola vymazaná z obchodného

registra k 2.12.2006.

Z predloženej nájomnej zmluvy je zrejmé, že dňa 17.2.1998 medzi prenajímateľkou

(žalovanou), t. j. a nájomcom, t. j. spoločnosťou ...

bola uzavretá nájomná zmluva na dobu neurčitú. Na základe nájomnej zmluvy došlo

k nájmu motorového vozidla zn. Škoda Forman... Týmto motorovým vozidlom dňa 4.7.2001

bola spôsobená dopravná nehoda...

Sťažovateľ v predmetnom konaní pred OS Košice 1 č. k. preukázal, že

do predloženia nájomnej zmluvy žalovanou na pojednávaní dňa 26.1.2007, mu nebolo

možné hodnoverne zistiť existenciu dôkazu s právnym účinkom, ktorý by s právnou

určitosťou preukazoval, že prevádzkovateľom (poisteným) je niekto iný ako žalovaná,

vlastníčka motorového vozidla ...

Ani svedecké výpovede svedkov vypočutých v trestnom konaní nepreukazujú, že by

poisteným (prevádzkovateľom) v zmysle vyhl. č. je niekto iný ako

. ...

Predloženie nájomnej zmluvy bolo dôvodom, že sťažovateľ dňa 2.3.2007... navrhol,

aby do konania na strane odporcu, ako odporca v 2. rade, vstúpila Slovenská kancelária

poisťovateľov (SKP) Bratislava, a to na základe ustanovenia § 3 ods. 4 vyhlášky číslo

, keďže spoločnosť ... ku dňu 2.12.2006 zanikla. ...

Okresný súd Košice 1 rozsudkom č. k. dňa 14.2.2012, žalobu zamietol.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnom prípade

nebolo sporné, kedy sa poškodený o škode dozvedel, ale bolo sporné, kedy sa dozvedel o

tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá (§ 106 Obč. zákonníka). Súd ustálil, že žalobca sa

najneskôr dňa 14.8.2003, t. j. kedy bol oboznámený žalobca na OS v Rožňave s

vyšetrovacím spisom (ale vo vyšetrovacom spise sa nenachádza predmetná nájomná

zmluva). Týmto dňom začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom

14.8.2005. Žalobca podal návrh na pristúpenie žalovaného do konania 2.3.2007, teda po

uplynutí zákonnej dvojročnej premlčacej doby.

Z uvedeného dôvodu súd žalobu o náhradu škody z ublíženia na zdraví

a o mimoriadnom zvýšení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol ...

Proti rozsudku súdu prvého stupňa sťažovateľ... podal odvolanie...

Sťažovateľ súčasne v odvolaní navrhol, aby KS v Košiciach v zmysle ustanovenia

, v prípade potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že dovolanie je prípustné,

lebo vzhľadom na dôvody odvolania ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu.

Krajský súd v Košiciach o návrhu sťažovateľa v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 O. s.

p. vôbec nerozhodol a svoje konanie nezdôvodnil ( ).

Sťažovateľ v podanom odvolaní poukázal, že súd prvého stupňa na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec z nasledovných dôvodov:

Právny názor súdu prvého stupňa, že dňa 14.8.2003, kedy mal byť sťažovateľ

oboznámený na OS Rožňava s vyšetrovacím spisom (nájomná zmluva však nie je obsahom

vyšetrovacieho spisu), sa mal dozvedieť, kto je prevádzkovateľom motorového vozidla, teda

kto je poisteným v zmysle vyhl. č. , tak týmto dňom, podľa názoru

súdu, mu začala plynúť dvojročná premlčacia doba na náhradu škody a ktorá uplynula

dňom 14.8.2005, nemá právne opodstatnenie.

Vykonaným dokazovaním v konaní na OS Košice 1 č. k. bolo

preukázané, že vo vyšetrovacom spise sa nenachádza nájomná zmluva na predmetné

motorové vozidlo zn. Škoda Forman..., ktorým bola škoda spôsobená. ...

Vo vyšetrovacom spise sa nenachádza ani iný dôkaz takej právnej sily, ktorý by

preukázal hodnoverným spôsobom zmenu na poste prevádzkovateľa predmetného

motorového vozidla, teda poisteného ( vyhl. č. ). ...

Sťažovateľ až predložením nájomnej zmluvy sa skutočne dozvedel, kto je skutočným

prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla, t. j. poisteným v zmysle § 3 ods. 1,

ods. 4 vyhl. č.

Predloženie nájomnej zmluvy bolo dôvodom, že sťažovateľ dňa 2.3.2007 na súdnom

pojednávaní podal návrh, aby do konania na strane odporcu, ako odporca v 2. rade,

vstúpila Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP) Bratislava, a to na základe ustanovenia

vyhlášky číslo , v súčinnosti s , zákona číslo 381/2001

Z. z., keďže spoločnosť ... ku dňu 2.12.2006 zanikla...

Z ustanovenia vyhlášky číslo vyplýva, že v prípade smrti

poisteného alebo zániku právnickej osoby má poškodený priamo voči poisťovni právo, aby

mu škodu nahradila v tom istom rozsahu, v akom by mu ju bola povinná nahradiť

za poisteného, keby zostal nažive alebo keby právnická osoba nezanikla.

Uvedené skutočnosti preukazujú, že nárok sťažovateľa nie je v zmysle ustanovenia

premlčaný. Nie je premlčaný, lebo subjektívna

premlčacia doba v zmysle ustanovenia je dvojročná

a pre začatie jej plynutia sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného (nestačí možnosť

takej vedomosti, predpoklad vedomosti) a v danom prípade bola potrebná skutočná

vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá tak, aby si sťažovateľ mohol svoj nárok uplatniť.

Sťažovateľ v odvolaní deklaroval, že keď pasívna legitimácia Slovenskej kancelárie

poisťovateľov vyplýva z ustanovenia vyhl. číslo , tak sťažovateľovi

vzniká originálny nárok na plnenie z poistenia voči poisťovni, a preto nároky sťažovateľa aj

z hľadiska premlčania podliehajú režimu špeciálneho ustanovenia § 104 Občianskeho

zákonníka (1 plus 3 roky) a nie režimu ustanovenia ...

Krajský súd... rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. ...

Sťažovateľ tvrdí, že rozsudkom Krajského súdu... bol porušený zákon, porušený

princíp právnej istoty a tiež bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu

a spravodlivý súdny proces v zmysle SR, základné právo na spravodlivé

súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Sťažovateľ svoje tvrdenie opiera o nasledovné dôvody:

Sťažovateľ navrhol odvolaciemu súdu podľa , aby v prípade

potvrdzujúceho rozsudku, odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, nakoľko ide

rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Odvolací súd sa vôbec nezaoberal s

návrhom žalobcu podaným podľa , čo ani nezdôvodnil. Konal v rozpore

aj s ustanovením ..

Rozhodnutia súdov týkajúce sa posúdenia začiatku plynutia premlčacej lehoty

vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého a druhého stupňa pri

rozhodovaní vo veci samej nesprávne posúdil prejednávanú vec, nerešpektoval zákon, ktorý

sa na predmetný prípad vzťahuje. Odvolací súd, ako i súd prvého stupňa nesprávne právne

posúdil, kedy sťažovateľovi skutočne začala plynúť subjektívna premlčacia doba

na uplatnenie práva na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví v zmysle ustanovenia

t. j., kedy sa sťažovateľ skutočne dozvedel kto za škodu

zodpovedá.

Odvolací súd, ako i súd prvého stupňa pri rozhodovaní, kedy začala plynúť

subjektívna premlčacia doba, nebral do úvahy, že vo vyšetrovacom spise sa nenachádza

nájomná zmluva, predmetom ktorej je nájom motorového vozidlo zn. Škoda Forman...,

ktorým bola škoda spôsobená a ktorá má vplyv na určenie nositeľa pasívnej legitimácie.

To, že vo vyšetrovacom spise sa nenachádzala nájomná zmluva na predmetné

motorové vozidlo potvrdil aj súd na pojednávaní v predmetnej právnej veci dňa 14.2.2012...

Vo vyšetrovacom spise, ktorý je zo strany súdu 1. a 2. stupňa rozhodujúcim pre

určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na škodu

z titulu ublíženia na zdraví, sa nenachádza žiadny taký dôkaz, ktorý by mal vplyv na zmenu

v označení prevádzkovateľa motorového vozidla, t. j. poisteného (§ 3 ods. 1 vyhl.

č. ) a ktorý by zakladal povinnosť zmeny v pasívnej legitimácii.

Takýmto dôkazom nie sú ani výpovede svedkov v trestnom konaní o tom, že dopravná

nehoda bola spôsobená „zapožičaným“ motorovým vozidlom, lebo nepreukazujú existenciu

nájomnej zmluvy, nepreukazujú kto je prenajímateľom motorového vozidla, nepreukazujú

dobu zapožičania motorového vozidla (či išlo o krátkodobé, dlhodobé zapožičanie).

Uvedené ešte nepreukazuje, že nájomca motorového vozidla mohol byť prevádzkovateľom

motorového vozidla, teda poisteným (, vyhl. č. ), pasívne

legitimovaným. ...

Odvolací súd pri svojom rozhodnutí nevychádzal z ustanovenia zákona § 106

Obč. zákonníka, že pre začatie plynutia premlčacej doby sa vyžaduje skutočná preukázaná

vedomosť (nestačí možnosť takej vedomosti), kedy sa poškodený dozvie o škode a tom, kto za

vzniknutú škodu zodpovedá tak, aby si mohol svoj nárok uplatniť v žalobnom návrhu

na súde. Odvolací súd v rozpore so zákonom, pre určenie začiatku plynutia subjektívnej

premlčacej doby určil dobu, kedy sťažovateľ mohol predpokladať, kto je prevádzkovateľom

motorového vozidla...

Subjektívna premlčacia doba v zmysle ustanovenia je

dvojročná... pre začatie jej plynutia sa vyžaduje preukázaná vedomosť (nestačí možnosť

takej vedomosti, respektíve predpoklad vedomosti) poškodeného, aby si mohol svoj nárok

uplatniť...

Odvolací súd nesprávne právne posúdil aj skutočnosť uvedenú v odvolaní

sťažovateľa, že pri pasívnej legitimácii Slovenskej kancelárii poisťovateľov..., na základe

ustanovenia vyhlášky číslo , a definícii poistnej udalosti v zmysle

vyhl. č. , citované ustanovenie upravuje originálny nárok

sťažovateľa na plnenie z poistenia. Preto nároky sťažovateľa aj z hľadiska premlčania

podliehajú režimu špeciálneho ustanovenia (1 plus 3 roky)

a nie režimu ustanovenia .

Pri pasívnej legitimácii založenej na ust. vyhlášky číslo

ustanovenie neprichádza do úvahy preto, lebo škodca je

neznámy, nie je splnená podmienka z § 106 Obč. zákonníka..., keď sa poškodený dozvie

o škode a o tom kto za škodu zodpovedá.

Nárok v predmetnom prípade uplatnený proti poisťovni (SKP) podľa... § 3 ods. 4

vyhlášky číslo , nie je založený na povinnosti na náhradu škody, ale len

upravuje postup pri uplatňovaní nároku na poistné plnenie proti neznámemu škodcovi...

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na ustanovenie § 15 zákona

číslo v platnom znení, ktoré sa na prejednávaný prípad nevzťahuje.

Na prejednávaný prípad sa vzťahuje vyhláška číslo , lebo právne

vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla do 31.12.2001 sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov (§ 28

ods. 2 zákona číslo ).»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. zo dňa 21.5.2015 porušil

základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Slovenskej

republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd .

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 72 zo dňa 21.5.2015 sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľa

náhradu trov konania sťažovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých

hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata základného

práva priznaného spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať

ochrany svojich práv na súde a že tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle

a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu poskytnutá ochrana v medziach

zákonov, ktoré ustanovenia o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné právo

na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej

kvalite, t. j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať (napr. ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. a práv

podľa čl. 6 dohovoru rozsudkom krajského súdu. K namietanému porušeniu označených

práv malo dôjsť tým, že krajský súd pri posúdení plynutia subjektívnej premlčacej lehoty

na náhradu škody na zdraví vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne

posúdil aj skutočnosť, že pri pasívnej legitimácii Slovenskej kancelárie poistiteľov

Bratislava ide o originálny nárok na plnenie z poistenia, a preto nároky sťažovateľa

z hľadiska premlčania podliehajú režimu podľa . Sťažovateľ

tiež namieta, že krajský súd sa nezaoberal jeho návrhom podaným podľa § 238 ods. 3

(ďalej len „OSP“) a ani neuviedol dôvody, pre ktoré sa

týmto návrhom nezaoberal.

Sťažovateľ podal proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov (ďalej len „žalovaný“)

žalobu o náhradu škody z ublíženia na zdraví a o mimoriadnom zvýšení bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia, o ktorej rozhodol Okresný súd Košice I (ďalej len

„okresný súd“) rozsudkom č. k. zo 14. februára 2012 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) tak, že žalobu zamietol. O odvolaní sťažovateľa proti rozsudku

okresného súdu rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného

súdu potvrdil. V odvolaní proti rozsudku okresného súdu sťažovateľ namietal, že okresný

súd vychádzal „z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom pochybenie súdu spočíva

v tom, že na zistený skutkový stav súd, v súvislosti so vznesením námietky premlčania

žalovaným, aplikované ust. , bolo interpretované nesprávne“, a tiež

namietal, že „pochybenie súdu... spočíva v tom, že súd na zistený skutkový stav, v súvislosti

so vznesením námietky premlčania žalovaným, neaplikoval príslušné právne normy, ktorými

boli ustanovenia , “. Podstatou odvolania boli teda

rovnaké skutočnosti, ako sťažovateľ namieta v sťažnosti doručenej ústavnému súdu.

Ústavný súd pripomína, že nie je vo veciach patriacich do právomoci všeobecných

súdov alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis ,

). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.).

Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je vecou všeobecného súdu, ktorú

právnu normu z právneho poriadku Slovenskej republiky aplikuje a ako ju interpretuje.

Navyše treba dodať, že všeobecný súd je primárne zodpovedný za výklad a aplikáciu

zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4

). Výklad legislatívneho textu právnej normy a jeho uplatnenie musí však byť v súlade

s ( ).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svojou sťažnosťou vlastne pokračuje

v polemike so všeobecnými súdmi na úrovni nimi aplikovaného práva, a to uplatnením

podstatnej časti argumentácie, o ktorú oprel už svoje odvolanie proti rozsudku okresného

súdu s tým, aby ústavný súd preskúmal namietaný rozsudok krajského súdu, očakávajúc

spochybnenie krajským súdom podanej interpretácie a následnej aplikácie relevantných

právnych noriem.

O arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené rozhodnutie všeobecného súdu by mohlo

vo veci sťažovateľa ísť iba v prípade, ak by bolo založené na zrejmom a neopodstatnenom

vybočení zo štandardov výkladu práva, ktoré sú v súdnej praxi všeobecne rešpektované,

a jeho východiskom by bola nepredvídateľná interpretačná svojvôľa. K takémuto zjavnému

aplikačnému excesu spôsobilému založiť porušenie základného práva na súdnu ochranu

a práva na spravodlivý proces však podľa názoru ústavného súdu v posudzovanej veci

v konaní krajského súdu nedošlo.

K tomuto názoru dospel ústavný súd vychádzajúc z relevantnej časti odôvodnenia

napadnutého rozsudku krajského súdu, v ktorom sa uvádza:

«Žalobca svoju žalobu o náhradu škody pre ublíženie na zdraví oprel o ustanovenie

a nasl. a žaloval najprv a po rozšírení žaloby aj Slovenskú

kanceláriu poisťovateľov, keďže firma ako prevádzateľ motorového vozidla,

s ktorým bola škoda spôsobená zanikla. Aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu

prvého stupňa vysloveným v napadnutom rozsudku, že žalobca už z vyšetrovacieho spisu.

pripojeného v konaní pred Okresným súdom Rožňava sp. zn. pri náležitej

opatrnosti (a zastúpený advokátom) mohol získať informáciu o okolnostiach vzniku škody

a o zodpovednosti konkrétnej osoby. Vodič vozidla Hoppej, ktorý nehodu spôsobil tak urobil

na pracovnej ceste a spoločnosť nahlásila poisťovni poistnú udalosť. Skutočne

preto už najneskôr po vyhlásení rozsudku Okresným súdom Rožňava dňa 14.8.2003 žalobca

mohol predpokladať kto je prevádzateľom vozidla, aj preto že komerčný právnik firmy

vo svojej výpovedi dňa 22.8.2001 jednoznačne uviedol, že vozidlo zn.

Forman vlastnícky patrilo p. , ktoré dlhodobo prenajala firme na služobné

účely a k nehode došlo pri služobnej ceste, vodičom bol zamestnanec firmy. Preto ak svoju

žalobu rozšíril až v roku 2007, urobil tak po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty v zmysle

ustanovenia 106 os. 1 . Že bolo možné správne vyvodiť z okolností, za ktorých škoda

vznikla, pasívnu legitimáciu spoločnosti v konaní, svedčí aj tá skutočnosť, že

, ktorý bol v dôsledku nehody ako spolujazdec žalobcu taktiež poškodený na zdraví,

viedol konanie pred Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. práve proti tomuto

žalovanému.

V ustanovení je určený začiatok premlčacej doby pri právach na plnenie

z poistenia, kde premlčacia doba začína plynúť až za rok po poistnej udalosti.

Podľa vyhl. MF SR č. , ktorou sa ustanovuje rozsah

a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla, prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, na ktorého sa vzťahuje

zákonné poistenie (ďalej len „poistený“), má právo, aby poisťovňa za neho nahradila

v rozsahu a vo výške podľa osobitných právnych predpisov poškodeným uplatnené

a preukázané nároky na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému

na zdraví, pokiaľ poistený za túto škodu zodpovedá podľa zákona a ak sa ďalej neustanovuje

inak. Podľa ods. 4 v prípade smrti poisteného alebo zániku právnickej osoby má poškodený

priamo voči poisťovni právo, aby mu škodu nahradila v tom istom rozsahu, v akom by mu ju

bola povinná nahradiť za poisteného, keby zostal nažive alebo keby právnická osoba

nezanikla.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonov práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté zo zákonného poistenia

prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu.

Napriek skutočnosti, že poškodený v prípade zániku spoločnosti, ktorá za škodu

zodpovedá, má nárok priamo voči kancelárii, neznamená to, že ide o nárok z poistnej

zmluvy, ktorej účastníkom bol poškodený, ale je to stále nárok na náhradu škody, ktorý

hradí kancelária v rozsahu, v akom by ju hradila za poisteného (ktorý za škodu zodpovedá).

Nemožno preto aplikovať ustanovenie ako pri plnení z poistenia, ale ustanovenie

, ako to správne uzavrel súd prvého stupňa. Na podporu takého záveru je

potrebné uviesť, že ak by firma nezanikla v čase uplatnenia nároku žalobcom

(rozšírenia žaloby v roku 2007), nemohlo by sa premlčanie nároku posudzovať podľa § 104

ale stále podľa »

Ústavný súd v súvislosti s už citovaným odôvodnením rozsudku krajského súdu

uvádza, že pokiaľ sťažovateľ iba opätovne uvádza námietky, ktoré už boli predmetom

preskúmavania krajským súdom na základe ním podaného odvolania proti rozsudku

okresného súdu, a požaduje, aby ústavný súd vec opätovne posúdil a stotožnil sa s jeho

právnym posúdením nároku na náhradu škody, stavia tak ústavný súd do pozície ďalšej

inštancie v systéme všeobecného súdnictva, ktorá mu však neprináleží vzhľadom na čl. 124

. Podľa uvedeného článku je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom

ústavnosti. Skutočnosť, že okresný súd a krajský súd vo svojich rozsudkoch vyslovili právne

závery, s ktorými sťažovateľ nesúhlasí, nezakladá bez ďalšieho oprávnenosť ústavnej

sťažnosti a nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského

súdu svojím vlastným.

Sťažovateľ tiež tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv malo dôjsť tiež tým, že

krajský súd sa nezaoberal jeho návrhom podľa , čo ani nezdôvodnil.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

zásadného právneho významu.

Ústavný súd konštatuje, že posúdenie toho, či ide o rozhodnutie zásadného právneho

významu, je plne v kompetencii odvolacieho súdu. Názor sťažovateľa o tom, či o takéto

rozhodnutie ide, je irelevantný.

Odvolací súd nie je povinný rozhodovať o návrhu účastníka, ktorým sa domáha, aby

odvolací súd vo výroku svojho rozsudku podľa vyslovil, že dovolanie

proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, je

prípustné, pretože ide o rozhodnutie zásadného právneho významu, a teda nemá ani

povinnosť odôvodňovať, prečo takémuto návrhu nevyhovel.

V súvislosti s týmto argumentom sťažovateľa ústavný súd tiež konštatuje, že pokiaľ

už pred rozhodnutím krajského súdu o odvolaní sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca

žiada, aby krajský súd rozhodol podľa , že ide o rozhodnutie zásadného

právneho významu, v podstate pripúšťa aj taký výklad relevantných právnych noriem, aký

krajský súd aj v jeho veci použil a ktorý zároveň v sťažnosti namieta.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že niet žiadnej spojitosti medzi

napadnutým rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru.

S poukazom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

z dôvodu zjavnej neodôvodnenosti.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2015